Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200697 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200697.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu DMC Slovakia, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2016/3580 O-281/2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3580 O-281/2016 z 26. 05. 2016 a vracia mu vec na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 20. 06. 2016 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. 06. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3580 O-281/2016 zo dňa 26. 05. 2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 49/16/Or z 08. 03. 2016. 2. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta 2000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce a to ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Porušenie týchto povinností spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval v dňoch 13. 02. 2015 - 17. 02. 2015 závislú prácu fyzickej osoby - H. U., nar. 22. 01. 1962, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. H. U. vykonával pre žalobcu prácu kompletizácie výmenníka tepla na pracovisku Ťahanovské riadky č. 79 v Košiciach, pričom nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. 3. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v dňoch 20. 02., 05. 03., 16. 03. 2015 vykonal inšpekciu práce u žalobcu ako zamestnávateľa, pri ktorej zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 16. 03. 2015 a v dodatku č. 1 zo dňa 27. 03. 2015. Konštatoval obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania, ktoré je v podstate zhodné s odvolacími námietkami uplatnenými žalobcom a so žalobnými námietkami žalobcu. Uviedol, že zodpovednosť zamestnávateľa za predmetný správny delikt je objektívna, pričom v konaní porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpekciou práce bolo preukázateľne zistené. 4. Správny orgán prvého stupňa reagoval na vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania. Uviedol, že pracovnoprávnym vzťahom sa nerozumie iba pracovná zmluva, ako to uvádza žalobca, ale aj uzavretie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. V prípade týchto dohôd musí byť a v danom prípade bola splnená podmienka výnimočnosti v zmysle § 226 ods. 2 Zákonníka práce. Z ustanovenia § 1 Zákonníka práce vyplýva, že splnenie podmienok pre dohodu o vykonaní práce je potrebné považovať za splnenie podmienok závislej práce podľa Zákonníka práce. Žalobca mal jednoznačne zato, že v tomto prípade boli naplnené všetky podmienky pre uzavretie dohody o vykonaní práce: dojednaná pracovná úloha a rozsah práce - kompletizácia výmenníka tepla podľa spracovanej dokumentácie a z materiálov podaných zamestnávateľom, dohodnutá odmena 800 eur, doba, po ktorú sa má pracovná úloha vykonať - 4 - 5 dní. Zdôraznil, že ústne uzavretie zmluvy o dielo, ako to tvrdil žalobca vo svojom vyjadrení, nie je nijakým spôsobom preukázané, predovšetkým s dôrazom na skutočnosť, že poškodený H. U. následkom úrazu dňa 28. 02. 2015 zomrel. Preto nemožno s určitosťou tvrdiť, že poškodený nemal v úmysle založiť so žalobcom pracovnoprávny vzťah. Na posudzovanie pracovnoprávneho vzťahu nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že žalobca nemá v predmete činnosti v obchodnom registri zapísané zváračské práce. Jedným z predmetov jeho činnosti je aj výroba strojov pre hospodárske odvetvie, pričom súčasťou výroby týchto strojov sú aj zváračské práce. Skutočnosť, že žalobca nemá v pracovnom pomere ani jedného zvárača nijakým spôsobom nemení závery zistené z vykonanej inšpekcie práce a zároveň nijakým spôsobom to neobmedzuje zamestnávateľa v možnosti uzavrieť pracovnoprávny vzťah s dojednaním pracovnej úlohy zvárača, hoci aj len s jedným zamestnancom. Na návrh žalobcu správny orgán prvého stupňa vykonal šetrenie u zamestnávateľa poškodeného H. U., s ktorým mal poškodený uzavretý pracovnú zmluvu (HAKOS, s. r. o., IČO: 36591564). Dňa 13. 02. 2015 mal poškodený podľa doloženého rozpisu pracovnej doby dovolenku, dňa 16. 02. 2015 má vykázané lekárske vyšetrenie a odo dňa 17. 02. 2015 má v rozpise pracovnej doby uvedenú poznámku nemoc. 5. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z protokolu o výsledku inšpekcie práce a protokolu o vyšetrení príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu a listinných dôkazov, zápisníc o podaní informácie Miroslavom Ciskom, O.. S. P., O.. E. A.. 6. Správny orgán prvého stupňa napokon poukázal na možné negatívne sociálne dôsledky nerešpektovania zákazu nelegálneho zamestnávania. Navyše v prípade pracovného úrazu osoby pracujúce bez uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu, teda nelegálne zamestnávanej fyzickej osoby, sú v neposlednom rade veľmi vážne ohrozené jej zákonné nároky s takým úrazom spojené, a to najmä z dôvodu absencie úrazového poistenia. K výške uloženej sankcie uviedol, že bola uložená na dolnej hranici možnej sadzby uvedenej v § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, ktoré umožňuje uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania jednej fyzickej osoby vo výške od 2000 eur do 200 000 eur. 7. Na odvolanie žalobcu žalovaný po zamietnutí odvolania potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa stotožnil so skutkovými zisteniami a ich právnym hodnotením správnym orgánom prvého stupňa. Konštatoval, že z podkladov pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia - (hlavne z protokolu o výsledku inšpekcie práce) vyplýva jednoznačný právny záver, že žalobca využíval v dňoch 13. 02. 2015 - 17. 02. 2015 závislú prácu fyzickej osoby (H. U., F.. XX. XX. XXXX), pričom s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Podľa žalovaného podmienky dohodnuté medzi žalobcom a poškodeným spĺňali všetky náležitosti závislej práce v zmysle Zákonníka práce. V danom prípade boli naplnené všetky podmienky potrebné k uzavretiu dohody o vykonaní práce: bola dojednaná pracovná úloha a rozsah práce - kompletizácia výmenníka tepla podľa spracovanej dokumentácie a z materiálov dodaných zamestnávateľom, dohodnutá odmena 800 eur a doba, za ktorú sa má pracovná úloha vykonať (4 - 5 dní). Zdôraznil, že ústne uzavretie zmluvy o dielo tak, ako to tvrdil žalobca nie je nijakým spôsobom preukázané, predovšetkým s dôrazom na skutočnosť, že poškodený H. U. následkom úrazu dňa 28. 02. 2015 zomrel. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej žalobca nemá v pracovnom pomere ani jedného zvárača, nijakým spôsobom nemení závery zistené z vykonávanej inšpekcie práce a neobmedzuje zamestnávateľa v možnosti uzavrieť pracovno-právny vzťah. Žalovaný napokon poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za predmetný správny delikt a zaoberal sa výškou uloženého sankčného postihu za predmetný správny delikt. Poukázal na skutočnosť, že sankcia bola uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej zákonom, pričom správny orgán prvého stupňa zohľadnil aj kritériá pre určenie výšky sankčného postihu v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o nelegálne zamestnávanie, ale išlo o príležitostnú spoluprácu firmy s občanom - nepodnikateľom a za týmto účelom žalobca uzavrel s pánom U.E. ústnu zmluvu o vykonaní diela. Zdôraznil, že žalobca a poškodený nemali v úmysle založiť pracovnoprávny vzťah, ktorý by sa riadil predpismi pracovného práva. Poškodený už bol v trvalom pracovnom pomere s iným zamestnávateľom. Keďže dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je jedinou legálnou možnosťou pre výkon príležitostnej práce, účastníci sa rozhodli uzavrieť zmluvu o vykonaní diela upravenú Občianskym zákonníkom. Podmienky výkonu tejto práce spĺňali náležitosti zmluvy o dielo. Poukázal na výklad inštitútu zmluvy o dielo obsiahnutý v odbornej literatúre (Števček a spol.: Občiansky zákonníka 2, komentár C.H. Beck, 2015) a v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR. 9. Žalobca konštatoval, že inšpektorát práce nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho domnienku o tom, že medzi žalobcom a poškodeným mal byť uzavretý pracovnoprávny vzťah. Naopak, žalobca vo svojich podaniach poukázal na výpovede viacerých svedkov, potvrdzujúcich jeho tvrdenia. Svedkovia sa jednoznačne vyjadrili, že medzi poškodeným a žalobcom bola uzavretá ústna zmluva o dielo (O.. E. A., manažér plánovania riadenia, E. U. - montážnik u žalobcu). 10. Žalobca uviedol, že v tomto prípade neboli naplnené znaky závislej práce definovanej v § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení v rozhodnom období. V danom prípade nešlo o vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a práce podľa pokynov zamestnávateľa, čo bolo preukázané aj výsluchom svedkov. Išlo o samostatný výkon činnosti, ktorý riadil sám poškodený. Práce a ich priebeh sám určoval. Žalobca a ani žiaden jeho zamestnanec poškodenému nedával pokyny, ako má postupovať, nikto jeho prácu neriadil, ani priebežne nekontroloval a neusmerňoval. Činnosť poškodeného nebola prácou vykonávanou v mene žalobcu a na jeho náklady. Všetky náklady z výkonov diela znášal poškodený sám. Žalovaný mu poskytol len priestor na výkon diela - halu, keďže to bolo účelné. Poškodený nevykonával činnosť v mene žalobcu, nevystupoval navonok ani dovnútra voči zamestnancom žalobcu. Nebol naplnený znak závislej práce a to výkon práce v pracovnom čase. Žalobca neurčil poškodenému pracovný čas. Poškodený sám uviedol, že nevie, koľko mu bude výkon diela trvať. Sám si určoval nástup k výkonu diela a ukončenie v jednotlivých dňoch výkonu diela. Preto sa neevidovala ani dochádzka poškodeného, čo vyplýva z predloženej knihy dochádzok v priebehu inšpekcie práce. Výkon práce poškodeným bol vykonávaný jeho pracovnými prostriedkami, mal vlastný odev, ochranné pomôcky, vlastné materiály, popruhy, zváračku atď. Túto skutočnosť konštatuje aj samotný správny orgán prvého stupňa v protokole o vyšetrení príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu zo dňa 16. 03. 2015. Všetky prostriedky na výkon diela boli v osobnom vlastníctve poškodeného a nepoužil pri výkone diela žiadne náradie ani prostriedky žalobcu. Nebol naplnený ani znak závislej práce, t. j. že ide o opakovanú činnosť. Išlo o činnosť jednorazovú, iba zváranie výmenníka tepla. Žalobca v tejto oblasti nepodniká, zváračov v pracovnom pomere nepotrebuje, objednal si danú činnosť externou formou a výkonom diela. 11. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že voči nemu bolo začaté správne konanie o uloženie pokuty pre existenciu pracovného úrazu. Správny orgán prvého stupňa však konanie vedené pod sp. zn. 355/15/ G rozhodnutím zo dňa 20. 01. 2016 zastavil z dôvodu, že „správny orgán pred vydaním rozhodnutia zistil, že nedisponuje dostatočným dôkazovým materiálom (absencia pracovnej zmluvy, resp. dohody o vykonaní práce) svedčiacom o vzniku pracovného pomeru, aby mohol jednoznačne efektívne preukázať zavinenie účastníka konania v zmysle zásad správneho konania. Z uvedeného dôvodu sa správny orgán rozhodol konanie zastaviť.“. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu pracovného pomeru, avšak v konaní o uložení pokuty za porušenie povinnosti v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na základe tých istých vykonaných dôkazov dospel k úplne opačnému záveru. Tento postup je v úplnom rozpore s princípom predvídateľnosti správnych rozhodnutí, v rámci ktorého rozhodovacia prax správnym orgánom musí vykazovať maximálne možnú mieru stability. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 09. 2016 navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnej námietke žalobcu, podľa ktorej medzi žalobcom a pánom U. nebol založený pracovnoprávny vzťah, pretože išlo o príležitostnú spoluprácu s občanom - nepodnikateľom vo forme ústnej dohody o vykonaní diela, uviedol, že zákonodarca pod pojmom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru súhrnne označuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študenta. Vyplýva to z ust. § 223 Zákonníka práce. Podľa žalovaného v danom prípade boli naplnené znaky nevyhnutné k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní práce. Uviedol, že ústne uzavretie zmluvy o dielo tak, ako to tvrdí žalobca, nie je nijakým spôsobom preukázané a to predovšetkým z dôvodu, že poškodený H. U. následkom úrazu dňa 28. 02. 2015 zomrel. V argumentácii žalobcu, podľa ktorej poškodený bol v trvalom pracovnom pomere s iným zamestnávateľom, uviedol, že Zákonník práce nijakým spôsobom nelimituje počet pracovno-právnych vzťahov, ktoré môže zamestnanec uzatvoriť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorého inšpektorát práce nepredložil nijaké dôkazy potvrdzujúce domnienku o tom, že medzi žalobcom a poškodeným mal byť uzavretý pracovnoprávny vzťah. Žalovaný sa zaoberal jednotlivými dôkazmi, hlavne zápisnicami o podaní informácií, na základe ktorých dospel k záveru, že išlo o výkon závislej práce pre žalobcu - zamestnávateľa. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nezdôvodnil, prečo zmluvu o dielo s poškodeným nemohol uzatvoriť písomne, ale iba ústne. Žalobcovi nebránilo nič v tom, aby zmluvu o dielo s poškodeným uzatvoril písomne pred začatím výkonu jeho práce, nie až po celkovom dokončení a odovzdaní diela žalobcovi tak, ako to tvrdil. K žalobnej námietke, podľa ktorej žalobca túto činnosť nevykonáva a nezamestnáva ani žiadneho zvárača, žalovaný uviedol, že na posudzovanie pracovnoprávneho vzťahu tieto skutočnosti nemajú vplyv. K zastaveniu konania o uložení pokuty žalobcovi pre existenciu pracovného úrazu žalovaný uviedol, že v tomto konaní bola použitá iná správna úvaha, ktorá viedla prvostupňový orgán k zastaveniu konania. Prvostupňové správne rozhodnutie č. 49/16 sa týkalo nelegálneho zamestnávania, vychádzalo síce z podobných, ale nie totožných dôkazov. 13. Žalovaný vo svojej replike zo dňa 13. 10. 2016 uviedol, že v danom prípade nemohlo ísť o závislú prácu, pretože pre naplnenie pojmu závislá práca je potrebné kumulatívne naplnenie všetkých znakov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru, v zmysle ktorej najpodstatnejším obsahovým prvkom pojmu závislá práca je vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa - princíp podriadenosti a nadriadenosti. V súvislosti s rozlíšením inštitútu zmluvy o vykonaní diela v zmysle § 631 a nasl. OZ a dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru poukázal na odbornú literatúru: „Vhodným rozlišovacím znakom bude aj predmet plnenia. Predmet plnenia pri zmluve o dielo podľa OZ (§ 631) musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenia novej veci alebo jej zmeny. Predmetom plnenia pri dohode o vykonaní práce (§ 226 ZP) je určitý pracovný výkon, ktorého výsledok nemusí mať vecný charakter.“ (Vojčík a kol., Občiansky zákonník, stručný komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie, Iura edition, 2009, str. 810). Z výpovede Miroslava Ciska jasne vyplýva, že išlo o zhotovenie novej veci, teda že použitie zmluvy o dielo v zmysle OZ bolo primerané. Na strane žalobcu bola jednoznačne preukázaná vôľa uzavrieť zmluvu o dielo, čo vyplynulo aj z výpovedí Miroslava Ciska zo dňa 17. 07. 2015. 14. Žalobca v replike ďalej poukázal na nejednotnosť a protichodnosť rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rozhodnutím č. 49/16 Or zo dňa 08. 03. 2016 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť predmetnú pokutu, kým v konaní vedenom pod sp. zn. 355/15/G konanie o uložení sankcie za pracovný úraz zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona o správnom konaní. Ide teda o protichodné rozhodnutia toho istého orgánu, ktorý na jednej strane v rozhodnutí z 08. 03. 2016 vyvodil záver, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a uložil za to pokutu, na strane druhej ten istý orgán v rozhodnutí zo dňa 20. 01. 2016 konanie zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod začatia konania na podnet správneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou pojmu právny štát v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva. Podľa nálezu Ústavného súdu z 15. 06. 2016 č. k. II.ÚS19/2016 súčasťou princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. V prípade rozhodovania Inšpektorátu práce Košice došlo k porušeniu princípu právnej istoty. V jeho rozhodnutia rozdielnosť nie je náležite odôvodnená. 15. Súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 16. Správny orgán prvého stupňa v konaní o uloženie sankcie za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce požiadal o poskytnutie informácií potrebných na výkon inšpekcie práce konateľa žalobcu Miroslava Ciska a zamestnancov žalobcu O.. E. A., O.. S. P. I. E. U.. 17. Konateľ žalobcu Miroslav Cisko do zápisnice o podaní informácie uviedol, že súčasťou zákazky, ktorú dostali bola aj výroba výmenníka a ohrev vzduchu. Pretože išlo o výrobu z antikorového materiálu, potrebovali zabezpečiť dodávateľa, ktorý má na to technológiu. Z okruhu firiem a zváračov, ktorých oslovili, ukázali im nákresy a žiadali cenovú kalkuláciu a čas dodávky, vybrali pána U., ktorý im ponúkol vyhovujúce podmienky a to výroba za 4 - 5 dní výkonu práce a cena 800 eur s tým, že po vykonaní zákazky cenu upresnia. K dňu úrazu bol na služobnej ceste vo Svidníku a o úraze sa dozvedel od kolegov telefonicky. Úlohou pána U. bolo zváranie antikorového materiálu a kompletizácia výmenníka podľa výkresovej dokumentácie. Predmetnú prácu vykonával samostatne, k zváraniu mu neposkytli žiadne poučenie a prácu vykonával na základe ústnej dohody, pretože rozsah prác nevedel presne špecifikovať ani pán U. ani žalobca. XX. O.. E. A., zamestnaný u žalobcu ako manažér plánovania a riadenia, v informácii uviedol, že pán U. na základe technickej dokumentácie žalobcu informoval, že takéto zariadenie už robil a je to schopný podľa navrhnutej dokumentácie urobiť. Žalobca sa dohodol s menovaným, že zariadenie urobí so svojím náradím a všetko, čo bude potrebovať na výrobu zariadenia si zabezpečí sám. K písomnej objednávke nedošlo, bola len ústna dohoda. H. U. začal vykonávať prácu od 12. 02. 2015. Ukázali mu miesto a zariadenie, pričom pán U. nechcel žiadnu pomoc s tým. Doniesol si aj svoje popruhy na manipuláciu. Dňa 17. 02. 2015 ráno ešte pána U. videl, potom odišiel z pracoviska. Na pracovisko prišiel až po telefonickom zavolaní okolo 10.30 hod. XX. E. U. zamestnaný ako montážnik u žalobcu do zápisnice o podaní informácie uviedol, že dňa 17. 02. 2015 okolo 11.00 hod. ho pán U. poprosil, aby mu pomohol s vysokozdvižným vozíkom. Podľa pokynu pána U. zdvihol vidly vysokozdvižného vozíka a na ne si pán U. naviazal viazacie popruhy. Jednu časť si naviazal na nohy výmenníka a druhú do zadnej časti zdvihnutej vidlice. Potom sa pán U. presunul do zadnej časti výmenníka po jeho ľavej strane ku stolu, odkiaľ mu dával pokyny na zdvíhanie. Po pár sekundách na to výmenník dosadol na zem a keď sa nič nedialo, zišiel dole z vozíka, prišiel za výmenník a zbadal, ako pán U. sedí na zemi s pritlačenou nohou. Následne zavolal sanitku. XX. O.. S. P. zamestnaný u žalobcu ako konštruktér do zápisnice o podaní informácie uviedol, že dňa 17. 02. 2015 pracoval v kancelárii za počítačom a nesledoval, čo sa deje na prevádzke. Keď E. U. začal kričať o pomoc, pozrel sa, čo sa deje a videl ležať pána U. na zemi za výmenníkom zo zadnej strany. Následne na to sa ponáhľal pomôcť vyprostiť pána U., keď sa im nepodarilo vyprostiť postihnutého pridvihovaním, pán U. sadol do vozíka, obišiel výmenník na druhú stranu a následne pridvihol výmenník s vidlicami za pomoci jeho navigácie. V tom čase prišli záchranári. 21. Žalobca k podanej žalobe pripojil fotokópiu zápisnice o výsluchu Miroslava Ciska ako svedka na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície. Okrem skutočností uvedených menovaným v zápisnici o podaní informácie pred inšpektorom práce konateľ žalobcu uviedol, že na antikorové prevedenie teplovzdušného výmenníka na ohrev vzduchu nemali na jeho zváranie dodávateľa, preto materiál sami kúpili a hľadali dodávateľa na zváračské práce. Keďže zakúpený materiál na výmenník bol drahý a stál okolo 6000 eur, tak ho uskladnili v hale na Ťahanovských riadkoch 89 a to v hale, ktorá je napojená na pult ochrany Policajného zboru. Písomnú objednávku s pánom U. nespísali z dôvodu, že dopredu menovaný nevedel povedať rozsah a trvanie prác, ako aj množstvo použitého materiálu, ktorý on dodával. Predbežne sa dohodli na cene 800 eur, s tým, že po jeho výrobe to zosumarizujú a písomne to uzavrú. Po ústnej dohode s pánom U. mu vyhradili priestor v spomínanej hale. Na manipuláciu s bremenom si doniesol pán U. vlastné viazacie prostriedky. Čo sa týka samotnej dokumentácie, k tomu uviedol, že ich zamestnanci vypracovali iba výkresovú časť dokumentácie výmenníka a technológiou výroby ani pracovným postupom sa nezaoberali, pretože na to nemajú kvalifikáciu a vždy sa to riešilo dodávateľsky u dodávateľa, ktorý im zabezpečil výrobu. S výrobou v ich hale súhlasili iba z dôvodu obavy o drahý materiál. 22. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pokutu od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5000 eur. 23. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátnozamestnanecký vzťah podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe). Právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 (§ 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). 24. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom do 28. 02. 2015 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. 25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný nepostupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnych spisoch žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 27. Správny súd v konaní skúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre uloženie sankcie za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, teda porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako je definované v § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán prvého stupňa začal konanie o uloženie sankcie za správny delikt na základe uplatnenia zásady oficiality (začatie správneho konania na podnet správneho orgánu podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku). Vzhľadom na spôsob začatia správneho konania o uloženie sankcie za správny delikt bolo preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného preukázať, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu, t. j. že žalobca využíval závislú prácu nebohého H. U. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. 28. Úlohou správneho súdu v tomto konaní nebolo právne identifikovať vzťah medzi žalobcom a nebohým H. U. ohľadne výroby teplovzdušného výmenníka na ohrev vzduchu, ale posúdiť, či skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, z ktorých vychádzal žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia, boli dostačujúce pre záver, že žalobca využíval závislú prácu nebohého H. U. bez toho, aby s ním mal uzavretý akýkoľvek pracovnoprávny vzťah. Správny súd taktiež skúmal, či skutkové zistenia, z ktorého vychádzalo žalobou napadnuté rozhodnutie, má oporu v administratívnom spise žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. 29. Je nesporné, že k naplneniu pojmu závislá práca v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce je nevyhnutné kumulatívne naplnenie všetkých znakov závislej práce uvedených v tomto ustanovení. Z informácií poskytnutých konateľom žalobcu, ako aj už uvedených zamestnancov žalobcu vôbec nevyplynul záver, aby nebohý H. U. vykonával prácu pri výrobe predmetného zariadenia vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti nebohého H. U. ako zamestnanca. Pracovný postup pri výrobe predmetného zariadenia si nebohý H. U. určoval sám, konateľ žalobcu ani žiaden zamestnanec žalobcu mu neurčil pracovný postup, neusmerňoval menovaného ani iným spôsobom jeho prácu neriadil. Všetky náklady súvisiace s výrobou predmetného zariadenia, okrem antikorového materiálu, znášal poškodený sám, používal na to vlastné pracovné prostriedky, vlastný odev, ochranné pomôcky, popruhy, zvárací agregát a iné. Žalobca neurčil nebohému pracovný čas a ani neevidoval výkon práce nebohým. Za tohto dôkazného stavu je preto dôvodné konštatovanie, že k naplneniu znakov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce v tomto prípade nedošlo. Žalovaný v rozpore s obsahom informácií poskytnutých konateľom žalobcu a jeho zamestnancami vzal za preukázané skutkové zistenia (naplnenie znakov závislej práce), ktoré nekorešpondujú s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu prvého stupňa. Tieto skutkové zistenia nemajúce oporu v administratívnych spisoch žalovaný správne právne posúdil so záverom, že nebohý H. U. vykonával činnosť pri výrobe predmetného zariadenia vo forme závislej práce. Tým podľa správneho súdu boli naplnené zrušujúce dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, f/ SSP. 30. Správny súd s poukázaním na jeho úlohu v súdnom konaní (preskúmať, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu nepovažoval za potrebné zaoberať sa argumentáciou žalobcu o porušení princípu právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní, ktoré vyplývajú z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR správnym orgánom prvého stupňa (protichodnosť rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice č. 49/16 Or zo dňa 08. 03. 2016 a č. 355/15/G z 20. 01. 2016). Navyše táto právna argumentácia žalobcu sa týka konaní prvostupňového správneho orgánu, pričom predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu. Navyše k uvedenému je potrebné ešte dodať, že k porušeniu týchto ústavných princípov by mohlo dôjsť iba v situácii, ak by boli vydané dve rozdielne rozhodnutia dotýkajúce sa subjektívnych práv žalobcu. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože zo strany správneho orgánu prvého stupňa došlo k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, kým v druhom konaní o uložení sankcie za porušenie povinnosti žalobcom ako zamestnávateľom pri úraze H. U.É. došlo k zastaveniu správneho konania. 31. Vzhľadom na uvedené preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 32. Vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol správny súd viazaný petitom žaloby, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia iba rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP). 33. Úspešnému žalobcovi správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.