KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice29. 1. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sd/88/2015 z 29. 1. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 29. januára 2017, sp. zn. 10Sd/88/2015, ECLI:SK:KSKE:2017:7015201074.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sd/88/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201074.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč v právnej veci navrhovateľa P. Q. E. T. V. D. A.
T. , Z.. XX.XX.XXXX, B. V. F., F. XX, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8-10,
Bratislava, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.08.2015 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 04.08.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 73, § 112 ods.4 a 6 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon
o sociálnom poistení“) znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 04.09.2015 na 165,90 eur
mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že od 28.07.2015 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u navrhovateľa 50 %, ktorá skutočnosť vyplýva z posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 28.07.2015. Odporkyňa ďalej uviedla, že
suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dňa 30.11.2011
a spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím navrhovateľovi bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní
invalidného dôchodku zo dňa 23.04.2012 č. XXX XXX XXXX. Hodnota priemerného osobného
mzdového bodu u navrhovateľa je 0,7453. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s
pripočítaným obdobím sa vypočítal zo 14775 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 28.07.2015 je 10,6865 eur (určená podľa § 64 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122,
ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR
za III. štvrťrok kalendárneho roku 2014 - 837,- eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej
Štatistickým úradom SR za III. štvrťrok kalendárneho roku 2013 - 803,- eur, zaokrúhlená na štyri
desatinné miesta). Suma invalidného dôchodku tak bola určená u navrhovateľa vo výške 161,30 eur
mesačne (priemerný osobný mzdový bod 0,7453 x 40,4795 rokov obdobia dôchodkového poistenia
spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 50 %). K tejto sume invalidného
dôchodku navrhovateľovi patrí suma zvýšenia 4,60 eur mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému
invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Dôchodok u navrhovateľa sa zníži odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bol už dôchodok vyplatený. Odporkyňa
v závere konštatovala, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára



sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý tvorí II. časť lekárskej správy z
28.07.2015.

2. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti označeného
rozhodnutia odporkyne. Namietal nesprávne posúdenie svojho zdravotného stavu, a žiadal o jeho
opätovné preskúmanie, pretože lekárska správa zo dňa 28.07.2015, z ktorej napadnuté rozhodnutie
vychádza a stanovuje 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neprihliada na
skutočnosti, ktoré boli a mali byť známe posudkovému lekárovi. Zdôraznil, že pri predchádzajúcom
posúdení zdravotného stavu dňa 30.03.2012 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav určená v rozsahu 75 %. K opravnému
prostriedku pripojil prepúšťaciu správu zo dňa 11.12.2013 z Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach,
akútne psychiatrické oddelenie 1, z ktorého diagnostického záveru je zrejmé, že u navrhovateľa ide o
diagnózu F 60.7, teda o poruchu osobnosti so závislosťou, F 32.1 - epizódu stredne ťažkej depresie
a F 10.1 - poruchu psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu. Podľa lekárskej správy
ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Janusovej zo dňa 12.03.2015 u navrhovateľa ide o mentálnu subnormu,
hraničné pásmo IQ 71, organické zmeny centrálnej nervovej sústavy s postihnutím kognitívnych funkcií
a sprievodnými psychickými zmenami, organická emočná labilita, depresívna porucha ťažkého stupňa,
aktuálne bez psychotických prejavov. Stav u navrhovateľa je chronický s nepriaznivou prognózou
ďalšieho vývoja. Navrhovateľ poukázal, že označená lekárska správa nebola k dispozícii v konaní, ktoré
predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, pretože konajúci správny orgán si nevyžiadal aktuálnu správu
od jeho ošetrujúceho psychiatra. K opravnému prostriedku navrhovateľ pripojil aj lekársku správu zo
dňa 21.04.2015 svedčiacu o jeho práceneschopnosti od 27.12.2010 do 13.03.2011 ako aj potvrdenie z
psychiatrickej ambulancie MUDr. Pavla Nálešníka z Psychiatrickej nemocnice Michalovce N.O, kde je
uvedená diagnóza F 32.3 - epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi.

3. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Michalovce dňa 05.11.2015.
Z obsahu posudku vyplýva, že posudkový lekár opakovane posúdil zdravotný stav a priloženú
prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Michalovce, ako aj výsledky psychiatrického vyšetrenia
z 12.03.2015, ktoré boli priložené ku kontrolnej lekárskej prehliadke a trvá na svojom posudku zo dňa
28.07.2015 o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí u navrhovateľa - poruchy nálad, zaradené do
kapitoly V., položka 3 písm.b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia ( až 80 %).
Iné zdravotné obmedzenia a ochorenia u navrhovateľa hodnotené neboli. Na uvedenom závere, čo do
stanovenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia zaradeného do kapitoly V., položka 3 písm.b/ prílohy
č.4 zákona o sociálnom poistení - duševné choroby a poruchy nálady so stanovením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % zotrval aj posudkový lekár sociálnej poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach MUDr. Gizela Tóthová, ktorá vo svojom posudku
zo dňa 27.11.2015 uviedla, že navrhovateľ bol pôvodne uznaný invalidným so stanovením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od roku 2011 pre epizódu ťažkej depresie s psychotickými
príznakmi (prechodná paranoidita s bludmi, produkcie vizuálnej halucinácie, sociálna izolácia). Následne
po preliečení bol stav dlhodobo stabilizovaný. V decembri 2013 znovu došlo k psychickej dekompenzácii
pre vzťahové problémy (rozvodové konanie) a abuzus alkoholu. Po opakovanom hospitalizačnom
preliečení podľa následných kontrolných psychiatrických vyšetrení na základe chronologického výpisu
za celý rok 2014 a 2015 bol stav u navrhovateľa opakovane dlhodobo stabilizovaný, zlepšený
aj pri stabilizovaných vonkajších podmienkach. Podľa vykonaného psychologického vyšetrenia u
navrhovateľa je prítomná simplexnejšia osobnosť a ľahké organické zmeny mozgu. Z dôvodu dlhodobo
zlepšeného stabilizovaného psychického stavu naďalej u navrhovateľa bolo stanovené rozhodujúce
zdravotné postihnutie - depresívne epizódy stredne ťažké až ťažké, bez psychotických príznakov so
stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Iné zdravotné
postihnutia u navrhovateľa zistené neboli.

4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2015 k opravnému prostriedku žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 28.07.2015 (vypracovaného na základe kontrolnej
lekárskej prehliadky určenej na marec 2015) je navrhovateľ od 28.07.2015 invalidný s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % ( z pôvodných 75 %) v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. V posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia posudkový lekár



sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zdravotné postihnutie
zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly. Navrhovateľ spĺňa aj
ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, preto navrhovateľovi invalidný dôchodok napadnutým
rozhodnutím bol znížený. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73
ods.2 zákona o sociálnom poistení s tým, že spôsob jej určenia navrhovateľ v opravnom prostriedku
nenamietal. Na základe podaného opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa
05.11.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 27.11.2015.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je naďalej od
28.07.2015 invalidný podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa
uzavrela, že navrhovateľovi sa v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä
odbornými lekárskymi nálezmi nepodarilo preukázať, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu
dátumu vzniku invalidity.

5. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od
01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6. V danej veci ide nesporne o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o
opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (podľa § 250l a nasl.
O.s.p.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol
doručený Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.09.2015, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných
ustanovení O.s.p.

7. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení
sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa
18.09.2015 doručený súdu dňa 21.09.2015 nie je dôvodný.

8. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 73, § 112 ods.4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku
od 04.09.2015 na 165,90 eur mesačne. K zmene vo výške invalidného dôchodku u navrhovateľa
vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie o určení invalidného dôchodku došlo preto, že po opätovnom
preskúmaní zdravotného stavu na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na mesiac marec
2015 bolo zistené, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa od 28.07.2015
je 50 % (oproti pôvodne určeným 75 %).

9. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.02.2016 navrhovateľ prostredníctvom svojho vtedajšieho
zástupcu JUDr. Dušana Černáka žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu, a to z dôvodu, že u
navrhovateľa ide o mentálnu retardáciu ľahkú, so stanovením IQ na úrovni 71 bodov. Jeho zdravotný
stav by preto mal byť preskúmaný aj príslušným odborným lekárom - špecialistom. Zároveň spresnil,
že nesúhlasia so záverom odborného posudku o zdravotnom stave, kde je konštatované, že pre
dlhodobo zlepšený a stabilizovaný psychický stav ide o depresívne epizódy stredne ťažké až ťažké bez
psychotických príznakov zaradené do kapitoly V., položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, pretože podľa
navrhovateľom predloženého potvrdenia odborného lekára špecialistu, a to MUDr. Pavla Nálešníka,
psychiatra, tak ako je to konštatované v jeho správe zo dňa 03.07.2015 u navrhovateľa bola zistená
diagnóza epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi. Naviac zdravotný stav u navrhovateľa je
komplikovaný aj tým, že u neho došlo k poruchám centrálnej nervovej sústavy, k poruchám vnímania a
nedokáže zhodnotiť reálne to, čo vidí a zažíva. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že
vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav v podstate nie je samostatný, ale všetko za neho musia vybavovať
jeho sestry, pretože si nedokáže vybaviť ani základné záležitosti.

10. Zástupca navrhovateľa ďalej doplnil svoj prednes v tom, že aj pri predchádzajúcom posúdení
zdravotného stavu u navrhovateľa (dňa 28.07.2015) bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené
do kapitoly V., položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde bodové hodnotenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v rozsahu 75 %, je preto potrebné



vysvetliť, na základe akých skutočností bola pri hodnotení zdravotného stavu, ktoré tvorilo podklad pre
vydanie napadnutého rozhodnutia stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
iba v rozsahu 50 %, ak u navrhovateľa nie je zdravotný stav zlepšený, ale tak, ako to vyplýva z
predložených lekárskych správ, je naopak zhoršený.

11. Na základe námietok prednesených na pojednávaní vo veci dňa 29.02.2016 bola vyzvaná
odporkyňa, aby k týmto námietkam zaujala stanovisko. Odporkyňa v doplnení lekárskej správy
a posudku zo dňa 28.06.2016 vypracovanom posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr.
Gabrielou Zátrochovou za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie MUDr. Martina
Medveckého v lekárskej správe zo dňa 28.06.2016 konštatovala, že navrhovateľ bol v októbri 2011
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike pre epizódu ťažkej depresie s psychotickými príznakmi
(prechodná paranoidita s bludmi, vidiny, sociálna izolácia). V decembri 2013 znovu bol hospitalizovaný
na akútnom psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice Michalovce pre agresívne správania pod
vplyvom alkoholu. Stav bol diagnosticky uzavretý na tomto klinickom pracovisku ako poruchy psychiky
a správania zapríčinené užívaním alkoholu (škodlivé užívanie), epizóda stredne ťažkej depresie a
porucha osobnosti so závislosťou. Podľa nasledujúcich kontrolných psychiatrických vyšetrení na základe
chronologického výpisu za celý rok 2014 a 2015 stav bol opakovane dlhodobo stabilizovaný, zlepšený
a navrhovateľ bol s mierne subdepresívnou náladou, bez tenzie, bez psychotických príznakov,
abstinujúci. V psychiatrickom vyšetrení MUDr. Nálešníka z 03.07.2015, ktorý zastupoval dlhodobého
ambulantného psychiatra navrhovateľa, a to MUDr. Janusovú, je zaznamenaný predpis liekov bez
objektívneho klinického vyšetrenia a tak záver epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi nemá
relevantné opodstatnenie. Následné psychiatrické vyšetrenia z 27.07.2015, 02.09.2015 a 09.11.2015
realizované MUDr. Janusovou, a to aj s objektívnym vyšetrením potvrdzujú epizódu ťažkej depresie bez
psychotických príznakov. K zhodnoteniu psychologického vyšetrenia z marca 2015, ktoré dokumentuje
depresívnu poruchu ťažkú bez zaznamenania psychotických príznakov, mentálnu subnormu s IQ 71
a ľahké organické zmeny mozgu posudkoví lekári uviedli, že mentálna subnorma s IQ 71 a ľahké
organické zmeny sú posudkovo jednoznačne nevýznamné a posudkovo sú samostatne hodnotené
až stredne ťažké organické zmeny a ľahká mentálna retardácia. Zdravotný stav navrhovateľa bol
posúdený za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatria so záverom, že navrhovateľ prekonal
v roku 2012 ťažkú depresívnu epizódu s psychotickými príznakmi. V priebehu posledných dvoch
rokov je ambulantne sledovaný, kedy v dokumentácii v objektívnom náleze je konštatovaná zväčša
ľahká depresívna symptomatológia a pri odporúčanej liečbe je u neho stav dlhodobo hodnotený ako
stabilizovaný a v porovnaní s nálezom z januára 2012 zlepšený. Stav bol teda hodnotený ako stav po
prekonanej ťažkej depresívnej epizóde, teda nejde o rekurentnú depresívnu poruchu. Po celkovom
zhodnotení zdravotného stavu u navrhovateľa aj s prihliadnutím na vyjadrenie prísediaceho lekára z
odboru psychiatria je potvrdené dlhodobé zlepšenie a stabilizácia psychického stavu. Rozhodujúcim
zdravotným postihnutím sú preto depresívne epizódy podľa klinického priebehu stredne ťažké až ťažké,
bez psychotických príznakov, zaradené do kapitoly V. položka 3, písm.b/ so stanovením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % naďalej. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola
stanovená vzhľadom k neprítomnosti psychotických príznakov, či suicidiálnych tendencií, dlhodobo -
viac ako dva roky bez nutnosti hospitalizácie, dobre kompenzovanej iba ambulantnou formou.

12. Na pojednávaní dňa 12.09.2016 po oboznámení sa s obsahom pripojeného odborného posudku
o invalidite ako aj obsahu lekárskej správy zo dňa 28.06.2016 navrhovateľ uviedol, že na podanom
návrhu trvá a súdu predložil aktuálne lekárske správy z psychologického vyšetrenia z 11.08.2016 a
24.08.2016 u Mgr. Dany Popíkovej, klinického psychológa a dočasný prepúšťací lístok z Psychiatrickej
nemocnice v Michalovciach zo dňa 07.09.2016. Na základe týchto skutočností súd požiadal odporkyňu
o dopracovanie lekárskej správy a posudku o aktuálnom zdravotnom stave u navrhovateľa s tým,
že odporkyňa doručila súdu lekársku správu a posudok dňa 30.12.2016. Z jeho obsahu vyplýva, že
navrhovateľ bol v auguste 2016 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre recidivujúcu depresívnu
poruchu, terajšiu epizódu ťažkú s psychotickými príznakmi. Pri prijatí boli udávané poruchy vnímania
v zmysle jednoduchých pseudohalucinácii, bez porúch správania, bez suicidiálnych tendencií. Po
preliečení, došlo k zlepšeniu psychického stavu , navrhovateľ bol pri prepustení bez psychotických
príznakov, bez suicidiálnych úvah. Boli vyžiadané aj kontrolné ambulantné psychiatrické vyšetrenia,
ktoré dokumentujú stabilizovaný psychický stav bez psychotických príznakov, prítomná je nevýrazná
nálada, bez úzkosti. Celkovo priebeh ochorenia podľa kontrolných psychiatrických vyšetrení na
základe chronologického výpisu za celý rok 2014 a 2015 bol dlhodobo stabilizovaný, zlepšený. V
auguste 2016 počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení došlo ku krátkodobému, prechodnému



zhoršeniu s následným zlepšením psychického stavu, čo je aj v prepúšťacej správe uvedené a čo
potvrdzujú aj následné kontrolné psychiatrické vyšetrenia. Po celkovom hodnotení zdravotného stavu
je preto rozhodujúcim zdravotným postihnutím recidivujúca depresívna porucha ťažká, klinicky bez
psychotických príznakov, zaradená do kapitoly XV., položka 3 písm. b/ s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % naďalej. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola stanovená
vzhľadom k neprítomnosti psychotických príznakov, či suicidiálnych tendencií.

13. Navrhovateľ na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.01.2017 po oboznámení sa s obsahom
tohto doplnenia lekárskej správy a lekárskeho posudku uviedol, že na podanom opravnom prostriedku
trvá, čo odôvodňuje tým, že dôchodok vo výške 146,- eur mesačne je pre neho nepostačujúci, pretože
nemá absolútne z čoho žiť. Po zaplatení všetkých pravidelných platieb mu zostáva v hotovosti iba 20,-
eur, z čoho si nemôže zabezpečiť ani svoje základné životné potreby.

14. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní pred súdom v súlade s písomným doplňujúcim vyjadrením
zo dňa 07.12.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že
podľa vypracovaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vrátane ich doplnení, a to
aj za prítomnosti lekára špecialistu je u navrhovateľa stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %, teda došlo k zmene oproti predchádzajúcemu stavu (75 %), čo malo
bezprostredný vplyv na zníženie invalidného dôchodku u navrhovateľa. Z uvedených dôvodov žiadala
opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

15. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa ako aj z obsahu výpovede navrhovateľa na
pojednávaní pred súdom a jednotlivých prednesov navrhovateľa a jeho zástupcu je zrejmé, že
navrhovateľ predovšetkým namieta nesprávne stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a to na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď tvrdí, že posudkoví
lekári sociálnej poisťovne nesprávne posúdili jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý sa nezlepšil, ale naopak
zhoršil. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ nenamieta proti spôsobu výpočtu zníženého
invalidného dôchodku, a ani nespochybňuje údaje týkajúce sa osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia ako aj aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré údaje v zmysle § 73 ods.
2 zákona o sociálnom poistení sú popri percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť rozhodujúcimi pre určenie výšky invalidného dôchodku.
16. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe : - a/ lekárskych
správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a - b/ komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4,5,6 a 7 zákona č. 461/2003
Z.z.).
22. Podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % , sa určí ako súčin



percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods.1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

23. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel
k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli
dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí
vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe odborných
lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených lekárskych správ a nálezov v súdnom konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ v konaní pred súdom napriek týmto
lekárskym správam nepreukázal, že jeho zdravotný stav je iný, než bolo zistené posudkovými lekármi,
prípadne, že u neho prichádza do úvahy iné stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia pre
posúdenie invalidity. Zo zhodných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia
vyplýva, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy nálady, zaradené do
kapitoly V., položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľ stanovenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 50 %, t.j.
na dolnej hranici percentuálneho rozpätia ( 50 % až 80 %) pretože u navrhovateľa celkovo priebeh jeho
ochorenia (recidivujúca depresívna porucha) bol dlhodobo stabilizovaný a zlepšený, v auguste 2016
počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení došlo ku krátkodobému, prechodnému zhoršeniu s
následným zlepšením psychického stavu, čo je skonštatované aj v prepúšťacej správe. U navrhovateľa
nie sú prítomné psychotické príznaky, či suicidiálne tendencie. Z obsahu posudkov zároveň vyplýva,
že mentálna subnorma s IQ 71 a ľahké organické zmeny mozgu sú posudkovo nevýznamné, pretože
tieto sú samostatne hodnotené až pri stredne ťažkej organickej zmene a ľahkej mentálnej retardácii.
24. Neobstoja ani námietky navrhovateľa vo vzťahu k výške jeho invalidného dôchodku v tej súvislosti,
že z dôchodku nedokáže zabezpečiť svoje základné životné potreby. Spôsob určenia výšky invalidného
dôchodku je podrobne uvedený v napadnutom rozhodnutí odporkyne a mimo nesprávne určenej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľ ostatné vstupné údaje majúce
rozhodujúci vplyv na výšku dôchodku nenamietal. Tieto sú podrobne uvedené a vysvetlené aj v
rozhodnutí odporkyne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 23.12.2012.
25. V závere je potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa týmto
rozhodnutím nie je dotknuté jeho právo požiadať odporkyňu o zvýšenie invalidného dôchodku, v ktorom
správnom konaní bude znova posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa za účelom zistenia, či pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u neho dôjde k zmene posúdenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.08.2015, ktorým
bol znížený invalidný dôchodok navrhovateľovi od 04.09.2015 na sumu 165,90 eur mesačne, ako vecne
správne potvrdil.

27. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 s použitím § 250l ods.2 O.s.p.
navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia
právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.