Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/138/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201210 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015201210.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu FEHAMA, s. r. o., so sídlom Bardejov, Hurbanova 20, zast. advokátom JUDr. Martinom Bašistom, AK so sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 08. 2015 č.: OPS/BEZ/2015/3847, O-318/2015, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce zo dňa 21. 08. 2015 č.: OPS/ BEZ/2015/3847, O-318/2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 21. 08. 2015 č.: OPS/BEZ/2015/3847, O-318/2015 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 20. 05. 2015 č. k.: P 59/2015-R, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 1 500 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce spočívajúce v porušení § 99, § 120 ods. 1, 3 a § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Porušenie § 99 cit. zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas a nočnej práce všetkých zamestnancov v období od 01. 11. 2014 do 31. 01. 2015 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Porušenie § 120 ods. 1 cit. zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť v kontrolovanom období od 01. 11. 2014 do 31. 01. 2015 zamestnancovi G. F. s dohodnutým druhom práce „kuchár“ mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, porušenie ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia spočívalo v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť priradiť v kontrolovanom období od 01. 11. 2014 do 31. 01. 2015 pracovnému miestu „kuchár“ obsadenému zamestnancom G. F. stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce, dohodnutého v pracovnej zmluve. Porušenie § 223 ods. 1 cit. zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ v kontrolovanom období november 2014 až január 2015 písomne uzatvoril s fyzickými osobami, menovanými vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (v počte 12) dohody o pracovnej činnosti a so zamestnancami, rovnako menovanými vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (v počte 3) dohody o brigádnickej práci študentov, pričom nedodržal podmienky ustanovené v Zákonníku práce pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd, keďže väčšina pracovísk zamestnávateľa nie je pokrytá zamestnancami v pracovnom pomere, ale prevažne zamestnancami na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v období od 25. 02. 2015 do 17. 03. 2015 vykonal Inšpektorát práce Prešov u žalobcu inšpekciu práce, pri ktorej boli zistené nedostatky spočívajúce v porušení pracovnoprávnych predpisov, ktoré boli zadokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IPV-13-46-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 17. 03. 2015, obsah ktorého bol prerokovaný dňa 23. 03. 2015 so žalobcom splnomocnenou osobou, ktorá do protokolu uviedla, že závery uvedené v protokole berie na vedomie, čo potvrdila aj v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 04. 2015 s tým, že v stanovenom čase vykoná potrebné opatrenia na ich odstránenie. Po začatí správneho konania na základe oznámenia zo dňa 20. 04. 2015 žalobca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 29. 04. 2015 uviedol, že nedostatky boli odstránené. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 05. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1 500 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom zo zistených 4 porušení namietal iba porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce. 3. Žalovaný po komplexnom posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vychádzajúc z podkladov, špecifikovaných v rozhodnutí, t. j. v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2, 3, a 4, § 32 a §34 Správneho poriadku. 4. K námietke žalobcu obsiahnutej v podanom odvolaní uviedol, že k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce zo strany žalobcu preukázateľne došlo, pretože tento uzatvorením dohôd o pracovnej činnosti a o brigádnickej činnosti študentov s v rozhodnutí menovanými fyzickými osobami porušil podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd, keďže prostredníctvom výkonu práce týchto zamestnancov zabezpečoval plnenie svojich úloh. Výnimočnosť je zároveň daná príležitostnou činnosťou, čo v tomto prípade splnené nebolo, pretože uvedení zamestnanci vykonávali na základe dohôd prácu, ktorá mala charakter opakujúcich sa pravidelných činností, vyplývajúcich z predmetu podnikania žalobcu. Tieto sa opakovali pravidelne denne, ako to vyplýva z evidencie dochádzky za kontrolované obdobie. Zároveň poukázal na to, že uvedené vyplýva aj z podnetu zamestnancov I. a R., ktorý na základe uvedených dohôd odpracovali cca 240 hodín mesačne. Zdôraznil, že dohody slúžia iba ako výnimočný nástroj , ktorý je možné využiť pri príležitostnej práci, keďže v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok stanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. 5. Námietku, že zo strany žalobcu došlo k odstráneniu zistených nedostatkov považoval s poukazom na princíp objektívnej zodpovednosti za právne bezvýznamnú, keďže dodatočné odstránenie zistených nedostatkov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, ani nie je dôvodom na zastavenie správneho konania, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. 6. Ostatné porušenia špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí považoval žalovaný za nesporne preukázané. 7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky zákonné kritériá, nevybočil z rámca a medzí stanovených zákonom, nezneužil inštitút správnej úvahy a rozhodnutie v tomto smere dostatočne odôvodnil. Žalobcovi uloženú pokutu považoval za vo vzťahu k zistenému správnemu deliktu za primeranú, plniacu preventívnu aj represívnu funkciu. 8. Včas podanou žalobou zo dňa 23. 10. 2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 26. 10. 2015, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav uviedol, že podľa jeho názoru správne orgány nesprávne vyhodnotili skutočnosti, týkajúce sa porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Poukázal na to, že žalobca disponuje dostatkom zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, ktorý pokryjú bežnú činnosť prevádzky. Potrebuje však príležitostne pokryť nárazové predaje a prevádzkovú činnosť, takže zamestnávanie týchto zamestnancov na základe pracovnej zmluvy by bolo pre neho neekonomické a neefektívne. Uvedení zamestnanci sa pri práci striedajú najmä podľa potreby a v nepravidelných intervaloch, prípadne iba niekoľko hodín, resp. dní do týždňa. Nejde o práce vykonávané sústavne a tými istými zamestnancami, ich pracovná sila nie je zamestnávateľom využívaná dlhodobo ani v plnom rozsahu. Poukázal na nezákonný zásah správnych orgánov do jeho zmluvnej voľnosti, ktorá predstavuje základné a ľudské právo, na ktoré nadväzuje právo podnikať. Podľa jeho názoru inšpektoráty môžu skúmať iba tie okolnosti, ktoré súvisia so vznikom pracovnoprávnych vzťahov, ako je existencia písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody, jej obsah, zákonom vyžadované náležitosti, evidencia pracovného času, vyplácanie mzdy a iné. Uvedeným postupom správnych orgánov dochádza nepriamo k vynúteniu uzatvárania len právnych vzťahov určitého druhu, čím došlo k prekročeniu ich právomoci. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, nakoľko pri jej určení neboli zohľadnené všetky zákonné kritériá. 9. Pokiaľ ide o právny stav veci konštatoval, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keďže v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce pokutu možno udeliť iba za porušenie povinností, výslovne uvedených v pracovnoprávnom, resp. inom predpise, uvedenom v tomto zákonnom ustanovení. Ustanovenie § 223 ods. 1 v nadväznosti na § 1 ods. 2 Zákonníka práce spoločnosti žalobcu žiadnu výslovnú povinnosť neukladá a preto nemohol žalobca ani žiadnu povinnosť porušiť. Zastáva názor, že citované zákonné ustanovenie má skôr odporúčací charakter a pre žalobcu z neho žiadna explicitná povinnosť nevyplýva. Nemožno ho chápať ako obmedzenie, ktoré by zamestnávateľovi bránilo v uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa odôvodnenia uloženej sankcie pri správnom trestaní, ktorou sa správne orgány neriadili, čo činí ich rozhodnutia nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ ods. 1 písm. f) a § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p.) a súčasne je tento postup potrebné považovať rozporný s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa obsahovo ničím neodlišuje od rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keďže sa nevysporiadalo s dôvodmi a argumentmi uvedenými v odvolaní, týkajúcimi sa svojvôle výkladu ustanovení Zákonníka práce. 10. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 03. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K žalobným námietkam, obsiahnutým v podanej žalobe, ktoré korešpondujú s odvolacími námietkami zopakoval argumentáciu, prezentovanú v napadnutom rozhodnutí považujúc ich na neopodstatnené s tým, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti, za ktoré mu bola uložená pokuta a jeho postup bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. 11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 12. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 25. 02. a 12. 03. a 17. 03. 2015 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 17. 03. 2015 pod č. IPV-13-46-2.3/P-E24, vyhotovený protokol. 13. Z bodu B/ cit. protokolu vyplýva, že u žalobcu ako zamestnávateľa bolo zistené porušenie povinností, špecifikovaných v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, t. j. v porušenia § 99, § 120 ods. 1, 3 a § 223 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené bolo žalobcovi v rámci opatrení uložené odstrániť tieto nedostatky do 30 dní od prevzatia protokolu tak, aby sa nevyskytovali v súčasnosti ani v budúcnosti u žiadneho zamestnanca. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 23. 03. 2015 so žalobcom splnomocnenou osobou, ktorá v rámci svojho vyjadrenia vzala jeho obsah na vedomie. 14. V podaní zo dňa 27. 03. 2015 žalobca zistené nedostatky vzal na vedomie s tým, že v stanovenom čase vykoná potrebné úpravy na ich zmenu. 15. Súčasťou administratívneho spisu sú predmetné dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej činnosti študentov, pracovná zmluva a jej dodatok, ako aj evidencia dochádzky za kontrolované obdobie a ďalšie súvisiace listiny. 16. Jednotlivé dohody boli uzavreté na pracovné pozície čašníčky /4/, donáškara /4/, pomocnej pracovnej sily /3/, upratovačky a administratívnej pracovníčky /1/. 17. Dňa 21. 04. 2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 20. 04. 2015 a tomuto bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy a ich doplnenie v určenej lehote 7 dní. 18. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril podaním zo dňa 27. 04. 2014, v ktorom zaujal stanovisko k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré korešponduje s odôvodnením odvolania i podanej žaloby. 19. Dňa 20. 05. 2015 Inšpektorát práce Prešov vydal pod č. k.: P 59/2015-R vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 500 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a špecifikovanými ako už bolo uvedené vyššie. 20. O odvolaní žalobcu zo dňa 07. 06. 2015 podanom proti cit. rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 21. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov v nej uvedených. Poukázala na to, že v danom prípade zo strany správnych orgánov nebola vzatá do úvahy tá skutočnosť, že pri takom množstve zamestnancov, ktorí u žalobcu pracovali v kontrolovanom období, pri počte odpracovaných zhruba 240 hodín, títo odpracovali v priemere týždenne ešte menej hodín, než je to stanovené zákonom, čo vyplýva z evidencie dochádzky. Zdôraznila, že išlo o sezónnosť týchto prác, keďže išlo o obdobie Vianoc a Silvestra, čo správnymi orgánmi zohľadnené nebolo. Uviedla, že v danom prípade išlo o prevádzku Pizzerie a pohostinského zariadenia, ktorej prevádzkový čas bol určený od pondelka do štvrtka od 10:00 hod. do 24:00 hod., v piatok a sobotu od 10:00 hod. do 05:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 24:00 hod., vzhľadom na čo bolo potrebné riešiť riadny a plynulý chod prevádzky uvedeným spôsobom, keďže bolo problematické nájsť záujemcov o vykonávanie prác v uvedených pracovných pozíciách v trvalom pracovnom pomere. Keďže v citovanom zákonnom ustanovení nie je uvedená jednoznačná povinnosť, k jeho porušeniu zo strany žalobcu nemohlo dôjsť. Rovnako nepovažovala za odôvodnené tvrdenie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, že počet takýchto zamestnancov prevyšuje počet stálych zamestnancov v riadnom pracovnom pomere. Vo vzťahu k ostatným porušeniam žiadne námietky vznesené neboli a tieto nedostatky boli v určenej lehote odstránené. Zároveň navrhla , aby súd prípadne znížil uloženú sankciu, resp. od tejto upustil. 22. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 14. 06. 2017, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, pričom svoju neúčasť na ňom vopred neospravedlnil, ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho odročenie. Preto súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. 23. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 25. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 26. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 28. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku (SSP) správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne nezistili skutkový stav veci, preto záver z neho vyvodený považuje súd za predčasný. 31. Hneď úvodné ustanovenie deviatej časti ZP umožňuje zamestnávateľom na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Nie je však vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil formou niektorej z dohôd aj výkon činností tvoriacich predmet jeho činnosti, avšak vzhľadom na ustanovenie odseku 1 môže takéto dohody uzavierať s fyzickými osobami len výnimočne. 32. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný síce konštatuje, že v danom prípade u žalobcu nejde o výnimočnosť uzatvorenia predmetných dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z hľadiska charakteru ich práce, počtu jeho trvalých zamestnancov (13), počtu odpracovaných hodín, avšak z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, v akom pracovnom zaradení títo jeho trvalí zamestnanci pracovali, či sa zaoberal aj prevádzkovým režimom a časom predmetnej prevádzky v období, za ktoré bola vykonaná inšpekcia. Z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, či výnimočnosť predmetných dohôd bola posudzovaná aj z uvedených hľadísk. 33. Až na základe doplnenia dokazovania v uvedenom smere bude správny orgán oprávnený u žalobcu jednoznačne konštatovať porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce. 34. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, aplikujúc aj § 195 písm. a) SSP žalobe jednomyseľne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu (§ 191 ods. 6 SSP), po doplnení dokazovania v naznačenom smere vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy. 35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal v konaní plný úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou, pretože správne orgány nerešpektovali najmä naposledy citované zákonné ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní a podľa názoru súdu nezistili dostatočne skutkový stav veci s poukazom na skutočnosti tvrdené žalobcom v jednotlivých jeho podaniach, doručených správnym orgánom v priebehu správneho konania, ako aj v podanom odvolaní. právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).