Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200542 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200542.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Mgr. X. P., bytom X. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Majerník, Advokátska kancelária so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 460368/2016 zo dňa 11. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e list žalovaného Daňový úrad Košice č. 460368/2016 zo dňa 11. apríla 2016 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať list - rozhodnutie žalovaného č. 460368/2016 z 11.04.2016, v ktorom uviedol, že nebol nečinný, nakoľko advokát odvolanie nedoručil elektronicky, ale len v listovej podobe, teda nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listovej podobe nezakladá právne účinky, pozerá sa na neho akoby nebolo podané. Daňový poriadok nestanovoval správcovi dane povinnosť o uvedenej skutočnosti daňový subjekt informovať. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 9800504/5/3964084/2014/Mck z 22.08.2014, ktoré v súlade s ustanovením § 90 ods. 3 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému dlžníkovi nebolo doručené. Dňa 09.09.2014 žalovaný vydal rozhodnutie a to daňovú exekučnú výzvu č. 9800504/5/4159174/2014/ Mck, ktorou vyzval žalovaného na úhradu daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy a zároveň bol upozornený, že v prípade, ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v určenej lehote, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke v zmysle § 108 Daňového poriadku. Proti daňovej exekučnej výzve žalobca dňa 24.09.2016 podal odvolanie. Odvolanie v mene žalobcu podal jeho právny zástupca JUDr. Peter Majerník. Právny zástupca žalobcu odvolanie proti daňovej exekučnej výzve podal do podateľne Daňového úradu Košice 24.09.2014. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by odvolanie žalobcu podané prostredníctvom právneho zástupcu - advokátom bolo doručené žalovanému elektronickými prostriedkami. 3. Na písomné podanie odvolania žalobcu prostredníctvom advokáta z 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve žalovaný - správca dane žiadnym spôsobom nereagoval. 4. Žalobca výzvou z 01.02.2016 požiadal správcu dane na odstránenie nečinnosti, v ktorej uviedol, že od doručenia odvolania z 24.09.2014 proti rozhodnutiu č. 9800504/5/4159174/2014/Mck uplynulo viac ako 16 mesiacov, o ktorom doposiaľ správcom dane nebolo rozhodnuté a ani nebol vykonaný iný zákonom požadovaný úkon. Aj táto výzva bola podaná v mene žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Majerníka. Na uvedenú výzvu žalovaný zaslal odpoveď č. 206747/2016 z 29.02.2016 v ktorej uviedol, že podanie doručené mu 04.02.2016 nie je spôsobilé na prerokovanie z dôvodu, že bolo podané osobou neoprávnenou, nakoľko advokát JUDr. Peter Majerník ku dňu podania nie je zástupcom žalobcu. V administratívnom spise je založené podanie žalobcu doručené Daňovému úradu Košice 01.06.2015, ktorým oznamuje, že ruší plnú moc udelenú JUDr. Petrovi Majerníkovi. 5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta JUDr. Petra Majerníka zaslal výzvu žalovanému na odstránenie nečinnosti správcu dane zo dňa 10. marca 2016, v ktorej uviedol, že napriek skutočnosti, že od doručenia odvolania správcovi dane dňa 24.09.2014 proti rozhodnutiu daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014 uplynulo viac ako 17 mesiacov a správca dane o odvolaní nerozhodol a nevykonal ani iný zákonom požadovaný úkon. K tejto výzve bolo pripojené aj plnomocenstvo, ktoré udelil žalobca advokátovi JUDr. Petrovi Majerníkovi dňa 05.01.2016. 6. Na túto výzvu reagoval žalovaný výzvou na odstránenie nedostatkov podania č. 295879/2016, ktoré bolo vypravené 21.03.2016 a ktorým vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. doručil podanie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 uvedeného zákona a zároveň stanovil lehotu 8 dní s poučením, že ak vyzve nevyhovie v plnom rozsahu, bude sa považovať za nepodanú. Na uvedenú výzvu reagoval právny zástupca žalobcu elektronickým podaním, v ktorom uviedol, že výzvu zo dňa 10.03.2016 nebolo a stále nie je možné doručiť do elektronickej podateľne v zákonom predpísanej forme, t. j. podpísané ZEPom, nakoľko elektronická podateľňa nepozná formulár „Výzva“, ktorý by bolo možné podpísať zaručeným elektronickým podpisom a výzvu zaslanú ako príloha tzv. všeobecného formulára zase nie je možné podpísať zaručeným elektronickým podpisom, nakoľko to program neumožňuje. 7. Na uvedené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z 29.03.2016 odpovedal žalovaný listom č. 460368/2016 z 11.04.2016, v ktorom uviedol, že daňovú exekučnú výzvu č. 9800504/5/4159174/2014/ Mck z 09.09.2014 prevzal žalobca ako daňový dlžník osobne 10.09.2014. Dňa 24.09.2014 podal v písomnej forme advokát JUDr. Peter Majerník odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. Od 01.01.2014 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní má povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Nakoľko advokát odvolanie nedoručil elektronicky, ale len v listinnej podobe, nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe nezakladá právne účinky, pozerá sa na neho ako by nebolo podané. Daňový poriadok nestanovoval správcovi dane povinnosť o uvedenej skutočnosti daňový subjekt informovať, a preto má za to, že správca dane v danej veci nebol nečinný. 8. Žalobca v podanej žalobe žiadal rozhodnutie žalovaného č. 460368/2016 z 11.04.2016 zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie majúc za to, že uvedený list i keď nemá formu rozhodnutia, je spôsobilý zasiahnuť do práv povinností, resp. právom chránených záujmov žalobcu, a preto je preskúmateľný súdom. 9. Ďalej uviedol, že Daňový poriadok v ustanoveniach § 13 a § 14 obsahuje všeobecné ustanovenia o podaniach v daňovom konaní, medzi inými aj novozavedené ustanovenie o povinnosti doručovať podania elektronickými prostriedkami. Zo systematiky Daňového poriadku najmä označenia druhej hlavy zákona ako „Podania“ je nepochybné, že tieto ustanovenia sú tzv. všeobecné ustanovenia k podaniam ako takým v daňovom konaní. Ku všeobecným ustanoveniam v každom procesnom predpise, akým je nepochybne aj Daňový poriadok jestvujú aj tzv. špeciálne ustanovenia k jednotlivým inštitútom, resp. v prípade podaní aj špeciálne ustanovenia ku konkrétnym druhom podaní. Špeciálnym ustanovením je teda ustanovenie § 72 Daňového poriadku, ktorý uvádza obsah náležitosti odvolania. V odseku 2 uvedeného ustanovenia sa uvádza, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. V odseku 4 uvedeného ustanovenia sa uvádza, že okrem náležitostí podľa § 13 t. j. náležitosti všeobecného podania, odvolanie musí obsahovať navyše aj ďalšie náležitosti. Zákon výslovne predpokladá pre odvolanie formu jeho podania - písomne u správcu dane. Je potrebné rovnako uviesť, že odvolanie z 24.09.2014 je a vždy bude odvolaním daňového subjektu, nie odvolaním jeho právneho zástupcu, pretože ten koná vždy v mene zastúpeného daňového subjektu. Odvolanie z 24.09.2014 bolo riadne v súlade so zákonom podané a doručené správcovi dane toho istého dňa v jeho podateľni. Správca dane nesprávne konštatoval a oznámil listom z 11.04.2016, že na odvolanie sa hľadí akoby nebolo podané. V ustanovení § 13 Daňového poriadku je uvedené aké náležitosti má mať podané odvolanie a zároveň sú v ňom uvedené aj náležitosti formy a spôsobu podania odvolania, t. j. že odvolanie možno podať písomne u správcu dane, ústne do zápisnice u správcu dane alebo elektronicky. Ak by malo platiť, že odvolanie z 24.09.2014 podľa správcu dane nemalo náležitosť formy a spôsobu podania podľa § 14, potom mal správca dane povinnosť postupovať podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku a vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov, ale k takémuto postupu zo strany správcu dane nedošlo. 10. Podľa doterajšej súdnej praxe samotný postup správcu dane možno preskúmať iba spolu s rozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom, v danom prípade však nie je možné odhliadnuť od skutočnosti, že v daňovom konaní nie je povinnosťou správneho orgánu vydávať rozhodnutie o zamietnutí neprípustného, či oneskorene podaného odvolania. Oznámenie o zamietnutí odvolania vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Oznámenie o zastavení odvolacieho konania bez ohľadu na jeho formu treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k žalobcovi. Správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba z pozície oznamovateľa. Aj keď sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ani v ňom nemôžu byť vylúčené základné pravidlá obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania. Bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch, základné princípy obsiahnuté v mnohých odporúčaniach prijatých na pôde Rady Európy (napr. rezolúcia výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, či odporúčanie výboru ministrov č. (9007) 7 o dobrej verejnej správe), ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločne členským krajinám Rady Európy, vychádzajú z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania orgánov verejnej správy. 11. V zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva, že požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavy Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 148/06). Hlavný výzvam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc. 12. V závere žaloby žalobca uviedol, že má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho postupu, z ktorého dôvodu navrhol jeho zrušenie. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú odmietnuť a nepriznať žalobcovi, resp. žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania. Žalobu ako nedôvodnú navrhol odmietnuť z tých dôvodov, ktoré uviedol aj v preskúmavanom liste č. 460368/2016 z 11.04.2016, teda, že nebol v danej veci po podaní odvolania žalobcu zo dňa 24.09.2014 nečinný, nakoľko po podaní písomného odvolania žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu advokáta postupoval v súlade s účinným Daňovým poriadkom. Ďalej uviedol, že sám žalobca si priebežne neplnil svoje zákonné povinnosti súvisiace s elektronickým doručovaním, či už doručovaním odvolania proti daňovej exekučnej výzve, alebo výzve na odstránenie nečinnosti správcu dane, resp. urobil podanie nespôsobilé na prerokovanie z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Dokonca výzvu na odstránenie nečinnosti správcu dane ako sám uvádza podal až po 17 mesiacoch a aj to opätovne nezákonným spôsobom. Žalobca síce poukazuje na § 66 Daňového poriadku, podľa ktorého ho mal príslušný orgán na rozhodnutie, teda že ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Z tohto ustanovenia vyplýva, že k prechodu právomoci rozhodnúť vo veci z miestne a vecne príslušného orgánu na druhostupňový orgán môže dôjsť len na základe dvoch zákonných podmienok a to ak nemožno nápravu dosiahnuť inak a súčasne je splnená ďalšia zákonná podmienka, dovoľuje to povaha veci. V danom prípade postup vzhľadom na povahu veci je vylúčený, nakoľko daňový nedoplatok bol v čase podania výzvy na odstránenie nečinnosti správcu dane čiastočne výkonom daňovej exekúcie a čiastočne dobrovoľne vyrovnaný a podľa § 88 ods. 12 Daňového poriadku navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. Zároveň uviedol, že elektronické podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve do dnešného dňa zo strany žalobcu, ani jeho právneho zástupcu nebolo urobené. 14. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch podrobne rozpísaných v podanej žalobe. Na podporu svojej argumentácie pripojil aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/41/2014 zo dňa 18.06.2015. 15. Žaloba na krajský súd napadla dňa 11.05.2016. 16. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a podľa § 491 uvedeného zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 17. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 18. Úlohou krajského súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postup správcu dane listom č. 460368/2016 z 11.04.2016, ktorým oznámil žalobcovi, že podaním odvolania z 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014, ktorá bola podaná písomne prostredníctvom právneho zástupcu advokáta žalobcu postupoval v súlade s účinným Daňovým poriadkom od 01.01.2014, lebo podanie, ktoré nebolo doručené elektronicky, nezakladá právne účinky a pozerá sa na neho ako keby nebolo podané, o ktorej skutočnosti nebol správca dane daňový subjekt, ktorý podal iba v písomnej forme odvolanie informovať. 19. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších zmien (ďalej len „Daňový poriadok“) podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejme kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. 20. Podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uvedeného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručovania. 21. Podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 alebo podanie urobené telefaxom, je potrebné doručiť aj v listinnej forme a to do 5 pracovných dní od odoslania podania urobené elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. 22. Podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čo sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. 23. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. 24. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. 25. Podľa § 14 ods. 2 Daňového poriadku prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. 26. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“). Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. 27. Podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. 28. Podľa § 73 ods. 5 Daňového poriadku prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. 29. Podľa § 73 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. 30. Podľa § 27 ods. 5 Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6. 31. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnuté rozhodnutia. 32. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom prepísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. 33. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní ak mu v plnom rozsahu vyhovie, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 34. Podľa § 73 ods. 2 Daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa ods. 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; a o takom postupe upovedomí daňový subjekt. 35. Podľa § 66 Daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. 36. Z predloženého administratívneho spisu ako už bolo uvedené vyplýva, že žalovaný 22.08.2014 vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 9800504/5/3964084/2014/Mck, ktoré sa stalo dňom jeho vydania aj právoplatným. Žalovaný dňa 09.09.2014 vydal daňovú exekučnú výzvu č. 9800504/5/4159174/2014/Mck, ktorou vyzval žalovaného na úhradu daňového nedoplatku vo výške 1.359,50 Eur v lehote 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy. Dňa 24.09.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta doručil do podateľne žalovanému odvolanie proti daňovej exekučnej výzve z 09.09.2014. Odvolanie ako už bolo uvedené podal v zastúpení žalobcu právny zástupca - advokát JUDr. Peter Majerník, ku ktorému pripojil aj prílohy. Žalovaný na odvolanie zo dňa 24.09.2016 doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval, teda nevydal žiadne rozhodnutie, ani neurobil žiaden iný právny úkon. Keďže žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 24.09. 2014, ani neurobil žiadny iný úkon, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil žalovanému podanie zo dňa 01.02.2016, ktoré označil ako „výzva na odstránenie nečinnosti správcu dane“, v ktorej poukazuje na to, že žalovaný doposiaľ nerozhodol o jeho odvolaní z 24.09.2014 a ani neurobil vo veci žiadny iný úkon. Takúto výzvu, keďže nebola podaná elektronicky právny zástupca žalobcu aj s pripojeným plnomocenstvom opakovane písomne doručil žalovanému 11.03.2016 a na jeho výzvu, aby doručil právny zástupca toto podanie elektronicky, tento reagoval elektronickým podaním z 29.03.2016, že výzvu nebolo a stále nie je možné z dôvodov na strane správcu dane uskutočniť a doručiť do elektronickej podateľne v zákonom predpísanej forme. Na toto oznámenie zaslal žalovaný žalobcovi list č. 460368/2016 z 11.04.2016, v ktorom mu oznámil, že vo veci nebol nečinný z dôvodu, že odvolanie z 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve z 09.09.2014 podal právny zástupca žalobcu advokát JUDr. Peter Majerník v písomnej forme, nebola teda správcovi dane doručená vo forme, ako to vyžaduje Daňový poriadok, t. j. elektronickými prostriedkami, a preto sa na odvolanie, resp. toto podanie pozerá ako keby nebolo podané. 37. Krajský súd sa v danom prípade stotožňuje s tvrdením žalobu, že ustanovenie § 13 a 14 Daňového poriadku sú všeobecnými ustanoveniami týkajúcimi sa podaní. V ustanovení § 72 Daňového poriadku, ktoré je špeciálnym ustanovením a je v ňom uvedené aké náležitosti má obsahovať odvolanie. Z odseku 2 uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, alebo u orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Žalobca v danom prípade postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď podal odvolanie v písomnej forme a ide o odvolanie zo dňa 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014. Žalobca v tomto prípade až z listu žalovaného č. 460368/2016 zo dňa 11.04.2016 sa dozvedel, že správca dane neakceptoval jeho písomne podané odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, lebo malo byť doručené elektronickou formou. V skutočnosti žalobca o tom, že správca dane - žalovaný neakceptuje písomné podanie odvolania zo dňa 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014 sa dozvedel až potom, keď žalovanému - správcovi dane zaslal písomnú výzvu na odstránenie nečinnosti, v ktorej poukazoval na to, že o jeho písomnom odvolaní zo dňa 24.09.2014 doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté. Správca dane nevyzval žalobcu v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 Daňového poriadku na odstránenie nedostatkov, pre ktoré nie je písomne podané odvolanie spôsobilé na prerokovanie, ale ako vyplýva z preskúmavaného listu žalovaného č. 460368/2016 z 11.04.2016, v ktorom žalobcovi oznámil, že v konaní po podaní písomného odvolania proti daňovej exekučnej výzve nebol nečinný, lebo odvolanie nebolo správcovi dane doručené predpísanou formou vyplývajúcou z § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a to elektronickými prostriedkami, ale iba písomnou formou je zrejme, že písomné odvolanie malo predpísané náležitostí. 38. Na základe uvedených a zistených skutočností krajský súd má za to, že žalovaný - správca dane v danom prípade nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď o tom, že odvolanie žalobcu zo dňa 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 09.09.2014 správca dane má za to, že nezakladá právne účinky, pozerá sa na neho akoby nebolo podané z dôvodu, že písomné odvolanie z 24.09.2014 právny zástupca žalobcu - advokát JUDr. Peter Majerník doručil osobne do podateľne správcu dane a nie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku žalobcu, ani jeho právneho zástupcu žiadnym spôsobom neupovedomil. Z ustanovenia § 13 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice a z ustanovenia § 72 Daňového poriadku, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, teda jednoznačne vyplýva, že odvolanie možno podať písomne a v danom prípade žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve z 09.09.2014 podal osobne v písomnej forme v podateľni správcu dane, t. j. žalovaného, nemožno dospieť k záveru, že takéto odvolanie podané písomne nezakladá právne účinky a pozerá sa na neho ako keby nebolo podané iba z toho dôvodu ako neskôr vyplynulo, že právny zástupca žalobcu odvolanie nepodal elektronickými prostriedkami. Keďže ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku nadobudlo účinnosť 01.01.2014, z ktorého vyplýva, že podania správcovi dane okrem iných aj advokát má doručovať elektronickými prostriedkami a keďže v danom prípade odvolanie bolo doručené advokátom iba v písomnej forme, nič nebránilo správcovi dane oznámiť právnemu zástupcovi žalobcu aby odvolanie zo dňa 24.09.2014 doručil správcovi dane aj elektronickými prostriedkami. Z rozhodovacej činnosti krajského súdu je známe, že správcovia daní v iných veciach postupovali tak, že daňovému subjektu písomne oznámili, že na podanie - odvolanie, ktoré bolo podané iba v písomnej forme sa hľadí ako keby nebolo podané, pričom v danom prípade správca dane žiadnym spôsobom žalobcovi ako daňovému subjektu neoznámil ako bude postupovať, resp. ako postupoval s jeho písomne podaným odvolaním zo dňa 24.09.2014 a aký urobil postup žalobcovi oznámil až potom, keď tento mu zaslal písomnú výzvu na odstránenie nečinnosti. 39. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného ako správcu dane rozhodnúť o písomne podanom odvolaní žalobcu zo dňa 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve z 09.09.2014. Žalovanému nič nebránilo, ak odvolanie žalobca podal iba v písomnej forme, aby oznámil jeho právnemu zástupcovi, že odvolanie v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku treba doručiť správcovi dane elektronickými prostriedkami. Krajský súd preto zastáva názor, že žalovaný o písomnom odvolaní žalobcu zo dňa 24.09.2014 proti daňovej exekučnej výzve z 09.09.2014 mal rozhodnúť, pretože odvolanie bolo podané písomne, ako to vyplýva z ustanovenia § 72 Daňového poriadku a v danom prípade správca dane nemal žiaden dôvod odvolanie nechať iba zložením v administratívnom spise a až na výzvu žalobcu, že v konaní je nečinný - (nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní z 24.09.2014) mu oznámiť, že odvolanie bolo urobené iba v písomnej podobe, nebolo doručené elektronickými prostriedkami, preto nezakladá právne účinky a pozerá sa na neho akoby nebolo podané s tým, že o tejto skutočnosti správca dane nie je povinný ani daňový subjekt informovať. Postup žalovaného v danej veci je nesprávny a ani zákonný, lebo žalobca ako daňový subjekt má právo dostať odpoveď - rozhodnutie, ako bolo postupované v konaní ohľadne podaného odvolania a aby potom mohol zvoliť ďalší postup v konaní. Tým, že žalobca nedostal žiadnu odpoveď od správneho orgánu ako bolo postupované ohľadne ním podaného odvolania by mohol byť ukrátený na svojich právach brániť sa zákonným spôsobom proti rozhodnutiu. Nie je podstatné a rozhoduje to čo uviedol žalovaný, že v Daňovom poriadku nie je mu uložená povinnosť rozhodnúť o odvolaní, ak nie je podané elektronickou formou (v prípadoch kde zákon uvádza kto podanie má urobiť elektronickou formou), ale podľa všeobecných princípov správneho konania ako aj Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na to, aby aj orgány štátnej správy, verejnej správy rozhodli o ich podaniach, resp. im oznámili ako postupovali v prípade ich podania. 40. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že takýto postup a výklad správcu dane nie je správny, pretože aj v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu tiež vyplýva požiadavka aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 148/06). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc. Aj pre oblasť verejnej správy vo všeobecnosti platí princíp podľa ktorého, ak orgán verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, výsledkom rozhodovania je rozhodnutie. Preto aj v danom prípade ak žalobca podal písomné odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, výsledkom tohto rozhodovania má byť rozhodnutie, z ktorého by pre odvolateľa, v danom prípade žalobcu bolo jasné ako bolo o ním podanom písomnom odvolaní správnym orgánom rozhodnuté. 41. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 42. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať ohľadne písomne podaného odvolania žalobcu zo dňa 24.09.2014 v súlade s Daňovým poriadkom. 43. Žalovaný v konaní bol úspešný, a preto v súlade s ustanovením § 168 SSP mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.