Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201205 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201205.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky C. I. W. P. F. M. F. K. C. O. , E.. XX.XX.XXXX, I. G. XXX/XX, S., zast. JUDr. Lenkou Balogovou, advokátkou, Kukučínova 7, Košice, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. e/ a d/ O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne zo dňa 08.09.2015 č. XXX XXX XXXX X a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 643,28 eur na účet JUDr. Lenky Balogovej, advokátky č. účtu SK 32 8360 5207 0042 0507 9187 v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 26.08.2015. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 26.08.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa zároveň konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 26.08.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. 2. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Nesúhlasila so záverom posudku posudkového lekára, ak tento určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 % a to napriek záverom psychiatra. Naviac vôbec neboli zohľadnené iné zdravotné postihnutia, a to poškodenie sluchu (celková strata sluchu bola stanovená 80,6 %, čo predstavuje percentuálne rozpätie 45 až 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a lumbalgia. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K opravnému prostriedku pripojila aj lekárske správy a nálezy, z ktorých vyplýva závažnosť jej ostatných ochorení odôvodňujúcich zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 3. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016 konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. V danej veci ide nesporne o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (podľa § 250l a nasl. O.s.p.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol doručený súdu dňa 23.10.2015, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení O.s.p. 5. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 22.10.2015 doručený súdu dňa 23.10.2015 je dôvodný. 6. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 26.08.2015, pretože podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 26.08.2015 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval duševné choroby a poruchy správania zaradené do kapitoly V., položka 3 písm.a/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % oproti zdravej fyzickej osobe. Iné zdravotné postihnutia, a to obojstranná porucha sluchu a lumbalgia posudkovo hodnotené neboli. 7. Na základe podaného opravného prostriedku Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach prostredníctvom posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. Gizely Tóthovej opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky dňa 11.02.2016. Z lekárskej správy a odborného lekárskeho posudku vyplýva, že navrhovateľka pracuje ako aranžérka a od 16.09.2014 do 24.07.2015 bola uznaná dlhodobo práceneschopná pre bolesti chrbtice. Opakovane bola vyšetrená neurológom, indikované RTG a MRI vyšetrenie chrbtice dokumentuje vekom podmienené ľahké degeneratívne zmeny. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze mierna funkčná porucha chrbtice bez známok koreňového dráždenia. Ortopédom liečená pre ostrohu pätovej kosti obojstranne. Od októbra 2014 v liečbe aj psychiatra pre epizódu ťažkej depresie ako reakcia na ťažké ochorenie dcéry. Po nasadenej liečbe asi po štyroch mesiacoch dokumentované zlepšenie psychického stavu, od mája 2015 doporučené psychiatrom ukončiť práceneschopnosť, nakoľko v objektívnom psychiatrickom náleze je v popredí nestála osobnosť, polymorfné somatické obtiaže a úzkostné neurotické prejavy. Od septembra 2015 je vedená psychiatrom ako neurotická porucha F 41,2. Navrhovateľka bola vyšetrovaná opakovane aj gastroenterológom pre udávané tráviace ťažkosti, po kompletnom vyšetrení vrátane špeciálnych vyšetrovacích metód (USG brucha, kolonoskopické vyšetrenie, gastroskopické vyšetrenie) bez zistenia závažnejšieho ochorenia tráviaceho traktu. ORL vyšetrením je u navrhovateľky dokumentovaná stredne ťažká nedoslýchavosť, kontakt možný, používa naslúchací aparát. Rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky je prekonaná epizóda ťažkej depresie od októbra 2014 do mája 2015 s prechodom do neurotickej poruchy. Toto ochorenie prirovnaním bolo zaradené do kapitoly V., položka 3, písm. a/ ( duševné choroby a poruchy správania) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % ( pri percentuálnom rozpätí od 35 % do 45 %), pretože epizóda ťažkej depresie nespĺňa kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Po nasadenej liečbe dochádza k ústupu poruchy nálady, pretrváva u navrhovateľky úzkostná - neurotická porucha. Ostatné vyššie uvedené pridružené ochorenia sú taktiež liečbou dobre kompenzované, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky a ani neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Navrhovateľka naďalej nie je invalidná, pretože podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Iné zdravotné postihnutia u navrhovateľky posudkovo hodnotené neboli. 8. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.08.2015 vypracovaného na základe žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľka nie je invalidná, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tomto posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky dňa 09.12.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 11.02.201. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Keďže navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa mala za to, že o žiadosti navrhovateľky bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. 9. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 18.03.2016 uviedla, že po oboznámení sa so záverom lekárskej zápisnice, II. časť - posudok zo dňa 09.12.2015 ako aj so záverom odborného lekárskeho posudku zo dňa 11.02.2016 jej stále nie je zrejmé, prečo odporkyňa nepovažovala za posudkovo závažné sluchové postihnutie, keď dôsledok nedoslýchavosti sa prejavuje aj v pracovnej oblasti a spôsobuje navrhovateľke jej sociálnu izoláciu. Odporkyňa sa pri vyšetrení zdravotného stavu nedotazovala na okolnosti straty sluchu, a ani na základe akých medicínskych zistení a na základe čoho bol daný navrhovateľke načúvací prístroj. Navrhovateľka pritom doložila pre potreby posúdenia zdravotného stavu správu z ORL vyšetrenia zo dňa 16.06.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že u navrhovateľky došlo k strate sluchu 80,6 % podľa Fowlera. Navrhovateľka je odkázaná na načúvací prístroj, bez ktorého pre ňu nie je možná bežná komunikácia, ale len odčítanie z pier. Pri jeho využívaní však dochádza aj k vedľajším negatívnym príznakom ako je bolesť hlavy po dlhšom používaní, bolesť vnútorného ucha, a oneskorený prenos zvuku, kvôli ktorému musí odčítať z pier hovoriaceho človeka a následne to vyhodnotiť spolu so zvukom, čo značne spomaľuje jej reakcie na otázky okolia. Na túto skutočnosť sa dotazovala aj posudková lekárka odporkyne MUDr. Gizela Tóthová, ktorá zistila, že navrhovateľka pri ústnom pojednávaní dňa 11.02.2016 nereagovala na otázky zdravotnej sestry sediacej tvárou od nej. Nesúhlasila preto so záverom, že ostatné vyššie uvedené pridružené ochorenia sú liečbou dobre kompenzované, a nespôsobujú u nej pokles pracovnej schopnosti a neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, naviac za situácie, keď podľa prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení je daný rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť v rozmedzí od 35 % do 45 %. Z posudku odporkyne nie je ani jasné, prečo predmetné zdravotné postihnutie nepovažovala za posudkovo významné, a to bez toho, aby túto skutočnosť podrobne odôvodnila. Ďalej navrhovateľka namietala, že popri existencii obojstrannej ťažkej nedoslýchavosti bolo určenie psychického ochorenia ako rozhodujúceho zdravotného ochorenia u navrhovateľky nesprávne. Podľa navrhovateľky odporkyňa sa opomenula vysporiadať sa s ďalším zdravotným postihnutím, a to lumbalgiou a nálezmi neurológa zo dňa 25.09.2015, 20.10.2015 a 02.02.2016, v ktorých sa uvádza radikulárna iritácia L4 vpravo. Z týchto dôvodov navrhovateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, čo v konečnom dôsledku znamená nemožnosť jeho podrobného preskúmania a hrubé porušenie zákona. 10. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 02.05.2016 navrhovateľka vypovedala, že opravný prostriedok podala z dôvodu nesprávneho posúdenia zdravotného stavu, pretože trpí viacerými ochoreniami, ktoré jej bránia vykonávať prácu a ju aj všetko bolí. Prostredníctvom svojej zástupkyne predložila súdu ďalšie lekárske nálezy a správy svedčiace o zdravotnom stave. Navrhla, aby vzhľadom na obsah týchto listín súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, predmetom ktorého by malo byť posúdenie otázky, či posudkovými lekármi bolo správne ustálené rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože trpí viacerými zdravotnými postihnutiami. Zástupkyňa odporkyne navrhla, aby súd požiadal posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie o vyjadrenie, na základe akých skutočností dospel k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu u navrhovateľky, prípadne dopracoval posudok vo vzťahu k lekárskym správam - nálezom doloženým priamo na pojednávaní. 11. Na základe týchto skutočností súd požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 12.05.2016 o dopracovanie lekárskej správy a posudku o zdravotnom stave u navrhovateľky v tom smere, na základe akých skutočností bolo u navrhovateľky ustálené rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania - s prirovnaním, zaradené do kapitoly V., položka 3, písm.a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., a to aj napriek tomu, že u nej existujú aj iné rovnako závažné ochorenia, tak ako boli definované aj zástupkyňou navrhovateľky na pojednávaní dňa 02.05.2016. Zároveň boli pripojené lekárske správy a nálezy MUDr. Magdalény Bruňákovej, reumatológa zo dňa 14.04.2016, MUDr. Soni Palinskej, foniatra zo dňa 14.12.2015 a MUDr. Ľubice Burákovej, psychiatričky zo dňa 09.03.2016 a 13.04.2016 s tým, či závery z týchto lekárskych správ a nálezov môžu zmeniť posudkový záver o invalidite u navrhovateľky, prípadne odôvodniť zmenu stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ak áno, od ktorého dátumu. 12. Z obsahu doplnenej lekárskej správy a posudku zo dňa 25.05.2016 vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Gabrielou Tóthovou vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky bolo stanovené psychiatrické ochorenie, pretože bola uznaná dlhodobo práceneschopnou od septembra 2014 pre epizódu ťažkej depresie reaktívne podmienenú pre onkologické ochorenie dcéry. Po štyroch mesiacoch liečby s postupným zlepšením stavu s prechodom do epizódy stredne ťažkej depresie. V septembri 2015 už ambulantný psychiater hodnotí stav ako neurotickú poruchu. Ročná podporná doba pre nemocenské dávky u navrhovateľky skončila 24.07.2015, t.j. kedy v psychiatrickom náleze bol stav uzavretý ako zlepšený. Posudkový lekár pobočky pri žiadosti o invalidný dôchodok hodnotil zdravotný stav navrhovateľky v súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou aj na základe prevládajúcich subjektívnych ťažkostí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševná porucha, aj keď psychický stav nespĺňal kritéria ešte dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a nespĺňal ani kritéria invalidity. Iné zdravotné postihnutia ako chronické recidivujúce bolesti chrbta bez koreňového poškodenia a stredne ťažká porucha sluchu sú taktiež posudkovo nevýznamné ochorenia - vzhľadom k percentuálnemu hodnoteniu bolesť chrbta na základe klinického obrazu je zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20 % až 35 % a stredne ťažká nedoslýchavosť podľa kapitoly VII., oddiel B, položka 5 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20 % do 25 %. Aktuálne doložené odborné vyšetrenia naďalej nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky oproti predchádzajúcim posudkom. Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej naďalej v rozsahu 35 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania s prirovnaním kapitola V, položka 3, písm.a/ (35 % až 45 %) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Iné zdravotné postihnutia u navrhovateľky percentuálne hodnotené neboli. 13. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.07.2016 zástupkyňa navrhovateľky k predloženej lekárskej správe a posudku uviedla, že podľa jej názoru neboli otázky údu zodpovedané odporkyňou riadne a úplne, pretože v posudku sa len opakuje to, čo už bolo napísané aj v predchádzajúcich posudkoch, a to bez toho, aby sa odporkyňa riadne vyjadrila k dôvodu, prečo stanovila za rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby, napriek skutočnosti, že u navrhovateľky existujú aj iné rovnocenné ochorenia. Rovnako navrhovateľka prostredníctvom svojej zástupkyne namietala nesprávnosť zaradenia jej zdravotného postihnutia, a to poruchy sluchu ako stredne ťažká nedoslýchavosť, nakoľko aj vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2016 uvádza, že jej zdravotné postihnutie sluchu by malo spadať pod kapitolu VII. oddiel B, položka 4 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v percentuálnom rozsahu od 35 % do 45 %, pretože podľa posúdenia ORL zo dňa 16.06.2015 vyplýva celková strata sluchu 80,6 % podľa Fowlera. Toto zdravotné postihnutie u navrhovateľky nemá tendenciu sa zlepšovať a odporkyňa na túto skutočnosť vôbec neprihliadala. Navrhovateľka trpí komplexom ochorení (zlý psychický stav, vážna porucha sluchu, poškodenie pohybového aparátu), preto bolo na odporkyni, aby komplexne posúdila, ako tieto zdravotné postihnutia ovplyvňujú život navrhovateľky, čo však odporkyňa pri posúdení žiadosti o invalidný dôchodok nevykonala. 14. V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2016 navrhovateľka namietala aj tú skutočnosť, že z odpovede odporkyne, ktorá je obsiahnutá v jej doplnenom posudku a lekárskej správe nevyplýva, prečo percentuálne ohodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bolo určené na spodnej hranici 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %, čo robí posudok v tejto časti za nehodnoverný. Zdôraznila, že navrhovateľka trpela epizódou ťažkej depresie, preto z pohľadu vážnosti jej diagnózy sa javí, že jej malo byť priznané vyššie percentuálne ohodnotenie, ako je spodná hranica. K psychickému ochoreniu navrhovateľky sa pridružili aj iné faktory, a to ochorenie chrbtice - lumbalgia, ostroha na päte, čo spolu s trvalým sluchovým postihnutím prehlbovalo a aj naďalej prehlbuje jej zlý psychický stav. Opätovne poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutie vo veci sp.zn. 9So/37/2008 z 23.04.2008, ktorým bolo zrušené potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave s odôvodnením, že „z posudku nevyplýva, na základe akých medicínskych zistení a na základe čoho bol navrhovateľovi načúvací prístroj daný. Navrhovateľ nebol na uvedenú skutočnosť ďalej ani dotazovaný, zdravotná dokumentácia nebola predmetom posudzovania ako celok ...“. V tej súvislosti zástupkyňa navrhovateľky zdôraznila, že v prípade ťažkej obojstrannej nedoslýchavosti nemožno pri tomto zdravotnom postihnutí uvažovať ako o postihnutí posudkovo nevýznamnom. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa názoru navrhovateľky odporkyňa mala vykonať opravu posudku v tejto časti a na jej základe zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 %. Zástupkyňa navrhovateľky namietala ďalej aj tú skutočnosť, že existuje rozpor medzi lekárskymi správami a záverom odporkyne ohľadom bolesti chrbtice, ktoré odporkyňa aj napriek týmto skutočnostiam naďalej považuje za posudkovo nevýznamné ochorenie. Zistenia odporkyne sú v rozpore so skutočným zdravotným stavom navrhovateľky aj s predloženými lekárskymi nálezmi neurológa zo dňa 25.09.2015, 20.10.2015 a 02.02.2016, v ktorých sa uvádza radikulárna iritácia L4 vpravo. Uvedené predstavovalo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky oproti nálezom zo dňa 09.10.2014 a 03.03.2015, touto námietkou sa však odporkyňa v posudku vôbec nezaoberala. Nezaoberala sa ani tým, že navrhovateľka bola pre bolesti chrbtice opakovane práceneschopná, a to aj dlhodobo. 15. Odporkyňa na základe výzvy súdu dopracovala lekársku správu a posudok dňa 12.10.2016 prostredníctvom posudkového lekára MUDr. Gizely Tóthovej, ktorá v posudku uviedla, že navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok dňa 26.08.2015 a žiadala dôchodok priznať od 25.07.2015, t.j. po skončení nemocenských dávok po dlhodobej práceneschopnosti, ktorá trvala od 19.09.2014 do 24.07.2015. K žiadosti o invalidný dôchodok boli priložené odborné nálezy z psychiatrie, z ktorých bolo zistené, že bola liečená pre epizódu ťažkej depresie reaktívne podmienenú pre onkologické ochorenie dcéry. Po štyroch mesiacoch liečby s postupnou úpravou a zlepšením stavu, s prechodom do epizódy stredne ťažkej depresie a po ročnej pravidelnej liečbe stav výrazné zlepšený, psychiater už hodnotí stav len ako neurotickú úzkostnú poruchu. Toto ochorenie preto bolo hodnotené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie vzhľadom k prevládajúcim ťažkostiam zo strany navrhovateľky a bolo zaradené s prirovnaním do kapitoly V., položka 3, písm.a/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia vzhľadom k celkovému priebehu ochorenia - k zlepšeniu stavu. Pre iné zdravotné postihnutie - chronické recidivujúce bolesti chrbtice liečené neurológom, ortopédom a rehabilitačným lekárom nebolo navýšené percentuálne ohodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko funkčne bolo hodnotené odbornými lekármi ako mierna funkčná porucha chrbtice bez známok koreňového poškodenia - podľa zákona o sociálnom poistení hodnotené s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Medzi iné zdravotné postihnutia bola zaradená aj porucha sluchu, podľa audiometrického funkčného vyšetrenia s celkovou stratou sluchu 75,6 %, t.j. stredne ťažká forma nedoslýchavosti hodnotené s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% až 25 %, ORL lekárom bola celková strata sluchu navýšená o 5 % pre hučanie v ušiach udávané navrhovateľkou. Ide pritom o subjektívny údaj, ktorý z posudkového hľadiska nebol hodnotený pri posudzovaní zdravotného stavu. Posudková lekárka sociálneho poistenia v závere opakovane konštatovala, že ani jedno z vyššie uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity. 16. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016 namietala, že odporkyňa v doplnení lekárskej správy a posudku konštatuje nenavýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky z dôvodu hodnotenia jej stavu ako miernej funkčnej poruchy chrbtice, údajne bez známok koreňového poškodenia, čo je v rozpore s lekárskym nálezom zo dňa 02.02.2016, ktorý je uvedený v posudku odporkyne z 11.02.2016. V tomto náleze je pod diagnózou uvedené VAS LS chron., toho času radikulárna iritácia L 4 vpravo. Toto predstavovalo zhoršenie zdravotného stavu oproti nálezom zo dňa 09.10.2014 a 03.03.2015, kde radikulopatia prítomná nebola. Touto námietkou sa odporkyňa vôbec nezaoberala, a to napriek upozorneniu právnej zástupkyne navrhovateľky. Je pritom povinnosťou odporkyne zhodnotiť zdravotný stav posudzovaného dôkladne, s dôraznom na všetky závery odborných lekárov. Ďalej zástupkyňa navrhovateľky namietala, že aj keď navrhovateľka preukázateľne trpí početnými zdravotnými postihnutiami chrbtice a pohybového aparátu, ktoré sú dokumentované aj odporkyňou, odporkyňa na tieto skutočnosti neprihliadala, čo je v rozpore aj so samotnou praxou odporkyne, ktorá v mnohých iných podobných prípadoch obdobné ochorenie považuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť priznáva v rozmedzí od 30% do 35 . Požiadavka rovnakého posúdenia zdravotného stavu v podobných veciach je legitímnym očakávaním každého posudzovaného. Opakovane namietala, že v priebehu konania pred súdom nebolo zo strany odporkyne dostatočne zdôvodnené, prečo vzhľadom na vážnosť a rozsah jednotlivých zdravotných postihnutí pohybového aparátu odporkyňa nepovažovala za náležité navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto v tejto časti považovala navrhovateľka rozhodnutie odporkyne za rozporné so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení. Zástupkyňa navrhovateľky poukázala aj na nesprávne hodnotenie zdravotného postihnutia - obojstranná ťažká nedoslýchavosť, pretože odporkyňa neprípustným a nezákonným postupom skresľuje lekárom určený údaj celkovej straty sluchu, keď od ním určenej miery 80,6 % odpočítava 5 % pre tinitus s odôvodnením, že „ide o subjektívny údaj“. Takto určeným percentom celkovej straty sluchu potom nesprávne hodnotí aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci odlišného zaradenia pre menej závažné postihnutie. Vyjadrenie odporkyne iba o subjektívnom pocite navrhovateľky nie je založené na objektívnom zisťovaní zdravotného stavu navrhovateľky, ale na bagatelizovaní medicínskych záverov odborného lekára ORL a je ničím neodôvodneným spochybňovaním odborného úsudku špecializovaného lekára. Zdôraznila, že navrhovateľka má stratu sluchu vpravo 76 % a vľavo 75,4 % bez tinitusu, čo takmer dosahuje dolnú hranicu ťažkej nedoslýchavosti, ktorá začína na 80 % podľa Fowlera. Javí sa preto ako absurdný záver odporkyne, že stredne ťažká porucha sluchu je posudkovo nevýznamné ochorenie. Takéto hodnotenie odporkyne preto vyvoláva dôvodnú pochybnosť o tom, či odporkyňa vôbec uvažovala dôkladne o tomto zdravotnom postihnutí navrhovateľky a relevantne ho aj vyhodnotila. Z uvedeného preto vyplýva, že odporkyňa nedostatočne vyhodnotila zdravotný stav navrhovateľky a naviac k navrhovateľke ani nepristupuje rovnako ako k iným žiadateľom o invalidný dôchodok. Práve za účelom odstránenia týchto rozporov navrhovateľka považovala za nutné rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na opakované prešetrenie s tým, aby odporkyňa reagovala na ňou vznesené odôvodnené námietky. 17. Na základe dožiadania súdu odporkyňa prostredníctvom posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. Gizely Tóthovej dopracovala lekársku správu a posudok o zdravotnom stave u navrhovateľky dňa 28.12.2016 a z jeho obsahu vyplýva, že aj napriek navrhovateľkou doloženému odbornému rehabilitačnému vyšetreniu zo dňa 10.11.2016 rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej ostáva prekonaná epizóda ťažkej depresie s prechodom do neurotickej poruchy, ktorú s prirovnaním zaradili do kapitoly V., položka 3 písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % naďalej. Posudková lekárka sociálneho poistenia konštatovala, že ostatné pridružené ochorenia sú naďalej posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky a ani neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 18. Navrhovateľka v stanovisku z 24.01.2017 na jednotlivé vyjadrenia odporcu ako aj doplnenie lekárskej správy a posudku reagovala tak, že odporkyňa napriek viacerým výzvam súdu ako aj predloženým lekárskym správam a nálezom závažnosť sluchového postihnutia u navrhovateľky nespochybnila, no v rozpore so zákonom sa ním pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vôbec nezaoberala. Žiadnu pozornosť nevenovala ani ochoreniu chrbtice, pri ktorom aj v zmysle starších lekárskych nálezov a predchádzajúcej dlhodobej práceneschopnosti nemožno ani uvažovať ako o posudkovo nevýznamnom postihnutí. Z uvedených dôvodov považovala naďalej rozhodnutie odporkyne za nezákonné, pretože odporkyňa sa nevysporiadala so všetkými predloženými lekárskymi nálezmi a nezaoberala sa skutočným zdravotným stavom navrhovateľky. Z písomných podaní odporkyne je pritom nepochybné, že nemá záujem odstrániť ním spôsobené nedostatky napadaného rozhodnutia. Aj keď navrhovateľka naďalej trvala na nariadení znaleckého dokazovania, ktoré by vyriešilo sporné otázky z medicínskeho hľadiska, teda otázku závažnosti iných zdravotných postihnutí u navrhovateľky, z pohľadu hospodárnosti a princípov správneho konania pred súdom by však toto znalecké dokazovanie nahrádzalo činnosť odporkyne, ktorú mala vykonať v rámci zákonom zverenej kompetencie posudkovej činnosti a jej riadneho výkonu, preto žiadala, aby súd vo veci rozhodol v opravnom prostriedku navrhovaným spôsobom. 19. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 20. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 21. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 22. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 24. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.). 25. Súd ako dôvodnú hodnotí námietku navrhovateľky, že v priebehu konania pred správnym orgánom a ani neskôr v konaní pred súdom odporkyňa nedostatočne zistila skutkový stav vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, pretože posudkoví lekári sociálneho poistenia neposudzovali jej zdravotný stav komplexne, a svoje závery naviac aj nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnili. 26. Z obsahu posudkového spisu odporkyne ako aj z obsahu samotných lekárskych správ a posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nesporne vyplýva, že navrhovateľka dlhodobo trpí viacerými ochoreniami, týkajúcimi sa jej duševného zdravia, nedoslýchavosti a choroby pohybového aparátu. Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili duševné choroby a poruchy správania - s prirovnaním zaradené do kap. V. položka 3 , písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, pre chorobu : - epizóda ťažkej depresie , bez psychotických príznakov a zmiešaná úzkostná a depresívna porucha so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 25% až 35 % pri tejto položke. Ďalšie pridružené ochorenia (obojstranná porucha sluchu a lumbalgia) boli hodnotené ako posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, ktoré nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky a ani neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Zo samotných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia však v priebehu konania pred súdom nebolo možné zistiť odpoveď na námietky navrhovateľky vo vzťahu k záverom z lekárskeho nálezu zo dňa 02.02.2016 ( nachádza sa už v posudku z 11.02.2016) o tom, že u navrhovateľky ide chron. recid. t.č. radikulárna iritácia L4 vpravo, z čoho sa javí, že navrhovateľka trpí recidivujúcimi komplikáciami týkajúcimi sa koreňového dráždenia, ktoré však v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia posudkovo hodnotené neboli. Aj vo vzťahu k nedoslýchavosti navrhovateľky možno uzavrieť, že v priebehu konania o jej nároku na invalidný dôchodok nebol dostatočne zistený jej zdravotný stav, pretože aj keď v priebehu konania bolo lekárskymi správami a nálezmi preukázané, že táto vzhľadom na rozsah poškodenia sluchu používa načúvací prístroj, táto skutočnosť v posudkoch nebola dostatočne vyhodnotená. Navrhovateľka naviac nesúhlasila ani s tvrdením posudkových lekárov v tom smere, že tieto jej zdravotné postihnutia sú liečbou dobre kompenzované, a nespôsobujú pokles jej pracovnej schopnosti, keď minimálne v prípade nedoslýchavosti aj napriek načúvaciemu prístroju (za situácie, že trpí tinitusom) má v značnej miere sťažený sociálny kontakt. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že odporkyňa sa nedostatočne vysporiadala so všetkými lekárskymi správami a nálezmi o zdravotnom stave navrhovateľky, najmä vo vzťahu k posúdeniu jej ostatných zdravotných postihnutí a v tomto smere je rozhodnutie odporkyne aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v odborných posudkoch o invalidite sa konštatuje, že ostatné vyššie uvedené ochorenia sú posudkovo nevýznamné. 27. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd procesným postupom podľa ustanovenia § 250q ods.3 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j odsd.2 písm. e / a d/ O.s.p. s použitím § 250l O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 28. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť splnenie podmienok pre priznanie nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok a to po komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, ustálení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prihliadnutím aj na ostatné zdravotné postihnutia a ochorenia, pri hodnotení ktorých sa odporkyňa bude dôsledne riadiť príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, s tým, že odporkyňa je viazaná v ďalšom konaní právnym názorom súdu ( § 250r O.s.p.). 29. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p., tak že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich v odmene advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov, podľa ktorej v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch (bez špecifikácie právneho predpisu, podľa ktorého je konanie vedené, teda aj podľa piatej časti O.s.p.) podľa ustanovenia § 11 ods.4 druhá veta vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13-iny výpočtového základu. V roku 2016 predstavuje 1/13-ina výpočtového základu sumu 66,- eur a v roku 2017 sumu 68,- eur. Súd priznal navrhovateľke náhradu za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016, a to prevzatie a príprava zastupovania dňa 03.03.2016, vyjadrenie na výzvu súdu dňa 18.03.2016, účasť na pojednávaní dňa 02.05.2016, nahliadnutie do spisu za účelom oboznámenia sa s nedoručeným dôkazom - lekárskej správy odporcu z 25.05.2016 pred vytýčeným termínom pojednávania (vo výške jednej polovice), účasť na pojednávaní dňa 11.07.2016, vyjadrenie dňa 22.11.2016 k záverom lekárskej zápisnice z 12.10.2016, účasť na pojednávaní dňa 28.11.2016 ( 6 x 66 eur - 396 eur a 1x 33 eur, t.j. 429 eur) a úkony právnej služby v roku 2017 - stanovisko k záverom lekárskej správy odporcu z 28.12.2016 a vykonanému dokazovaniu dňa 24.01.2017 a účasť na pojednávaní dňa 30.01.2017 ( 2 x 68 eur, t.j. 136 eur), ako aj režijný paušál za rok 2016 - 7 x 8,58 eur 60,06 eur a rok 2017 - 2 x 8,84 eur - 17,68 eur, t.j. spolu v sume 643,28 eur. Súd navrhovateľke nepriznal náhradu za úkony právnej služby žiadosť o doručenie dôkazu zo dňa 07.11.2016 a zo dňa 17.01.2016, ktoré vyhodnotil ako neúčelné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).