KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice6. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/268/2009 z 6. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 6. júna 2017, sp. zn. 1Co/268/2009, ECLI:SK:KSKE:2017:7009899587.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/268/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009899587
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7009899587.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu L. L., V. G. Č.. XXX, K.B. L..
Š. L., R. F. F. X. M., Š. Č.. XX, proti žalovanému G.X. F., V. X. X. O. Z., V. O. Č.. XXXX, za účasti
intervenienta Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rád č. 4, o
zaplatenie 244.510,56 eura, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo
dňa 22.10.2009 č.k. 11C/128/2004-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku do sumy 59.749,10 eura a vo výroku o trovách
konania.

Z a m i e t a žalobu v prevyšujúcom vyhovujúcom výroku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 85.854,41
eura, konanie v časti ohľadom sumy 158.656,14 eura zastavil a vyslovil, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi a štátu 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že zamestnanec žalovaného dňa
29.11.2002 zavinil motorovým vozidlom značky X. W.: M. X. D. K. M. dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca
utrpel škodu na zdraví spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Zamestnanec
žalovaného v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Trebišove pod sp.zn. 4T 44/03 bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a žalobca bol so svojím nárokom na
náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že
žalobca pri uvedenej dopravnej nehode utrpel zranenia a to zlomeninu krčka stehennej kosti, otvorenú
zlomeninu stehennej kosti vľavo, zlomeninu ľavého predkolenia, vnútorného členku predkolenia vľavo
a panvy vľavo, sériové zlomeniny rebier vľavo, pohmoždenie pľúc vľavo, otras mozgu, tržné rany na
tvári a traumaticko-hemoragický šok ťažkého stupňa, ktorého zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a
práceneschopnosti až 8 mesiacov. Žalovanému v dôsledku uvedeného poškodenia zdravia bol priznaný
dňa 29.11.2003 čiastočný invalidný dôchodok a podľa lekára môže vykonávať ľahšie práce na skrátený
pracovný úväzok. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr. Radoslava Morochoviča
PhD., ktorý v znaleckom posudku ohodnotil bolesti žalobcu v rozsahu 1.730,63 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu 882,5 boda. Žalobca v prejednávanej veci požadoval odškodnenie



bolestného v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia a na sťažení spoločenského
uplatnenia požadoval 100-násobok bodového ohodnotenia.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru,
že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Vo vzťahu k žiadanému bolestnému súd nepriznal žalobcovi
zvýšené bolestné o 10-násobok bodového ohodnotenia, pretože mal za to, že znalec vo svojom
znaleckom posudku zohľadnil potrebu opakovaných transfúzii a infúzii a zvýšil toto bodové ohodnotenie.
V prípade zvýšenej náhrady spoločenského uplatnenia súd dospel k záveru, že ide o okolnosti hodné
osobitného zreteľa, nakoľko ide o mladého muža, v dôsledku úrazu bol sčasti vylúčený z plnohodnotného
osobného, rodinného a spoločenského života. U žalobcu bol predpoklad, že v svojom osobnom živote,
najmä v pracovnej oblasti získa lepšie postavenie a tým zabezpečí nielen seba, ale aj celú svoju
rodinu, čo v tomto prípade už nie je možné, pretože je uznaný ako invalidný dôchodca v polovici a
vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, môže robiť len prácu sedavú, nekvalifikovanú, ktorú vykonávajú už
len dôchodcovia. Súd preto priznal žalobcovi 50-násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo považoval za primerané na zmiernenie vytrpenej bolesti a preukázaných
následkov, porušenie jeho zdravia a jeho predpokladaného vývoja. Súd preto priznal žalobcovi v súlade
s podaným znaleckým posudkom bolestné v sume 1.056,82 eura (1.730,63 bodov x 60) a od tejto sumy
odrátal sumu 72.000,- Sk, ktorá bola vyplatená intervenientom. Na náhrade za sťaženia spoločenského
uplatnenia súd priznal žalobcovi sumu 85.854,41 eura vychádzajúc rovnako z bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku v rozsahu 882,5 boda (882,5 x 60,- Sk x
50) teda spolu v sume 2.647.500 Sk, pričom od uvedenej sumy odrátal sumu 18.000,- Sk, ktorá bola
vyplatená intervenientom. Súd dospel k záveru, že žalovaný by mal uhradiť žalobcovi sumu 2.629.500,-
Sk, t.j. 87.283,41 eura, avšak nakoľko mal za to, že je viazaný návrhom žalobcu, ktorý po čiastočnom
späťvzatí žiadal uhradiť sumu 2.586.450,- Sk, t.j. 85.854,41 eura, nemohol ísť na rámec žalobného
návrhu a preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi sumu 85.854,41 eura a teda v uvedenom rozsahu
žalobe vyhovel. Vzhľadom na to že v prerušujúcej časti žalobca vzal späť svoj návrh, súd v tejto časti
konanie zastavil.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie intervenient. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu v rozsahu nad 5.377,41 eura zamietol
a priznal mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že predmetná suma 5.377,41 eura pozostáva z
10-násobného zvýšenia odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia za 300 bodov pri hodnote
bodu 60, -Sk t.j. 180.000,- Sk s odpočítaním z poskytnutého plnenia vo výške 18.000,- Sk, čo je 162.000,-
Sk t.j. 5.377,41 eura. V odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca po čiastočnom späťvzatí
návrhu čo do sumy 4.779.675,- Sk naďalej trval na priznaní 10-násobného zvýšenie odškodného za
bolesť vo výške 786.450,- Sk a 100-násobného zvýšenia odškodnenia za sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 1.800.000,- Sk. V danom prípade sa jedná o uplatnenie dvoch nárokov, ktoré
sú samostatné na sebe nezávislé a posudzujúce sa na základe rozličných kritérií. Aj napriek tomu,
že pre zvýšenie odškodnenia za bolesť súd nevzhliadol dôvody, priznal žalobcovi náhradu za bodový
rozdiel medzi pôvodným hodnotením bolestného v rozsahu 1.310,75 bodov a novým hodnotením v
rozsahu 1.730,63 bodov. Súd však opomenul skutočnosť, že žalobca v prípade zvýšenia odškodnenia
za bolesť požadoval priznanie 10-násobného zvýšenia odškodnenia vychádzajú pritom z rozsahu
1.310,75 pričom po vypracovaný znaleckého posudku, ktorým znalec stanovil bolestné v rozsahu
1.730,60 bodov žalobný návrh neupravoval, ani nepožadoval priznanie bodového rozdielu. Vzhľadom
na uvedené má za to, že konajúci sú prekročil návrh účastníka a prisúdil mu viac, než čoho sa žalobca
domáhal. Navyše súd priznal náhradu vo výške 1.056,82 eura v rozpore s § 7 ods. 2 vyhl.č. 32/1965
Zb. Žalobca požadoval svojím podaním priznať zvýšenie odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 1.800.000,- Sk za 300 bodov pri hodnote 60,- Sk a 100-násobno zvýšení, pričom
v priebehu konania po vykonanom znaleckom dokazovaní svoj nárok na odškodnenie neupravil v
zmysle jeho rozšírenia. Aj napriek tomu súd priznal 50-násobné zvýšenie odškodnenia z počtu bodov
882,5. Súd bol toho názoru, že je viazaný návrhom žalobcu, ktorý požadoval priznať sumu 2.586.450,-
Sk a preto mu tento obnos priznal. Súd však opomenul skutočnosť, že priznaná suma predstavuje
celkový nárok žalobcu, ktorý si uplatnil z titulu poškodenia zdravia a to spolu 10-násobne zvýšenie
odškodnenia za bolesť a 100-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
a preto mu nemohol sumu 2.554.612,20 Sk priznať ako nárok predstavujúci zvýšenie odškodnenia za



sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže tento nárok bol predmetom konania len vo výške 1.800.000,-
Sk. Rozhodnutie súdu nepovažuje za správne aj z dôvodu zjavnej neprimeranosti priznaného 50-
násobného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd vo svojom rozhodnutí
poukázal len na čiastočné obmedzenie žalobcu výlučne v pracovnej oblasti a aj napriek tomu priznal
50-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré čo do násobku a výšky
nekorešponduje s týmto obmedzením. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalobcu zo dňa 28.2.2006,
z ktorého vyplýva, že žalobca bol vyučený elektrotechnik a neskôr bol nezamestnaný a potom pracoval
na Poľnohospodárskom družstve ako opravár poľnohospodárskych strojov a traktorista. Z výpovede
žalobcu vyplynulo, že v čase po úraze sa osamostatnil, nadviazal známosť, uzatvoril manželstvo, z
ktorého pochádzajú dve maloleté deti vo veku 2 rokov a 7 mesiacov, o ktoré sa stará spolu s manželkou
v samostatnej domácnosti. Odvolateľ má za, že existencia trvalých následkov u žalobu a ich dopad na
jeho život odôvodňuje aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v rozsahu 20-násobného zvýšenia
odškodnenia priznania nároku nad jeho 20-násobok považuje za nedôvodné a v tejto časti žiada žalobný
nárok zamietnuť.

7. Výrok o trovách konania považuje za nevykonateľný, neurčitý a zrejme aj nadbytočný, pretože o
trovách konania a trovách štátu a ich výške bude súd rozhodovať v osobitnom uznesení.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, žiadal aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Je presvedčený o tom, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
náhradu škody zvýšil aspoň 50-násobne. Má za to, že život a zdravie človeka má jednoznačne jednou
z najvyšších hodnôt v každej spoločnosti. Finančná suma je iba istým spôsobom kompenzácie, ale
nikdy nemôže vynahradiť človeku to, že nemôže viesť plnohodnotný život, tobôž nie od začiatku svojho
osobného aj pracovného života.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta je čiastočne dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec čiastočne nesprávne
právne posúdil vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody titulom bolestného a čiastočne aj vo
vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod.

12. Podľa § 7 ods. 2 vyhl.č. 32/1965 Zb. celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

13. Podľa § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods.
1 a 2.

14. Z citovaného zákonného ustanovenia § 7 ods. 2 je zrejmé, že celková výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví je obmedzená a to
tak, že celková výška odškodnenia za bolesť nesmie presiahnuť sumu 2.389,96 eura a za sťaženie
spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť sumu 7.966,54 eura. Nad uvedené sumy môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, iba v prípadoch
hodných osobitného zreteľa. Podmienkou zvýšenia uvedených súm je teda skutočnosť, že sa jedná o
dôvod hodný osobitného zreteľa.

15. V prejednávanej veci žalobca uplatnil v konaní nárok pozostávajúci jednak zo základného bolestného
v sume 1.730,63 bodov, ktorý požadoval zvýšiť o 10-násobok a teda žiadal na bolestnom priznať
mu sumu 26.105,36 eura. Z obsahu spisu je zrejmé a napokon to konštatoval aj súd v napadnutom
rozhodnutí, že zo strany vedľajšieho intervenienta bola vyplatená žalobcovi škoda spočívajúca v
bolestnom v sume 2.389,96 eura, teda v plnom rozsahu uvedenom v ust. § 7 ods. 2 vyhlášky. Preto ak
súd nárok uplatnený žalobcom na bolestnom nepovažoval za prípad hodný osobitného zreteľa a z tohto



dôvodu mu nepriznal ani zvýšenie odškodnenia za bolesť nad sumu 2.389,96 eura, treba mať za to, že
súd v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, ak v rozpore s ust. § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky priznal
mu nárok na odškodnenie za bolesť nad sumu 2.389,96 eura, t.j. sumu 1.056,82 eura. V tejto časti preto
odvolací súd považuje odvolanie intervenienta za dôvodné.

16. Odvolanie intervenienta považuje odvolací súd za dôvodné aj v časti ohľadom výšky priznaného
nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd sa stotožňuje s
názorom odvolateľa, že v danom prípade sa jedná o uplatnenie dvoch nárokov, ktoré sú samostatné,
na sebe nezávislé a posudzujúce sa na základe rozličných kritérií. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca
v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spočívajúci v sťažení spoločenského uplatnenia a to v
zmysle znaleckého posudku v rozsahu 882,50 bodov, teda v sume 1.757,61 eura, ktorý požadoval zvýšiť
o 50-násobok, teda v sume 59.749,10 eura. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že
žalobca po čiastočnom späťvzatí žiada uhradiť sumu 85.854,41 eura, v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia lebo uvedená suma zahŕňa aj nárok na náhradu škody spočívajúcu v bolestnom. Správne
súd vychádzal z názoru, že je viazaný návrhom žalobcu, avšak pri uplatnenom nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia bol súd viazaný návrhom žalobcu čo do výšky uplatnenej sumy
59.749,10 eura a nie ako nesprávne uviedol sumou 85.854,41 eura. V tejto časti preto súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z iného názoru.

17. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v
rozsahu priznaného 50-násobku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a podľa jej
názoru za dôvodný považuje nárok žalobcu v rozsahu 20-násobného zvýšenia odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

18. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa čiastočne stotožňuje a má za to, že vzhľadom na
existenciu trvalých následkov žalobcu a ich dopad na jeho život je odôvodnená aplikácia ust. § 7 ods. 3
vyhl.č. 32/1965 Zb. v rozsahu 34-násobného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
teda v sume 59.749,10 eur. V tejto časti považuje odvolací súd nárok žalobcu za dôvodný.

19. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie intervenienta vo vzťahu k výroku o trovách konania,
ak súd postupom podľa § 151 ods. 7 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia
výšky trov priznal žalobcovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom s tým, že po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie vec čiastočne nesprávne právne
posúdil, preto odvolací súd rozsudok podľa § 388 C.s.p. v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak,
že žalobu v časti 26.105,31 eura zamietol a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7009899587)

  1. 6. 6. 2017Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/268/2009 z 6. 6. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 6. 2017Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/268/2009 z 7. 6. 2017