Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/47/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200715 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200715.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky JUDr. T. X. I. H. V. C. P. U. W. Q. Y. , X. W. XXXX/X, U. B. P., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2016 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2016. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 č. XXX XXX XXXX 0 (v ďalšom texte aj : „ v poradí prvé rozhodnutie“) podľa § 63 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke od 02.01.2016 starobný dôchodok v sume 926,80 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek (§ 65 ods.7 zákona o sociálnom poistení) vo veku 56 rokov, t.j. 07.12.2015. K uvedenému dátumu získala 16 533 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, v ďalšom texte aj : „osobný list“). Pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určení jeho sumy odporkyňa zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Navrhovateľka tak k označenému dátumu získala 45 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím ku dňu 07.12.2015 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie bolo určené ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, t.j. roky 1984 - 2014 (§ 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (resp. 366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia odporkyňa uviedla v osobnom liste. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 66,1459. V rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 11 323 dní dôchodkového poistenia, t.j. 31,0220 rokov dôchodkového poistenia ( § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), z čoho vyplýva, že podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,1323. Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016 započíta 68 % ( § 63 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom poistení). V súlade s uvedeným odporkyňa stanovila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 1,8500. Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64 ods.6 zákona o sociálnom poistení) je dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2016 stanovila sociálna poisťovňa tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2015 (10,6865 eur) upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR na tretí štvrťrok kalendárneho roku 2015, t.j. 861,- eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2014, t.j. 837,- eur a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor ( § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Aktuálna dôchodková hodnota platná k 02.01.2016 je 10,9930 eur (súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 eur a indexu 1,02867383, zaokrúhleného na štyri desatinné miesta nahor). Z uvedeného odporkyňa určila sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok sumou 921,20 eur ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (1,8500 x 45,2959 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930). Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľka od 07.12.2015 do 01.01.2016 získala obdobie dôchodkového poistenia, počas tohto obdobia nepoberala starobný dôchodok alebo jeho časť. Osobné mzdové body sa pritom zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, počas ktorého po vzniku nároku na starobný dôchodok bola dôchodkovo poistená, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenia a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorého suma je uvedená v prílohe č. 3 k zákonu o sociálnom poistení a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými sa ustanovujú sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 2003 až 2013 a po kalendárnom roku 2013 je stanovená sociálnou poisťovňou ako 12 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárne roky 2015 a 2016 sa rovnajú všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2014 (§ 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Súčet osobných mzdových bodov za obdobie od 07.1.22015 do 01.01.2016 je 0,3332. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 02.01.2016 je 10,9930 eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 3,66286760 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových bodov 0,3332 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 924,90 eur mesačne. Táto suma bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm./a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na sumu 926,80 eur mesačne. Ďalej v odôvodnení odporkyňa konštatovala, že podľa § 82b zákona o sociálnom poistení poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku za podmienok stanovených v zákone. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136 % sumy životného minima, za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136 % zvyšuje o 2 % sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zvyšuje o tri percentá sumy životného minima. Suma minimálneho dôchodku za 44 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 169 % zo sumy životného minima 198,09 eur mesačne, t j. 334,80 eur mesačne. Odporkyňa uzavrela, že suma starobného dôchodku u navrhovateľky je 926,80 eur mesačne a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 334, 80 eur mesačne, preto navrhovateľke nevznikol nárok na zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku podľa ustanovenia § 82b zákona o sociálnom poistení. 2. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že odporkyňa nesprávne uviedla hodnotu priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,85, čo je spôsobené tým, že v období dôchodkového poistenia nie je započítaný rok 1997 a s tým súvisia aj ďalšie prepočty. Ďalej tvrdila, že podľa § 63 ods.3 zákona o sociálnom poistení z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2014 76 %, pričom v rozhodnutí odporkyne je nesprávne uvedený rok 2006 s výškou 68 %. Zdôraznila, že podľa ods. 6 označeného ustanovenia rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Nárok na starobný dôchodok jej vznikol dňa 07.12.2015, preto rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu je predchádzajúci rok, teda rok 2014. 3. Odporkyňa po podaní opravného prostriedku vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.06.2016 ( v ďalšom texte aj : „ v poradí druhé rozhodnutie“), ktorým podľa § 65, § 112 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení navrhovateľke od 02.01.2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu 947,40 eur mesačne. Z odôvodnenia vyplýva, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1997 do 31.12.1997 (podľa pripojeného osobného listu pri osobnom vymeriavacom základe 208 070 za 293 dní doby zamestnania a 72 dní náhradnej doby, so stanovením osobného mzdového bodu za uvedený rok 1,9442). Ďalej odporkyňa v odôvodnení uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 68,0252, a za toto obdobie navrhovateľka získala 11 323 dní dôchodkového poistenia, pričom podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je 2,1929. V súlade s ust. § 63 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení hodnota osobného mzdového bodu bola stanovená 1,8912 (priemerný osobný bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započíta v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016 započítava 68 %). 4. Z vyjadrenia odporkyne k podanému opravnému prostriedku zo dňa 22.06.2016 vyplýva, že navrhovateľka v opravnom prostriedku namieta nesprávne uvedenú hodnotu priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,85, čo je spôsobené nezapočítaním roku 1997 a je názoru, že priemerný osobný mzdový bod mal byť upravený o 76 %, pričom v rozhodnutí bol nesprávne uvedený rok 2016 - 68 %. Odporkyňa konštatovala, že pre výpočet starobného dôchodku u navrhovateľky v poradí prvým rozhodnutím nebol zhodnotený vymeriavací základ za rok 1997, o čom bola navrhovateľka informovaná listom zo dňa 18.04.2016. Po zistení vymeriavacieho základu za rok 1997 bolo vydané v poradí druhé rozhodnutie ktorým bol navrhovateľke od 02.01.2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 947,40 eur mesačne. K námietke navrhovateľky ohľadom úpravy priemerného osobného mzdového bodu uviedla, že priemerný osobný mzdový bod sa v súlade s § 63 zákona o sociálnom poistení upravuje vždy podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku, t.j. v roku priznania dôchodku. Rovnako sa postupuje aj pri použití aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j. použije sa aktuálna dôchodková hodnota platná v roku priznania dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky v hodnote 2,1323 bol v súlade s § 63 ods.3 písm.d/ zákona o sociálnom poistení v poradí prvom rozhodnutí upravený o 68 % rozdielu medzi hodnotou 1,25 a 2,1323 na hodnotu 1,8500. Z týchto dôvodov odporkyňa žiadala, aby súd napadnuté v poradí prvé rozhodnutie v spojení s v poradí druhým rozhodnutím ako vecne správne potvrdil. 5. Na základe výzvy súdu zo dňa 11.07.2016 navrhovateľka v liste zo dňa 01.08.2016 doručenom súdu dňa 04.08.2016 oznámila, že na podanom opravnom prostriedku trvá a zároveň doručila doplnený opravný prostriedok zo dňa 27.06.2016. Namietala, že v poradí druhom rozhodnutí o jej starobnom dôchodku bol nesprávne uvedený osobný vymeriavací základ za rok 1997, pričom výšku tohto osobného vymeriavacieho základu môže potvrdiť učtáreň Okresného súdu Spišská Nová Ves. Ďalej namietala, že rozhodujúci pre priemerný osobný mzdový bod je dátum vzniku nároku na dôchodok, nie dátum začiatku vyplácania dôchodku. Z doplneného opravného prostriedku zároveň vyplýva, že za rok 1997 mal byť správne stanovený osobný vymeriavací základ v hodnote 259.200 a osobný mzdový bod 2,4060 a nie nesprávne uvedený osobný vymeriavací základ 208.070 a osobný mzdový bod 1,9442. Poukázala na to, že v informácii sociálnej poisťovne z roku 2003 o stave individuálneho účtu boli v roku 1997 uvedené položky správne vyčíslené, ako aj predložila stanovisko zamestnávateľa, že jej v zmysle zákona č. 420/1991 Zb. neboli vyplácané dávky nemocenského poistenia. Úhrn osobných mzdových bodov tak mal byť správne 68.4871, pričom podľa v poradí druhého rozhodnutia bola uvedená hodnota 68.0253. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období je 2.2077 a nie 2.1929. Keďže nárok na starobný dôchodok jej vznikol 07.12.2015 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu je predchádzajúci rok, teda rok 2014, a práve z toho dôvodu malo byť správne do výšky priemerného osobného mzdového bodu započítaných 76 %. V súlade s uvedeným odporkyňa nesprávne stanovila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 1,8912 namiesto správne stanovenej hodnoty 1,9778, čo malo vplyv na samotnú výšku starobného dôchodku, pretože podľa jej prepočtov mal byť správne určený starobný dôchodok v sume 987,38 eur. 6. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 19.07.2016 č. XXX XXX XXXX X ( v ďalšom texte aj : „v poradí tretím rozhodnutím“) podľa § 65, § 112 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení navrhovateľke od 02.01.2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu 951,70 eur mesačne. Z odôvodnenia vyplýva, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1997 do 31.12.1997 (podľa pripojeného osobného listu pri osobnom vymeriavacom základe 259 200 za 365 dní doby zamestnania so stanovením osobného mzdového bodu za uvedený rok 2,3413). Ďalej odporkyňa v odôvodnení uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 68,4224, a za toto obdobie navrhovateľka získala 11 323 dní dôchodkového poistenia, pričom podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je 2,2057. V súlade s ust. § 63 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení hodnota osobného mzdového bodu bola stanovená 1,8999 (priemerný osobný bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započíta v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2016 započítava 68 %). 7. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2016 uviedla, že v poradí tretím rozhodnutím bol zvýšený starobný dôchodok na sumu 951,70 eur mesačne následkom toho, že suma starobného dôchodku sa zvýšila po započítaní vymeriavacieho základu za rok 1997 vo výške 259.200,- Sk a vylúčením náhradnej doby, pretože maximálny vymeriavací základ je za celý kalendárny mesiac bez náhradných dôb. K námietke navrhovateľky ohľadom úpravy priemerného osobného mzdového bodu odporkyňa uviedla, že priemerný osobný mzdový bod sa v súlade s § 63 zákona v znení neskorších predpisov upravuje vždy podľa úpravy platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa dôchodková dávka priznáva. Z uvedených dôvodov žiadala odporkyňa napadnuté v poradí prvé rozhodnutie v spojení s rozhodnutiami zo dňa 09.06.2016 a z 19.07.2016 ako vecne správne potvrdiť. 8. Navrhovateľka v písomnom oznámení súdu zo dňa 15.08.2016 uviedla, že naďalej trvá na podanom opravnom prostriedku, pretože dňa 05.08.2016 jej bolo doručené v poradí už tretie rozhodnutie o jej starobnom dôchodku, ktorým odporkyňa iba čiastočne vyhovela jej opravnému prostriedku. 9. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. V tomto konaní ide o preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p., t.j. konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. na základe opravného prostriedku, ktorý bol doručený odporkyni dňa 30.05.2015, teda konanie v tejto veci bude dokončené v právnom režime procesných ustanovení O.s.p. 11. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 27.05.2016 doručený odporkyni dňa 30.05.2016 nie je dôvodný. 12. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky (upresneného a doplneného v priebehu konania pred súdom) vyplýva, že navrhovateľka namieta proti nesprávnemu určeniu výšky jej invalidného dôchodku, pretože odporkyňa : a/ nesprávne stanovila hodnotu osobného mzdového bodu za rok 1997 z dôvodu neprávneho započítania vymeriavacieho základu za uvedený rok, a b/ nesprávne určila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu, ak z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 započítala namiesto správnych 76% započítala iba 68 %. 13. Navrhovateľka sa pojednávaní pred súdom, ktoré sa uskutočnili v dňoch 14.11.2016, 05.12.2016 09.01.2017 nezúčastnila. S prihliadnutím na jej ospravedlnenú neúčasť na pojednávaní dňa 09.01.2017 súd v zmysle ust. § 250g ods. 2 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v jej neprítomnosti. 14. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 15. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa ods. 9 označeného ustanovenia zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 18. Podľa § 63 ods.1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 19. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu tri sa neprihliada. 20. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3,00 sa započítava v roku : a/ 2013 - 80 %, b/ 2014 - 76 %, c/ 2015 - 72 %, d/ 2016 a nasl. - 68 %, e/ 2017 - 64 % a f/ 2018 a nasl. - 60 %. 21. Podľa ods. 6 označeného zákonného ustanovenia rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.2 prvej vety alebo § 255 ods.3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 22. Súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobkyne o nesprávnom stanovení hodnoty osobného mzdového bodu za rok 1997, pretože z Osobného listu dôchodkového poistenia (príloha k rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX 0 z 19.07.2016 - v poradí tretie rozhodnutie) vyplýva, že odporkyňa v roku 1997 pre navrhovateľku vykazuje dobu zamestnania 365 dní s osobným vymeriavacím základom 259 200 ( t.j. maximálny hrubý zárobok podľa informácie zamestnávateľa navrhovateľky obsiahnutej v odpovedi Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.04.2016) a osobným mzdovým bodom 2,3413, ktoré údaje boli aj rozhodujúce pre určenie výšky dôchodku. Rok dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je 365 dní dôchodkového poistenia, preto navrhovateľka sa nemôže domáhať zvýšenia doby dôchodkového poistenia nad takto stanovený rozsah ( za náhradnú dobu 72 dní práceneschopnosti v roku 1997), prípadne na stanovenie iného osobného vymeriavacieho základu. Nie je preto namieste navrhovateľkou požadované zvýšenie hodnoty osobného mzdového bodu 2,3413 o 0,0648 ( ktorá je uvedená v osobných listoch dôchodkového poistenia, ktoré sú súčasťou v poradí prvého a v poradí druhého rozhodnutia odporkyne, navrhovateľke za rok 1997 neboli vyplácané žiadne dávky nemocenského poistenia) na celkovú hodnotu 2,4060 v doplnení jej opravného prostriedku zo dňa 27.06.2016. 23. Súd ako nedôvodnú hodnotí aj v poradí druhú námietku navrhovateľky, týkajúcu sa nesprávnej úpravy výšky priemerného osobného mzdového bodu, ak odporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku z priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3,00 započítala do upravenej hodnoty priemerného osobného mzdového bodu 68 %, aj keď podľa tvrdenia navrhovateľky mala započítať 76 %, pretože podľa jej názoru rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendáre roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. V jej prípade preto bolo potrebné v zmysle ust.. § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení postupovať podľa písm. b/, teda započítať z uvedenej hodnoty 76%. Súd zastáva názor, že tvrdenie navrhovateľky je správne v tom smere, že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, t.j. v preskúmavanej veci pred rokom 2015 , avšak pri úprave takto zisteného priemerného osobného mzdového bodu (zmysle § 63 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) je potrebné postupovať spôsobom, ktorý priamo vyplýva z textu tohto ustanovenia, keď v roku 2016 v čase, keď bolo rozhodované odporkyňou o starobnom dôchodku sa z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3,00 započítava 68 %, tak, ako tento postup správne aplikovala aj odporkyňa. 24. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že námietky navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne nie sú dôvodné a opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so zmenovými rozhodnutiami sú vecne správne. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bol starobný dôchodok určený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 25. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozhodnutiami zo dňa 09.06.2016 a 19.07.2016 ako vecne správne potvrdil. 26. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.