Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200207 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200207.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valéria Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: EXPA PRINT, s.r.o., Vodárenská 2, Košice - Sever, IČO: 36 577 715, zastúpený: Advokátska kancelária KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, Košice, IČO: 47 244 143 - advokát JUDr. Miroslav Kráľ, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/5144, O-646/2015 zo dňa 21. decembra 2015, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice č. OPS/ BEZ/2015/5144, O-646/2015 z 21. decembra 2015, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 240/15/0 z 12. októbra 2015 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/5144, O-646/2015 z 21.12.2015, ktorým za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 240/15/0 z 12.10.2015 potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 240/15/0 z 12.10.2015 uložil pokutu vo výške 2.000,00 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúce v tom, že zamestnávateľ EXPE PRINT, s.r.o. dňa 01.07.2015 o 09:50 hod. využila závislú prácu fyzickej osoby V. N., ktorá vykonávala pomocné práce na stavbe Vodárenská 2, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli najmä zápisnica o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 R.. W. W. a zápisnica o podaní informácie z 01.07.2015 V.T. N.T.. Ďalej uviedol, že práca, ktorú vykonával V. N. bola vykonávaná v priestoroch účastníka konania (žalobcu) spoločne s konateľom R.. W. W. na základe dohody s druhým konateľom R.. W. W.. Obranu zamestnávateľa, ktorý uplatnil pri prerokovaní protokolu považuje za účelovú. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť z dôvodu, že správny orgán mu nepreukázal porušenie zákonov uvedených vo výroku rozhodnutia. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/5144, O-646/2015 z 21.12.2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol: 5. Odvolací orgán po zhodnotení predloženého spisového materiálu má za to, že zo strany prvostupňového orgánu bolo spoľahlivo preukázané, že účastník konania dňa 01.07.2015 o 9:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. N., G., N. I.. X, (ktorý vykonával pomocné práce na stavbe Vodárenská 2, Košice) a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. 6. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z relevantných dokladov - zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 R.. W. W. a zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 V. N.. 7. R.. W. W., s ktorým bola dňa 01.07.2015 spísaná zápisnica, ktorý je tiež konateľom účastníka konania o V. N. uviedol, že pán N. sa dohodol s bratom, on je tiež konateľom, že pán N. dnes pracuje prvý deň od 08.00 hod. 8. V. N. v zápisnici zo dňa 01.07.2015 uviedol: „Pracujem tu prvý deň, od 07:30 hod.. Dohodol som sa na tejto práci so zamestnávateľom pánom W., vykonávam práce na stavbe ako brigádnik. Nemám nič podpísané. Odmena 2,80 - 3,00 Eur/hod. Budem pracovať terajšie prázdniny podľa pokynov pána W..“ 9. Práca, ktorú vykonával V. N., bola vykonávaná v priestoroch účastníka konania, v jeho prospech, spoločne s konateľom R.. W. W. na základe dohody s druhým konateľom R.. W. W.. Zo skutočnosti zistenej priamo na mieste (vykonávanie práce V. N.), ako aj zo zápisníc o podaní informácie, mal prvostupňový správny orgán za to, že tvrdenia účastníka konania vo vyjadrení k správnemu konaniu sú účelovú a v rozpore s dôkazmi, ktoré vykonal správny orgán. 10. Na základe uvedených skutočností rozhodol správny orgán o uložení pokuty vo výške 2.000,00 Eur, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval, že sa jednalo iba o jednu nelegálne zamestnávanú osobu a súčasne krátku dobu trvania protiprávneho stavu. Prihliadal aj na skutočnosť, že jednalo sa o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. S prihliadnutím na uvedené uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa názoru správneho orgánu splní preventívny, ako aj represívny účel. 11. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur. 12. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nesmie právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 13. Nelegálne zamestnávanie je podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zohľadňuje inšpektorát práce pri ukladaní pokuty jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne opakované zistenie tohto istého nedostatku. 15. V rámci odvolacieho konania neboli účastníkom konania predložené nijaké relevantné vecné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne vyvrátili porušenia príslušných ustanovení právnych predpisov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu a ktoré by odôvodňovali zmenu, prípade zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu. 16. Na základe uvedeného považuje odvolací orgán uloženie pokuty zo strany prvostupňového orgánu za dôvodné. Vo veci výšky uloženej pokuty považuje túto odvolací orgán vzhľadom na uvedené skutočností za odôvodnenú a primeranú v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 17. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 18. V dôvodoch žaloby žalobca uvádza toto: 19. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v rozpore s § 3 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005l Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20. Žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že zo strany prvostupňového orgánu bolo spoľahlivo preukázané, že účastník konania dňa 01.07.2015 o 09:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. N., G., N. I.. X, ktorá vykonávala pomocné práce na stavbe Vodárenská 2, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. 22. Prvostupňový orgán vychádzal z relevantných dokladov - zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 R.. W. W. a zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 V. N.. 23. R.. W. W., s ktorým bola dňa 01.07.2015 spísaná zápisnica, ktorý je tiež konateľom účastníka konania o V. N. uviedol, že pán N. sa dohodol s bratom a je tiež konateľom, že pán N. dnes pracuje od 08:00 hod.. 24. V. N. v zápisnici zo dňa 01.07.2015 uviedol: „Pracujem tu prvý deň o 07:30 hod. Dohodol som sa na tejto práci so zamestnávateľom p. W., vykonávam práce na stavbe ako brigádnik. Nemám nič podpísané. Odmena 2,80 Eur - 3,00 Eur/hod.. Budem pracovať terajšie prázdniny podľa pokynov pána W..“ 25. Práca, ktorú vykonával V. N. bola vykonávaná v priestoroch účastníka konania, v jeho prospech, spoločne s konateľom R.. W. W. a na základe dohody s druhým konateľom R.. W. W.. Zo skutočnosti zistenej priamo na mieste (vykonávanie práce V. N.), ako aj zápisnice o podaní informácie, mal prvostupňový správny orgán za to, že tvrdenia účastníka konania sú účelové a v rozpore s dôkazmi, ktoré vykonal správny orgán. 26. Tieto tvrdenia (dôvody) žalovaného nemajú oporu v spisovej dokumentácii: - konateľ EXPA PRINT, s.r.o. R.. W. W. sa v zápisnici o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 vyjadril, že pán N. sa dohodol s bratom a že vykonáva pomocné práce od 08:00 hod. - R.. W. W. sa nikdy nevyjadril, že pán N. vykonáva pomocné práce pre spoločnosť EXPA PRINT, s.r.o., - V. N. sa rovnako nikdy nevyjadril, že vykonáva práce pre EXPA PRINT, s.r.o. a to ani v zápisnici o podaní informácie zo dňa 01.07.2015, - nepravdivé nezrozumiteľné a nepreskúmateľné je tvrdenie (dôvod) žalobcu, že „práca, ktorú vykonával V. N. bola vykonávaná v priestoroch účastníka konania, v jeho prospech, spoločne s konateľom R.. W. W. a na základe dohody s druhým konateľom Ing. W. W.. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz, aby R.. W. W. vykonával spoločne prácu s V. N.. 27. Nedostatočné zistenie skutkového stavu: Správne konanie sa riadi v zmysle § 3 zákona č. 71/1967 Zb. zásadou materiálnej pravdy. Táto zásada vyjadruje požiadavku, podľa ktorej žalovaný je povinný zistiť skutočný stav prejednávanej veci, pričom na tento účel si musí žalovaný obstarať dôkazy o všetkých rozhodujúcich skutočnostiach bez ohľadu na to, v prospech koho svedčia. Z napadnutého rozhodnutia (a obsahu spisu) vyplýva, že žalovaný skutočný stav veci nezistil dostatočne: - správny orgán porušil zásadu bezprostrednosti a ústnosti konania tým, že protokol nespísal a vyjadrenie nezískal od osoby, ktorá údajne dohodla prácu s V. N., t. j. R.. W. W.. - žalovaný sa nedostatočne vysporiadal a nevzal do úvahy vyjadrenie R.. W. W. zo dňa 13.07.2015, v ktorom tvrdí, že s V. N. sa dohodol na podmienkach práce na vysťahovanie jeho kancelárie, ešte ako podnikateľa - fyzickej osoby, pričom vykonávanie práce už dohodol ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže živnostenské oprávnenie mu zaniklo. 28. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol: - správny orgán v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadsal ani so skutočnosťou, o aký pracovnoprávny vzťah V. N. sa jednalo, - správny orgán dostatočne neskúmal založenie pracovného pomeru V. N. a vo výroku rozhodnutia sa len všeobecne odvolal na skutočnosť, že účastník konania nemal s V. N. založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom bližšie neuvádza, o aký druh pracovnoprávneho vzťahu sa malo jednať. Do pozornosti odvolacieho orgánu dáva, že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústnej uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. To však neplatí za predpokladu, že sa účastníci dohodli inak. Ak si napríklad zmluvné strany výslovne vyhradili ako podmienku vzniku pracovného pomeru dodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy, pracovný pomer nevznikne, ak písomná forma pracovnej zmluvy nebola dodržaná. Aj v tomto prípade ak by však zamestnanec už nastúpil do práce, hoci s ním zamestnávateľ neuzavrel pracovnú zmluvu v písomnej forme, predpokladalo by sa, že ustúpil od svojej podmienky a pracovný pomer by platne vznikol. Písomnú pracovnú zmluvu, ktorá by bola právne relevantnou skutočnosťou založenia pracovného pomeru, treba uzavrieť najneskôr v deň nástupu do práce. Ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru, niekedy dokonca aj za jeho zmenu (ak dochádza k zmene ústnej dohodnutého obsahu pracovného pomeru). V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, účastníkmi podpísanej neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru, nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba. 29. V skutočnosti zamestnávateľ, účastník konania s V. N. nikdy pracovný pomer nedohodol. R.. W. W. sa všeobecne s V. N. dohodol iba na skutočnosti, že chce aby pre neho, ako fyzickú osobu vykonal určité práce, vysťahovanie jeho vecí, ako fyzickej osoby s tým, že bližšie sa na rozsahu prác dohodnú až dňa 01.07.2015. 30. Nikdy sa nejednalo o prácu pre účastníka konania - EXPA PRINT, s.r.o. R.. W. W. sa ako fyzická osoba chcel dohodnúť s V. N. na vysťahovaní jeho vecí, v súvislosti so skončením jeho podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby, nikdy pre EXPA PRINT, s.r.o.. V priestoroch EXPA PRINT, s.r.o. mal R.. W. W. predtým prenajaté kancelárie a uložené veci. 31. Keďže do veci necitlivo, iba v snahe uložiť pokutu vstúpil správny orgán, V. N. žiadne práce pre účastníka konania, ani pre fyzickú osobu R.. W. W. nevykonal a ani v ďalšom nevykonával. 32. Pôsobenie správneho orgánu malo iba jeden účinok a to taký, že Ing. W. W. sa v ďalšom na výkone práce s V. N. nedohodol správny orgán pripravil hrozbou uloženia pokuty jedného mladého chlapca o prácu. - nevypočutie štatutárneho orgánu žalobcu R.. W. W., ktorý mal prácu dojednávať odňalo žalobcovi možnosť obhajovať v správnom konaní účinne svoje záujmy. Neposkytnutie tohto práva žalobcovi malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. - žalovaný v konaní nezistil a v rozhodnutí neuviedol druh práce, ktorý mal V. N. vykonávať, uviedol, že ho videl pracovať - čo to je? 33. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia je žalobca toho názoru, že správne orgány nevyhodnotili listinné dôkazy správne a dostatočne, a preto je žalované rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo bol nedostatočne zistený skutkový stav. 34. Nezrozumiteľne a nedostatočné je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec i z toho dôvodu, že zamestnávanie fyzickej osoby fyzickou osobou nie je porušením predpisov o nelegálnej práci a zamestnávaní. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec. Správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie iba na základe indície, pričom len priamy dôkaz, ktorý len čo bol vykonaný dáva správnemu orgánu možnosť urobiť záver buď o existencii alebo neexistencii určitej skutočnosti. Nepriamy dôkaz (indícia) takúto možnosť neposkytuje. Je to len jeden z postupných krokov v procese, ktorý spravidla musí byť doplnený ďalšími dôkazmi a svoj dôkazný význam nadobúda až zhodnotením širších súvislostí. 35. Obstarávanie a vykonanie dôkazov zveruje zákon správnym orgánom. Je zarážajúce, že správny orgán svojim postupom využil (zneužil) znenie zákona, ktorý pri správnym orgánom posúdením nelegálnej práce neumožňuje nič iné, len uložiť pokutu, hoci na dolnej hranici základnej sadzby. Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie nedáva odpoveď na podstatné otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam a ktoré objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Zastáva stanovisko, že správne orgány nerešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a preto sú ich postupy a rozhodnutia nezákonné. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dostatočné dôvody vo vzťahu k samotnému skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť. 36. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný mal po zhodnotení predloženého spisového materiálu za to, že zo strany prvostupňového orgánu bolo spoľahlivo preukázané, že účastník konania dňa 01.07.2015 o 09:50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. N., G., N. I.. X, ktorá vykonávala pomocné práce na stavbe Vodárenská 2, Košice, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. 37. Má za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z relevantných dokladov - zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 R.. W. W. a zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015 V. N.. XX. V. N. v zápisnici zo dňa 01.07.2015 uviedol: „Pracujem tu prvý deň od 07:30 hod.. Dohodol som sa na tejto práci so zamestnávateľom p. W., vykonávam práce na stavbe ako brigádnik. Nemám nič podpísané. Odmena 2,80 - 3,00 Eur/hod.. Budem pracovať terajšie prázdniny podľa pokynov pána W..“ Práca, ktorú vykonával V. N. bola vykonávaná v priestoroch žalobcu, v jeho prospech, spoločne s konateľom Ing. W. W. a na základe dohody s druhým konateľom Ing. W. W.. Zo skutočnosti zistenej priamo na mieste (vykonávanie práce V. N.), ako aj zo zápisníc o podaní informácie, mal prvostupňový správny orgán za to, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k správnemu konaniu sú účelové a v rozpore s dôkazmi, ktoré vykonal správny orgán. 39. Ďalej žalovaný uvádza, že R.. W. W., s ktorým bola dňa 01.07.2015 spísaná zápisnica, ktorý je tiež konateľom žalobcu o V. N.R.Y. uviedol, že pán N. sa dohodol s bratom, on je tiež konateľom, že pán N. dnes pracuje prvý deň od 08:00 hod. 40. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že p. V. N. vykonával prácu na adrese, kde má sídlo žalobca. Podľa jeho vyjadrenia sa nejednalo o jednorazovú prácu, ale mal pracovať počas celého prázdninového obdobia. Zo spisového materiálu vyplýva, že R.. W. W. - EXPA, IČO: 40256316 nemal sídlo na adrese, kde sa vykonávala práca, ktorá je predmetom správneho konania. Naopak, jedná sa o sídlo žalobcu, ktorý tam mal sídlo od 05.06.2015. 41. Žalovaný má za to, že v rozhodnutí sa uvádza, aký druh práce p. N. vykonával - pomocné práce a vynášanie materiálu z budovy. R.. W. W., s ktorým bola spísaná zápisnica je konateľom žalobcu, pričom žalobca má sídlo na adrese, kde p. N. vykonával prácu - pri príchode inšpektorov práce vynášal materiál z budovy. 42. Na základe uvedených skutočností rozhodol prvostupňový správny orgán o uložení pokuty vo výške 2.000,00 Eur, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval, že sa jednalo iba o jednu nelegálne zamestnávanú osobu a súčasne krátku dobu trvania protiprávneho stavu. Prihliadal aj na skutočnosť, že sa jednalo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. S prihliadnutím na uvedené uložil pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. 43. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur. 44. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nesmie právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávateľ podľa § 2 ods. 3. 45. Nelegálne zamestnávanie je podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zohľadňuje inšpektorát práce pri ukladaní pokuty jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôslednom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne opakované zistenie tohto istého nedostatku. 47. Žalovaný uvádza, že správny delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľný, riadne odôvodnený zdokumentovaný. 48. Rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie uloženia pokuty a zdôvodnenie jej výšky. Žalovaný identicky ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného malo zákonom ustanovené náležitosti, bol v ňom spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorý sa opieral o konkrétne podklady (dôkazy), z ktorých sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutia a je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. 49. Spolu s podanou žalobou, ktorá bola doručená krajskému súdu 26.02.2016 žiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uznesením č. k. 6S/23/2016-35 z 27.01.2017 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. 50. Dňom 30.06.2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok a 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 51. Podľa § 491 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia toho zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynutie lehota až v tomto neskoršom čase. 52. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 53. Úlohou krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného je posúdiť, či správne orgány rozhodli vo veci nelegálneho zamestnávania žalobcu fyzickou osobou V. N. dňa 01.07.2015 v súlade so zákonom. 54. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právnická osoba a právnická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 55. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom európskej únie, iným zmluvným štátom, dohody o európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarkou konfederáciou alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávnych vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu. 56. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení tohto zákona (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len „dohľad“), c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 57. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak a) zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 1. bode až 3. bode, 6. bode a 8. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,00 Eur a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000.00 Eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 3. bode v sume podľa písm. a), c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu, ktorí svojím zavinením porušili povinností vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce s kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočností dôležité na výkon inšpekcie práce až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000.000,00 Eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu od 300,00 Eur do 33.000,00 Eur. 58. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 59. V zmysle § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočností všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Zistenie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4). Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním. Ako už bolo uvedené, správne konanie je prevažne ovládané zásadou písomnosti. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o konanie začaté na podnet účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Väčšina hmotnoprávnych predpisov priamo ustanovuje aké náležitosti musí mať podanie v príslušnom konaní a aké prílohy musia byť pripojené k podaniu. Pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa správny orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. To samozrejme nevylučuje, ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis, aby správny orgán nariadil aj ústne pojednávanie. Takisto môže vykonať ďalšie dôkazy. Zisťovanie podkladov najmä vo forme svedeckých výpovedí je typické len pre niektoré druhy konaní, napr. pre priestupkové konanie. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon vo verejnom záujme správnemu orgánu. Má sa tu na zreteli správny orgán uvedený v § 1 Správneho poriadku, ktorý spĺňa podmienku vecnej a miestnej príslušnosti (§§ 5 a 7). Tým samozrejme nie sú dotknuté ustanovenia § 44 o dožiadaní, resp. oznámení skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa § 32 ods. 3. V súlade s teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady a to: prejednávacia zásada a zásada vyhľadávacia. Podstata prejednávacej zásady spočíva v aktívnej súčinnosti účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, uplatňuje sa v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka (dispozičná zásada), neunesenie dôkazného bremena je spojené s nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania. Pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu (zásada oficiality) povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán (vyhľadávacia zásada). Žiaden z účastníkov takéhoto konania nie je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Odpoveď na otázku, ktorá z uvedených zásad sa uplatňuje v správnom konaní nie je celkom jednoznačná. Vychádzajúc z analýzy zásad upravených v správnom konaní, podľa ktorých rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2), účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1), účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3), možno dospieť k záveru, že ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3). Rovnako by sa mal správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vyrovnať aj s otázkou prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol účastník konania. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nesprávne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je proces, ktorý prebieha v rámci celého správneho konania. Je to širší pojem než dokazovanie, ktoré predstavuje len jeho určitú časť. Zákon len exemplifikatívne uvádza čo všetko môže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. Jednotlivé druhy dôkazov možno rozdeliť na úkony účastníkov, dôkazy a čestné vyhlásenia, iné skutočností, najmä podklady od iných štátnych orgánov. Medzi úkony účastníkov zákon zaraďuje najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov. Vykonávanie dôkazov patrí do pôsobnosti správneho orgánu, ale účastník je oprávnený iba navrhovateľ vykonanie dôkazu. Správny orgán nie je takýmto návrhom účastníka konania viazaný. 60. Aj z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Aké náležitosti má mať rozhodnutie správneho orgánu je upravené v § 47 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Lehota však nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočností boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní, rozklade obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, podať rozklad, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. 61. Z obsahu pripojených administratívnych spisov, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie bola zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 01.07.2015 u zamestnávateľa W. W. a bolo zistené, že sa tam nachádza V. N., ktorý uviedol, že je tam prvý deň od 07:30 hod., dohodol sa na tejto práci so zamestnávateľom pánom W., vykonáva práce na stavbe ako brigádnik, nemá nič podpísané, bude pracovať počas prázdnin, odmena 2,80 - 3,00 Eur/hod.. Zároveň bola vyhotovená aj zápisnica o podaní informácie zamestnávateľom W. W. EXPA PRINT, s.r.o., ktorý uviedol, že pán N. sa dohodol s bratom, on je tiež konateľom, je dnes prvý deň od 08:00 hod., vykonáva pomocné práce. Zápisnice o podaní informácie boli vyhotovené zamestnancom inšpektorátu práce a uvedené skutočností sú uvedené aj v Protokole č. IKO-200-38-1.2/P-A28-15 A 113 zo 06.07.2015, z ktorého vyplýva, že inšpekciu práce vykonali zamestnanci inšpektorátu práce a protokol bol prejednaný s konateľom W. W., ktorý zápisnicu odmietol podpísať. Žalobcovi EXPA PRINT, s.r.o. bolo zaslané do vlastných rúk začatie správneho konania zo dňa 16.09.2015, v ktorom bol poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia i k spôsobu zistenia a predložiť, resp. navrhnúť príslušné dôkazy pre ich doplnenie. Žalobca sa vyjadril k začatému konaniu písomne dňa 29.09.2015, v ktorom uviedol, že správny orgán nebral do úvahy vyjadrenie R.. W. W. uvedenom v zápisnici o vysvetlení k dodatku protokolu, nebral do úvahy vyjadrenie konateľa R.. W. W. zo dňa 13.07.2015 - vyjadrenie k protokolu, prijal nesprávny záver o obsahu spôsobu dohody R.. W. W. s V. N., nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a napriek tvrdeniu konateľa R.. W. W., že s vecou nič nemá, V. N. nepozná a nikdy sa s ním nestretol, žiadal po ňom vyjadrenie s tým, že ide iba o administratívnu vec. Nevyhodnotil ani druh pracovnoprávneho vzťahu o aký malo v danej veci ísť. V písomnom vyjadrení k výkonu inšpekcie zo dňa 13.07.2015 žalobca uviedol, že celý záznam bol spísaný s osobou, ktorá nemá kompetencie riešiť zamestnávanie v spoločnosti EXPA PRINT, s.r.o., na čo boli viackrát upozornení a žiadal, aby boli inšpektori presunutí do kancelárie a vybavili to buď so mzdovou účtovníčkou alebo počkali na R.. W. W.. Nezobrali do úvahy, že W. W. danú osobu, t. j. V. N. nepoznal, videl ho prvýkrát pri spisovaní protokolu a bol odbitý tým, že však teraz len spíšu protokol. Jediné čo vedel je, že sa jeho brat mal s niekým stretnúť ráno 01.07.2015 o 08:00 hod. ohľadom brigády. Inšpektori uviedli ako zamestnávateľa EXPA PRINT, s.r.o. z dôvodu, že sa W. W. opýtali kde je zamestnaný. Ing. W. W. 01.07.2015 o 08:00 hod. sa dohodol s V. N. na podmienkach vysťahovania jeho kancelárie firmy R.. W. W. - EXPA PRINT, s.r.o. na O. X, N. s tým, že o 10:00 hod. priamo na mieste dohodnú ostatné podmienky vysťahovania kancelárie. Do tej doby tam nemal nič robiť, nakoľko ani nevedel, že čo má robiť. B. N. má vážne zdravotné problémy s chrbtom, tak k samotnému sťahovaniu z jeho strany ani nedošlo a odišiel domov. 62. Správne orgány bez bližšieho zdôvodnenia a ďalšieho vykonania dokazovania, vyjadrenie k protokolu inšpekcie žalobcu zo dňa 13.07.2015, ako aj vyjadrenie k začatiu správneho konania zo dňa 29.09.2015 vyhodnotili ako účelové. 63. Z ustanovenia § 32, ako aj § 45 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. V danom prípade podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán, ale ani žalovaný nezistili úplne a presne skutkový stav veci a to predovšetkým sa dostatočne nevysporiadali s tvrdením, ktoré uviedol žalobca vo vyjadrení k výkonu inšpekcie z 13.07.2015, ako aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 29.09.2015 a napokon to vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 01.07.2015, kde W. W. uviedol, že V. N. sa mal dohodnúť s bratom, teda nie s ním. Vzhľadom na tvrdenia uvedené v listinných podkladoch bolo povinnosťou správneho orgánu dôsledne preveriť skutočností a to predovšetkým, či žalobca nelegálne zamestnával V. N. dňa 01.07.2015. W. W., ktorý podával vysvetlenie, tento podstate ani nevedel, či jeho brat, ktorý je tiež konateľom spoločnosti W. W. s niekým mal dohodnuté nejaké stretnutie v súvislosti s prácou a na akých podmienkach sa dohodli, V. N. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku dňa 01.07.2015 uviedol len to, že pracuje prvý deň a dohodol sa na tejto práci so zamestnávateľom pánom W., pričom neuviedol konkrétne s ktorým. Z týchto skutočností zrejme vyplýva, že V. N. a W. W. nedohodli žiadnu prácu. Táto skutočnosť už nasvedčovala tomu, že správny orgán mal venovať dostatok pozornosti a dôsledne preveriť, či skutočne dňa 01.07.2015 v spoločnosti EXPA PRINT, s.r.o. V. N. vykonával nelegálne prácu. Bolo potrebné prinajmenšom vykonať konfrontáciu medzi V. N. a zrejme R.. W. W., s ktorým mal dohodnúť nejaké podmienky. Napokon W. W., ktorý ako konateľ podával písomné vyjadrenia uvádzal, že s V. N. sa mal dohodnúť iba na presťahovaní jeho kancelárie na ul. Vodárenskej v Košiciach, ale že napokon ani zo strany V. N. nedošlo k výpomoci pri sťahovaní s prihliadnutím z dôvodu jeho zdravotných problémov. Ak zamestnanci správneho orgánu boli na mieste samom dňa 01.07.2015 a mali vykonávať kontrolu v spoločnosti EXPA PRINT, s.r.o., t. j. žalobcu, nič im nebránilo, aby nezistili ďalšie informácie tak, ako to uviedol žalobca v písomných podaniach od mzdovej účtovníčky, resp. v tejto súvislosti nevypočuli konateľa R.. W. W., ktorý údajne mal dohadovať nejakú pracovnú výpomoc, prípadne nejakú pracovnú činnosť s V. N.. Vyhodnotenie písomných podaní žalobcu, že boli iba účelové bez bližšieho zdôvodnenia, na základe akých skutočností správny orgán dospel k tomuto záveru z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vôbec nevyplýva. 64. Na základe uvedených skutočností krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 65. V ďalšom konaní úlohou správnych orgánov bude zistiť presne a úplne skutkový stav veci a vykonať všetky prešetrenia, ako aj dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam, teda nielen vo veci nariadiť pojednávanie, ale bude potrebné vykonať aj konfrontáciu medzi V. N. a R.. W. W., prípadne aj R.. W. W. a skutočne bez ďalších pochybností preveriť, či dňa 01.07.2015 žalobca nelegálne zamestnával V. N.. Totiž len sama o sebe skutočnosť, že niekto sa nachádza na pracovisku niekoho a prípadne tam niečo nesie, sama o sebe ešte nie je nelegálnym zamestnávaním. 66. Krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Sžo 51/2011 zo dňa 22. augusta 2012 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že povinnosťou národného inšpektorátu práce, ako ako aj inšpektorátu práce bolo vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenú v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 hneď, keď prišli k žalobcovi a našli tam niekoho kto nosí nejaké veci zisťovali, či ide o zamestnanie legálne alebo nelegálne. V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Najvyšší súd v tejto konkrétnej veci sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného k aplikácii § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., keďže prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. V ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával zamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Správny orgán prvého stupňa sa súčasne v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný. Zákonodarca v právnej norme § 7 ods. 7 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. stanovil, že správny orgán rozhoduje o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, pričom odkázal na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie hoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia alebo z dôležitého dôvodu. 67. Z administratívneho spisu v danej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom prejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní alebo že by sa žalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy. 68. Teda tak, ako už bolo skôr uvedené, úlohou správnych orgánov bude dôsledne zistiť skutkový stav veci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 32 a § 46 Správneho poriadku a musí zistiť skutkové zistenia, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že V. N. vzhľadom k časovému sledu začal a skutočne aj vykonával pracovnú činnosť u žalobcu. Za tým účelom bude potrebné vypočuť konateľa žalobcu, ktorý mal dohodnúť stretnutie s V. N. ohľadne vykonávania brigádnickej činnosti počas prázdnin a správne orgány urobili výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. vykladať dikciu zákonného pojmu nelegálne zamestnávanie v zmysle kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonaného dokazovania. 69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 70. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 Správneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 71. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.