Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/38/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200330 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200330.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: Metal Art, s. r. o., Košice, so sídlom Košice, Bellova 3, zastúpeného advokátskou kanceláriou KAIFER, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Košice, Fibichova 11, adresa pre doručovanie Košice, Štúrova 27/A, proti žalovaným: 1. Daňový úrad Košice, Košice, Železničná 1, 2. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 13. 03. 2014, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. 03. 2014, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 2. rade Finančnému riaditeľstvu SR pokračovať v konaní začatom dňa 09. 01. 2014 na základe doručenia protokolu č. 9801402/5/38635/2014/Kreš zo dňa 08. 01. 2014 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) v znení neskorších predpisov a výzvy č. 9801402/5/43268/2014/Kreš zo dňa 08. 01. 2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ako aj v zmysle podaného odvolania žalobcu zo dňa 26. 02. 2014 proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/86902/2014/Kreš zo dňa 07. 02. 2014, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade Daňovému úradu Košice povinnosť vykonať dokazovanie a spísať o priebehu a o výsledkoch dokazovania zápisnicu v zmysle vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, uvedenie pripomienok a predloženie listín zo dňa 27. 01. 2014 a zároveň povinnosť dohodnúť si so žalobcom deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rovnako žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade. 2. V žalobe uviedol, že u žalobcu ako daňového subjektu dňa 11. 07. 2012 začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, predmetom ktorej bola DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Dňa 08. 01. 2014 bola žalovaným v 1. rade vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo za účelom oboznámenia žalobcu so skutočnosťami zistenými pri výkone uvedenej kontroly. Z tejto kontroly bol dňa 08. 01. 2014 vypracovaný protokol, ktorý bol žalobcovi doručený 08. 01. 2014. Spolu s protokolom mu bola doručená aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole, podľa ktorej mohol podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku predložiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy písomné vyjadrenie k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca podaním zo dňa 27. 01. 2014 reagoval na uvedenú výzvu a žalovanému v 1. rade doručil vyjadrenie dňa 27. 01. 2014, t. j. v stanovenej 15-dňovej lehote a spolu s vyjadrením mu predložil aj dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení a to vyhlásenie spoločnosti Goncol Fa Hungaria Kft. a čestné vyhlásenie spoločnosti EASTON TRANS, s. r. o., ako aj plnú moc zo dňa 24. 01. 2014. 3. Listom zo dňa 04. 02. 2014 Daňový úrad Košice žalobcovi oznámil, že jeho vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly považuje za bezpredmetné, keďže plná moc môže byť doručená aj v listinnej podobe v zmysle § 14 ods. 1 daňového poriadku, pretože táto nie je podaním a teda daňový poriadok neustanovuje povinnosť podať ju výlučne elektronickými prostriedkami. S ohľadom na uvedené považoval Daňový úrad Košice predmetné plnomocenstvo zo dňa 24. 01. 2014 za doručené mu dňa 27. 01. 2014. Vychádzajúc z uvedeného bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a to žalovaným v 1. rade. Tento zásah spočíval v tom, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že podanie žalobcu, t. j. vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole uvedenie pripomienok a predloženie listín zo dňa 27. 01. 2014 považuje za bezpredmetné, pričom žalobca mal za to, že žalovaný v 1. rade neoprávnene a nezákonne zaujal stanovisko o bezpredmetnosti tohto vyjadrenia a nezákonne neprihliadol na žalobcom uvedené skutočnosti a pripomienky, obsiahnuté v citovanom vyjadrení a neprihliadol ani na žalobcom predložené listinné dôkazy, preukazujúce žalobcove tvrdenia uvedené vo vyjadrení. Týmto nezákonným zásahom bolo žalobcovi upreté právo podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku písomne sa vyjadriť k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce žalobcove tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V dôsledku uvedeného žalovaný v 1. rade neprejednal pripomienky žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení, na tieto neprihliadol a neprihliadol ani na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené. Vzhľadom na uvedené sa žalobca nemohol brániť voči zisteniam uvedeným v protokole. Žalobcovi bol neoprávnene odopretý zákonný postup vo vyrubovacom konaní predpokladaný v § 68 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého mali byť jeho pripomienky a ním predložené dôkazy prerokované a žalovaný mal na základe jeho písomného vyjadrenia a ním predložených dôkazov vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, o výsledku ktorého s ním mal spísať zápisnicu a až následne mal vydať rozhodnutie. Žalovaný v 1. rade však dňa 07. 02. 2014 vydal rozhodnutie, ktorým určil daňovému subjektu žalobcovi rozdiel v sume 28.553,72 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Daňový úrad Košice znížil nadmerný odpočet na DPH za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 100.606,09 eur na sumu 72.052,37 eur, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a to elektronickými prostriedkami dňa 27. 01. 2014 a osobne na Daňovom úrade v Košiciach dňa 28. 02. 2014. 4. Citujúc ust. § 68 ods. 2 daňového poriadku žalobca zároveň konštatoval, že v dôsledku nezákonného zásahu žalovaného v 1. rade, ktorý konal v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, rozhodnutie vydal predčasne, keďže žalobca sa k protokolu na základe výzvy vyjadril v stanovenej lehote a predložil spolu s vyjadrením aj dôkazy preukazujúce žalobcove tvrdenia. 5. S poukazom na čl. 142 ods. 1 Ústavy SR sa žalobca domáha súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - žalovaného v 1. rade a poukazuje na to, že tento nezákonný zásah sa nemal uskutočniť, je v rozpore s požiadavkami zákonnosti konania orgánu verejnej správy, pričom účinky vyvolané nezákonným zásahom žalovaného v 1. rade nie sú inými prostriedkami nápravy ako súdnym rozhodnutím odstrániteľné. Vyššie opísaný nezákonný zásah, resp. iný zásah orgánu verejnej správy bol zameraný priamo proti žalobcovi, proti nemu bol aj vykonaný, jeho dôsledky trvajú, keďže u žalobcu prebieha vyrubovacie konanie a bolo vydané predčasne rozhodnutie dňa 07. 02. 2014, pre vydanie ktorého neboli splnené podmienky v zmysle § 63 ods. 2 a 3 daňového poriadku v súvislosti s § 46 ods. 8 daňového poriadku, keďže boli upreté práva žalobcu, ktoré vyššie uvedené právne predpisy žalobcovi zaručujú a takýto postup musí zakladať nezákonnosť celého vyššie uvedeného konania vedeného finančnou správou. 6. V súvislosti s nezákonným zásahom žalovaného v 1. rade je potrebné uviesť, že žalovaný v 1. rade v oznámení uviedol, že vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole uvedenie pripomienok a predloženie listín zo dňa 27. 01. 2014 žalobcu, ktoré bolo podané v listinnej podobe na Daňový úrad Košice 27. 01. 2014 považuje žalovaný za bezpredmetné, keďže bola porušená povinnosť podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku. Tento žalovaný tak v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku odoprel možnosť prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených a tak nevykonal dokazovanie a miestne zisťovanie, na ktoré bol v zmysle uvedeného ustanovenia povinný a zároveň z uvedeného dôvodu ani nebola spísaná zápisnica o priebehu a výsledkoch dokazovania a tak je zrejmé, že ako správca dane postupoval v rozpore so zákonom a jeho konanie s prihliadnutím aj na vyššie uvedené dôvody je nezákonným zásahom žalovaného v 1. rade proti žalobcovi. To, prečo považuje žalovaný v 1. rade vyjadrenie žalobcu za bezpredmetné odôvodnil žalovaný v 1. rade tak, že keďže daňový subjekt bol zastúpený advokátom, mal ten doručiť podanie v zmysle uvedenej výzvy v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Tento názor je v rozpore s právnou úpravou, keďže štátne orgány môžu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba v rozsahu a medziach právnej normy. Žiadny právny predpis ani daňový poriadok fikciu bezpredmetnosti pre porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku neustanovuje a tak nie je možné, aby žalovaný v 1. rade ako štátny orgán mohol takto postupovať. 7. Citujúc čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 13 ods. 6, ods. 8 a ods. 9 daňového poriadku žalobca uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že prvým prípadom podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, kedy nastane následok nedoručenia je prípad, ak podanie bolo urobené elektronicky, ale nebol dodržaný postup podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, pričom daňový subjekt v tomto prípade prostredníctvom advokáta nevykonal podanie elektronicky a tak ani nie je možné uvedenú právnu normu subsumovať na prípad doručovania podania v zmysle výzvy a to advokátom za daňový subjekt. Druhým prípadom v zmysle ods. 9 cit. zák. ustanovenia je prípad, kedy nastane následok nepodania aj vtedy, keď daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote neodstráni nedostatky podania. Ani túto právnu normu nemožno aplikovať na prípad doručovania podania, t. j. vyjadrenia žalobcu v zmysle výzvy advokátom za daňový subjekt, keďže daňový subjekt ani jeho advokát neboli vyzvaní na odstránenie nedostatku formy, resp. spôsobu doručenia podania ako nedostatku podania. Uvedené právne zdôvodnenie bezpochyby preukazuje nezákonný zásah žalovaného v 1. rade, keď tento za bezpredmetné považoval doručenie podania zo strany advokát daňového subjektu a tým postupoval nezákonným spôsobom a uprel žalobcovi konať v daňovom konaní v zmysle daňového poriadku, znemožnil mu nezákonným zásahom využiť v daňovom konaní práva, ktoré žalobcovi ako daňovému subjektu daňový poriadok v daňovom konaní priznáva. V prípade, ak by žalovaný v 1. rade vyhodnocoval plnomocenstvo ako prílohu podania v zmysle § 14 ods. 2 daňového poriadku, nie je žalobcovi zrejmé, prečo rovnakým spôsobom neposudzoval aj ostatné prílohy, vyjadrenia, ktoré boli doručené spolu s vyjadrením, ktoré je možné doručovať advokátom aj inak ako elektronickými prostriedkami. Zároveň tomuto nie je zrejmé, prečo žalovaný v 1. rade pokladal prílohy k vyjadreniu za doručené a nezaoberal sa nimi pred vydaním rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol pri vydaní rozhodnutia dospieť k správnym právnym záverom. 8. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 07. 02. 2014 podal odvolanie zo dňa 26. 02. 2014 je nevyhnutné predpokladať, že v čase rozhodovania o nároku žalobcu a to o zákaze pokračovať vo vyrubovacom konaní bude orgánom príslušným konať vo veci určenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 žalobcovi Finančné riaditeľstvo SR s prihliadnutím na § 73 ods. 2 daňového poriadku. Vychádzajúc z uvedeného ak by súd zakázal pokračovať vo vyrubovacom konaní, je potrebné zakázať v ňom pokračovať aj žalovanému v 2. rade, ktorý bude po postúpení odvolania žalobcu oprávnený vo veci konať a rozhodovať. 9. V písomnom vyjadrení zo dňa 28. 04. 2014 žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 11. 07. 2012 sa začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2012, počas ktorej žalobca nebol zastúpený splnomocneným zástupcom a všetky úkony vykonával sám. Dňa 08. 01. 2014 v zmysle § 46 ods. 9 daňového poriadku v znení neskorších predpisov doručením protokolu zo dňa 08. 01. 2014 došlo k ukončeniu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za obdobie apríl 2012, pričom kontrola bola ukončená s určením rozdielu v dôsledku neuznania časti uplatneného nadmerného odpočtu DPH vo výške 28.553,72 eur. S predmetným protokolom bola žalobcovi doručená aj výzva na vyjadrenie sa dňa 08. 01. 2014. 10. S poukazom na § 68 ods. 1 daňového poriadku nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, t. j. dňa 09. 01. 2014 sa začalo vyrubovacie konanie. Dňa 24. 01. 2014 si žalobca na základe písomného udelenia plnej moci zvolil splnomocneného zástupcu, ktorý má so správcom dane v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku uzatvorenú dohodu o elektronickom doručovaní zo dňa 20. 12. 2013. Dňa 27.01. 2014 splnomocnený zástupca urobil v mene žalobcu úkon a ku zaprotokolovaným výsledkom vykonanej kontroly sa vyjadril v zákonom stanovenej lehote 15 pracovných dní. Dňa 27. 01. 2014 bolo predmetné vyjadrenie spolu s prílohami doručené žalovanému v 1. rade. Dňa 28. 01. 2014 bolo pridelené odboru daňovej kontroly a analýz, ktorý vykonával úkony vo veci prebiehajúceho vyrubovacieho konania. Posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia bol 29. január 2014. Dňa 04. 02. 2014 žalovaný v 1. rade v zmysle uplatnenie zásad daňového konania oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, že podanie nemôže rešpektovať, že je bezpredmetné vzhľadom na aktuálny právny stav, o ktorom zástupcu v liste oboznámil aj napriek tomu, že vec bola verejne známa a teda mala byť známa ako žalobcovi, tak aj jeho zástupcovi, keďže sa ich týkala. Toto oznámenie bolo zástupcovi doručené 11. 02. 2014. 11. Dňa 13. 02. 2014 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o určení rozdielu dane č. 9801402/5/86902/2014 zo dňa 07. 02. 2014. Na základe uvedeného splnomocnený zástupca podal za žalobcu už zákonom predpísaným spôsobom podľa § 14 daňového poriadku elektronickým spôsobom dňa 27. 02. 2014 odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 07. 02. 2014, dňa 02. 04. 2014 odpoveď žalobcu na výzvu žalovaného na odstránenie nedostatkov podania, podaného odvolania, čím boli nedostatky odstránené a dňa 13. 03. 2014 sťažnosť na postup žalovaného v 1. rade podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorá bola v zmysle § ods. 1 cit. zákona odložená. 12. Dňa 16. 04. 2014 žalovaný v 1. rade predložil podané odvolanie spolu s predkladacou správou a spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, t. j. žalovanému v 2. rade. 13. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný v 1. rade popísal dôvody, pre ktoré považuje svoj postup realizovaný v daňovom konaní za súladný so zákonom zhodne ako v napadnutom rozhodnutí, ktoré v predmetnej veci vydal. Konštatoval, že na základe uvedených skutočností nebol povinný na iný postup ako ten, ktorý v danom prípade aplikoval a vo vzťahu k podaným prílohám podania zástupcu uviedol, že tieto boli v zmysle platnej zmeny zákona žalovanému doručené účinne, avšak bez účinného podania vyjadrenia s výsledkom kontroly a tieto prílohy ako nové dôkazy nemali za následok pokračovanie vo vyrubovacom konaní žalovaného. Preto došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca je rovnako v zmysle § 14 Daňového poriadku ako platiteľ DPH povinný doručovať podania elektronicky. Nie je možné súhlasiť s tvrdeniami jeho právneho zástupcu o tom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 46 ods. 8 a 68 ods. 3 daňového poriadku a rovnako nie je možné akceptovať ani tvrdenia, že žalovaný v 1. rade porušil § 13 ods. 8 daňového poriadku tým, že nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, pre ktoré nebolo spôsobilé na prerokovanie, pretože k účinnému podaniu zástupcu žalobcu nedošlo, s podaním, ktoré bolo urobené spôsobom odporujúcim zákonu nebolo možné spájať relevantné právne účinky, t. j. na takéto podanie sa aj v tomto prípade hľadelo ako na nepodané. Zastáva názor, že v danom prípade nedošlo ani k porušeniu nielen § 3 ods. 1 daňového poriadku, ale ani žiadneho iného jeho ustanovenia ani ustanovenia žiadneho iného právneho predpisu. Zdôraznil, že oznámenie žalovaného o bezpredmetnosti vyjadrenia žalobcu obsahovalo zákonné dôvody a argumenty s presným označením zákonného ustanovenia, ktoré bránilo žalovanému ako správcovi dane spájať s podaním zástupcu žalobcu právne účinky. Preto svoj postup nepovažuje za bezdôvodný, nezákonný v rozpore s daňovým poriadkom a preto ani žalobca nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov. Svojím postupom teda nezasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu a napadnutý postup nemá vady, ktoré by mali vplyv na jeho zákonnosť. 14. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 11. 2017 stručne popísal priebeh správneho konania pred správnym orgánom 1. stupňa, poukázal na to, že na základe žalobcom podaného odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 07. 02. 2014 žalovaný rozhodnutím o dňa 30. 05. 2014 č. 110030/1/251015/2014/14230 zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane doplnil dokazovanie a dňa 13. 11. 2015 vydal rozhodnutie č. 1677195/2015, ktorým žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 28.553,72 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Na základe žalobcom podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu žalovaný v 2. rade dňa 22. 02. 2016 vydal rozhodnutie č. 181421/2016, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal žalobu zo dňa 05. 05. 2016 na Krajskom súde v Košiciach, kde konanie je vedené pod sp. zn. 7S/51/2016. Žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako bolo citované. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s postupom správneho orgánu 1. stupňa v celom rozsahu a konštatoval, že vyjadrenie žalobcu, na ktoré žalobca v podanej žalobe poukazoval, nebolo účinne podané a správca dane naň neprihliadal a nemohol postupovať v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré ustanovuje postup správcu dane po predložení pripomienok a dôkazov zo strany daňového subjektu. Žalovaný v 2. rade sa s námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu zaoberal v odvolacom konaní, vysporiadal sa s nimi, keďže boli súčasťou podaného odvolania voči rozhodnutiu správcu dane a preto žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Žalobca si v prvom rade nesplnil svoju zákonnú povinnosť doručiť každé podanie elektronicky v súlade s § 13 ods. 5 daňového poriadku, čo priznal aj tým, že totožné vyjadrenie k protokolu bolo súčasťou odvolania. 15. Súd v konaní podľa § 252 a nasledujúcich SSP po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu žalovaného v 1. rade, ako aj spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7S/51ú2016 dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 16. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 17. Podľa § 254 cit. zákona žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 18. Podľa § 256 cit. zákona žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. 19. V zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ cit. zákona iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu ak ním sú alebo môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 20. Za takýto zásah sa obvykle považujú určité faktické úkony orgánov verejnej správy jeho jednotlivých zamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania alebo aj mimo neho. Úlohou súdu v tomto konaní bolo teda posúdiť, či je možné správne konanie a jednotlivé procesné úkony v ňom vykonané považovať za nezákonný zásah v zmysle citovaných zákonných ustanovení. 21. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 sp. zn. 3Sžz/2/2012 uverejnený v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 7/2013 pod č. 98/2013 súd považuje za potrebné uviesť, že samotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s platnými právnymi predpismi nie je možné považovať za iný zásah orgánu verejnej správy. Správne konania, ktoré sú vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy nie je možné úplne reagovať na vedenie a účinky správneho konania. Ak by súd v rámci tohto konania preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. 22. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia. Otázka akceptácie písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a listinných dôkazov pripojených ako príloha tohto vyjadrenia, na ktoré správny orgán prvého stupňa v priebehu prvostupňového správneho konania z dôvodov, uvedených v rozhodnutí, ktoré bolo v tejto veci vydané neprihliadal, bude rovnako ako zákonnosť celého postupu žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 05. 05. 2016 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade zo dňa 22. 02. 2016 č. 181421/2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného v 1. rade zo dňa 13. 11. 2015 č. 1677195/2015 o určení rozdielu na DPH v sume 28.553,72 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2012 žalobcovi, ktoré ako to vyplýva už z uvedených skutočností je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 7S/51/2016, pričom z pripojeného uvedeného spisu tunajšieho súdu správny súd zistil, že žalobné námietky obsiahnuté v citovanej žalobe korešpondujú so žalobnými námietkami, ktoré sú predmetom žaloby v tomto konaní. 23. Správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, pretože inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov. Ak sa teda žalobca domnieva, že postupom žalovaných v 1. a 2. rade boli v správnom konaní porušené jeho práva a oprávnené záujmy, môže sa ich ochrany domáhať prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu po vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní. Ako to vyplýva z už uvedených skutočností, žalobca toto svoje právo aj využil. 24. Podľa názoru súdu žalovaný v 1. a 2. rade nevykonali také úkony, ktoré by boli nezákonným zásahom v zmysle citovaných zákonných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vedenie samotného správneho konania nie je nezákonným zásahom, preto nebolo možné priznať žalobe žalobcu v tomto konaní úspech. 25. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s ust. § 261 SSP žalobu žalobcu voči obom žalovaným zamietol. 26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a 168 SSP, v zmysle ktorých neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal a toto právo nepriznal ani žalovaným v 1. a 2. rade, keďže týmto dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať nevznikli. 27. Citované zákonné ustanovenia použil súd v súlade s § 191 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. V zmysle ods. 3 cit. zák. ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 28. Rozhodnutie bolo vydané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 SSP za splnenia podmienok v ňom uvedených. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.