Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/55/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200568 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200568.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne D. T., bývajúcej v O., W. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Kissom, advokátom, so sídlom Pražská 2, Košice, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 23.02.2015 č.: KRPZ-KE-KDI2-12/2015- P, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 23.02.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-12/2015-P a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Košice, ODI Košice z 08.01.2015 č. ORPZ-KE-ODI1-225/2014-P a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu z 08.01.2015 č. ORPZ-KE-ODI1-225/2014-P bola žalobkyňa pre porušenie ustanovenia § 14 ods.1 s poukázaním na § 137 ods.2 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o cestnej premávke“) uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods.1 písm.g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 11.02.2014 v čase o 14:25 hod. viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Multipla, ev. č. O.-R. v Košiciach po ulici Sečovská cesta v smere od centra mesta na obec Zdoba v pravom jazdnom pruhu, kde začala obchádzať z dôvodu vyvolaného v cestnej premávke z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, pričom vytvorila náhlu prekážku osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Audi A6, ev.č. O.-R., ktoré v tom čase viedol vodič C. O. tým istým smerom a v uvedenom čase predchádzal vozidlo vodičky D. T., následkom čoho došlo k zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodičky D. T., ktorá utrpela podľa predbežnej lekárskej správy úraz ľahký s dobou liečenia do 6 dní. Alkohol u vodičov nebol zistený. V dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu motorového vozidla továrenskej značky Fiat Multipla, ev.č. O.-R., na ktorom vznikla škoda vo výške cca 5.000,-- eur a ku škode na motorovom vozidle továrenskej značky Audi A6, ev.č. O.-R. vo výške cca 2.000,-- eur. Za uvedený priestupok bola žalobkyni podľa § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 150,-- eur. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán konštatoval, že priestupkové konanie bolo začaté na základe doručeného spisového materiálu z Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd. Žalobkyňu na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.04.2014 zastupoval splnomocnený zástupca P. P., ktorý uviedol, že žalobkyňa reagovala na prekážku v pravom jazdnom pruhu znížením rýchlosti, až zastavením vozidla, čo presne uviesť nevedel, a následne došlo k zrážke v pravom jazdnom pruhu. Uviedol, že obaja znalci poznamenávajú nehodu v pravom jazdnom pruhu v programe Crash, simuláciách vo vyhotoveniach znaleckého posudku. Znalci sa vyjadrujú, že žalobkyňa odbočovala, začala, či vzbudila dojem, že odbočovala, ale tenko úkon nezačala a nehoda sa stala v pravom jazdnom pruhu. 3. Správny orgán konštatoval, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal zo správy o výsledku objasňovania, záznamov o podaní vysvetlenia žalobkyne a vodiča motorového vozidla Audi A6 C. O., záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, plániku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, zápisov o dychových skúškach, odborného vyjadrenia lekárskej správy znaleckého posudku a výpisu z evidenčnej karty žalobkyne. 4. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z vypracovaného odborného vyjadrenia č. 17/2014 znalca z odboru cestnej dopravy G.. U. P., F.., z ktorého vyplýva, že konanie žalobkyne bolo príčinou vzniku dopravnej nehody, pretože žalobkyňa mala možnosť zrážke zabrániť skoršou reakciou, keby sledovala vzdialenosť a rýchlosť pohybu vozidla Audi v čase pred zmenou pohybu jej vozidla, k čomu mala po stránke technickej plnú možnosť. 5. Žalobkyňa sa nestotožnila so závermi tohto odborného vyjadrenia, preto správny orgán vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy. Znalecký posudok č. 43/2014 vyhotovil znalec G.. G. L., ktorý v posudku potvrdil, že príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy žalobkyne, ktorá z technického hľadiska svojim pohybom vľavo vyvolala kolíznu situáciu, a tým ohrozila za ním idúceho vodiča vozidla Audi, ktorý ju začal predchádzať. 6. Správny orgán v rozhodnutí uviedol, že sa pri rozhodovaní priklonil k záverom znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami z odboru cestnej dopravy, ktorí disponujú kvalifikačnými a odbornými predpokladmi na zodpovedaniu otázok týkajúcich sa zistenia a príčin dopravnej nehody. Konštatoval, že v prípade dôkazu, ktorým je znalecký posudok zásada voľného hodnotenia dôkazov môže platiť len obmedzene, pretože správny orgán nemôže označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Na základe uvedeného mal za to, že žalobkyni bolo v správnom konaní náležite preukázané zavinené konanie, skutkový stav bol dostatočne zistený a potvrdenými dôkaznými prostriedkami. Pri určovaní výšky sankcie správny orgán uviedol, že prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho následky na osobu páchateľa a na skutočnosti, ktoré boli zistené pri prejednaní priestupku. Do úvahy vzal aj tú skutočnosť, že žalobkyňa nebola sledovaná v období dvoch rokov postihnutá za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 23.02.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-12/2015-P rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. 8. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Konštatoval, že ešte v predchádzajúcich konaniach odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí zo 16.06.2014 spochybnil odborné vyjadrenie znalca G.. U. P., F.. v časti nesprávneho zobrazenia priebehu deja s prihliadnutím na stopy, na podklade ktorého prvostupňový správny orgán použil kvalifikáciu skutku podľa § 10 ods.6 zákona o cestnej premávke. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán pribral do konania znalca G.. G. L.. Znalci vo svojich posudkoch sa zhodujú v podstatnej časti znaleckého posudku, a to v časti zabránenia dopravnej nehody, na základe čoho ďalšie dokazovanie v predmetnej veci nebolo potrebné vykonať. 9. Žalovaný citoval ustanovenie § 14 ods.1 zákona o cestnej premávke a konštatoval, že toto ustanovenie je považované za porušenie povinnosti závažným spôsobom, ktoré je definované v ustanovení § 137 ods.2 citovaného zákona. 10. K odvolacej námietke žalobkyne, že pre nedostatočné označenie prekážky v ľavotočivej zákrute v pravom jazdnom pruhu si žalobkyňa neskoro všimla túto prekážku, a preto začala pribrzďovať, žalovaný uviedol, že z fotodokumentácie vyhotovenej z miesta dopravnej nehody vyplýva, že k zrážke vozidiel nedošlo v ľavotočivej zákrute, ale na rovnom úseku za touto zákrutou, pričom spojitosti s fotodokumentáciou a zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, a faktom, že sa skutok stal 11.02.2014 v čase o 14:25 hod., považuje žalovaný za dôležité uviesť, že viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok a žalobkyňa mala možnosť prekážku na komunikácii registrovať dostatočne na to, aby včas reagovala. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 4 ods.1 písm.c) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. 11. K odvolacej námietke žalobkyne, že v momente nárazu v panike stočila volant doľava, aby sa vyhla vozidlu, ktoré stále pred ňou, pričom pri náraze došlo k odtrhnutiu ľavého zadného kolesa a na vozovke zostala ryha, ktorá sa začína z pravého jazdného pruhu a smeruje do ľavého jazdného pruhu, čo svedčí o tom, že v ľavom jazdnom pruhu sa ocitla až po náraze, žalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že v čase nárazu bola poloha vozidla žalobkyne mierne šikmo, z čoho je zrejmé, že vozidlo žalobkyne bolo nielenže v pohybe, ale s vozidlom vybočila zo smeru svojej jazdy. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa uviedla, že videla vozidlo vykonávajúce predchádzanie a dávala tomuto vozidlu prednosť v jazde, ale opomenula tú skutočnosť, že podľa § 14 ods.1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca, vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tým, že žalobkyňa vozidlom vybočila zo smeru svojej jazdy, obmedzila a ohrozila vodiča idúceho za jeho vozidlom, ktorý, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, nemal možnosť na náhlu prekážku včas reagovať. Podľa znalcov, o kompetentnosti ktorých žalovaný nepochybuje, žalobkyňa mala možnosť zrážke zabrániť aj skoršou reakciou, keby sledovala vzdialenosť a rýchlosť pohybu vozidla Audi v čase pred zmenou smeru pohybu jej vozidla, k čomu mala po technickej stránke plnú možnosť. 12. K odvolacej námietke žalobkyne, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach bolo uvedené, že úkon obchádzania nebol začatý, pretože po celý čas viedla svoje motorové vozidla vo svojom jazdnom pruhu a úkon obchádzania nezačala, v dôsledku čoho sa na ňu nemôže vzťahovať ustanovenie § 14 ods.1 zákona o cestnej premávke, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí zo dňa 16.06.2014 vytkol prvostupňovému správnemu orgánu nesprávnu kvalifikáciu skutku, ktorý kvalifikoval podľa § 10 ods.6 zákona o cestnej premávke. Novým rozhodnutím zo dňa 08.01.2015 prvostupňový orgán prekvalifikoval skutok a opravil opis skutku na porušenie ustanovenia § 14 ods.1 citovaného zákona. 13. Na odvolaciu námietku žalobkyne, že ak ju vodič motorového vozidla Audi predchádzal v ľavom jazdnom pruhu, ktorý bol voľný, mohol pokračovať v jazde. Žalobkyňa opätovne tvrdila, že zo smeru svojej jazdy nevybočila, a nevybočila ani z jazdného pruhu, pričom s týmito námietkami sa prvostupňový správny orgán dostatočne nevysporiadal, žalovaný uviedol, že v ustanovení § 10 ods.6 zákona o cestnej premávke sa týka prechádzania z jedného jazdného pruhu do druhého a ustanovenie § 14 ods.1 sa týka vybočenia zo smeru jazdy. Žalovaný považoval vykonané dokazovanie za postačujúce na spoľahlivo zistenie stavu veci. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu. 14. V zákonnej lehote podala žalobkyňa žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Košice z 08.01.2015 č. ORPZ-KE- ODI1-225/2014-P a navrhla, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že v odvolaní proti predchádzajúcemu rozhodnutiu uviedla, že vodič vozidla, ktoré bolo odstavené v pravom jazdnom pruhu v ľavotočivej zákrute na Sečovskej ceste v Košiciach v smere jej jazdy, blokovalo celý pravý jazdný pruh, nemal zapnuté výstražné svetlá, nemal oblečenú reflexnú vestu, výstražný trojuholník nebol umiestnený v predpísanej vzdialenosti minimálne 50 metrov za vozidlo, ale tesne za ním, preto začala pribrzďovať, a v tom momente za ňou idúce motorové vozidlo do nej narazilo. To, že bola neustále v pravom jazdnom pruhu, potvrdzovala aj skutočnosť, že na jej motorovom vozidle boli po náraze plechy karosérie vyhnuté smerom von, z čoho vyplýva, že vodič motorového vozidla Audi do nej narazil v čase, keď prechádzal z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, ako aj skutočnosť, že po príchode znalca tento vodič priznal, že išiel za ňou, ale už nestihol prejsť do ľavého jazdného pruhu a narazil do ľavej zadnej časti jej motorového vozidla. 16. Žalovaný vyhovel jej odvolaniu rozhodnutím z 24.06.2014 č. KRPZ-KE-KDI2-63/2014-P, zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, ktorému vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s právnym názorom, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.1, 4, § 32 ods.1, 2, § 34 ods.1, 2, 4, 5, § 46 a § 47 zákona o správnom konaní, a poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nebral do úvahy, že k samotnej zrážke vozidiel došlo v pravom jazdnom pruhu, v ktorom žalobkyňa premávala, a podľa poškodenia vozidiel je zrejmé, že osobné motorové vozidlo, ktoré riadila, sa nachádzalo celou dĺžkou vozidla pred vozidlom vodiča motorového vozidla Audi, ako aj skutočnosť, že úkon predchádzania ani len nezačala, takže právna kvalifikácia skutku podľa § 10 ods.6 zákona o cestnej premávke je nesprávna. 17. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím z 15.10.2014 č. ORPZ-KE-ODI1-225/2014-P žalobkyňu opäť uznal vinnú zo spáchania priestupku porušením ustanovenia § 10 ods.6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm.c) zákona o cestnej premávke a svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami odborného vyjadrenia znalca z odboru cestnej dopravy a znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy. 18. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu opätovne žalobkyňa trvala na tom, že v čase zrážky sa nachádzala v pravom jazdnom pruhu, čo potvrdzujú aj znalci a do ľavého jazdného pruhu sa dostala až po zrážke, pričom poukazovala na fotodokumentáciu a plánok z miesta nehody, hlavne na stopy č. 13 a 20. 19. Žalovaný rozhodnutím z 01.12.2014 č. KRPZ-KE-KDI2-125/2014-P vyhovel odvolaniu žalobkyne, zrušil prvostupňové správne rozhodnutie s odôvodnením, že bolo vydané v rozpore s ustanovením § 3 ods.1, 5, § 46, § 47 ods.3 podľa zákona o správnom konaní, keďže sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisového materiálu. 20. Preskúmavaným rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch, ale už pre porušenie ustanovenia § 14 ods.1 zákona o cestnej premávke bez toho, aby sa dôsledne vysporiadal s námietkami, ktoré vzniesol poverený zástupca žalobkyne, a ktorý namietal, že obaja znalca vo svojich vyjadreniach tvrdia, že k nehode došlo v pravom jazdnom pruhu a s ďalšími dôležitými skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisového materiálu. 21. Žalobkyňa konštatovala, že aj v odvolaní, ktoré podala proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, trvala na tom, že k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu, poukazovala na obsah fotodokumentácie a plánku z miesta nehody, hlavne na stopy č. 13, resp. 20 a tvrdila, že správny orgán sa s jej námietkami zaoberal iba okrajovo, čo je v rozpore s ustanovením § 47 ods.3 zákona o správnom konaní. 22. Žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie žalobkyňa považuje za nezákonné, rozporuplné, nepreskúmateľné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu vydané v rozpore s obsahom spisov, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci následkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore s podkladmi, ktoré sú obsahom spisu, z ktorých správne orgán vychádzal. 23. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že vykonaným dokazovaním zo strany správneho orgánu nebolo preukázané, že sa dopustila priestupku, a teda, že svojím konaním porušila alebo ohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom. Konštatovala, že dňa 11.02.2014 viedla osobné motorové vozidlo typ Fiat Multipla ev.č. O.-R. v Košiciach po Sečovskej ceste v pravom jazdnom pruhu v smere od centra mesta na Zdobu rýchlosťou cca 60 km/hod. Počas prechádzania ľavotočivou zákrutou zbadala, že v pravom jazdnom pruhu stojí odstavené osobné motorové vozidlo, a tesne za ním je postavený výstražný trojuholník. Začala pribrzďovať, zaradila prvý prevodový rýchlostný stupeň, a v tom pocítila náraz do zadnej časti ňou vedeného vozidla. Celý čas sa s vozidlom nachádzala v pravom jazdnom pruhu a do ľavého jazdného pruhu sa dostala až po náraze do zadnej časti osobného motorového vozidla. 24. Z odborného vyjadrenia znalca G.. P., F.., jednoznačne vyplýva, že osobné motorové vozidlo, ktoré žalobkyňa viedla, sa pohybovalo v čase nárazu vozidla Audi do jeho zadnej časti celé v pravom jazdnom pruhu v smere jeho pohybu, pričom jeho poloha bola mierne šikmá. Toto tvrdenie znalca podporuje aj zaistená trafologická stopa označená č. 20 (drecia stopa) po ľavej zadnej náprave motorového vozidla vedeného žalobkyňou, ktorá začína 1,3 metra od pravého okraja vozovky, a pri šírke jazdného pruhu 3,50 metra, od ľavého jazdného pruhu na vzdialenosť 2,20 metra. 25. Žalobkyňa k tomuto odbornému vyjadreniu tiež uviedla, že pokiaľ ide o „výpočet hraníc EES“, je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, pretože nie je jasné, ktorý výpočet platí pre ktoré osobné motorové vozidlo, ako aj vzhľadom na to, že v odbornom vyjadrení znalca sa nachádza fotka osobného motorového vozidla značky Clio, ktoré nebolo účastníkom dopravnej nehody. 26. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj zo znaleckého posudku znalca G.. L. jednoznačne vyplýva, že vozidlo, ktoré riadila, sa pohybovalo v čase nárazu v pravom jazdnom pruhu, pričom poloha bola mierne šikmo. K tomuto znaleckému posudku žalobkyňa uviedla, že pri určení miesta zrážky je v projektoch A a v projekte B uvedené, že trasologická stopa č. 20 začína vo vzdialenosti 1,80 metrov od pravého okraja vozovky, čo v rozpore so zaistenými stopami a údajmi uvedenými v základných údajoch o dopravnej nehode, kde je uvedená vzdialenosť 1,30 metra, čo mohlo ovplyvniť konečné výpočty. 27. Žalobkyňa poukázala v žalobe aj na to, že k rovnakému záveru, že v čase nárazu do ňou riadeného osobného motorového vozidla sa pohybovala v pravom jazdnom pruhu, dospel aj druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.06.2014. S týmito, ako aj s ďalšími skutočnosťami sa správne orgány oboch stupňov nevysporiadali. 28. Z odborného vyjadrenia, ako aj zo znaleckého posudku podľa žalobkyne jednoznačne vyplýva, že v čase nárazu sa vozidlo Fiat Multiplo pohybovalo celou časťou v pravom jazdnom pruhu, z čoho vyplýva, že správny orgán mal skutok kvalifikovať ako porušenie ustanovenia § 17 ods.1 zákona o cestnej premávke zo strany vodiča osobného motorového vozidla typu Audi A6 C. O.. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala porušenie ustanovenia § 47 ods.3 a § 34 ods.5 zákona o správnom konaní. 29. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný svoje rozhodnutie oprel o zhodné názory oboch znalcov v časti zabránenia dopravnej nehody, na základe čoho nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie. Žalobkyňa však poukázala na to, že znalci sa zhodujú aj v tom, že v čase nárazu osobného motorového vozidla Audi do zadnej časti jej vozidla, sa toto ňou riadené vozidlo celé pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy. 30. Žalobkyňa ďalej poukázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tej časti, v ktorej spochybňuje pravdivosť jej výpovedí, keď v rozhodnutí tvrdí, že k dopravnej nehode nedošlo v ľavotočivej zákrute, ale na rovnom úseku. V základných údajoch o dopravnej nehode je jednoznačne uvedené miesto dopravnej nehody zákruta, rovnako aj v znaleckom posudku G.. L. v časti lokalizácia miesta dopravnej nehody. 31. Tvrdenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že mala v úmysle obísť prekážku, nemá oporu v dôkazoch a je len hypotetickou dedukciou správneho orgánu, keďže z vyjadrení znalcom je jednoznačné, že v čase nárazu sa vozidlo Fiat Multipla celé pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy. 32. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.07.2015 navrhuje žalobu zamietnuť. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že odborné vyjadrenie znalca G.. U. P., F.., a znalca G.. G. L., ktorý vypracoval znalecký posudok, sa zhodujú v časti, v ktorej sa zaoberajú možnosťou zabránenia dopravnej nehody, na základe čoho žalovaný považuje ďalšie dokazovanie v predmetnej veci za nepotrebné. Vzhľadom na ustanovenia § 16 ods.1, 2, ustanovenie § 11 ods.1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalovaný nemá dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalcov z odboru cestná doprava. 33. Znalec G.. G. L. vo svojom posudku uviedol, že vodič motorového vozidla Audi A6 mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by svojím vozidlom pri včasnej reakcii na zmenu smeru pohybu vozidla Fiat Multipla, sa pohyboval rýchlosťou do 15 - 17 km/hod. Podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že vodič vozidla Audi A6 nemal za daných okolností možnosť zabrániť zrážke včasnou reakciou, nakoľko nemal možnosť z technického hľadiska rozpoznať, že vozidlo Fiat Multipla zmení smer pohybu do ľavej strany. 34. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vodič vozidla Audi A6 mohol nehode zabrániť, ak by začal skôr predbiehací manéver za predpokladu, že žalobkyňa by mu nevošla do koridoru jeho pohybu. S najväčšou pravdepodobnosťou vodič vozidla Audi A6 nemal za daných okolností inú reálnu možnosť zrážke zabrániť vzhľadom na rýchlosť pohybu vozidiel, situácie a možnosti včas rozpoznať, resp. predvídať konanie žalobkyne. 35. Žalobkyňa by podľa znalca mohla dopravnej nehode zabrániť skoršou rekciou, ak by sledovala situáciu v cestnej premávke, t.j. vzdialenosť a rýchlosť pohybu vozidla Audi A6 v čase pred zmenou smeru pohybu jej vozidla vľavo a s vozidlom by zastavila v pravom jazdnom pruhu. Žalobkyňa mohla nehode zabrániť aj iným spôsobom ako včasným zastavením, t.j. mala možnosť počkať, až vozidlo Audi A6 prejde do ľavého jazdného pruhu, a následne za ním so svojím vozidlom by obišla prekážku za predpokladu, ak by z technického hľadiska sledovala situáciu v cestnej premávke pred ňou a za ňou. 36. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko znalca vo svojom posudku k otázke technickej prijateľnosti nehodového deja tak, ako to uviedol vodič Audi A6 a žalobkyňa. Znalec uviedol, že z technického hľadiska vzhľadom na vykonanú analýzu a zanechaných stôp na vozovke je prijateľnejšia výpoveď C. O., t.j. vodiča Audi A6. Žalobkyňa uviedla, že začala s vozidlom brzdiť a zastavila v pravom jazdnom pruhu. Následne po tom, ako zastavila vozidlo, pocítila náraz do zadnej časti vozidla. Nakoľko rýchlosť vozidla Fiat Multipla bola v čase zrážky 20 ± 10 km/hod., je podľa znalca jej výpoveď z technického hľadiska neprijateľná. Na základe týchto skutočností žalovaný zhodnotil žalobné námietky ako neopodstatnené a obranu žalobkyne považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. 37. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). Podľa § 23 ods.2 písm.a) Správneho súdneho poriadku sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 38. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Košice v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom oboch správnych orgánov, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 39. Žalobkyňa do zápisnice z ústneho pojednávania dňa 15.04.2014 uviedla, že neskoro zbadala vozidlo v pravom jazdnom pruhu, ktorého vodič z bandasky tankoval vozidlo, nemal reflexnú vestu a trojuholník bol postavený iba pár metrov od vozidla. Preto vozidlo dobrzďovala, ale bola stále v pravom jazdnom pruhu a za sebou videla vozidlo, ktoré ju mienilo predbehnúť, a preto do ľavého jazdného pruhu neprešla. Uviedla, že mala zaradený rýchlostný stupeň 1 a pohybovala sa pomaly, a pritom následne zozadu pocítila náraz. 40. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods.3 zákona o priestupkoch zo dňa 19.02.2014 vyplýva, že C. O. vodič motorového vozidla Audi A6 uviedol, že pred sebou videl v pravom jazdnom pruhu ísť osobné motorové vozidlo, ktoré mienil predbehnúť, a tento úkon začal vykonávať plynulo na dlhšom úseku, nakoľko v ľavom jazdnom pruhu v tom čase nešlo žiadne vozidlo. Po prejdení zákruty zbadal, že v pravom jazdnom pruhu stojí odstavené osobné motorové vozidlo. V čase, keď už bol s väčšou časťou vozidla zaradený v ľavom jazdnom pruhu, vodička vozidla idúceho pred ním (žalobkyňa), ktoré predbiehal, náhle zmenila smer jazdy vozidla vľavo a vošla do jazdnej dráhy jeho vozidla a tým došlo k zrážke. Po dopravnej nehode odstavil vozidlo za dopravnou nehodou pri pravom okraji vozovky. 41. Z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená z miesta nehody príslušníkmi policajného zboru za prítomnosti znalca G.. P., F.., je podľa názoru súdu zrejmé, že vozidlo Fiat Multipla, ktoré viedla žalobkyňa, neopustilo pravý jazdný pruh v čase, keď doňho narazil vodič vozidla Audi A6. Táto skutočnosť korešponduje aj z vyjadrenia žalobkyne, že si bola vedomá toho, že vodič Audi, ktorý išiel za ňou, ju mienil predbehnúť, a preto pred náhlou prekážkou, ktoré vytvorilo stojace vozidlo v pravom jazdnom pruhu, spomalila, až zastala. Skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase dopravnej nehody so svojím motorovým vozidlom v pravom jazdnom pruhu, svedčia aj drecie stopy na vozovke, ktoré zanechalo vozidlo po odtrhnutí ľavého zadného kolesa. 42. Podľa názoru súdu v danom prípade, hoci bolo vykonané dokazovanie dvoma znalcami, neboli zohľadnené všetky skutkové okolnosti, za ktorých k dopravnej nehode došlo. Vo fotodokumentácii, ani v znaleckých posudkoch nebola označená prekážka v podobe riadne neoznačeného motorového vozidla a jeho vodiča, ktorý mal stáť v pravom jazdnom pruhu, a vytvoril tak pre žalobkyňu náhlu prekážku na ceste, ani to, v akej vzdialenosti zastala, resp. spomalila od tejto prekážky. 43. Žalobkyni nebolo umožnené klásť znalcom otázky vzhľadom na jej námietky voči záverom znalcov ohľadom stanovenia vinníka dopravnej nehody a správne orgány, ani znalci sa vôbec nezaoberali technikou jazdy vodiča Audi A6, ktorý, ako tvrdil, začal plynulo vykonávať predbiehací manéver, pretože mal ľavý jazdný pruh voľný, začal prechádzať do ľavého jazdného pruhu fakticky až tesne pred motorovým vozidlom žalobkyne. 44. Právny názor žalovaného, že vzhľadom na ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nemá dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca z odboru dopravy, ale znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz, každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Preto v prípade rozporov alebo nejasností je potrebné vykonať doplnenie dokazovania, a to buď výsluchom znalca, alebo ďalším znaleckým posudkom. Správny orgán sa však ani nepokúsil odstrániť rozpory medzi závermi znalcov a tvrdením žalobkyne, a prvotnými úkonmi, ktoré boli uskutočnené orgánmi policajného zboru bezprostredne po dopravnej nehode a vychádzal výlučne iba z týchto znaleckých posudkov. 45. Priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ich definícia je uvedená v ustanovení § 22 zákona o priestupkoch. V danom prípade bola žalobkyňa uznaná vinná zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch. 46. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto zákone alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. Správny súdny poriadok) v znení neskorších predpisov, to znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona, a pri aplikácii vychádzať zo základných zásad konania. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ak dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať (§ 73 ods.2 zákona o priestupkoch). 47. Súd dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali podľa ustanovení § 32 a § 47 ods.3. 48. Podľa § 14 ods.1 zákona o cestnej premávke vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca, vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla, nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. 49. Podľa § 34 ods.2 a ods.5 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 50. Záver prijatý správnymi orgánmi o zodpovednosti žalobkyne za spôsobenú dopravnú nehodu, je podľa názoru súdu predčasná. Správne orgány sa doteraz nezaoberali a nehodnotili techniku jazdy vodiča Audi A6 pri predbiehaní z pravého do ľavého jazdného pruhu a takisto s existenciou prekážky v pravom jazdnom pruhu a reakcie žalobkyne ako vodičky Fiat Multipla na túto prekážku. Rovnako hodnotenie stôp na vozovke v pravom jazdnom pruhu, ktoré boli v súvislosti s postavením motorového vozidla, ktoré riadila žalobkyňa, a tým aj vyvodenia zodpovednosti za dopravnú nehodu. Správne orgány iba prebrali závery znalca, hoci ako už súd uviedol, znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré správny orgán musí hodnotiť jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. 51. Z uvedených dôvodov súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 191 ods.2 písm.e), f) Súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie vypočutím znalcov za prítomnosti žalobkyne, ktorej bude umožnené klásť otázky znalcom, prípadne vypočuť vodiča motorového vozidla Audi A6 za prítomnosti žalobkyne, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorými bude možné objasniť taký stav veci, ktorý by zodpovedal reálnej skutočnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.02.2011 sp. zn. 3Sžo/133/2010). Ak sa pochybnosti nepodarí odstrániť, je namieste použitie zásady in dubio pro reo. 52. Podľa § 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 53. Pretože žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.