Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200545 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200545.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobkyne: MVDr. X. U., bytom V. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, pracovisko Zádielska 2, Košice, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/11422 zo dňa 14. apríla 2015, takto r o z h o d o l : I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/11422 zo 14. apríla 2015, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/SPPK/SOC/2015/17790-0011 zo 16. januára 2015 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ BEZ/2015/11422 zo dňa 14.04.2015, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. KE1/SPPK/SOC/2015/17790-0011 zo 16.01.2015, ktorým žalobkyni bola uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie syna T. U. za obdobie od 01.10.2013 do 30.06.2014 vo výške 1.201,31 Eur, najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobkyni na základe právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. 06/16797-9-PPzO z 24.11.2006 je poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jej syn T. U. s účinnosťou od 01.09.2006. Výška peňažného príspevku na opatrovanie bola priebežne prehodnocovaná v súvislosti so zmenami právnych predpisov, naposledy peňažný príspevok bol zvýšený na sumu 244,59 Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2013. Žalobkyňa úradu doložila doklad - potvrdenie o návšteve školy T. U. na Katolíckej univerzite v G., Teologická fakulta Košice. V súvislosti s anonymným podaním žalobkyňa 30.07.2014 sa dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, doložila čestné vyhlásenie, že nemá príjem zo zárobkovej činnosti, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a zabezpečuje opatrovanie synovi T., ktorý navštevuje vysokú školu tak, ako mu to umožňuje jeho zdravotný stav a vzhľadom na študijný odbor sa vzdeláva doma - individuálne samoštúdium. Najmä v období od septembra do marca T. U. býva často chorý a počas chrípková obdobia sa zdržiava doma, i keď je zdravý. Neinformovala o tom, že syn T. bol zaradený do programu Q. a študuje v zahraničí na Katolíckej univerzite v I.. Potvrdením z 28.07.2014 Katolíckej univerzity v G., Teologickej fakulty v Košiciach bolo potvrdené, že od 01.10.2013 do 31.01.2014 a od 01.02.2014 do 30.06.2014 T. U. bol evidovaný na mobilite U. - U. - Q. B. W. D. I. Y. L.H.A. N. v L. G. počas akademického roka 2013/2014 v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014 sa zúčastňoval na prednáškach a seminárov a z vybraných predmetov absolvoval skúšky. Šetrením prostredníctvom koordinátora z oddelenia pre zahraničné vzťahy a mobility Katolíckej univerzity v G. bolo zistené, že T. U. sa fyzicky zúčastňoval na prednáškach a seminároch v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014, z vybraných predmetov absolvoval aj skúšky. V uvedenom termíne podľa potvrdenia mal byť ubytovaný na Internáte T. J. U. B. D.. B. X, I.. Žalobkyňa uviedla, že aj počas študijného pobytu syna v L. zabezpečovala jeho starostlivosť nielen v domácom prostredí, ale pri zhoršení zdravotného stavu aj priamo v L.Ľ.. V L. zabezpečovala dennú starostlivosť syna T. a to prostredníctvom inej osoby. Nevedela uviesť kedy konkrétne syn počas akademického roku sa zdržiaval v L. a kedy v domácom prostredí na Slovensku. 3. Na základe zisteného skutkového stavu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Košice rozhodnutím č. KE1/SPPK/SOC/2015/17790-0011 zo 16.01.2015 rozhodol tak, že podľa § 39 ods. 2, § 57 písm. c), § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložila žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie syna T. U. za obdobie od 01.10.2013 do 30.06.2014 vo výške 2.201,31 Eur, najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na tam uvedený účet. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobkyňa neoznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny skutočnosť, že syn bude študovať alebo študuje na mobilite I. na W. D. I. Y. L. N. P. I., L. G., a preto v zmysle § 58 ods. 1 je povinná vrátiť peňažný príspevok alebo jeho časť odo dňa od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume ako patril, vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume ako patril. Preplatok na peňažnom príspevku za opatrovanie vznikol od 01.10.2013 do 30.06.2012 vo výške 2.201,31 Eur, t. j. 9 mesiacov x 244,59 Eur mesačne. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, a preto žiada o jeho preskúmanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/11422 zo 14.04.2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 6. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 39 ods. 2, § 57 písm. c) zákona č. a § 58 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) a uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že peňažný príspevok na opatrovanie v posudzovanom období, t. j. od 01.10.2013 do 30.06.2014 bol žalobkyni vyplácaný neoprávnene, preto jej bola uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby v celkovej výške 2.201,31 Eur (t. j. 244,59 Eur x 9 mesiacov). 7. Včas podanou žalobou žalobkyňa navrhla preskúmať rozhodnutie žalovaného zo 16.01.2015 č. k. KE 1/SPPK/SOC/2015/17790-0011 a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 14.04.2015 č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/11422 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 8. V žalobe uviedla, že rozhodnutia týchto orgánov považuje za nezákonné, lebo vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pred vydaním rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v porušení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Opakovaný príspevok na opatrovanie syna T. U. jej bol poskytovaný na základe právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. 06/16797-9- PPzO z 24.11.2006. Dňa 18.09.2013 v zmysle § 57 písm. c) a § 58 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu si splnila oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k skutočnostiam rozhodujúcim na trvanie nároku na peňažný príspevok a kompenzáciu predložením potvrdenia o návšteve školy z 18.09.2013 a čestného vyhlásenia, že nemá príjem zo zárobkovej činnosti, nemá vydané živnostenské oprávnenie, nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nie je evidovaná na ÚPSVar ako uchádzať o zamestnanie, je poberateľka dávky v hmotnej núdzi, nepoberá dávky nemocenského poistenia, dávky v nezamestnanosti, rodičovského príspevku a zabezpečuje opateru fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zdravotný stav jej syna T. U. sa od priznania príspevku vôbec nezmenil. Preto nie je pravdou, že by v období od 01.10.2013 do 30.06.2013 peňažný príspevok na opatrovanie bol poskytnutý neoprávnene. Má za to, že neboli naplnené predpoklady na aplikovanie § 58 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko jednak neporušila žiadnu povinnosť ustanovenú zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a ani neprijala príspevok, ktorý by bol alebo jeho časť by bola poskytnutá neprávom. Má za to, že príslušné úrady neaplikovali správne právne predpisy. Navyše rozhodnutia správnych orgánov nevychádzajú zo spoľahlivo a dostatočne zisteného stavu veci, nakoľko jej syn síce bol ubytovaný na Internáte T. J. U. B. D.. B. X, I., ale osobnú starostlivosť mu zabezpečovala prostredníctvom splnomocnenca v zahraničí a to v trvaní 24 hodín denne, pričom víkendy trávil na adrese trvalého pobytu, kde mu osobnú starostlivosť poskytovala osobne. V zmysle § 39 ods. 1, 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účelom opatrovania je zabezpečenie každodennej pomoci, v danom prípade jej synovi. O zabezpečenie pomoci pre syna sa postarala buď poskytnutím pomoci osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca v zahraničí. Na túto pomoc využila aj peňažné prostriedky, ktoré dostávala na opatrovanie. Tvrdí, že v období od 01.10.2013 do 31.06.2013 bol peňažný príspevok na opatrovanie syna ňou prijatý a použitý na zabezpečenie opatrovanie syna oprávnene a vo výške, v akej mu malo byť. Na súdnom pojednávaní uviedla, že syn doma v W. trávil všetok voľný čas počas sviatkov (Vianoce, Nový rok, Veľká noc, prázdniny) chodil k lekárom, ako aj počas PN. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a to z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia so zdôraznením, že po prešetrovaní anonymného podania so žalobkyňou bol spísaný úradný záznam 30.07.2014, kedy žalobkyňa neinformovala správny orgán o tom, že jej syn študuje v zahraničí, z ktorého dôvodu boli splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na vrátenie neoprávnene vyplácaného peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osobe od 01.10.2013 do 30.06.2014 spolu v sume 2.201,31 Eur. 10. Žalobkyňa písomným podaním požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia a krajský súd upovedomením z 13.08.2015 v súlade s § 250c ods. 1 O.s.p. žiadosti o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia nevyhovel. 11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a podľa § 491 uvedeného zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz neustanovoval lehotu dlhšiu, plynie lehota až v tomto neskoršom období. 12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho konania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 13. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach č. 06/16797-9-PPzO z 24.11.2006 bol poskytovaný peňažný príspevok žalobkyni na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. pre syna T. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 01.09.2006. Výška peňažného príspevku na opatrovanie bola priebežne prehodnocovaná v súvislosti so zmenami právnych predpisov a naposledy peňažný príspevok na opatrovanie bol zvýšený mesačne od 01.07.2013 na sumu 244,59 Eur. 14. Podľa § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účelom opatrovania je zabezpečiť každodennú pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 15. Podľa § 57 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je povinná písomne oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, trvanie alebo zánik nároku na preukaz alebo parkovací preukaz. 16. Podľa § 58 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril. 17. Z potvrdenia z 28.07.2016 Katolíckej univerzity v G., Teológickej fakulty Košice vyplýva, že študent T. U., nar. 03.04.1992 v čase od 01.10.2013 do 31.01.2014 a následne od 01.02.20+4 až do 30.06.2014 je evidovaný na mobilite SE- - U. - Q. B. W. D. I. Y. L. N. v L. G.. Počas akademického roka 2013/2014 absolvoval v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014 prednášky a semináre a z vybraných predmetov absolvoval skúšky. Potvrdením bolo preukázané, že T. U. bol ubytovaný na Internáte T. J. U. B. D.. B. X, I.. Žalobkyňa v podanej žalobe, ale aj na pojednávaní tvrdila, že skutočne jej syn T. U. v akademickom roku 2013/2014 bol zaradený do programu Q. a študoval na W. D. I. Y. L. N. P. I., L. G., bol ubytovaný na internáte, ale vzhľadom na zdravotný stav každý víkend chodil domov do miesta trvalého bydliska, kde sa o neho ona osobne starala, všetky voľné dní počas sviatkov a prázdnin trávil doma v W.N., kde mu zabezpečovala osobnú starostlivosť, chodil na vyšetrenia k lekárom v W. a i počas PN sa zdržiaval v W.. Počas pobytu v L. túto starostlivosť vzhľadom na zdravotný stav syna zabezpečovala aj prostredníctvom inej osoby, na ktorú použila aj finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytované ako príspevok na opatrovanie. Žalobkyňa včas prvostupňovému správnemu orgánu zaslala potvrdenie o štúdiu T. U., t. j. syna na Katolíckej univerzite v G., Teologickej fakulte Košice. Je pravdou, že správny orgán neinformovala o tom, že syn je zaradený do programu Q. a v akademickom roku 1013/2014 bude študentom W. D. I. Y. L. N. P. I., L. G. a bude bývať na internáte. 18. Z obsahu pripojených administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si čiastočne splnila povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z citovaného § 57 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch a prvostupňovému správnemu orgánu zaslala potvrdenie o štúdiu syna T. U. v akademickom roku 2013/2014. Je pravdou, že ústne ani písomne neoznámila, že v uvedenom akademickom roku v rámci zaradenia do programu Q. jej syn T. U. bude študovať v zahraničí, t. j. v L. a bude bývať na internáte. Správny orgán potom, čo zistil listinnými dôkazmi, že T. U. v akademickom roku 2013/2014 je evidovaný na mobilite SE- U. - Q. B. W. D. I. Y. L. N. v L. G. dôsledne neskúmal, ani sa nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobkyne, že aj počas akademického roku, ktorý mal T. U. absolvovať v L. sa o neho osobne starala, pretože tento víkendy a voľné dní ako sviatky, prázdniny sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska v W., kedy mu poskytovala osobne starostlivosť a nepreverovala ani to, či skutočne v L. opateru svojmu synovi vzhľadom na jeho zdravotný stav sama zabezpečila prostredníctvom inej osoby. Je potrebné uviesť, že u T. U. bol diagnostický záver S. K., z ktorej diagnózy je zrejmé aj to, čo uvádzala samotná žalobkyňa, že aj keď študuje na Vysokej škole v Košiciach, má individuálny študijný plán, väčšinou študuje doma, aby bezdôvodne nedochádzalo k zhoršeniu zdravotného stavu. Bez preverenia uvedených skutočností, ktoré udávala žalobkyňa prvostupňový správny orgán sa uspokojil iba s listinnými potvrdeniami, z ktorých vyplýva, že T. U. v akademickom roku 2013/2014 v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014 bol študentom na mobilitu W. D. I. Y. L. N. P. I., L.Á. G.H. a mal byť ubytovaný na internáte. Dostatočne sa nevysporiadal ani nepreskúmaval, či skutočne T. U. tak, ako to uvádzala žalobkyňa počas víkendov v čase voľna, t. j. počas sviatkov (Vianočné sviatky, Novoročné sviatky, Veľkonočné sviatky a prázdniny, PN sa zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a teda, či v tom čase mu zabezpečovala opateru samotná žalobkyňa, resp. či žalobkyňa prostredníctvom tretej osoby zabezpečila opateru syna T. U. P. L.. 19. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 21. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočností všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 22. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 23. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). 24. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním. Správne konanie je prevažne ovládané zásadou písomností. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o konanie začaté na podnet účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Väčšina hmotnoprávnych predpisov priamo ustanovuje aké náležitosti musí mať podanie v príslušnom konaní a aké prílohy musia byť pripojené k podaniu. Pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa správy orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. To samozrejme nevylučuje, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ustanovuje osobitný právny predpis, aby správny orgán nariadil aj ústne pojednávanie. Tak isto môže vykonať ďalšie dôkazy. Zisťovanie podkladov najmä vo forme svedeckých výpovedí je typické len pre niektoré druhy konania. 25. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon vo verejnom záujme správnemu orgánu. Má sa tu na zreteli správny orgán, ktorý je uvedený v § 1 Správneho poriadku, ktorý spĺňa podmienku vecnej a miestnej príslušnosti. V súlade s teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady a to zásada prejednávacia a zásada vyhľadávacia. Podstata prejednávacej zásady spočíva v aktívnej súčinnosti účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, uplatňuje sa v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka (dispozičná zásada). Neunesenie dôkazného bremena je spojené s nepriaznivým dôsledkom pre účastníka konania. Pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu (zásada oficiality) povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán (vyhľadávacia zásada). Žiaden z účastníkov takéhoto konania nie je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Rozsah, spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2) a účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1). Účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3), možnosť dospieť k záveru, že ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3). Rovnako by sa mal správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vyrovnať aj s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol účastník konania. Aké náležitostí má mať rozhodnutie správneho orgánu je upravené v § 47 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (v rozklade) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. 26. Správny poriadok v citovanom ustanovení § 32 Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplné zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. V danom prípade správny orgán skôr, než vydal rozhodnutie vo veci samej dôsledne a dostatočne nevykonal všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam, t. j. či žalobkyňa si dostatočne a dôsledne splnila povinnosť, ktorá pre ňu vyplýva z § 57 písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, teda oznámila, či syn T. U. v akademickom roku 2013/2014 je študentom vysokej školy. Po zistení správnym orgánom, že T. U. v akademickom roku 2013/2014 v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014 je študentom na mobilitu W. D. I. Y. L. N. P. I., L.Á. G.H. bolo predovšetkým potrebné zistiť, či počas tohto štúdia v zahraničí, aj keď mal byť ubytovaný na internáte, žalobkyňa, ktorej bol poskytovaný príspevok na opatrovanie si plní svoju povinnosť, teda zabezpečuje opatrovanie T. U.. Správny orgán sa dôsledne a dostatočne nevysporiadal a nepreveril si skutočnosť, ktorú uvádzala samotná žalobkyňa, že aj počas štúdia syna v zahraničí počas víkendov, dní voľna, počas sviatkov, ako aj prázdnin, práceneschopnosti sa zdržiaval v mieste trvalého bydliska, t. j. v W., kde mu zabezpečovala opateru osobne a opateru počas jeho zdržiavania sa v L. zabezpečovala prostredníctvom inej osoby. Na základe uvedených skutočností krajský súd konštatuje, že správny orgán si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z § 32 a § 46 Správneho poriadku, teda nezistil presne a úplne skutočný stav veci, lebo nevykonal všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. 27. Na základe uvedených skutočností krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, t. j. podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. 28. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutočný stav veci, teda vykonať všetky šetrenia a zadovážiť prípadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne zistiť, kto a v akom rozsahu v čase, t. j. v akademickom roku 2013/2014 v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014, keď T. U. študoval v L. a mal sa zdržiavať na internáte zabezpečoval jeho opateru a predovšetkým treba dôsledne zistiť, či skutočne počas víkendov v uvedenom akademickom roku sa zdržiaval v mieste svojho bydliska v W., ako aj počas svojho voľna, resp. prípravy na skúšky počas sviatkov (Vianočné sviatky, Novoročné sviatky, Veľkonočné sviatky) a prázdnin, teda či žalobkyňa zabezpečovala opateru T. U. aj počas akademického roku 2013/2014 tak, ako vyplýva z § 39 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Po dôslednom zistení, či žalobkyňa zabezpečovala opateru T. U. v termíne od 26.09.2013 do 26.06.2014, kedy v rámci programu Q. študoval v Poľsku, býval na internáte, zabezpečovala jeho opateru, v akom rozsahu bude možné dospieť k záveru, či boli splnené podmienky na vrátenie peňažného príspevku, resp. jeho časti na opatrovanie T. U.. Vzhľadom na zdravotný stav T. U. bude potrebné zistiť, či tento v uvedenom akademickom roku mal nejaké zdravotné problémy a kde sa počas choroby zdržiaval. 29. V prípade, že budú preukázané podmienky na vrátenie poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti, potom je nutné, aby správny orgán vo výroku rozhodnutia tak, ako to vyplýva z § 47 ods. 2 Správneho poriadku uviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ale nestačí, aby správny orgán uviedol len ustanovenie paragrafu, ako v danom prípade § 58 ods. 1, pretože uvedený paragraf má písmená a), b), z ktorého dôvodu sa nedá zistiť, či žalobkyňa má vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu z dôvodu, že nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume alebo z dôvodu, že vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, t. j. vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený paragraf, odsek, prípadne aj písmeno. 30. Nové rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a rozhodnutie musí mať náležitosti, ktoré vyplývajú z § 47 Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia sa musia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, musí sa správny orgán vyrovnať s otázkou, prečo nevykonal dôkazy, ktoré navrhol účastník konania a dôsledne sa vysporiadať s návrhmi a vykonanými dôkazmi. 31. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá aj keď v konaní úspešná nebola nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobkyňa si žiadnu náhradu trov v súvislosti so súdnym konaním neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.