Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115214486 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:5115214486.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: Unistav Teplička s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 830, Teplička nad Váhom, IČO: 36 418 633, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., Vajanského 6, Trenčín, IČO: 47 254 181, proti žalovanému: FORVIA s.r.o., Slovenská 10/A, Košice, IČO: 46 114 301, zastúpený: Mgr. Richard Petrov, advokát, Františkánska 3, Košice, IČO: 42 098 874, o zaplatenie 108.045,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 27Cb/23/2016-482 zo dňa 15.2.2017, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. P o t v r d z u je rozsudok vo výroku o trovách konania. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: - žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi 108.045,26 eur s 9,05% úrokom z omeškania zo sumy 509,33 eur od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 14.158,64 od 31.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 62.541,63 od 7.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 8.524,08 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.851,65 eur od 3.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 9.894,28 eur od 20.2.2015 do zaplatenia zo sumy 8.453,65 eur od 20.2.2015 do zaplatenia zo sumy 48,00 eur od 9.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 16,00 eur od 9.10.2014 do zaplatenia zo sumy 48,00 eur od 10.10.2014 do zaplatenia do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, - v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta, - žalovaný sa zaväzuje nahradiť žalobcovi trovy konania v 100 % výške. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 26.3.2014 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dielo „ŽST Vrútky -Varín koľ. č. 1 a 2 KRŽZ km 317,457 - 318,730 v dĺžke 11,273. Žalobca vyfakturoval žalovanému cenu diela, žalovaný žalobcovi neuhradil cenu diela a to predmetnú sumu 108.045,26 eur. 3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že so žalobcom uzatvoril dodatok č. 2 k tejto zmluve o dielo, ktorý považuje za uzatvorenie dohody o urovnaní. Podľa tohto dodatku došlo k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi stranami sporu, ktoré existovali k 1.12.2015, taktiež došlo k zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania, titulom sankcie za vady predmetného diela spolu vo výške 73.671,92 eur. Žalovaný si uplatnil v tomto konaní od žalobcu zmluvnú pokutu ako sankciu z titulu nedodržania zmluvy v celkovej výške 29.567,31 eur. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo. Ďalej podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 300 a § 301 Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute a § 580 Občianskeho zákonníka a vzájomných pohľadávkach. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že pre žalovaného vykonal predmetné dielo, že toto dielo bolo uvedené do prevádzky, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby ŽST Vrútky - Varín v dĺžke 11,273 km, pričom žalobca bol subdodávateľom žalovaného na tomto celom diele. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný prevzatie diela od žalobcu písomne potvrdil, avšak v konaní bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka O., že rozsah vykonaných prác bol zasielaný žalovanému na odsúhlasenie spolu s faktúrami, avšak zo strany žalovaného nebola spätná väzba a žalovaný sa vyhýbal tomu, aby podpísal súpis vykonaných prác. Súd prvej inštancie uviedol, že ak celé dielo bolo vykonané v zmysle platných predpisov a noriem, bola teda vykonaná aj časť tohto diela, ktorú pre tohto žalovaného vykonával žalobca ako subdodávateľ, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie 108.045,26 eur. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní neprihliadal na započítaciu námietku žalovaného titulom zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, podľa § 580 Občianskeho zákonníka, pretože započítací - kompenzačný prejav môže byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomne pohľadávky rovnakého plnenia stretli a boli spôsobilé na započítanie. Žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie započítací prejav, ktorý doručil žalobcovi a z ktorého by bolo zrejmé započítanie akej pohľadávky sa presne domáha a z akého titulu. Žalovaným predloženú inventarizáciu pohľadávok a záväzkov k 17.2.2015 nemožno považovať za započítací prejav, táto inventarizácia pohľadávok a záväzkov nie je podpísaná a nie je preukázané, kedy bola žalobcovi doručená. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o urovnaní a tým zanikli nároky žalobcu, ktoré si uplatňuje v tomto konaní tým, že medzi stranami sporu bol dohodnutý dodatok č. 2 k zmluve o dielo, nemožno taktiež považovať za dôvodné, pretože tento dodatok nie je zo strany žalovaného podpísaný a z textu tohto dodatku nesporne vyplýva, že ide o dodatok č. 2 k zmluve a preto ho nemožno považovať za dohodu o urovnaní podľa ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka, ani podľa jeho obsahu. Súd prvej inštancie preto v konaní neprihliadal na započítací prejav žalovaného. 7. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v rozsahu uplatneného zákonného úroku z omeškania 9,05% ročne od splatnosti jednotlivých fakturovaných cien diela do zaplatenia podľa § 365 ods. 1 § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktoré upravujú sadzbu úrokov z omeškania na základe úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu o uplatnených úrokoch z omeškania zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti druhému a tretiemu výroku rozsudku, teda výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti tretiemu výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. Žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 3 O.s.p., pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nebol dostatočne vysvetlený. Poukázal na to, že podľa bodu 4. odôvodnenia rozsudku, žalobca mal povinnosť odovzdať dielo do 31.8.2014, avšak ani dňa 26.11.2014 dielo nebolo odovzdané. Žalovaný upozorňoval na to, že jeho povinnosť uhradiť žalovanému cenu za vykonané dielo, bola viazaná na odsúhlasenie mesačných faktúr, k čomu nedošlo. Taktiež žalobca nevyzval žalovaného na prevzatie diela a žalovaný počas celej doby realizovania diela neustále porušoval ustanovenia zmluvy o dielo a konal v rozpore s dohodnutými pravidlami a podmienkami. Týmito argumentami žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, čím súd porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie neodôvodnil rozhodnutie podľa § 157 ods. 3 O.s.p., aj keď uvedené zákonné ustanovenie už nie je platné, pretože Občiansky súdny poriadok bol nahradený Civilným sporovým poriadkom - zák. č. 160/2015 Z.z. Z toho dôvodu žalobca považuje odvolanie žalovaného len proti odôvodneniu rozhodnutia za neprípustné podľa § 358 C.s.p., a preto jeho odvolanie je irelevantné. Napriek tomu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré preukázali tvrdenia žalobcu o odovzdaní diela riadne a včas. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. 11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 24.5.2017, žalovaný repliku k nemu nepodal. 12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejedanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné. 13. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 10.3.2017, teda za účinnosti zák. č. 160/2015- Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s..p, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Odvolací súd preto odvolanie prejednal podľa C.s.p.. 15. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že odvolanie podáva výslovne proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v 100 % výške. To znamená, že odvolanie proti prvému výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 108.045,26 eur s 9,05% úrokom z omeškania, nepodal. 16. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 17. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 18. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 19. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti druhému výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti - o časti úrokoch z omeškania zamietol. Tento druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je výrok, ktorý je v neprospech žalobcu a je v prospech žalovaného, to znamená, že žalovaný ako strana sporu, v prospech ktorej bolo toto rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vydané, nie je tou stranou v spore, ktorá je oprávnená podať odvolanie. V tomto druhom výroku o zamietnutí žaloby nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, preto zákon vylučuje podľa § 355 ods. 1 C.s.p. žalovaného z možnosti podať odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. c) C.s.p., odmietol odvolanie žalovaného proti tomuto druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pretože toto rozhodnutie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo strany žalovaného odvolanie prípustné v zmysle citovaného ustanovenia § 359 C.s.p., pretože toto rozhodnutie bolo vydané v prospech žalovaného. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, taktiež nie je podľa § 358 C.s.p. prípustné. 21. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v 100% výške, pretože tento výrok o náhrade trov konania bol vydaný v neprospech žalovaného. 22. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalovaného proti tomuto tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške týchto trov konania na súde prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie. 23. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom treťom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny. 24. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).