Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/122/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010898613 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7010898613.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne R. Y., P. L. T. V. L., B. X. R. Č.. XX/ XX, zastúpenej JUDr. Blažejom Balážom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Odborárov č. 12 proti žalovanému LAJMEX SLOVAKIA TRADING s.r.o., so sídlom v Poprade, Levočská č. 4557, zastúpenému JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Šoltésovej č. 3474/11, o zaplatenie 4.993,00 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 5.420,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.3.2010 č.k. 11C/17/2003-325 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.906,00 eur s 13% úrokom z omeškania zo sumy 3.335,99 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, stravné vo výške 281,19 eura od 1.1.2002 do zaplatenia, stravné vo výške 296,60 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, 331,10 eura od 1.1.2001 do zaplatenia, 331,10 eura od 1.1.2002 do zaplatenia, 331,10 eura od 1.1.2003 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.983,12 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol protinávrh žalovaného a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu v sume 13,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažných nárokoch žalobkyne titulom nevyplatenej mzdy od 1.1.2001 do 31.12.2002 a nevyplateného stravného. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 22.10.1998 ako vedúca skladu vo veľkosklade Spišská Nová Ves. Bol dohodnutý základný plat vo výške 8.500,00 Sk hrubej mzdy, ktorý mal byť vyplatený pri mesačnom obrate skladu v sume 1.400.000,00 Sk pri počte dvoch pracovníkov a vybavení skladu, aké bolo k 1.11.1998. Ak malo dôjsť k zvýšeniu mesačného obratu skladu, malo dôjsť aj k zvýšeniu vyplatenej mzdy o toľko %, o koľko sa zvýši základný obrat. V prípade zníženia mesačného obratu skladu malo dôjsť aj k zníženiu vyplatenej hrubej mzdy o toľko, o koľko sa znížil obrat. Súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Júliou Törökovou, znalkyňou z odboru ekonomika a podnikanie a to za účelom vyčíslenia mzdy žalobkyne v zmysle platového dekrétu. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne po čiastočnom späťvzatí návrhu v sume 86,00 eur je opodstatnený vo výške 4.906,00 eur pozostávajúci z nevyplatenej mzdy v sume 3.335,99 eura, nevyplateného príspevku na stravovanie v sume 577,79 eura a nevyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku vo výške 993,30 eura. Spolu teda v sume 4.906,00 eur. Súd vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého mzda žalobkyne predstavovala sumu 215.2150,00 Sk, teda 7.143,80 eura, vyplatená mzda 3.475,57 eura, preto je potrebné doplatiť žalobkyni sumu 3.708,25 eura. Žalobkyňa však žiadala priznať iba sumu 100.500,00 Sk, preto súd nad uvedenú sumu nárok žalobkyne nepriznal. Súd pri rozhodovaní o návrhu a protinávrhu vzal do úvahy dôkazy produkované v konaní a poukázal na rozporuplné podklady a stanoviská spoločnosti LAJMEX SLOVAKIA TRADING s.r.o., Poprad. Bol toho názoru, že žalobca pre potreby civilného konania znalca predkladal k veci rozporuplné podklady, ako aj vzhľadom na to, že naraz dodatočne požadoval od žalovanej podpísanie viacerých výplatných listín, pričom mechanizmus vyplácania miezd ponechania finančných súm z tržieb bol zhodne podpísaný tak žalovanou, ako aj svedkami. O nároku za obdobie január až jún 2001 bolo právoplatne rozhodnuté, súd preto ex offo prihliadol na vznesenú námietku premlčania a o zvyšku nárok žalobcu zamietol. Podľa názoru súdu nie je povinnosťou zamestnanca preukazovať, či bol alebo nebol v práci, či mal alebo nemal vyplatenú mzdu, pretože zamestnávateľ má striktne dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce. Tým, že konateľ spoločnosti nepostupoval striktne podľa ustanovení Zákonníka práce, neviedol evidenciu dochádzky, neskladal čerpanie dovolenky, uspokojil sa len telefonickým oznámením čerpania dovolenky, výplaty mzdy, realizoval sprostredkovanie cez vodičov rôznymi náhradnými dokladmi, v konaní nepredložil relevantné dôkazy ohľadom zúčtovania peňažných nárokov, čo podľa názoru súdu ani nemohol predložiť, pretože takými dokumentmi ani nedisponoval, lebo ich priebežne nevystavoval. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a vo výroku, ktorým bol zamietnutý protinávrh podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania a bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli a neprihliadal na skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov a dôkazov žalovanej strany. Podľa jeho názoru v niektorých častiach je rozsudok nepreskúmateľný, znalkyňa podľa jeho názoru vychádzala iba z materiálu, ktorý jej bol k dispozícii na súde a z jeho spoločnosti, kde boli uložené ostatné dôležité doklady, bez ktorých sa objektívy znalecký posudok nedal urobiť, znalkyňa tieto nevyžiadala a tieto k jeho vypracovaniu zjavne nepotrebovala. Ďalej namietal, že znalec nemal potrebné a kvalifikované doklady k vypracovaniu znaleckého posudku. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil iba tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli preukázané, pričom súd sa nezaoberal námietkami a tvrdeniami žalovaného. Súd nezobral na vedomie úplne všetko, ktorý okrem iného vypovedal aj to, že mzdy spoločnosti boli pravidelne a všetkým zamestnancom vyplácané presne a načas a spoločnosť nikdy v minulosti nedlhovala na mzdách. Zároveň podľa jeho názoru nebol odstránený rozpor medzi výpoveďou R.. Y., bývalého manžela žalobkyne, nakoľko táto tvrdila skutočnosť, že za neho preberal zálohy na výplaty, čo bolo preukázané aj rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v inom konaní. Má za to, že dôkazné bremeno ani nebolo možné uniesť, nakoľko akýkoľvek doklad, ktorý bol predložený súd považoval za nevieryhodný a dôkazné bremeno spočívalo predovšetkým na žalobkyni, pričom táto ho neuniesla a vzhľadom na rozdielne tvrdenia v niekoľkých konaniach, ktoré v predmetných veciach prebiehali. 7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. 8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ohľadom dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 10. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania a zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli. 11. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. 12. Podľa § 111 ods. 2 Zákonníka práce mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. 13. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa okrem iného v konaní uplatnila aj mzdové nároky a to na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy so žalobcom v spojení s platovým dekrétom zo dňa 22.10.1998. Z platového dekrétu je zrejmé, že účastníci dohodli pre žalobkyňu mesačný základný plat vo výške 8.500,-Sk v hrubej mzde pri mesačnom obrate skladu a v prípade, ak dôjde k zvýšeniu mesačného obratu skladu, dôjde aj k zvýšeniu vyplatenej hrubej mzdy o toľko percent, o koľko sa zvýšil základný obrat. V prípade zníženia mesačného obratu dôjde aj k zníženiu vyplatenej hrubej mzdy o toľko percent, o koľko sa znížil obrat. Ďalej účastníci dohodli, že z mesačného obratu bude odpočítaný odpad v nákupnej cene, s výnimkou 0,5% z celkového mesačného obratu. Vzhľadom na skutočnosť, že k posúdeniu žalobkyňou uplatneného mzdového nároku v zmysle platového dekrétu boli potrebné odborné znalosti, správne postupoval súd prvej inštancie, ak po vypočutí účastníkov ustanovil do konania znalkyňu z odboru personalistika (mzdy, odvody, sociálne pôžitky). Ako je zrejmé zo záveru znaleckého posudku č. 5/2003 vypracovaného znalkyňou Ing. Júliou Törökovou výška hrubej mzdy žalobkyne za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2002 v zmysle platového dekrétu pri zohľadnení určených podmienok vo väzbe na obrat skladu a odpočtu odpadu zásob vo výške 0,5% v nákupnej cene predstavovala sumu 215.215,- Sk. Správne preto postupoval súd, ak pri ustálení nároku žalobkyne ohľadom jej mzdových nárokov vychádzal z tohto znaleckého posudku. 14. Vo vzťahu k námietkami žalovaného voči vypracovanému znaleckému posudku ohľadom tvrdení, že znalkyňa pri vyhodnocovaní obratu vychádzala i z fiktívnych faktúr, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní a to konkrétne faktúr Č.. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX D. XXXX/XXXX je potrebné uviesť, že toto tvrdenie nemožno považovať za pravdivé, nakoľko v právoplatne skončenom trestnom konaní vedenom pod sp.zn. 5T 58/2005 na Okresnom súde Spišská Nová Ves uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Za dôvodnú vo vzťahu k znaleckému posudku nemožno považovať ani námietku žalovaného, že znalkyňa pri stanovení obratu vychádzala z príjmu zásob do skladu v nákupnej cene, pričom výpočet nemal byť z príjmu zásob, ale z príjmu z predaja. Správne žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že všeobecne nie je daná definícia obratu. Ak teda zo samotného platového dekrétu nevyplýva definícia obratu a ani z iného právneho predpisu a uvedená definícia je medzi účastníkmi sporná, obsah platového dekrétu je potom potrebné priložiť v neprospech tej strany, ktorá platový dekrét vyhotovila, v danom prípade žalovaného. Z uvedeného dôvodu preto nemožno dôvodne vyčítať prípadne pochybenie znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku, ak znalkyňa pri stanovení obratu vychádzala z príjmu zásob do skladu v nákupnej cene. Navyše je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť žalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku nenamietal. 15. Za dôvodné nemožno považovať námietky žalovaného ani vo vzťahu ohľadom žalobkyňou uplatneného nároku na stravovanie a náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Ohľadom uvedených nárok súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vychádzajúc z vykonaných listinných dôkazov ak dospel k záveru, že žalovaný nevyplatil žalobkyni príspevok na stravovanie vo výške 577,79 eura a na náhrade za nevyčerpanú dovolenku v sume 993,30 eura za žalované obdobie. 16. Vo vzťahu k žalovanému uplatnenému vzájomnému návrhu je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním uplatneného nároku ak v konaní predkladal rozporuplné podklady a vyjadroval rôzne stanoviská, preto dôvodne súd nárok uplatnený žalovaným zamietol. 17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 389 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právnu náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).