Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200322 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200322.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu O. D., bytom O. XX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou, so sídlom Michalovce, Okružná 112, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu č. OU-KE-00P1-2016/002485/GEC, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy zo 17.09.2015 č. OU-MI-OVVS-2015/010634 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 03.08.2013 v čase okolo 9:30 hod. za pozemkom rodinného domu č. XX v obci O. prázdnym fúrikom úmyselne narazil do nôh X. Ž.W., následne zobral zo zeme hrable a tými zaútočil na oblasť jeho hlavy, avšak ho nezasiahol, hrable odhodil a opakovane do neho sotil, následkom čoho X. Ž. spadol na zem, kde ho obvinený opakovane udieral otvorenými dlaňami do oblasti hrudníka, bez spôsobenia zranenia, čím iným hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie. Žalobcovi bola podľa § 11 ods.1 písm.b) s poukazom na ustanovenie § 49 ods.2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 30,-- eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-- eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal neúplné a nepravdivé skutkové zistenia, nedostatočné právne posúdenie veci, porušenie práv účastníka konania ako obvineného a zaujatosť pracovníka prvostupňového správneho orgánu A.. A. G.. Ďalej v odvolaní žalobca namietal, že platí prezumpcia neviny, a napriek tomu bol už v správnom konaní označovaný prvostupňovým správnym orgánom ako obvinený, namietal, že nebol oboznámený s výsledkom objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ Vinné zo dňa 08.07.2013, pričom skutok sa stal 03.08.2013, žalobca nebol na políciu predvolaný a nebol s ním spísaný záznam, tak ako s účastníkom konania X. Ž.F. a svedkyňou S. Ž.F., a žiadny policajný záznam nepodpísal. Žalobca tvrdil, že sa o dôvodoch obvinenia dozvedel až z obsahu rozhodnutia, pričom skutková podstata nezodpovedá pravdivému stavu veci. Namietal hodnovernosť výpovede X. Ž.W. a jeho manželky ako blízkej osoby, a napriek výpovede jeho manželky G. D. bol v novom konaní opäť uznaný vinným z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Z toho dôvodu aj namietal zaujatosť A.. A. G., ktorý mu mal klásť otázky, ktorými ho chcel zmiasť, aby ho mohol obviniť zo spáchania priestupku. Namietal, že prvostupňový správny orgán pri výsluchu obvineného zo dňa 17.09.2015 nezaznamenal jeho nesúhlas s tým, že ako ku skutku došlo, čím je podľa neho spochybnená objektívnosť svedeckých výpovedí X. Ž.W. a S. Ž.F.. Namietal, že jeho zástupkyni nebolo umožnené klásť otázky, ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav, lebo prvostupňový orgán nezisťoval, resp. neodôvodnil, z akého dôvodu X. Ž. s manželkou išli v auguste kosiť trávu na obecný pozemok, keď je všeobecne známe a zaznamenané, že v lete 2013 boli na východnom Slovensku dlhodobé extrémne horúčavy s teplotami 36° - 39°C bez zrážok, žiadna tráva nerástla, všetko bolo spálené, preto aj opadávalo ovocie, čo sa dá zistiť na internete. Konštatoval, že priestupku sa dopustil X. Ž., a nie on, pretože X. Ž. ho slovne napadol, prečo sype opadané ovocie na obecný pozemok a bežal k nemu. Pred tým incidentom žalobca pokojne s manželkou pracoval na konci záhrady a nemal v úmysle s nikým vyvolať spor, resp. spáchať priestupok. Po vysypaní opadaného ovocia X. Ž. zaútočil na žalobcu, ktorý sa proti zapnutému krovinorezu bránil prázdnym fúrikom, aby oddialil od seba útočníka X. Ž.W., potom vzal hrable, ktoré odhodila S. Ž.F.Á., a ďalej sa bránil pred útokom. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že svedkyňa G. D. pre porast nemohla všetko vidieť, pretože toto tvrdenie odporuje vyhláseniu svedkyne G. D., že bola na konci záhrady, kde už žiadne stromy neboli a všetko videla a počula. Ďalej namietal, že zázname výpovede svedkyne S. Ž.F. nie sú uvedené otázky jeho právnej zástupkyne a odpovede na ne. Navrhol, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti na ďalšie konanie. 3. Napadnutým rozhodnutím z 13.01.2016 č. OU-KE-OOP1-2016/002485/Gec odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v novom konaní vykonal všetky dostupné úkony pre objektívne zistenie skutočného stavu veci, konfrontácie medzi žalobcom a svedkom X. Ž.F., a tiež medzi žalobcom a svedkyňou S. Ž.F., a všetky položené otázky aj odpovede sú zaznamenané v zápisnici o konfrontácii zo dňa 17.09.2015, ktorá je súčasťou spisového materiálu, preto námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené. Na základe návrhu žalobcu bol vykonaný výsluch svedkyne G. D., a v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia o tom, že táto svedkyňa nemohla nič vidieť pre porast, je účelový výmysel, nezodpovedá skutkovému stavu veci, pretože na základe fotografií z miesta skutku, ako aj zo satelitného pohľadu na predmetné miesto, ktoré zhodne označili žalobca aj svedok X. Ž., je zrejmé, že z miesta priestupku pre vegetáciu nie je zreteľne vidno na viac ako cca 5 metrov v smere do záhrady svedka X. Ž.. Výpoveď svedkyne G. D. odporuje tvrdeniu žalobcu v odvolaní v časti, kde tvrdí, že táto svedkyňa stála na konci záhrady, kde už žiadne stromy neboli, lebo samotná svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že stála vo svojej záhrade pod jabloňou, a táto skutočnosť potvrdil aj žalobca. Svedkyňa G. D. vo svojej výpovedi uviedla, že sa doma so žalobcom o predmetnej udalosti viackrát rozprávali, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že sa so svedkyňou o tomto incidente doma ani raz nerozprával. Žalovaný v tom vidí dôvody, na základe ktorých je možné pochybovať o hodnovernosti výpovede svedkyne G. D.. 5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolaní žalobca opätovne poukázal na chybu, ktorá sa vyskytla v písaní Obvodného oddelenia PZ Vinné, a to uvedenie chybného dátumu a chybných mien, namiesto svedkov X. Ž. a S. Ž. boli uvedené mená X. J. a A. A., napriek tomu, že prvostupňový správny orgán túto chybu odstránil a o oprave bol žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upovedomený listom z 19.11.2013. 6. Tvrdenie žalobcu, že o dôvodoch obvinenia sa dozvedel až z obsahu prvostupňového rozhodnutia, považuje žalovaný za zavádzajúce a účelové, pretože žalobca bol prvýkrát predvolaný na ústne pojednávanie v predmetnej veci dňa 16.10.2013, kde bol oboznámený s obsahom správy o výsledku objasňovania Obvodného oddelenia PZ Vinné, a až potom v predmetnej veci vypovedal ako obvinený a zo zápisnice o prejednaní priestupku, ktorú žalobca odmietol podpísal, vyplýva, že bol oboznámený sa vykonanými dôkazmi a podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia, pričom neuviedol žiadne nové návrhy na dokazovanie. 7. K námietkam žalobcu uvedené v odvolaní, že nemal byť obvinený, lebo platí prezumpcia neviny, žalovaný uviedol, že podľa § 73 ods.1 zákona o priestupkoch je občan obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím, čo znamená, že v priestupkovom konaní platí prezumpcia neviny. Okruh účastníkov priestupkového konania je taxatívne vymedzený v ustanovení § 72 zákona o priestupkoch, pričom svedok v žiadnom prípade nie je účastníkom konania o priestupku. 8. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. V žalobe namietal, že žalovaný sa stotožnil so skutkovým odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, pričom sám nevykonal žiadne úkony pre zistenie materiálnej pravdy. V danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci. 10. Žalobca uviedol, že v zmysle Správneho poriadku boli účastníkmi konania X. Ž. a O. D. (žalobca). Ako účastník konania X. Ž. nemohol byť svedkom tak, ako sa to uvádza v oboch rozhodnutiach správnych orgánov, a preto ich považuje za zmätočné. 11. Žalobca ďalej namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s uvedením svedkov v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, a to X. J. a A. A., ktorí podali k prípadu svedeckú výpoveď, a následne po podaní odvolania žalobcom správny orgán týchto svedkov odstránil ako administratívnu chybu. Na opätovnom konaní dňa 17.09.2015 odmietol sa správny orgán k týmto svedkom vyjadriť, i napriek záverom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/25/2014-19 z 13.05.2015. 12. Žalobca namietal, že nebol objektívne zistený skutkový stav, pretože pri dvoch skupinách rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej strany len preto, že išlo o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok. Pri rozhodovaní správneho orgánu boli preferované iba tie dôkazy, ktoré boli obsiahnuté vo výpovedi účastníka X. Ž. pred príslušníkom policajného zboru. 13. Rozhodnutia žalovaný neopísal skutkový tak, ako prebiehal a ako ho popísal aj žalobca. Nie žalobca utekal za X. Ž., ale opačne, X. Ž. provokoval a rozbehol sa so zapnutým krovinorezom proti žalobcovi, a ten sa ho snažil zastaviť tak, že mu postavil do cesty fúrik. Hrable, ktorými sa neskôr bránil, nikoho nezasiahli, preto nedošlo ani k zraneniu u oboch účastníkov incidentu. Ani úmysel žalobcu nebol preukázaný, pretože ten bol vo svojej záhrade oveľa skôr, než tam prišiel provokovať X. Ž.. 14. Žalobca namietal, že nebola uskutočnená ohliadka na mieste samom, a preto konštatovanie správneho orgánu, že svedkyňa G. D. nemohla nič vidieť pre porasty v záhrade, je pochybná a predpojatá. 15. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný neodstránil rozpory medzi výpoveďami žalobcu a jednotlivých svedkov, nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti a je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. Namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevyrovnal s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca, a nevysporiadal sa s dôvodmi odvolania, preto jeho rozhodnutie nie je právne odôvodnené. 16. Žalobca poukázal tiež na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, čo znamená, že ak sú pochybnosti aj o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemožno uznať obvineného z priestupku vinným. 17. Žalobca v žalobe uviedol, že bol ukrátený na právach tým, že bol nespoľahlivo a neúplne zistený skutkový stav, a v dôsledku toho mu boli uložené neprimerané sankcie, nemohol sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2016 uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bližšie uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu odvolania žalobcu a k potvrdeniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 19. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán vykonal všetky dostupné úkony pre objektívne zistenie skutočného stavu veci, a to vykonaním konfrontácie medzi žalobcom a svedkom X. Ž., a tiež medzi žalobcom a svedkyňou S. Ž., a všetky položené otázky, aj odpovede na nich sú zaznamenané v zápisnici o konfrontácii zo dňa 17.09.2015, ktorá je súčasťou spisového materiálu, a teda námietky žalobcu v tejto súvislosti sú neopodstatnené. Na základe návrhu žalobcu správny orgán uskutočnil výsluch svedkyne G. D.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, že táto svedkyňa nemohla nič vidieť pre porast, je účelový výmysel a nezodpovedá skutkovému stavu veci, pretože na základe fotografií z miesta skutku, ako aj zo satelitného pohľadu na predmetné miesto, ktoré zhodne označili žalobca aj svedok X. Ž.Á. v Google map je zrejmé, že z miesta priestupku pre vegetáciu nie je zreteľne vidno na viac ako cca 5 metrov v smere do záhrady svedka X. Ž.. Napokon, výpoveď svedkyne G. D. odporuje tvrdeniu žalobcu v časti, v ktorej tvrdí, že táto svedkyňa stála na konci záhrady, kde už žiadne stromy neboli, pričom svedkyňa G. D. vo svojej výpovedi uviedla, že stála vo svojej záhrade pod jabloňou, a túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca. Táto svedkyňa napokon uviedla, že doma sa so žalobcom o predmetnej udalosti viackrát rozprávali, čo je tiež v rozpore s tvrdením žalobcu, že sa o tejto udalosti nerozprávali. Toto sú dôvody, na základe ktorých je možné pochybovať o hodnovernosti výpovede svedkyne G. D.. 20. Žalovaný, rovnako ako v napadnutom rozhodnutí, vo svojom stanovisku uvádza, že nezodpovedá za administratívne chyby v písaní Obvodného oddelenia PZ Vinné, ktoré sa týkalo chybného dátumu na správe o výsledku objasňovania priestupku, preto je táto žalobná námietka irelevantná. Na výpovede svedkov X. J. a A. A. nebolo pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu prihliadnuté. Administratívnu chybu v písaní, ktorú prvostupňový správny orgán vykonal v odôvodnení rozhodnutia č. OU-MI-OVVS-2013/01976, v ktorom namiesto mien svedkov X. Ž. a S. Ž. omylom uviedol X. J. a A. A., prvostupňový správny orgán odstránil, pričom o oprave tejto chyby v písaní bol žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upovedomený listom zo dňa 19.11.2013, ktorý bol doručený dňa 21.11.2013. 21. Tvrdenie žalobcu, že sa o dôvodoch obvinenia dozvedel až z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, sú zavádzajúce a účelové, pretože žalobca bol prvýkrát predvolaný na ústne pojednávanie v predmetnej veci dňa 16.10.2013, kde bol oboznámený s obsahom správy o výsledku objasňovania Obvodného oddelenia PZ Vinné, a až potom v predmetnej veci vypovedal ako obvinený a zo zápisnice o prejednávaní priestupku, ktorú obvinený odmietol podpísať, vyplýva, že bol oboznámený s vykonanými dôkazmi a podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia, pričom neuviedol žiadne nové návrhy na dokazovanie. 22. K námietke žalobcu, že nebola nariadená ohliadka miesta, žalovaný uviedol, že jej nariadenie by neprispelo k zisteniu skutkového stavu vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť rozdielneho ročného obdobia a rozdielnych klimatických podmienok v čase konania ohliadky, ktoré ovplyvňujú stav hustoty, vegetácie, pričom vykonanou ohliadkou by tak nebolo možné overiť presne takú istú viditeľnosť, aká bola na danom mieste v predmetom čase. 23. Žalovaný má za to, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch bolo žalobcovi dostatočne preukázané, a to na základe výpovedí svedkov X. Ž. a S. Ž., ktorí zhodne uviedli, že žalobca dvakrát udrel prázdnym fúrikom do nôh X. Ž., následne hrabľami udrel smerom na hlavu X. Ž., opakovane do neho sotil, a nakoniec ho na zemi opakovane bil do oblasti hrude. Svedkovia X. Ž. a S. Ž. boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Správny orgán nemal dôvod spochybňovať ich výpovede, v ktorých neboli zistené žiadne rozpory, pre ktoré by bolo možné pochybovať o hodnovernosti týchto výpovedí. Ani pri konfrontáciách vykonaných prvostupňovým správnym orgánom medzi žalobcom a svedkom Rudolfom Ž. a medzi žalobcom a svedkyňou S. Ž.Ň. neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné pochybovať o hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí. 24. Podľa § 491 ods.1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 23 ods.2 písm.a) Správneho súdneho poriadku sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 25. Súd v konaní podľa § 177 - § 198 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s pripojenými administratívnymi spismi prvostupňového, aj odvolacieho orgánu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 26. Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13.05.2015 č.k. 6S/25/2014-19 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného z 05.12.2013 č. OU-KE-OOP1-2013/00231/VAN a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy zo 16.10.2013 č. OU-MI-OVVS-2013/01976 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalovanému vytýkal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože sa správny orgán druhého stupňa právne nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Jednou zo zásadných odvolacích námietok bola požiadavka žalobcu uskutočniť vo veci ústne pojednávanie, na ktorom by on ako osoba obvinená z priestupku v priamej konfrontácii s oznamovateľom priestupku a ďalšími osobami (žalobca sa domáhal aj vypočutia vlastnej manželky), mohol prispieť k objasneniu veci. 27. Krajský súd vytýkal správnemu orgánu prvého stupňa, že pred vydaním rozhodnutia zo 16.10.2013 nenariadil pojednávanie v súlade s ustanovením § 21 ods.1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (Správny poriadok) a dokazovanie vykonal samostatnými výsluchmi žalobcu ako osoby obvinenej z priestupku a manželov Ž.. 28. V novom konaní správny orgán opätovne vypočul žalobcu ako obvineného z priestupku a svedkov X. a S. Ž., vypočul tiež ako svedkyňu G. D. manželku žalobcu a uskutočnil konfrontácie medzi žalobcom a svedkom X. Ž. a svedkyňou S. Ž.. V rozhodnutí zo 17.09.2015 č. OU-MI-OVVS-2015/010634 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) priestupkového zákona a uložil mu pokutu vo výške 30,-- eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán vyhodnotil výpoveď samotného žalobcu a svedkov Ž., ako aj výpoveď svedkyne G. D., ktorá sa zhodovala s výpoveďou žalobcu. V rozhodnutí správny orgán vyhodnotil aj vykonanú konfrontáciu medzi žalobcom a svedkom X. Ž., a konštatoval, že agresivita žalobcu sa prejavila v jeho tvrdení, že keby svedka udrel hrabľami, tak ho zabije a nohy by mu dolámal. Ďalej tvrdil, že sa so svojou manželkou svedkyňou G. D. o incidente nikdy nerozprávali, čo správny orgán vyhodnotil ako nepravdepodobné, účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Pri konfrontácii so svedkyňou S. Ž. žalobca nevedel uviesť, kedy svedkyňa odhodila hrable, kam ich odhodila, ako a kedy ich našiel, a ako ich zdvihol zo zeme, keď mal stále nad hlavou zapnutý krovinorez na plné otáčky. Z toho dôvodu správny orgán uviedol, že neuveril verzii žalobcu, že naňho prvý zaútočil X. Ž. so zapnutým krovinorezom, a jeho výpoveď hodnotil ako účelovú z dôvodu, že priznal, že držal v ruke hrable, ale logicky nevysvetlil, ako sa tieto hrable dostali do jeho rúk. 29. Správny orgán ďalej konštatoval, že žalobca aj svedok Ž. zhodne identifikovali na žalobcom predložených fotografiách miesto, kde došlo k incidentu, ktoré sa nachádzalo na opačnej strane záhrady X. Ž., ako sa nachádza záhrada žalobcu. Z týchto dôkazov vyplýva, že vzhľadom na obdobie, kedy sa skutok stal, a kedy bola vegetácia v plnom vývoji, svedkyňa G. D. nemohla zo svojej záhrady cez záhradu X. Ž. vidieť to, čo sa udialo za touto záhradou, pretože jej v tom bránila zelená vegetácia. Žalobca aj svedok Ž. potvrdili zhodne, že G. D. nebola prítomná na mieste incidentu. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti správny orgán vychádzal z výpovedí svedka X. Ž. a S. Ž., ktorí zhodne uviedli, že žalobca udrel dvakrát prázdnym fúrikom do nôh X. Ž., následne hrabľami udrel smerom na hlavu X. Ž., opakovane do neho sotil, a nakoniec na zemi ho opakovane bil do oblasti hrude. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je uvedené podrobne, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, pričom hodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané v prospech žalobcu (svedecká výpoveď G. D., žalobcom predložené fotografie). 30. Uloženú sankciu - pokutu vo výške 30,-- eur, t.j. pri dolnej hranici, v stanovenej sadzbe za uvedený priestupok, pričom bral do úvahy skutočnosť, že hoci sa žalobca dopustil konania úmyselne a zámerne, konal provokatívne, s úmyslom osobnej pomsty, v minulosti bol riešený v priestupkovom konaní, svojím konaním však nespôsobil zranenia a správny orgán mal za to, že uložená pokuta bude mať na žalobcu výchovný vplyv s cieľom, aby sa v budúcnosti nedopustil konania v rozpore so zákonom. 31. Žalovaný sa po oboznámení s obsahom spisového materiálu a doplneného dokazovania stotožnil s právnym a skutkovým záverom správneho orgánu prvého stupňa, konštatujúc, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 32. Podľa § 2 ods.1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto, alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin. 33. Podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch priestupky proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. 34. Za priestupok podľa ods.1 písm.a) možno uložiť pokutu do 33,-- eur za priestupok podľa ods.1 písm.b) - d), a písm.g) pokutu do 99,-- eur a za priestupok podľa odseku 1 písm.e) pokutu do 200,-- eur a za priestupok podľa ods.1 písm.f) pokutu do 331,-- eur. 35. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania: a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná, alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods.1. 37. Podľa § 32 ods.1 zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Podľa § 32 ods.2 citovaného zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 39. Podľa § 34 ods.1 zákona o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 40. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (§ 34 ods.2 citovaného zákona). 41. Podľa § 34 ods.5 citovaného zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 42. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a administratívnych spisov oboch správnych orgánov dospel k záveru, že obidva správne orgány nepostupovali v rozpore s citovanými ustanoveniami zákonov. 44. K žalobnej námietke, že X. Ž. nemohol vystupovať ako svedok, a zároveň byť účastníkom konania, v dôsledku čoho žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za zmätočné, súd uvádza, že okruh účastníkov konania je upravený v zákone o priestupkoch. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že X. Ž. nie je účastníkom priestupkového konania, a preto správne bol správnymi orgánmi označený ako svedok. 45. Žalobná námietka týkajúca sa uvedenia svedkov X. J. a A. A. v rozhodnutí správneho orgánu súd považuje za neopodstatnený vzhľadom na to, že obidve mená boli uvedené v už zrušenom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, navyše, bolo vysvetlené, že išlo o omyl v písaní, a táto administratívna chyba bola zákonným spôsobom odstránená, o čom bol žalobca písomne upovedomený. 46. K žalobnej námietke, že v odôvodnení rozhodnutia nie je opísaný skutkový stav tak, ako prebiehal, a ako ho opísal žalobca, súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené obidve verzie popisu skutku, teda verzia, ktorú uviedol žalobca, aj svedok X. Ž. a S. Ž.. Správny orgán vyhodnotil obidve tieto verzie a odôvodnil, prečo považuje tvrdenie žalobcu za nepravdivé a účelové v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok, a prečo z akých dôvodov považuje tvrdenie svedkov X. Ž. a S.Á. Ž. za objektívne a pravdivé. Súd poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú podrobne uvedené úvahy správneho orgánu pri hodnotení jednotlivých dôkazov a záver, ku ktorému správny orgán dospel, považuje súd za zodpovedajúci logickému mysleniu a uvažovaniu. 47. Žalobca v žalobe vytýka správnemu orgánu, že neuskutočnil ohliadku miesta, ale správny orgán podľa názoru súdu dostatočným spôsobom odôvodnil nevykonanie tohto dôkazu, pričom toto svoje rozhodnutie odkázal aj na dôkaz predložený žalobcom, a to dva kusy fotografií, pričom ako žalobca, tak aj svedok Ž. sa zhodli pred správnym orgánom na označení miesta, kde k incidentu došlo. Správny orgán však vypočul svedkyňu G. D., ktorá vypovedala o incidente medzi žalobcom a X. Ž., a správny orgán túto výpoveď vo svojom rozhodnutí vyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods.5 Správneho poriadku. 48. Žalobnú námietku, že neboli odstránené rozpory medzi výpoveďami žalobcu a svedkami X. Ž. a S. Ž.Á. a G. D., súd uvádza, že správny orgán sa v priestupkovom konaní pokúsil o odstránenie týchto rozporov tým, že vykonal medzi žalobcom a svedkami X. a S. Ž. konfrontácie. Aj pri týchto konfrontáciách obe strany zotrvali na svojich pôvodných výpovediach, pričom správny orgán sa s touto okolnosťou vysporiadal dostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí tým, že tieto konfrontácie vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade so zákonom. 49. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku toho, že sa nezaoberal so všetkými dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, s akými relevantnými odvolacími námietkami sa žalovaný nezaoberal vo svojom rozhodnutí, preto sa súd s touto žalobnou námietkou nebude zaoberať, keďže nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti. 50. Žalobná námietka týkajúca sa neprimeranosti uloženej sankcie žalobcu, je podľa názoru súdu rovnako nedôvodná, pretože pokuta bola žalobcovi uložená pri dolnej hranici, a jej uložením správny orgán sledoval predovšetkým výchovnú funkciu u žalobcu. Ako sám uviedol, vo svojom rozhodnutí správny orgán pri určení výšky neprihliadal na pohnútky spáchania tohto skutku, ani na okolnosti prípadu, ani na to, že žalobca bol už v minulosti „priestupkovo riešený“. Uloženie sankcie v dolnej polovici sadzby nepovažuje súd za neprimerané vzhľadom na skutok, ktorého sa žalobca dopustil, a ktorý je v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania. 51. Súd z obsahu spisového materiálu, ako aj z obsahu žaloby zistil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé a preukázané, že sa priestupku proti občianskeho spolunažívaniu, spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku prvostupňového správneho orgánu, nedopustil. Samotná skutočnosť, že žalobca popiera spáchanie priestupku, nepodmieňuje použitie zásady in dubio pro reo. Súd zhodne so záverom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tak ako to bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 52. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní nebol úspešný (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.