Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/121/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201071 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201071.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci žalobcu: H. Q., bytom K. XX/ XX, M. W., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Maník, PhD, MBA, MHA - ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Košice, Masarykova 2, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8 v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 07. 2015 č.: KRPZ- KE-KDI2-72/2015-P, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2015 č.: KRPZ-KE-KDI2-72/2015-P žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 07. 05. 2015 č.: ORPZ-TV- ODI2-122/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 04. 03. 2015 v čase o 13.30 hod. po štátnej ceste II/050211 v obci Malé Ozorovce smerom na obec Veľké Ozorovce viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Daewoo Nexia ev. č. W., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sečovce, ktorej ku kontrole nepredložil doklady na premávku motorového vozidla a to osvedčenie o evidencii vozidla, doklad o technickej a emisnej kontrole a následne bolo zistené, že na jazdu použil vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke, keďže nebolo podrobené technickej a emisnej kontrole v stanovenej lehote. Za uvedený priestupok mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. f/ zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 50 eur. 2. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 3. K námietke žalobcu obsiahnutej v odvolaní, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle ktorej správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci s poukazom na neprimerane prísne rozhodnutie vo vzťahu k uloženej pokute žalovaný citujúc ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uviedol, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04. 03. 2015 vyplýva, že menovaný pri kontrole odmietol predložiť doklady potrebné k vedeniu a premávke motorového vozidla a to technický preukaz, doklady o vykonaní technickej kontroly (TK) a emisnej kontroly (EK) k vozidlu W., pričom následnou lustráciou bolo zistené, že TK a EK pre toto vozidlo je platné do 03. 06. 2014. Do pozornosti dal aj záznam o podaní vysvetlenia člena hliadky realizujúcej uvedený dopravný priestupok zo dňa 12. 03. 2015, z ktorého vyplýva, že počas výkonu služby na služobnom vozidle SCV zastavil a kontroloval vodiča H.Q. Q., ktorý premával na vyššie špecifikovanom vozidle po ceste v obci Malé Ozorovce smerom na obec Veľké Ozorovce a tento nevedel predložiť doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla a to technický preukaz, doklady o vykonaní TK a EK. Vzhľadom na to, že vodič odmietal na mieste zastavenia vykonanie potrebných úkonov a bez závažných dôvodov aj odmietol hliadku nasledovať na útvar policajného zboru, v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 171/1993 Zb. bol predvedený na útvar OO PZ Sečovce, kde lustráciou bolo zistené, že toto vozidlo nebolo riadne a včas pristavené k výkonu TK a EK. Z uvedeného dôvodu mu boli v zmysle § 72 ods. 2 cit. zákona o cestnej premávke zadržané evidenčné čísla. Menovaný sa odmietol k danej veci vyjadriť a tiež podpísať všetky písomnosti týkajúce sa tejto veci. Do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že vlečka je požičaná od suseda a on ako dôchodca nemá na novú vlečku peniaze. Nesúhlasil s obvinením a trval na svojom stanovisku, poukázal zároveň na to, že technickú a emisnú kontrolu vykonal ihneď na druhý deň. Zdôraznil, že výška pokuty je pre neho neprijateľná z dôvodu, že poberá dôchodok a ten mu nestačí, keďže má vysoké náklady na lieky pre seba a pre svoju manželku. S poukazom na uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca v čase spáchania dopravného priestupku nemal na svojom motorovom vozidle platnú emisnú a technickú kontrolu, pričom správny orgán prvého stupňa prihliadal na všetky okolnosti, za ktorých bol dopravný priestupok spáchaný a žalobcovi uložil sankciu v dolnej hranici sankčného rozpätia. Pri rozhodovaní vychádzal žalovaný z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Na dokazovanie boli použité všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Námietky žalobcu obsiahnuté v podanom odvolaní považoval za neopodstatnené, jeho obranu za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 4. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že osobitnú pozornosť venoval postupu správneho orgánu prvého stupňa pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde v zmysle písm. f/ cit. zák. ustanovenia možno uložiť pokutu za tento priestupok do 100 eur. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti vyplývajúce z § 12 ods. 1 cit. zákona považoval odvolací orgán druh a výmeru sankcie, ktorá bola žalobcovi uložená za primeranú. Pri jej ukladaní prihliadal na to, že obvinený sa priestupku dopustil a je vo všeobecnom záujme, aby vodič neviedol vozidlo bez platných dokladov na vedenie a premávku vozidla, pričom na jazdu bolo použité vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke len s platnou technickou a emisnou kontrolou. Pri ukladaní výšky pokuty prihliadol na to, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1969 a v evidenčnej karte vodiča v sledovanom období dvoch rokov má tri záznamy o porušení pravidelnej cestnej premávky. Vychádzajúc z uvedeného prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil. Žalovaný dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu v ňom majú oporu. Spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, pričom prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. 5. Včas podanou žalobou zo dňa 11. 09. 2015, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 09. 2015, žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zastával názor, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. V predmetnej veci podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená taká prísna sankcia. Pri rozhodovaní správneho orgánu došlo k porušeniu zákona o správnom konaní, pretože sankcia, ktorá bola žalobcovi uložená, je neprimerane prísna a koliduje s marginálnymi následkami priestupku. Navyše sa neriadil žalovaný princípom správnej úvahy, pretože nezohľadnil dodatočné zhojenie porušenia právnej povinnosti zabezpečením platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole zo strany žalobcu. V danej veci v rámci zásad na ukladanie trestu nemá uložený trest preventívny charakter, rozhodnutie je v tejto časti voči jeho osobe represívne. V posledných dvoch rokoch sa žalobca dopustil iba troch priestupkov, prejednávanie správnych previnení má mať teda na jeho osobu zjavne výchovný vplyv. Zdôraznil, že aj keď v čase jazdy nemal platné osvedčenie o technickej a emisnej kontrole, tieto si vzápätí už zabezpečil a v čase rozhodnutia správneho orgánu už nimi disponoval. Podľa jeho názoru žalovaný nezohľadnil faktické okolnosti, ktorými sú vyšší vek odvolateľa, existencia vodičského oprávnenia od roku 1969 a to, že poberá len starobný dôchodok ako svoj jediný zdroj príjmu. Neakceptoval doterajšiu bezúhonnosť odvolateľa, ktorý nemá zápis v registri trestov. Za porušenie povinnosti len nepatrnej intenzity, ktoré žalobca oľutoval a aj ľutuje, mu mal byť uložený menej prísny trest. 6. V písomnom vyjadrení zo dňa 14. 03. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne, ako v odôvodnení citovaných rozhodnutí bol popísaný skutkový stav veci a k námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že s týmito sa už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, kde dal do pozornosti správu o výsledku objasňovania priestupku, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobca sa predmetného priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, dopustil. Rovnako sa dostatočným spôsobom vysporiadal a odôvodnil aj výšku uloženej sankcie, pričom pri jej ukladaní prihliadal na všetky okolnosti, za ktorých bol dopravný priestupok spáchaný a táto mu bola uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného sankčného rozpätia. 7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 8. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04. 03. 2015 vyplýva, že žalobca dňa 04. 03. 2015 o 13.30 hod premával po štátnej ceste v obci Malé Ozorovce, kde po zastavení a pri následnej kontrole nepredložil doklady potrebné k vedeniu a premávke motorového vozidla a to technický preukaz a doklady o vykonaní TK a EK k vozidlu W., kde následnou lustráciou bolo zistené, že TK a EK pre toto vozidlo je platná do 03. 06. 2014, z čoho vyplýva, že na jazdu použil vozidlo, ktoré nie je spôsobilé. Tým naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb., t. j. porušil § 4 ods. 1 písm. b) a 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Menovaný uviedol, že si nie je vedomý priestupku, vzhľadom na ktorú skutočnosť s ním bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorú odmietol podpísať. 9. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 04. 03. 2015, spísaného so žalobcom vyplýva, že menovaný sa k veci odmietol vyjadriť a tiež odmietol podpísať všetky písomnosti týkajúce sa tejto veci. 10. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch spísaného dňa 12. 03. 2015 s Mgr. Ľubošom Radom vyplýva, že menovaný dňa 04. 03. 2015 počas výkonu hliadkovej služby na služobnom SCV zastavil a kontroloval vodiča - žalobcu, ktorý premával na vozidle Daewoo Nexia W. po ceste v obci Malé Ozorovce smerom na obec Veľké Ozorovce, kde tento pri kontrole nevedel predložiť doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla a to technický preukaz od vozidla, doklad o vykonaní TK a EK. Vzhľadom na to, že odmietal na mieste zastavenia vykonanie potrebných úkonov a bez závažných dôvodov aj odmietol hliadku nasledovať na útvar, tento bol v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 171/93 predvedený na útvar OO PZ Sečovce, kde lustráciou bolo zistené, že uvedené vozidlo nebolo riadne a včas pristavené k výkonu TK a EK a z tohto dôvodu mu boli v zmysle § 72 ods. 2 zákona o cestnej premávke zadržané evidenčné čísla, o čom bolo vystavené potvrdenie. Na útvare po vykonaní potrebných úkonov bol žalobca o 14.45 hod prepustený na slobodu. 11. Zo záznamu o zistení priestupku vyhotoveného ppor. Bc. Begalom dňa 04. 03. 2015 vyplýva, že 04. 03. 2015 o 13.30 hod. bolo hliadkou OO PZ Sečovce v zložení por. Rada a ppor. Begala počas výkonu služby v obci Malé Ozorovce zistené spáchanie priestupku žalobcom tak, ako bolo už vyššie špecifikovaný. 12. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 07. 05. 2015, spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Trebišove, ODI vyplýva, že žalobca vyslovil svoj nesúhlas s obvinením a trval na skutočnostiach uvedených v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, pričom dodal, že technickú a emisnú kontrolu vykonal ihneď na druhý deň. Zároveň uviedol, že výška pokuty je preňho neprijateľná z dôvodu, že je poberateľom dôchodku a ten mu nestačí, keďže má vysoké náklady na lieky pre seba a jeho manželku. Poukázal na neprístojné správanie príslušníkov OO PZ Sečovce konštatujúc, že títo neovládajú základné policajné predpisy. Viac k veci nemal čo uviesť s tým, že ostatné uvedie vo svojej sťažnosti na postup hliadky adresovaný Inšpekcii ministerstva vnútra. Ako svedka správania príslušníkov policajnej hliadky navrhol vypočuť G. Č., ktorý v priebehu tohto pojednávania uviedol, že v uvedený deň išiel na osobnom motorovom vozidle zn. Opel, ktorý patrí jeho príbuznému, ktorý spolu s jeho manželkou tvoril posádku tohto vozidla, pričom zbadali odstavené auto žalobcu a policajné auto. Keď prechádzali okolo hliadky, videli ako policajt ťahá žalobcu a chce mu nasadiť putá. Trochu postáli, potom išli ďalej. Či mu tieto putá boli nasadené uviesť nevedel a rovnako nevedel k veci uviesť viac. 13. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca sa v priebehu posledných dvoch rokov dopustil spáchania celkovo troch priestupkov. 14. Dňa 07. 05. 2015 bolo vo veci správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutie č. ORPZ-TV- ODI2-122/2015-P, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07. 04. 2015. 15. O odvolaní žalobcu zo dňa 03. 06. 2015 podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 16. Na pojednávaní dňa 12. 09. 2017 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a to z jej skutkových aj právnych dôvodov. 17. Žalobca uviedol, že v čase vykonania predmetnej kontroly predložil príslušníkom PZ vodičský aj občiansky preukaz, ostatné doklady mal inde, avšak títo neboli ochotní akceptovať ním uvedenú skutočnosť a správali sa k nemu neprístojne, až násilne. Chceli mu dať putá a predviesť ho na OO PZ, čo môžu potvrdiť aj v priebehu správneho konania označení svedkovia. Poukázal na to, že v uvedenom období bol tesne po operácii kĺbov, má problémy s tlakom aj ďalšie zdravotné problémy, pričom hneď na druhý deň si zadovážil všetky potrebné doklady k prevádzke predmetného motorového vozidla, za čo zaplatil 60 eur. Zdôraznil, že vozidlo bolo v dobrom stave, nikoho neohrozoval a nie je mu zrejmé, čo sa vlastne stalo. Poukázal na to, že k ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy, je potrebné byť zhovievavými. 18. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa predmetného priestupku dopustil, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa správania príslušníkov hliadky, ktorá kontrolu vykonávala, toto je predmetom šetrenia Inšpekcie ministerstva vnútra. 19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré môže prevádzkovať v cestnej premávke. 20. Podľa písm. b/ cit. zák. ustanovenia vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 21. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ - k/ poruší všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 22. Podľa § 22 ods. 2 písm. f/ cit. zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100 eur. 23. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky, na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, z s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 25. Súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade boli tieto dôkazy správnymi orgánmi vyhodnotené správne, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetný priestupok spáchal. Spáchal ho spôsobom, ktorý bol špecifikovaný v jednotlivých rozhodnutiach. 26. Jedinou a zásadnou námietkou obsiahnutou v podanej žalobe žalobcu bola námietka týkajúca sa výšky uloženej sankcie. V danom prípade súd zhodne, ako aj odvolací správny orgán konštatuje, že pri ukladaní predmetnej sankcie správny orgán postupoval v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a sankciu žalobcovi uložil v medziach stanoveného sankčného rozpätia v zmysle § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach v tejto súvislosti zhodne konštatovali, že je vo všeobecnom záujme, aby vodič neviedol vozidlo bez platných dokladov na vedenie a premávku vozidla a na jazdu použil iba vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke a to s platnou technickou a emisnou kontrolou. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré bolo pri cestnej kontrole kontrolované platnú technickú a emisnú kontrolu nemalo a to od roku 2014, pričom správne orgány zohľadnili to, že žalobca je dôchodca, prihliadli na jeho majetkovú aj sociálnu situáciu a tiež na to, že je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1969, pričom za priťažujúcu okolnosť považovali skutočnosť, že v posledných dvoch rokoch mal v evidenčnej karte vodiča tri záznamy o porušení predpisov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako to vyplýva z odôvodnenia najmä rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Vychádzajúc z týchto skutočností aj podľa názoru súdu bola žalobcovi správnymi orgánmi uložená sankcia v primeranej výške a táto postačuje na zabezpečenie nápravy páchateľa priestupku. Správne orgány pri ukladaní sankcie, ako to vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí, ktoré súd považuje za dostatočné, zohľadnili všetky skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca či už v podanom odvolaní alebo v podanej žalobe. Preto súd túto jeho námietku nepovažoval za odôvodnenú. 27. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami žalobu žalobcu podľa § 190 SSP jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 29. Citované zákonné ustanovenia aplikoval súd na základe § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (01. 07. 2016). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).