Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200210 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Kláštorná, s. r. o., so sídlom Košice, Jantárová 30, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, AK so sídlom Košice, Žriedlová 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/570626/2013 zo dňa 27. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/570626/2013 zo dňa 27. novembra 2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.1100308/1/570626/2013 zo dňa 27. 11. 2013 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. j. 9514401/5/1271014/2012/ Cab2 zo dňa 11. 04. 2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 182 342,05 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Kláštorná s.r.o., Staničná 499, 038 43 Kláštor pod Znievom, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 na podnet orgánov činných v trestnom konaní. Daňová kontrola bola začatá v súlade s § 46 ods. 3 Daňového poriadku spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. j. 9500401/1/364947/2012 zo dňa 07. 03. 2012. O výsledku zistenia z daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol z daňovej kontroly č. 9514401/5/188206/2013/Cab2 zo dňa 16. 01. 2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 16. 01. 2013 doručený daňovému subjektu dňa 05. 02. 2013. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie. Vo vyrubovacom konaní na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu, správca dane vykonal dňa 19. 02. 2013 ústne pojednávanie s navrhnutým svedkom H. R., ktorého sa osobne zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu. O uvedenom správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j. 9514401/5/674288/2013/Cab2. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa 03.04.2013 sa na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, dostavil O.. Ľ. H., splnomocnený zástupca žalobcu, kde s ním bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9514401/5/1236793/2013/Cab2 zo dňa 03.04.2013, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k protokolu č. 9514401/5/188206/2013/Cab2 zo dňa 16. 01. 2013. Uviedol, že správca dane vyhodnotil vo vyrubovacom konaní vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie č. j. 9514401/5/1271014/2012/ Cab2 zo dňa 11.04.2013. Konštatoval, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Ekosad, spol. s r.o., Pajštúnska 1, Bratislava, za dodávku masívnej dubovej podlahy - palubovky, v celkovej sume DPH 232 940,95 eur, a to faktúrami, ktoré v rozhodnutí špecifikoval. Správca dane za účelom preverenia oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa Ekosad, spol. s r.o., DÚ Bratislava dožiadanie č. 9514401/5/758876/2012/Maj zo dňa 06. 06. 2012. Miestne príslušný správca dane vo svojej odpovedi č. j. 9102405/5/1044504/2012/Ďat zo dňa 19. 06. 2012 uviedol, že v spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., vykonal za zdaňovacie obdobie február 2010 daňovú kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že v tomto období daňový subjekt nakupoval tovar - dubové podlahy od spoločnosti EU SPEED, s. r. o., Zvolen, HERES, s. r. o., Prešov a Tatra Trade Corporation, s. r. o., Bratislava. Pri preverovaní uvedených dodávateľov ani jeden miestne príslušný správca dane nepotvrdil reálnosť zdaniteľných obchodov. V ďalšej odpovedi na dožiadanie zo dňa 12. 12. 2012 miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť Ekosad, spol. s r. o., sa na adrese sídla uvedenej vo výpise z obchodného registra nenachádza, nájomná zmluva bola spoločnosti vypovedaná s účinnosťou k 16. 12. 2011, písomnosti zasielané na adresu sídla sa vracajú správcovi dane späť neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosť Ekosad, spol. s r.o. od 02. 02. 2011 nemá ani konateľa. Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly, vykonanej za zdaňovacie obdobie február 2010 a dodatočného platobného výmeru za uvedené obdobie zo dňa 17. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2011 bolo zistené, že daňový subjekt Ekosad, spol. s r.o., neuskutočnil zdaňovacie obchody, na základe ktorých by mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Z faktúr vyhotovených pre spoločnosť žalobcu mu vznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že dňa 12. 07. 2012 zaslal správca dane daňovému subjektu výzvu na predloženie dôkazov č. 9514401/5/1695972/2012/Cab2, ktorou vyzval daňový subjekt na predloženie relevantných dôkazov a s nimi súvisiacich dokladov a písomností preukazujúcich, že obchody s masívnou dubovou podlahou, ktorých nákup daňový subjekt deklaroval v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia február až júl 2010 sa reálne uskutočnili. V nadväznosti na výzvu správcu dane sa dňa 01. 08. 2012 dostavil na daňový úrad splnomocnený zástupca daňového subjektu O.. E. C., ktorý predložil k výzve písomné vyjadrenie. Vo vyjadrení spoločnosť Kláštorná s.r.o. oznámila, že všetky dôkazy a doklady boli dňa 02. 03. 2012 na základe zápisnice o vydaní veci odovzdané Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Košice a ďalšími dôkazmi spoločnosť Kláštorná nedisponuje. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v časti I. „Všeobecné údaje“ protokolu č. 9514401/5/3785905/2012/Cab2 zo dňa 19. 12. 2012 uviedol zoznam dokladov, ktoré si vyžiadal od Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Košice, a z ktorých si vyhotovil kópie. Medzi týmito dokladmi sa nachádzali len dodávateľské faktúry, objednávky k faktúram - nepodpísané odberateľom, protokoly o prevzatí tovaru medzi predávajúcim Ekosad, spol. s r.o. a kupujúcim Kláštorná s.r.o., dodacie listy a kúpne zmluvy. Žiadne iné písomné dôkazy neboli odovzdané. Ďalej bolo kontrolou zistené, že daňový subjekt v riadku 15 daňového priznania uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 1 275 045,20 eur. Správca dane z medzinárodných nákladných listov - CMR, ktoré boli priložené pri jednotlivých odberateľských faktúrach zistil, že miestom nakládky tovaru - masívnej dubovej podlahy, bol sklad Ličartovce 299 a miestom vykládky tovaru spoločnosť OMEGA - Hua, Belterület 1810/15, Maďarsko 3980, Sátoraljaújhely. Žalovaný konštatoval, že keďže správcom dane bolo zistené, že spoločnosti Ekosad, spol. s r.o. ako dodávateľovi tovaru nevznikla daňová povinnosť, t.j. k dodaniu tovaru pre spoločnosť Kláštorná, s.r.o., nedošlo, nemohol daňový subjekt tento tovar dodať do iného členského štátu s oslobodením od dane. Uvedené závery potvrdzuje aj odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 12. 04. 2011, na ktorú obdržal odpoveď dňa 12. 03. 2012 a dňa 04. 07. 2012. Podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy platiteľ OMEGA so správcom dane nekomunikuje, za uvedené obdobia nepodal daňové priznania a súhrnné výkazy. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že k zdaniteľným obchodom nedošlo potvrdzujú aj dôkazné prostriedky - zápisnice o vypočutí svedka a zápisnice o vypočutí obvineného, ktoré správca dane získal na základe žiadosti o nazeranie do spisu - koordinácia KS016 č. 9514401/5/3730842/2012/Maj zo dňa 10. 12. 2012 od Finančného riaditeľstva SR, a ktoré správca dane použil ako podporné dôkazy pri svojom rozhodovaní. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim dôkazom pre vylúčenie nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Ekosad, spol. s r.o. bola skutočnosť, že tejto spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, čo je základná podmienka pri uplatnení odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané fyzické dodanie tovaru. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že proti zisteniam správcu dane uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 9514401/5/188206/2013/Cab2 zo dňa 16. 01. 2013 podal daňový subjekt písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietky, s ktorými sa správca dane vysporiadal a vyhodnotil vo vyrubovacom konaní, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j. 9514401/5/1236793/2013/Cab2 zo dňa 03. 04. 2013. Žalovaný k námietke týkajúcej sa udelenia splnomocnenia daňovým subjektom pre O.. E. C., ktorou namieta, že takto udelené splnomocnenie neoprávňovalo O.. E. C. na zastupovanie spoločnosti Kláštorná s.r.o. pri daňovej kontrole z dôvodu, že toto nebolo udelené podľa Daňového poriadku ani podľa Občianskeho zákonníka a splnomocňovalo len na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa štátnej správy a štátnej samosprávy a verejnej správy, žalovaný uviedol, že splnomocnenie na konanie za spoločnosť Kláštorná s.r.o. pre O.. E. C., ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 10.11.2008 bolo udelené podľa vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o správe daní a poplatkov. Konštatoval, že podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa mohol dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolil, ktorý konal v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nebol rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považovalo sa toto plnomocenstvo za všeobecné. Konatelia spoločnosti Kláštorná s.r.o. splnomocnili O.. E. C. na všetky úkony voči štátnej správe, pričom daňové úrady sú orgánom štátnej správy. Skutočnosť, že správca dane postupoval správne, t.j. konal s osobou oprávnenou konať za daňový subjekt, potvrdzuje aj vyjadrenie pána O.. E. C. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 11. 2012, kde sa vyjadril, že je splnomocneným zástupcom spoločnosti Kláštorná s.r.o. a v daňovom konaní nezastupuje iný daňový subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Kláštorná s.r.o. mala u správcu dane zaregistrovanú generálnu plnú moc udelenú pre O.. E. C. a správcovi dane bola dňa 08. 01. 2013 doručená nová plná moc udelená pre O.. Ľ. H., daňového poradcu, bolo potrebné, aby sa konateľ spoločnosti vyjadril k rozsahu udelených splnomocnení. Na odstránenie nedostatkov podania - duplicitne udelená plná moc, zaslal správca dane aj výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 10.01.2013. Dňa 15. 01. 2013 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j. 9514401/5/183499/2013/Cab2 s konateľnom spoločnosti Kláštorná s.r.o. Ing. Jánom Pizúrom, ktorej sa zúčastnil aj O.. Ľ. H., predmetom ktorej bolo vyjadrenie sa konateľa spoločnosti k udeleným plným mociam na zastupovanie spoločnosti Kláštorná, s.r.o.. Konateľ spoločnosti sa k udeleným plným mociam vyjadril, že generálnu plnú moc pre O.. E. C. ruší ku 15.01.2013 a bude mu udelené nové poverenie, v ktorom bude oprávnený podpisovať len daňové priznania, hlásenia a súhrnné výkazy. Od 15. 01. 2013 splnomocňuje zastupovaním O.. Ľ. H. na všetky iné úkony pred správcom dane, Finančným riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že z vyjadrenia konateľa daňového subjektu jednoznačne vyplýva, že O.. E. C. mal pre spoločnosť Kláštorná s.r.o. do 15. 01. 2013 udelenú generálnu plnú moc na zastupovanie, preto námietku splnomocneného zástupcu, že správca dane pri daňovej kontrole konal s neoprávnenou osobou, považoval za neopodstatnenú a účelovú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že na preukázanie zdaniteľných obchodov predložil správcovi dane nielen faktúry, bankové výpisy, účtovníctvo, ale samotné dodanie tovaru, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a práva na odpočítanie dane u odberateľa preukázal svedeckou výpoveďou p. H. R., osoby, ktorá predmetné obchody zabezpečovala. K uvedenej odvolacej námietke žalovaný uviedol, že samotná výpoveď svedka bez predloženia písomných dôkazov o realizácii zdaniteľných obchodov je nepostačujúcim dôkazom. Vyjadrenia p. H. R. k dodávke masívnych dubových podláh boli nejednoznačné, navzájom si odporovali, preto správca dane svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nepotvrdil, že tovar bol skutočne fyzicky dodaný spoločnosťou Ekosad, spol. s r. o.. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, v opačnom prípade sa vystavuje riziku, že neunesie dôkazné bremeno. Žalovaný mal za to, že správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko v rámci výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo a predložené faktúry boli vystavené bez reálneho plnenia. Pretože nebolo relevantnými dôkazmi preukázané fyzické dodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v dodávateľskej spoločnosti a následne u daňového subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Uviedol, že podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane vznikne len vtedy, ak vznikla daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH. Meno pani R. sa správca dane dozvedel až zo svedeckej výpovede p. H. R., teda po ukončení daňovej kontroly a samotný splnomocnený zástupca nenavrhol vo vyrubovacom konaní jej vypočutie. K námietke daňového subjektu, že správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Kláštorná, s. r. o., sa zúčastnila na fiktívnom obchode a osobou, ktorá za Kláštornú, s. r. o., v týchto obchodoch vystupovala je p. E. Š., člen dozornej rady spoločnosti žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane ani z protokolu o daňovej kontrole nevyplýva a správca dane neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť Kláštorná, s. r. o., sa vedome a úmyselne zúčastnila na fiktívnych obchodoch. K osobe p. E. Š. iba konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka zo dňa 10. 11. 2011 a zo dňa 22. 12. 2011 vyhotovenú v trestnom konaní, podľa ktorého osobou spolupracujúcou so skupinou obchodujúcou fiktívne s masívnymi dubovými podlahami bola menovaná osoba. Žalovaný konštatoval, že tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal. K časti odvolania, kde sa splnomocnený zástupca vyjadruje k úkonom vykonávaným orgánmi činnými v trestnom konaní, že doposiaľ nebolo voči osobe p. E. Š. vznesené obvinenie a nebol ani predvolaný ako svedok v danej veci, žalovaný uviedol, že konanie, ktoré vedú orgány činné v trestnom konaní, je samostatným konaním a daňovým orgánom neprináleží nijakým spôsobom hodnotiť a zasahovať do ich činnosti. K námietke daňového subjektu, že správca dane mu neumožnil oboznámiť sa s úplným znením svedeckých zápisníc získaných v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že šetrenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ Košice, sú rozsiahle, v ktorých boli preverované rôzne tovarové komodity, rôzne spoločnosti, s ktorými daňový subjekt nemá žiaden zmluvný vzťah a týmto konaním by došlo k porušeniu právom chránených záujmov iných osôb. V súvislosti s vypočutím navrhovaného svedka p. E. Š. v daňovom konaní žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania správca dane zaslal dňa 14.10.2013 menovanému predvolanie na výsluch svedka č. j. 9514401/5/4630981/2013/Cab2 na deň 04.11.2013. Menovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a ústneho pojednávania sa nezúčastnil. V súvislosti s vypočutím tejto osoby žalovaný poukázal na skutočnosť, že výpoveď tohto svedka by nemala vplyv na merito veci, na základe ktorej by došlo k zmene výroku rozhodnutia. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie dane za nákup dubových podláh oprávnene. Žalobou zo dňa 12. februára 2014, podanou osobne na tunajšom súde dňa 13.02.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/570626/2013 zo dňa 27.11.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe poukázal na priebeh konania pred Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, ako aj na jeho rozhodnutie č. j. 9514401/5/1271014/2012/Cab2 zo dňa 11.04.2013. Konštatoval, že pokiaľ ide o zdôvodnenie správcu dane, že faktúra nie je dostatočným podkladom na uplatnenie odpočtu DPH, je potrebné venovať sa zneniu § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý aj citoval. Ďalej poukázal na ustanovenie § 49 zákona o DPH a uviedol, že v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu v znení vyššie citovaného zákona o DPH si dovoľuje poukázať aj na právnu úpravu v rámci Európskej únie, konkrétne na smernicu Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica“), keďže tá je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátnom orgáne, aj keď je nutné poukázať aj na skutočnosť, že konkrétne ustanovenia smernice môžu za stanovených predpokladov nadobudnúť aj priamy účinok bez existencie adekvátnej transpozičnej normy v slovenskom právnom poriadku. Žalobca citoval článok 168 písmeno a/ smernice a uviedol, že Súdny dvor v niekoľkých konaniach týkajúcich sa smernice judikoval, že základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie DPH na vstupe bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby splniť opomenuli (rozsudok Ecotrade, C-95/07 a C-96/07, bod 63 z 8. mája 2008 a rozsudok Uszodaépíto, C-392/09 z 30. septembra 2010). Uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností možno teda konštatovať, že vnútroštátna úprava je zhodná s úpravou Európskej únie, a teda aj v zmysle zákona o DPH, smernice, ako aj rozhodnutí Súdneho dvora, je uplatnenie odpočtu DPH viazané len na splnenie jedinej formálnej podmienky, ktorou je riadne vystavená faktúra. Na uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, ktoré by toto právo mohli urobiť neúčinným a zároveň členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie DPH len v prípade výslovne stanovenom smernicou. Konštatoval, že všetko vyššie uvedené bolo postupom daňových orgánov popreté. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že v súlade s protokolom o daňovej kontrole si žalobca túto svoju jedinú povinnosť voči daňovému orgánu uloženú tak zákonom o DPH, ako aj smernicou riadne splnil, keďže pri daňovej kontrole daňovému úradu tieto faktúry riadne predložil, a to prostredníctvom Prezídia PZ, dokonca daňovému úradu predložil vyššie špecifikované podklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb žalobcom, ako aj dodanie tovarov a služieb žalobcovi nad rámec povinnosti uloženej zákonom o DPH a smernicou, ktorá zahŕňa len preukázanie existencie faktúry. Uviedol, že rozhodnutie o vyrubení dane, ako aj rozhodnutie o odvolaní vydané žalovaným na tom podklade, že predloženie faktúr žalobkyňou na uplatnenie odpočtu DPH je nepostačujúce, sú rozhodnutiami vydanými na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že správca dane v protokole o daňovej kontrole ani v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, ako ani v rozhodnutí o odvolaní neuvádza dôvod, pre ktorý považuje zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou Ekosad, spol. s r.o. a jej dodávateľmi za nereálne, uvádza iba to, že ich považuje za nereálne, a preto túto skutočnosť nie je možné označiť inak, ako nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. K dôvodom neuznania uplatneného nároku na odpočítanie DPH správcom dane žalobca poukázal na to, že na uplatnenie odpočtu DPH je potrebné len vystavenie faktúry v súlade so zákonom o DPH, ako aj smernicou, a teda je nutné opätovne poznamenať, že takýto postup správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nedostatočného odôvodnenia. Konštatoval, že rovnako je neprípustný postup daňových orgánov, ktorým sú vyvodzované negatívne dôsledky pre postavenie žalobkyne z uskutočneného dokazovania u tretích subjektov, konkrétne z ich nečinnosti, respektíve z nesplnenia ich povinnosti voči daňovým orgánom. Žalobca ďalej uviedol, že záver správcu dane, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, je nepochopiteľný, vzhľadom na dôkaznú situáciu v daňovom konaní. Dôkazné bremeno síce spočíva na žalobkyni ale v tom rozsahu, že žalobkyňa preukáže existenciu faktúry tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona o DPH, ako aj smernica. Toto dôkazné bremeno žalobkyňa uniesla predložením jednotlivých faktúr preukazujúcich zdaniteľné obchody, ktorými preukázala existenciu svojho nároku na odpočet DPH. Následne bolo na správcovi dane, aby prípadným ďalším dokazovaním preukázal, že nárok na odpočet DPH nevznikol, a to takým dôkazom, ktorý by preukazoval, že k dodaniu tovaru nedošlo. Správca dane však v daňovom konaní v rámci takéhoto už preneseného dôkazného bremena zistil výsluchom svedka, že k dodaniu tovaru žalobkyni, ako aj jeho expedovaniu odberateľom žalobkyne naozaj došlo, čo potvrdila osoba poverená dozeraním na nakládky a vykládky tovaru. Zároveň uviedol, že aj napriek tomu, že Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že ani z protokolu o daňovej kontrole ani z rozhodnutia o vyrubení nedoplatku dane nevyplýva a správca dane neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobkyňa sa vedome a úmyselne zúčastnila na fiktívnych obchodoch, o niekoľko riadkov nižšie už Finančné riaditeľstvo výpoveď svedka v trestnom konaní označuje ako dôkaz a uvádza, že tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalobca označil rozhodnutie Finančného riaditeľstva ako nepreskúmateľné, nakoľko tvrdenia, o ktoré sa opiera, si navzájom odporujú, a teda sú logicky nezrozumiteľné a neodôvodnené, nakoľko aj tieto vzájomne si odporujúce tvrdenia nie sú podopreté dôvodmi, ktoré by tieto závery odôvodňovali. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11), ktorého predmetom bolo posúdenie predbežných otázok podaných súdnymi orgánmi Maďarska, okrem iného aj vo veciach odpočtu DPH a podmienok jeho poskytnutia. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 241/07. Žalobca konštatoval, že nákup masívnych dubových podláh deklaroval dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou Ekosad, spol. s r. o., objednávkami k týmto faktúram, dodacími listami a protokolom o prevzatí tovaru medzi predávajúcim, ktorým bola spoločnosť Ekosad, spol. s r.o. a kupujúcim, ktorým bol žalobca, ako aj kúpnou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou Ekosad, spol. s r. o.. Žalobca ďalej konštatoval, že nakúpený tovar od spoločnosti Ekosad, spol. s r. o., na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou SIA „AMG EKSPORTS“ tento tovar predávala uvedenej spoločnosti, pričom o predaji tohto tovaru svedčia odberateľské faktúry a medzinárodný nákladný list k odberateľskej faktúre (CMR). Tento tovar vyvážal žalobca spoločnosti OMEGA - Hua, Belterület 1810/15, Maďarsko. Vykládky, ako aj nakládky tovaru v sklade v Ličartovciach, preukazujúce existenciu reálneho plnenia potvrdil pred správcom dane svedok H. R.. Žalobca mal za to, že reálnosť zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi ním a jeho dodávateľmi a odberateľmi je preukázaná nad mieru, ktorú zákon o DPH vyžaduje od daňového subjektu, teda preukázanie existencie faktúr vystavených v súlade so zákonom o DPH. Poukázal na to, že skutočnosť, že v zmysle protokolu o daňovej kontrole, dodávatelia spoločnosti Ekosad, spol. s r. o., ktorá je dodávateľom žalobcu nepreukázali reálnosť obchodov, keďže si nesplnili svoju povinnosť voči správcovi dane, nemôže byť žalobkyni na ťarchu. Rovnako nemôže byť žalobkyni na ťarchu ani to, že odberateľ žalobkyne spoločnosť OMEGA si nesplnila povinnosť voči správcovi dane, teda že nepodala daňové priznania a so správcom dane nekomunikuje. V závere podanej žaloby uviedol, že žalovaný závažným spôsobom porušil viacero ustanovení zákona o DPH, zákona č. 563/2009 Z. z., ako aj smernice, a teda rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a keďže rozhodnutie správcu dane neobsahuje skutočnosti, ktoré ho k nemu viedli, je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 10. 2017 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2010. O vykonanej daňovej kontrole bol spísaný Protokol č. 9514401/5/188206/2013/Cab2 zo dňa 16. 01. 2013, podľa ktorého v zdaňovacom období máj 2010 bol zistený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 182 342,05 eur. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie. V priebehu vyrubovacieho konania sa dňa 19. 02. 2013 uskutočnilo na Daňovom úrade Žilina ústne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok H. R., ktorý manažoval obchod s dubovými podlahami. Na otázku, či vykonával nejaké činnosti pre spoločnosť Kláštorná, s. r. o., odpovedal, že vykonával činnosti súvisiace s odbytom, logistikou, príjem a výdaj tovaru na sklad, dodávky tovaru do zahraničia a zo zahraničia. V súvislosti s obchodom s masívnymi dubovými podlahami uviedol, že vypisoval každú CMR, potvrdzoval jej správnosť svojím podpisom, prevzal faktúry a objednávky od dodávateľa a doklady doručil spoločnosti Kláštorná, s. r. o.. Svedkovi boli predložené k nahliadnutiu Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodávaného tovaru č. 2010/099 bez dátumu, kde je ako kupujúci uvedený H. R., konateľ spoločnosti Kláštorná s.r.o. K predloženým dokumentom svedok uviedol, že podpis na Protokole č. 2010/099 je jeho, ale konateľom spoločnosti Kláštorná s.r.o., nikdy nebol. Svedok sa zúčastnil preberania tovaru - dubových podláh od spoločnosti Ekosad, spol. s.r.o. avšak na ostatných protokoloch o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru chýba jeho podpis. K reálnej existencii tovaru, ktorý bol predmetom kontrolovaného zdaniteľného obchodu uviedol, že tovar fyzicky odchádzal vždy tak, ako je uvedené na faktúre. Dňa 03.04.2013 sa uskutočnilo ďalšie ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom k predmetnému protokolu. V priebehu tohto pojednávania správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu spoločnosti Kláštorná, s. r. o., že svedecká výpoveď H. R. nemala vplyv na výsledok zistení uvedených v protokole. Na pojednávaní dňa 29.11.2013 bol vypočutý svedok O.. E. Š. (člen dozornej rady spoločnosti Kláštorná, s. r. o., v roku 2010), ktorý k predmetným zdaniteľným obchodom s drevenou podlahou uviedol, že z účtovníctva má vedomosť, že tieto obchody sa uskutočnili, nakoľko sú kompletne zaevidované. Nemá vedomosť o tom, od koho žalobca podlahy nakupoval ani komu ich predával, na jednaniach o nákupe a predaji drevených podláh sa nezúčastnil. Súčasťou administratívneho spisu sú aj fotokópie faktúr, overené Daňovým úradom Žilina: - faktúra č. 2010213 (F10PT0077/5), vystavená dňa 26. 05. 2010 na sumu 94 117,10 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1438 m2, objednávka č. 2010/213 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/213, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r .o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným v objednávke aj vo faktúre, - faktúra č. 2010216 (F10PT0080/5), vystavená dňa 27. 05. 2010 na sumu 96 996,90 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 482 m2, objednávka č. 2010/216 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/216, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným v objednávke aj vo faktúre, - faktúra č. 2010214 (F10PT0078/5), vystavená dňa 26. 05. 2010 na sumu 103 411 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 580 m2, objednávka č. 2010/214 vzťahujúca sa na predmetný tovar, Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/214, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným v objednávke aj vo faktúre, - faktúra č. 2010217 (F10PT0081/5), vystavená dňa 28. 05. 2010 na sumu 103 018,30 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 574 m2, objednávka č. 2010/217 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/217, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010215 (F10PT0079/5), vystavená dňa 26. 05. 2010 na sumu 94 575,25 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 445 m2, objednávka č. 2010/215 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/215, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010218 (F10PT0082/5), vystavená dňa 28. 05. 2010 na sumu 99 484,00 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1.520 m2, objednávka č. 2010/218 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/218, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010219 (F10PT0083/5), vystavená dňa 28. 05. 2010 na sumu 84 757,75 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 295 m2, objednávka č. 2010/219 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/219, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010222 (F10PT0091/5), vystavená dňa 31. 05. 2010 na sumu 96 669,65 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 477 m2, objednávka č. 2010/222 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/222, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010220 (F10PT0084/5), vystavená dňa 28. 05. 2010 na sumu 97 062,35 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 483 m2, objednávka č. 2010/220 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/220, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010223 (F10PT0092/5), vystavená dňa 31. 05. 2010 na sumu 87 637,55 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 339 m2, objednávka č. 2010/223 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/223, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010221 (F10PT0090/5), vystavená dňa 31. 05. 2010 na sumu 99 614,90 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 522 m2, objednávka č. 2010/221 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/221, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným - faktúra č. 2010224 (F10PT0093/5), vystavená dňa 31. 05. 2010 na sumu 84 692,30 eur, predmetom ktorej je masívna dubová podlaha v množstve 1 294 m2, objednávka č. 2010/224 vzťahujúca sa na predmetný tovar, ako aj Protokol o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodaného tovaru č. 2010/224, podpísaný iba zo strany predávajúceho, spoločnosti Ekosad, spol. s r.o., podpis za kupujúceho, teda za žalobcu absentuje, tovar, čo do druhu a množstva je súladný s tovarom uvedeným. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je stáčanie a plnenie minerálnej vody a výroba nealkoholických nápojov. Popri tom boli vykonávané aj iné činnosti napr. nákup a predaj tovaru - UP GRADE, drevené podlahy, UP ENERGY nápoje a pod. Daňová kontrola bola zameraná na obchod s drevenými masívnymi podlahami, ktoré mala žalobcovi dodávať spoločnosť Ekosad, spol. s r.o., ako dodávateľ, resp. predávajúci. Správca dane v priebehu daňového konania zistil, že miestom nakládky tovaru - masívnej dubovej podlahy, bol sklad Ličartovce 299 a miestom vykládky tovaru spoločnosť OMEGA Hua, Belterület 1810/15, Maďarsko. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k dodaniu tovaru žalobcovi a následne k preprave tovaru od žalobcu do miesta vykládky tovaru nikdy nedošlo. Dňa 11.04.2013 správca dane Daňový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. j. 9514401/5/1271014/2012/ Cab2, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 182 342,05 eur. O odvolaní žalobcu zo dňa 10. 05. 2013, doplnenom podaním zo dňa 07. 06. 2013, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi poddanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v žalobe i replike, ako aj s poukazom na závery obsiahnuté v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, vydané v skutkovo aj právne obdobných veciach, v ktorých už rozhodoval tunajší súd, navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie Zástupca žalovaného sa na pojednávanie súdu dňa 22. 11. 2017, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, svoju neprítomnosť na ňom elektronickým podaním zo dňa 21. 11. 2017 s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť ospravedlnil, pričom nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v posudzovanom období (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 cit. zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v zmysle SSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Úlohou súdu je teda skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Účelom dokazovania v daňovom konaní, je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vedie správca dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte, ktorého povinnosťou je preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, predkladaných daňovým subjektom, ktorý ak svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho nárok na odpočítanie DPH uznaný. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádzajú rozhodujúce daňové doklady, ktoré mali byť žalobcom predložené orgánom činným v trestnom konaní, len vo fotokópiách a s okrúhlou a prezentačnou pečiatkou Daňového úradu Žilina a s textom: „Táto fotokópia súhlasí doslovne s prvopisom“. Nie je však zrejmé, akým spôsobom sa listiny dostali zo spisov vedených u orgánov činných v trestnom konaní do spisu správcu dane, keďže o tom v spise nie je žiadne zmienka. Rovnako v administratívnom spise absentuje informácia, či úradný záznam, akým spôsobom bola overená pravosť a obsah daňových dokladov žalobcu, ktoré tvoria rozhodujúci obsah administratívneho spisu v tejto veci, keďže orgány činné v trestnom konaní, u ktorých sa podľa údajov v pripojenom administratívnom spise originál daňové doklady žalobcu majú nachádzať, sa k vyhotoveným kópiám daňových dokladov a k osvedčeniu o ich obsahu, tak ako sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného, nevyjadrili a ani ich obsah neosvedčili. Správny súd zároveň zistil, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2013 č.: 9514401/5/674288/2013 Cab2 vyplýva, že svedok H. R. odovzdal správcovi dane evidenciu jázd motorového vozidla LV 678 BY za rok 2010. Uvedené dôkazy nie sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, rovnako sa v ňom nenachádza originál plnej moci na zastupovanie žalobcu v daňovom konaní O.. Ľ. H. zo dňa 08. 01. 2013. K osobe p. E. Š. správca dane iba konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka zo dňa 10. 11. 2011 a zo dňa 22. 12. 2011 vyhotovenú v trestnom konaní, podľa ktorého osobou spolupracujúcou so skupinou obchodujúcou fiktívne s masívnymi dubovými podlahami bola menovaná osoba. Súd zastáva názor, že pokiaľ sú vo vyrubovacom konaní použité i dôkazy z konania trestného, je nevyhnutné preukázať spôsob zabezpečenia takéhoto dôkazu - vyžiadanie od príslušného orgánu, potvrdenie pravosti obsahu takéhoto dôkazu. Samozrejmosťou by malo byť, že takto zabezpečený dôkaz bude označený príslušným orgánom, že poskytol rovnopis alebo kópiu listiny a z akého spisu, s podpisom zodpovedného pracovníka a uvedením jeho mena a priezviska. Správny súd zastáva názor, že príslušné finančné orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, nakoľko sa nevysporiadali so všetkými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Považuje za potrebné poukázať predovšetkým na listinné dôkazy - protokoly o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodávaného tovaru, ako boli už vyššie špecifikované, ktoré by mohli preukazovať uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V spise sa síce nachádzajú iba fotokópie predmetných protokolov, ktoré nie sú datované a podpísané zo strany žalobcu, avšak vzhľadom na závažnosť vykonanej daňovej kontroly, ako aj vzhľadom na sumu vyrubenej dane z pridanej hodnoty, či citované ustanovenia daňového poriadku, je potrebné tieto protokoly podrobiť dokazovaniu. V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa spomínajú CMR medzinárodné nákladné listy, tieto však nie sú súčasťou administratívneho spisu, preto súd nevie posúdiť ich dôkaznú silu, či možný vplyv na rozhodnutie vo veci. Povinnosťou žalobcu v daňovom konaní bolo predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH, pričom s poukazom na ustálenú judikatúru existencia faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Žalobca predložil protokoly o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodávaného tovaru, tieto listiny však neboli podrobené dokazovaniu, či hodnoteniu, v súlade so zásadami daňového konania. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti príslušný orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Iný postup príslušného orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil finančný orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia veci. Ak by správca dane prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, potom by konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. V danom prípade nie všetky dôkazy, na ktoré sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva, sú súčasťou administratívneho spisu, preto súd v tomto štádiu konania nemôže posúdiť, či tieto dôkazy boli získané a použité v súlade so zákonom, následne za uvedenej procesnej situácie nie je možné posúdiť ani ich dôkaznú silu a vplyv na konečné rozhodnutie. V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí konania pred finančnými orgánmi, o priebehu dokazovania, ako aj označenie skutočností, ktoré finančný orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Súd zároveň zistil, že konateľ žalobcu, ktorý zastával funkciu konateľa v čase zodpovedajúcom kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, sa dostavil na výsluch iba raz a vyjadril sa iba k udeleniu plných mocí, k samotnému obchodovaniu s drevenými podlahami sa nevyjadroval. Následne sa jednotlivých pojednávaní zúčastňoval iba zástupca žalobcu, O.. H., resp. E. Š., ktorý bol členom dozornej rady žalobcu. Správny súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že v priebehu konania u správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav, a to predovšetkým s poukazom na uvedené skutočnosti a absenciu listinných dôkazov a v konaní sa vyskytli vady, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na citované zákonné ustanovenia podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude vyžiadať si od žalobcu resp. príslušných orgánov originály predmetných faktúr, objednávok, dodacích listov a protokolov o prevzatí tovaru a prehliadke kvality a množstva dodávaného tovaru tak, ako boli už vyššie špecifikované a týkajú sa predmetného zdaniteľného, ako aj spomínaných CMR medzinárodných nákladných listov, zodpovedajúcim zdaňovaciemu obdobiu máj 2010, preverí ich obsah a na základe uvedeného vyhodnotí, či k dodávkam tovaru pre dodávateľa žalobcu reálne došlo, ako a medzi ktorými subjektmi k dodávkam tovaru došlo, prípadne nedošlo. Na základe uvedeného v súlade so základnými zásadami daňového konania vydá rozhodnutie, ktoré bude obsahovať náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy. Pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal súd z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/52/2015, 4Sžf/53/2015, 4Sžf/60/2015, 4Sžf/62/2015 a 4Sžf/15/2016, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov konania a ktoré sú skutkovo i právne rovnaké, týkajú sa iba iných zdaňovacích období. Žalovaný je v zmysle § 191 ods. 6 SSP právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).