Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/49/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200472 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200472.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova 5, 041 62 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka P. F., B. Q. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.04.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.04.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 2. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves ako príslušný správny orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácii podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 101 zákona NR SR č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., za použitia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol v súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. tak, že uložil P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla zn. Jawa 350, evidenčné číslo Q. XXX T., VIN XXXXXX, kategórie vozidla L3e, pokutu vo výške 166 eur. 3. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v súlade s ustanovením § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 a emisnej kontrole pravidelnej podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a tieto údaje porovnával s databázou evidovaných vozidiel. 4. Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy v automatizovanom informačnom systéme technickej kontroly (AIS TK) zistil dňa 28.02.2013, že uvedené vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. Uviedol, že zo zisteného stavu jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 725/2004 Z. z., kde mu je ako prevádzkovateľovi vozidla stanovená povinnosť v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo technickej kontrole pravidelnej. 5. Poukázal na § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v ktorom sa stanovuje, že v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.. Konštatoval, že lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovil všeobecne záväzný predpis vydaný na vykonanie tohto zákona, ktorým je vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006 Z. z. Tá v § 47 ods. 1 písm. b/ pre kategóriu vozidiel L3e, do ktorej je uvedené motorové vozidlo zaradené, stanovuje: „Technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie L3e v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách“. Konštatoval, že toto ustanovenie prevádzkovateľ vozidla porušil tým, že vozidlo nepodrobil technickej kontrole pravidelnej tak, ako je to stanovené vyhláškou v dvojročnej lehote. 6. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že z tohto dôvodu ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 534/2003 Z. z., začal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. voči prevádzkovateľovi uvedeného vozidla dňa 27.02.2013 správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z.. 7. V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán vyzval prevádzkovateľa vozidla, aby do siedmich dní od prevzatia oznámenia o začatí konania predložil správnemu orgánu svoje vyjadrenie alebo námietky za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu vo veci pred vydaním rozhodnutia. Konštatoval, že prevádzkovateľ vozidla zásielku v odbernej lehote prevzal, ale nepredložil žiaden doklad o tom, že zákonom stanovené lehoty na vykonanie technickej kontroly pravidelnej dodržal. 8. Prevádzkovateľ vozidla P. F. podal dňa 02.04.2013 odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur, a to z dôvodu premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z.. 9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie prevádzkovateľa vozidla, ktorým je P. F. zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 potvrdil. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a uviedol, že odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a predložené spisové materiály v celom rozsahu a na základe spoľahlivo zisteného stavu veci dospel k nasledujúcim záverom. 11. V rámci odvolacieho konania žalovaný najprv preveril skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a držby osvedčenia o evidencii predmetného vozidla v evidencii vozidiel. Konštatoval, že z údajov v evidencii vozidiel je jednoznačné zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla je evidovaný ako vlastník predmetného vozidla a ako držiteľ, z čoho následne vyplýva, že v osvedčení o evidencii časti II („osvedčenie o evidencii“) série a čísla PA 162 285, vydaného dňa 23.08.2010, je prevádzkovateľ vozidla zapísaný ako vlastník (položka C.2.1 v osvedčení o evidencii) a zároveň aj ako držiteľ osvedčenia (položka C.1.1 v osvedčení o evidencii). 12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že predmetné vozidlo kategórie L3e - dvojkolesový motocykel nad 50 ccm a nad 45 km/h, bolo prvýkrát evidované 01.01.1990 (dátum prvej evidencie). Potom podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., z 12. októbra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „ vyhláška č. 578/2006 Z. z.“), technickej kontrole pravidelnej podlieha predmetné vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie, a potom periodicky v dvojročných lehotách, ak nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne (§ 24 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z.) alebo natrvalo (§ 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.). 13. Konštatoval, že v tomto prípade uvedené ustanovenie zákona pozitívne vymedzuje, ktoré vozidlo a v akých lehotách podlieha technickej kontrole pravidelnej. Pokiaľ sa týka predmetného vozidla evidovaného v Slovenskej republike, ktorému od dátumu jeho prvej evidencie už uplynuli štyri roky, podlieha technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Ďalej uviedol, že uvedené ustanovenie zákona vymedzuje, kedy vozidlo technickej kontrole pravidelnej nepodlieha (platí aj pre predmetné vozidlo), pričom jednotlivé vymedzenie aj špecifikoval. 14. Zhrnutím uvedených skutočností žalovaný uviedol, že vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo, sa považuje za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a podlieha technickej kontrole pravidelnej, ak je pre danú kategóriu vozidla lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej ustanovená. Pritom nie je rozhodujúce, či prevádzkovateľ vozidlo prevádzkuje v premávke na pozemnej komunikácii alebo mimo pozemnej komunikácie. Konštatoval, že predmetné vozidlo sa k 28.02.2013 považovalo za vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách evidované v Slovenskej republike. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/, odst. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z.. 15. Žalovaný ďalej konštatoval, že predmetné vozidlo k 28.02.2013 neplnilo podmienky ustanovené v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. na prevádzku vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. 16. Poukázal na to, že predmetné konanie vo veci uloženia pokuty podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., prebiehalo na základe skutkového stavu k 28.02.2013 a výsledkom konania je porušenie povinností prevádzkovateľa vozidla ustanovených v § 21 zákona č. 725/2004 Z. z.. 17. K námietke premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetnému vozidlu uplynulo od dátumu jeho prvej evidencie (01.01.1990) viac ako štyri roky. Potom bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla tak, ako je to uvedené v bode 4 tohto odôvodnenia, podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Podľa dátumu evidencie predmetného vozidla, posledná lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej uplynula dňom 01.01.2012 (k objektívnej lehote). 18. Ďalej poukázal na ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., podľa ktorého konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13, teda aj podľa ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota); najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota). 19. Keďže od dátumu zistenia porušenia povinnosti do dátumu začatia správneho konania neuplynulo šesť mesiacov, žalovaný uviedol, že subjektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná a taktiež, keďže od poslednej známej skutočnosti o porušení povinnosti neuplynulo viac ako päť rokov, aj objektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná. 20. Žalobca podal dňa 05.11.2013 proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v lehote uvedenej v ustanovení § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre. Zároveň uviedol, že ak nemieni protestu vyhovieť, alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť ho na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu (§ 26 ods. 3 zákona o prokuratúre). 21. V odôvodnení protestu prokurátora žalobca konštatoval, že na základe podnetu P. F., bytom Q. XXX, preskúmal jeho rozhodnutie č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie P. F. proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 o uložení pokuty. Uviedol, že z obsahu jeho rozhodnutia, ako aj na vec sa vzťahujúceho spisu zistil, že P. F. bola už uvedeným rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves uložená pokuta vo výške 166 eur v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“), pretože motocykel zn. Jawa 350, typ 632, ev. č. Q. XXX T., ktorého je vlastníkom, bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v lehote stanovenej v § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. pravidelnej technickej kontrole. 22. Poukázal na to, že proti tomuto rozhodnutiu P. F. podal včas odvolanie, ktoré odôvodnil tak, že motocykel, ktorý bol nepojazdný, nadobudol kúpou v auguste 2010 a hodlal ho podrobiť technickej kontrole až po jeho oprave. Ďalším dôvodom odvolania bolo vznesenie námietky premlčania začatia konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a taktiež argumentoval tým, že posledná lehota na vykonanie kontroly uplynula 01.12.2012 a od uvedeného dňa začína plynúť šesť mesačná lehota na začatie správneho konania. Pretože správny orgán začal konanie až 28.02.2013, začatiu konania a uloženiu sankcie bránilo ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z.. 23. V odôvodnení protestu prokurátora žalobca ďalej uviedol, že odvolanie žalovaný zamietol s poukazom na nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa podrobiť vozidlo pravidelnej technickej prehliadke, pričom bolo konštatované, že neboli zistené žiadne podmienky uvedené v zákone, za splnenia ktorých by prevádzkovateľ túto povinnosť nemal. K námietke premlčania bolo uvedené, že o nevykonanej technickej kontrole sa správny orgán dozvedel dňa 28.02.2013 vlastným zisťovaním v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel a porovnaním s databázou evidovaných vozidiel. Žalobca poukázal na to, že uvedený deň považoval žalovaný za počiatok plynutia subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., a keďže správny orgán rozhodol dňa 18.03.2013, lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná. Tento výklad zákona nepovažoval žalobca za súladný so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. 24. Žalobca v odôvodnení protestu prokurátora ďalej citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 13, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k/, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 25. Konštatoval, že zo spisu vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky, najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Naposledy mala byť vykonaná technická kontrola 01.01.2012, pričom zo spisu nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná. 26. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania. 27. Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.. Uviedol, že správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Poukázal na ustanovenie § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla P. F. podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Pripomenul, že v Slovenskej republike je v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z.. zavedený automatizovaný informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel (IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla. 28. Žalobca v proteste prokurátora ďalej uviedol, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrola a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má objektívne k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnanca správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody údaje o nevykonanej technickej kontrole boli správnemu orgánu známe 01.01.2012, lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012, a preto ak bolo správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom. 29. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)rozhodnutím č. k.: 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013, nevyhovelo protestu prokurátora. 30. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že po preskúmaní protestu prokurátora a celého spisového materiálu nevyhovelo protestu prokurátora z nasledovných dôvodov: 1. Podrobiť vozidlo v ustanovených lehotách a na vlastné náklady technickej kontrole pravidelnej podľa § 21 ods. 1 písm. b/ prvého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. patrí medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ je vozidlo nepojazdné z rôznych dôvodov, prevádzkovateľ vozidla si môže požiadať o dočasné vyradenie vozidla z premávky (§ 324a zákona č. 725/2004 Z. z.), pričom počas tohto dočasného vyradenia vozidlo nepodlieha technickej kontrole pravidelnej (§ 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z.). Úmysel uvedený v podanom odvolaní, že prevádzkovateľ vozidla hodlal vozidlo podrobiť technickej kontrole pravidelnej až po oprave vozidla, sa nezakladá na pravde, pretože prevádzkovateľ prostredníctvom orgánu Policajného zboru dňa 15.07.2013 sám dobrovoľne požiadal o vyradenie vozidla z evidencie podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že vozidlo už nebude možné prevádzkovať v cestnej premávke, keďže podľa § 120 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. vyradením vozidla z evidencie, vozidlo stratilo schválenie na prevádzku v cestnej premávke. 2. Prevádzkovateľom vozidla sa P. F. stal dňa 23.08.2010 a vozidlo už ani v tom čase nemalo platnú technickú kontrolu pravidelnú. Prevádzkovateľ vozidla si už pri kúpe vozidla bol vedomý skutočnosti, že kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. 3. Automatizovaný informačný systém technických kontrol (ďalej len „AISTK“) je osobitný informačný systém vozidiel spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, poverenou technickou službou technickej kontroly, v ktorom sú iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole. V AISTK nie sú údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie, a ktoré prevádzkovateľ vozidla nepodrobil technickej kontrole pravidelnej. Z AISTK si správny orgán vie získať iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole a nie údaje o vozidlách, ktoré sa nepodrobili technickej kontrole. 31. V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo ďalej uviedlo, že informačný systém evidovaných vozidiel (ďalej len „ISEVO“) je osobitný informačný systém spravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v ktorom sú údaje o všetkých evidovaných vozidlách v Slovenskej republike. Správny orgán vie v ISEVO vyhľadať iba konkrétne vozidlo na základe vopred zadaných parametrov. 32. Ministerstvo ďalej poukázalo na to, že obidva informačné systémy (AISTK a ISEVO) sú dynamické informačné systémy, v ktorých sa údaje dynamicky menia v závislosti od toho, ako sú vozidlá podrobované technickej kontrole alebo ako sú vykonávané zmeny v evidencii vozidiel až po vyradenie vozidla z evidencie. Preto majú okresné úrady podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným a tieto údaje porovnávať s databázou evidovaných vozidiel. Teda, či všetky evidované vozidlá, ktoré podliehajú tejto povinnosti, si aj túto povinnosť splnili. 33. Ministerstvo ďalej uviedlo, že správny orgán sa z oboch informačných systémov automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných systémov (AISTK a ISEVO). 34. Ministerstvo nezastáva názor, že by malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. 35. V závere rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, tak ako je uvádzané v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. 36. Na základe uvedeného sa ministerstvo nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným v proteste. 37. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím ministra č. 29/2014 zo dňa 06.03.2014 potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Štátny dopravný úrad (ďalej len „ministerstvo“), č. k. 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým ministerstvo ako príslušný správny orgán podľa § 99 písm. q/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 58 ods. 1 správneho poriadku, rozhodujúc o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd/220/13-10 zo dňa 05.11.2013 podaného proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, podľa § 46 a § 69 ods. 2 správneho poriadku, nevyhovelo protestu prokurátora a rozklad P. F., trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q. (ďalej len „účastník konania“) zo dňa 05.01.2014, ktorý bol doručený ministerstvu dňa 10.01.2014, zaevidovaný pod č. 1398 a predložený ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 04.02.2014, zamietol. 38. V odôvodnení rozhodnutia minister uviedol, že osobitná komisia preskúmala napadnuté rozhodnutie ministerstva v celom rozsahu, podaný rozklad proti nemu, ako aj predložený spisový materiál v tejto veci podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť. 39. Citoval ustanovenie § 107 ods. 2 písm. c/, ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať v šesťmesačnej subjektívnej lehote odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však v päťročnej objektívnej lehote odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 40. Poukázal na to, že zákonodarca v § 107 stanovil osobitne subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorých je možné začať konanie o uloženie pokuty, pričom začiatok plynutia týchto lehôt je spájaný s inou právnou skutočnosťou. Kým v prípade subjektívnej lehoty je touto skutočnosťou okamih, kedy sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvie o porušení povinností, v prípade objektívnej lehoty je to okamih, keď k porušeniu povinnosti došlo. 41. K začatiu plynutia subjektívnej lehoty poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/69/2008 zo dňa 17.03.2009, v ktorom konštatoval: „Z rozhodovacej činnosti súdov možno všeobecne vyvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy príslušný subjekt (orgán) disponuje informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym páchateľom, resp. vykazujúcou aspoň primeranú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá zaručuje, že začatie konania nebude založené na nejasných, neoverených alebo zjavne nevierohodných podkladoch“. 42. Poukázal na to, že okresný úrad vykonáva činnosť podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z., pričom môže získavať informácie z informačných systémov (všeobecne), ale aj zo skutočností, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, a na základe ktorých je jeho povinnosť konať, ak zistí porušenie povinností prevádzkovateľov vozidiel ustanovených zákonom č. 725/2004 Z. z.. 43. Konštatoval, že keď mal správny orgán informáciu o nespôsobilosti predmetného vozidla vrátane niektorého z jeho základných identifikačných údajov, až potom mohol vykonať zistenie v informačnom systéme technických kontrol a následnej evidencii vozidiel tak, aby získal údaje o predmetnom vozidle, jeho nespôsobilosti a údaje o prevádzkovateľovi predmetného vozidla, ktoré sú podmienkou na začatie konania v predmetnej veci. 44. Poukázal na to, že správny orgán sa z oboch prístupných informačných systémov (AISTK a ISEVO) automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných systémov (AISTK a ISEVO), t.j. až momentom priameho porovnania informačných systémov disponuje správny orgán informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym páchateľom. 45. Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej a zistil, že vozidlo účastníka konania nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. Až týmto momentom začala Obvodnému úradu dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi plynúť subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z.. 46. V závere odôvodnenia rozhodnutia minister uviedol, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi začal konanie o uloženie pokuty v šesťmesačnej subjektívnej lehote. Nakoľko bolo porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. preukázané, bolo potrebné rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 166 eur. 47. Nestotožnil sa ani s námietkou účastníka konania, keď podľa jeho tvrdenia ministerstvo v rozhodnutí konštatovalo, že po dočasnom vyradení vozidla z cestnej premávky vozidlo už nebude možné prevádzkovať v cestnej premávke. 48. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 49. Žalobu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 250b ods. 5 O.s.p.. 50. V podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013, odvolacie námietky účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že rozhodnutia považuje za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. 51. Citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 3, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z., § 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 52. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Posledný termín vykonania technickej kontroly pripadol na 01.01.2012. 53. Vyslovil názor, že je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania. 54. Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004. Správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. je správny orgán povinný dbať na dodržiavanie právnych predpisov prevádzkovateľmi vozidiel a v prípade porušenia má zo zákona povinnosť začať správne konanie a vyvodiť zo zisteného porušenia právneho predpisu dôsledky. 55. V konkrétnom prípade mal prevádzkovateľ motocykla P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Považoval za potrebné uviesť, že v Slovenskej republike je v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. zavedený automatizovaný informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel (IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla. 56. Konštatoval, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Je potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody, údaje o nevykonanej technickej kontroly boli správnemu orgánu známe už 01.01.2012, šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012a preto ak bolo správne konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom. 57. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že Okresný úrad Košice protestu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu vyššieho stupňa, Ministerstvu dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. k. : 29245/20138C222- SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 protestu nevyhovelo. Proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad účastník konania P. F., o ktorom dňa 06.03.2014 rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29/2014 tak, že rozhodnutie potvrdil. 58. V závere podanej žaloby žalobca citoval ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 6, ods. 4, § 250b ods. 5 O.s.p.. 59. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2014 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s odôvodneniami rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. 60. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 7S/49/2014 zo dňa 03.09.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. rozhodnutie žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 61. Na základe podaného odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 8Sžo/87/2014 zo dňa 29.09.2016 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/49/2014-51 zo dňa 03.09.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 62. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súčasťou spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu je aj spisový materiál Okresného úradu v Košiciach OU-KE- OCDPK-2014/021250, v ktorom sa nachádza uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/16/2014-24 zo dňa 13.02.2014 vo veci žaloby podanej Krajským prokurátorom v Košiciach dňa 13.01.2014, ktoré bolo v dôsledku späťvzatia žaloby prokurátorom zastavené. 63. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že tak protest prokurátora, ako aj rozsudok krajského súdu, ktorý akceptoval skutkové východiská protestu, vychádzajúc z toho, že žalovaný správny orgán mal k dispozícii údaje o nevykonaní technickej kontroly už 01.01.2012, t.j. dňom, do ktorého mala byť vykonaná a preto lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z.z. uplynula 01.07.2012. 64. Odvolací súd citoval ustanovenie § 107 ods. 18 zákona a uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny delikt, ktorý je predmetom konania, ktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo nebolo podrobné technickej kontrole, mal charakter trvajúceho deliktu a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013. Ak sa teda správny orgán dozvedel čo aj 28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a správne konanie začal oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z administratívneho spisu, doručeného prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna lehota na začatie správneho konania uplynúť. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný orgán „zistil dňa 28.02.2013, že vozidlo“, ktorého je prevádzkovateľom P. F. a ktoré správny orgán identifikoval v oznámení „je v premávke na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú“. 65. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu sú skutkové dôvody uloženia pokuty vymedzené tak, že prevádzkovateľ sa bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej. Uvedená skutková okolnosť bola pravdivá aj 28.02.2013. 66. Najvyšší súd poukázal na to, že hoci sa krajský súd (a ani prokurátor v podanom proteste) nezaoberal tvrdeniami žalovaného o reálnych možnostiach zisťovania údajov z evidencií technických kontrol a evidencií motorových vozidiel a ich vzájomného prepojenia v reálnom čase, bez ďalšieho odôvodnenia zaujal názor, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko vtedy vlastne zisťovaním porovnával predmetné databázy, keďže podľa názoru súdu takéto porovnanie mohol správny orgán vykonať aj po termíne 01.01.2012 v 6-mesačnej lehote. Pre uvedený skutkový záver nie je podľa názoru odvolacieho súdu v doterajšom zistení skutkového stavu dostatok podkladov. 67. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu týkajúceho sa možnosti daných evidencií u uvádzaných databáz dospieť k záveru, že v danom prípade sa správny orgán dozvedel o konkrétnom porušení zákona prevádzkovateľom vozidla už 01.01.2012 a preto lehota na vyvodenie zodpovednosti uplynula tak, ako to uvádza prokurátor a krajský súd. 68. Odvolací súd poukázal na to, že dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona nevylučuje ani súvislosti s ustanovením § 101 písm. k) možnosť, že správny orgán, v prípade, ak by išlo o delikt dokonaný ku dňu 01.01.2012, nie o delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v súlade s vlastnými personálnymi, organizačnými a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia zákona došlo v čase, keď od začatia plynutia objektívnej 5-ročnej lehoty (uvažovanej v prípade dokonaného deliktu od 01.01.2012) uplynulo 14 mesiacov, čo rozhodne nie je v rozpore so zmyslom právneho inštitútu premlčania na začatie správneho konania a nie je ani prejavom svojvôle správneho orgánu. Argumentácia krajského súdu, odvolacím súdom uvedená pod bodom 4) a 5) tohto rozhodnutia sa preto javí ako nenáležitá. 69. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil aj s názorom žalovaného, že zákon spája plynutím subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú vedomosť o porušení povinností a nie na možnosť takej vedomosti. Žalovaný vecne správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/69/2008. Aj z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za potrebné rozhodnutie krajského súdu podľa § 221 ods. 2 písm. h) O.s.p. v spojení s § 492 Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. 70. Odvolací súd s poukazom na okolnosti podania žaloby prokurátorom pre nevyhovenie jeho protestu súčasne vyslovil aj požiadavku, aby sa v novom konaní krajský súd zaoberal aj včasnosťou podania správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o nevyhovení protestu bolo vydané 19.12.2013 a žaloba bola podaná 17.04.2014. 71. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v uznesení sp.zn. 8Sžo/87/2014 zo dňa 29.09.2016, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SPP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 72. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný a) udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných výrobcom, b) v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť 1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, 2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. 73. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidla kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, MI, N1, 01 a 02 v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom v periodických dvojročných lehotách. 74. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike,5) a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike 5) a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej republike5) a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.. Lehoty technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný na vykonanie tohto zákona. 75. Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo. 76. Podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 77. Podľa § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z., okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel. 78. V danej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo odvolanie účastníka konania (prevádzkovateľa vozidla) P. F., proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves, zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdené. 79. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.10.2013, pôsobnosť Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice, ktorý rozhodol vo veci v poslednom stupni, prešla na Okresný úrad Košice, teda v danom prípade na žalovaného. 80. V preskúmavanej veci žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. Konkrétne namietal porušenie ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty. Tvrdil, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty na začatie konania, pričom premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže tieto údaje sú priebežne automatizované informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má k dispozícií v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla a nasledujúcim dňom podľa názoru žalobcu vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Žalobca namietal, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti, teda 01.01.2012. 81. Podľa názoru žalobcu mal teda žalovaný údaje o nevykonaní technickej kontroly k dispozícií už 01.01.2012, a preto šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012. 82. Žalovaný zastával názor, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013, nakoľko až vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, a teda šesťmesačná subjektívna lehota je zachovaná. Taktiež uviedol, že k dátumu 01.01.2012 je potrebné podriadiť objektívnu lehotu, nakoľko ide o posledný deň lehoty na vykonanie technickej kontroly, uplynutím ktorého dochádza k porušeniu povinnosti. 83. V predmetnej preskúmavanej veci je teda rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie plynutia lehôt na začatie správneho konania o uložení pokuty vo výške 166,- Eur P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla zn. Jawa 350, ev. č. Q. XXX T., VIN XXXXXX, kategórie vozidla L3e. 84. Ako vyplýva z § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z.z. možno rozlišovať subjektívnu a objektívnu lehotu na začatie konania o uloženie pokuty. Subjektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať do 6 mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti. Objektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 85. Z ustanovenia § 101 písm. k) zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva, že okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel. 86. Podľa oznámenia o začatí správneho konania príslušný orgán „zistil dňa 28.02.2013, že vozidlo“, ktorého je prevádzkovateľom P. F. a ktoré správny orgán identifikoval v oznámení „ je v premávke na pozemných komunikáciách, pričom nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú“. Z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že správny delikt, ktorý je predmetom konania a ktorý nespochybnil ani prevádzkovateľ vozidla v tom, že vozidlo nebolo podrobené technickej kontrole, mal charakter trvajúceho deliktu, a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. 28.02.2013. Aj v prípade, ak by sa správny orgán dozvedel čo aj 28.02.2013 o tom, že predmetné vozidlo nemá technickú kontrolu a správne konanie začal oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.02.2013, ako vyplýva z administratívneho spisu, doručeného prevádzkovateľovi 06.03.2013, objektívne nemohla subjektívna lehota na začatie správneho konania uplynúť. 87. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že dikcia ustanovenia § 107 ods. 18 zákona nevylučuje ani súvislosti s ustanovením § 101 písm. k) možnosť, že správny orgán aj v prípade, ak by išlo o delikt dokonaný ku dňu 01.01.2012 a nie o delikt trvajúci, vykonáva svoje kontrolné povinnosti v súlade s vlastnými personálnymi, organizačnými a technickými možnosťami, pričom k zisteniu porušenia zákona došlo v čase, keď od začatia plynutia objektívnej 5-ročnej lehoty (v prípade dokonaného deliktu od 01.01.2012) uplynulo 14 mesiacov, z čoho vyplýva, že nemohla uplynúť ani objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty. 88. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon priamo neukladá začať konanie o uloženie pokuty okamihom, ktorý je objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. Správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch. Zákon spája plynutie subjektívnej lehoty na začatie správneho konania na skutočnú vedomosť o porušení povinnosti a nie na možnosť takej vedomosti. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/69/2008. 89. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný mal údaj o nevykonaní technickej kontroly k dispozícii už 01.01.2012 a preto 6-mesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z.z. uplynula 01.07.2012, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že správny delikt mal charakter trvajúceho deliktu a to aj ku dňu, ktorý označil žalovaný ako okamih jeho zistenia porovnaním príslušných evidencií, t.j. k 28.02.2013. 90. Odvolací súd v uznesení sp.zn. 8Sžo/87/2014 s poukazom na okolnosti podania žaloby prokurátorom pre nevyhovenie jeho protestu súčasne vyslovil aj požiadavku, aby sa v novom konaní krajský súd zaoberal aj včasnosťou podania správnej žaloby prokurátorom, keďže rozhodnutie o nevyhovení protestu bolo vydané 19.12.2013 a žaloba bola podaná 17.04.2014. 91. K uvedenej požiadavke odvolacieho súdu správny súd uvádza, že podľa § 69 ods. 3, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). 92. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora bolo vydané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.k.: 29245/2013/C222- SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministra č. 29/2014, ktorým minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR podaný rozklad zamietol. Citované rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2014 a vykonateľnosť dňa 11.03.2014. Keďže žaloba bola žalobcom podaná osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.04.2014, preto je správny súd toho názoru, že žaloba podaná prokurátorom bola podaná včas, teda do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. 93. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol. 94. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodné vynaložené trovy konania ani v súvislosti s odvolacím konaním, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 95. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,