Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200773 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200773.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: L. N., J. P. XX, D. P., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: S. T., J. P. XX, D. P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o neplatnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidného dôchodku z mladosti, takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalovaný rozhodnutím z 23.5.2016 rozhodol o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok tak, že stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na 55 %, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite z 26.4.2016. V odôvodnení uviedol, že rozhodoval na podklade zdravotnej dokumentácie o zdravotnom stave žalobkyne a urobil záver o jej invalidite k 29. 6. 2015, vychádzajúc zo správy o jej zdravotnom stave v odbornom lekárskom posudku z 26. 4. 2016. Na základe je zdravotnej dokumentácie uviedol diagnózu ťažká debilita žalobkyne s IQ 54 a určil vznik invalidity k 29. 6. 2015. Súčasne konštatoval, že žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto jej žiadosť zamietol. 2. V odbornom lekárskom posudku z 26. 4. 2016 konštatoval mentálnu retardáciu v pásme ťažkej debility a vychádzal z vyšetrení z 10.5.2002, 22.6.2015, z pedopsychiatrického vyšetrenia zo 17.5.2001, z pedopsychiatrického vyšetrenia z 29.1.2002, 13.6.2002, 29.6.2015. Mentálna kapacita je defektná, rozumové schopnosti dosahujú úroveň ťažkého stupňa ľahkej duševnej zaostalosti, osobnosť infantilná, instabilná, nesebestačná, so simplexným uvažovaním a s potrebou usmerňovania s emočnou instabilitou. Ďalej vychádzal z psychiatrických vyšetrení z 24.6., 7.7., 7.10., 16.11.2015 a z vyšetrenia z 20.1.2016 a z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 12.4. do 15.4.2016. Odborný lekársky posudok je súčasťou zápisu o prejednaní jej zdravotného stavu z 29.6.2015 stanovuje deň vzniku invalidity žalobkyne. 3. Rozhodnutím z 25.5.2016 žalovaný zrušil svoje pôvodné rozhodnutie z 20.10.2015, ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. o zdravotnom stave k 29. 6. 2015. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyni vyhovel v plnom rozsahu. 4. Žalobkyňa podala 7. 7. 2017 na Krajský súd v Košiciach žalobu o neplatnosť rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania invalidného dôchodku a domáhala sa určenia invalidity z mladosti, ku dňu nadobudnutia plnoletosti, 18. roku života, k X.X.XXXX. Žalobkyňa žalobou napádala i rozhodnutie z 23.5.2016 v tej časti, ktorým žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok zamieta, ako aj odôvodneniu rozhodnutia z 25.5.2016, ktorým rozhodol o zrušení svojho pôvodného rozhodnutia z 20.10.2015 a uviedol, že v plnom rozsahu vyhovel opravnému prostriedku žalobkyne, keď v odôvodnení stanovil 55 % mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný 23.5.2016 zamietol jej žiadosť o invalidný dôchodok s poukazom na § 70 ods.1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s § 72 cit. zákona, lebo bola síce uznaná za invalidnú na základe lekárskej správy o jej zdravotnom stave a odborného posudku z 26.4.2016, ale žalovaný tým, že /vzhľadom na jej vek/ nedosiahla potrebný rozsah účasti na dôchodkovom poistení, t. j. pred vznikom invalidity 29.6.2015 a nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia (§ 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Jej žiadosti o ID nevyhovel. Pripojila správu o psychologickom vyšetrení z 29.1.2000 a argumentovala, že bola vyšetrená ako žiačka základnej školy pre zdravotné ťažkosti, obtiažnosť pri učení, nesamostatnosť, pomalosť a zlé výsledky v škole. Hoci ako dieťa bola spontánna a smelá, aktivita bola znížená, psychomotorické tempo spomalené a jej odpovede neadekvátne, so záverom mentálna retardácia I. stupňa, výrazná zaostalosť a ľahká debilita, s návrhom na jej vzdelávanie v špeciálnej základnej škole. 6. Žalobkyňa poukázala i na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného z 25.5.2016, v ktorom zrušil svoje rozhodnutie z 20.10.2015, o zamietnutí invalidného dôchodku. Žalovaný síce stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky na 55 %, ale dátum vzniku invalidity určil na deň 29.6.2015. Žalobkyňa žiadala o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu so žiadosťou, aby bola žalobkyni uznaná takzvaná invalidita z mladosti, t.j. počas trvania obdobia do ukončenia maloletosti a to dňom nadobudnutia plnoletosti, t.j. dňom X.X.XXXX. II. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení z 27.2.2017 a 18. 4. 2007, uviedol, že rozhodnutím z 23. 5. 2016 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok ku X.X.XXXX, /dovŕšila plnoletosť/, ktoré jej bolo doručené 13.6.2016. Proti rozhodnutiu podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia na Krajskom súde v Košiciach 7. 7. 2016 a dňa 6. 7. 2016 podala odvolanie u žalovaného priamo. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného vo veci žiadosti o priznanie invalidného dôchodku rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne 7.10.2016 tak, že zamietol jej odvolanie v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXXXXXX X z 23.5.2016, aplikujúc ustanovenia zákona č.162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku, po 1.7.2016). Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia generálneho riaditeľa /č.l.37/ vyplýva, že konal podľa § 218 ods.1 a 2 zákona č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a konštatoval, že žalobkyňa napadla žalobou rozhodnutie žalovaného č. XXX XXXXXXX X z 23.5.2016 duplicitne aj na súde žalobou. Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť s poukazom na to, že rozhodnutie, ktoré žalobkyňa napadla, t.j. rozhodnutie z 23.5.2016 jej bolo doručené a proti tomuto podala včas, 6.7.2016 odvolanie a poukázala na zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré vznikli už pri narodení a nie 29.6.2015. Žiadala opätovné posúdenie jej zdravotného stavu s cieľom stanoviť deň vzniku invalidity ku dňu nadobudnutia jej plnoletosti. 8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol 7.10.2016 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalobcu zo dňa 23.5.2016, tak že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2016. V odôvodnení poukázal na ust. §§ 71 ods.1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 72 ods. 1 a § 153 ods.5 § 218 ods.1 a 2 zák. č. 463/2003 Z. z o sociálnom poistení a poučil ju o možnosti jeho rozhodnutie podľa zákona 162/2015 Z. z preskúmať na súde, v lehote do 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia podať na správny súd. Vychádzal z možnosti upravenej v ustanoveniach §§ 71 ods.1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z.z. a vo veci samej urobil analýzu zdravotného stavu žalobkyne od prvých známok jej ochorenia, ktoré sú zaznamenané v jej zdravotnej dokumentácii. Konštatoval, že psychiatrické vyšetrenie z 24.6.2015 dokumentovalo len ľahkú mentálnu retardáciu na úrovni ľahkej debility. Vzhľadom na výsledky vyšetrenia pedagogickým psychológom, ktorý konštatoval, že dieťa spĺňa požiadavku po vedomostnej stránke zaradenia do špeciálnej triedy v základnej škole a súčasne konštatoval ľahkú duševnú zaostalosť žalobkyne. Konštatoval, že aj takéto osoby sú schopné udržiavať spoločenské vzťahy a uplatniť sa v menej náročnej manuálnej práci. Zvládnutie základnej školy v riadnom termíne a konštatovanie, že aj v čase narodenia neboli u nej zistené žiadne metabolické a endokrinné poruchy, ktoré by mali vplyv na jej psychiku, jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pripisoval odborník postupnému vývoju jej dospievania, kedy sa zhoršili poruchy stupňa inteligencie, bola narušená prezentácia úrovne vedomostí a ľahká mentálna retardácia v pásme ťažkej debility s poruchami správania, ktorú konštatoval lekár, zakladá v súčasnosti jej obmedzenie vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Rozhodujúcou otázkou bola otázka stanovenia vzniku nároku žalobkyne na invalidný dôchodok, ku ktorému podľa rozhodnutia došlo 29.6.2015. Krajská posudková komisia 26.4.2016 urobila tento záver, ktorý bol rozhodnutím o skutkovom stave, na ktorom založil žalovaný svoje rozhodnutie. Uvedený záver o ustanovení vzniku nároku na invalidný dôchodok ovplyvňuje priznanie jeho výšky, resp. jeho priznanie po splnení ďalšej z podmienok § 70 ods.1 a § 72, t.j. potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že 29.6.2015 bola žalobkyňa dospelou od 19.1.2011. A za toto obdobie nebola zamestnaná ani evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a preto jej invalidný dôchodok žalovaný nepriznal. Dátum určenia vzniku invalidity je rozhodujúci a viazaný na psychologické vyšetrenie z uvedeného dňa, kedy bola konštatovaná u žalobkyne duševná zaostalosť na úrovni ťažkej debility. Aj posudkový lekár sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v G. vo svojom posudku uviedol, že ťažká debilita nebola do dovŕšenia 18-teho roku veku preukázaná žiadnym odborným vyšetrením a popisuje ju až odborné vyšetrenie z júna 2015. Preto nie je dôvod na priznanie invalidity pred 18-tym rokom veku. 9. Žalovaný žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť podľa § 190 zákona č.160/2015 Z.z. SSP, s poukazom na to, že Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne 7.10.2016 rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného z 23.5.2016 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie /§ 293dp ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 125/2016/. III. Právna úprava 10. Podľa § 6 ods. 1 zák. č 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok /ďalej aj SSP/ správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 23 ods. 1 SSP, na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. 13. Podľa § 23 ods.2 písm. b/ SSP sudca na krajskom súde koná a b) správnych žalobách v sociálnych veciach, 14. Podľa § 49 ods. 1, 2 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. (2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 písm.b/ v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) o.i. 15. Podľa § 178 ods. 1, SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 180 ods. SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 17. Podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 18. Podľa § 182 SSP 1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1,c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh"). 2) K správnej žalobe musí byť pripojené a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom. 19. Podľa § 293dp ods. 1,2 zák. č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení / ďalej len zákona 463/2001 Z. z. alebo zákon o sociálnom poistení/ konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne /prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2016/. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 20. Po oboznámení obsahu spisu a administratívneho spisu žalovaného správny súd postupom podľa § 99 písm. b /SSP konanie zastavil. 21. Správny súd konštatuje, že žalobu podala žalobkyňa na súd 7.7.2016 v čase, keď od 1.7.2016 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 293dp ods. 1, 2 zákona 463/2001 Z. z. a zák. č. 125/2016 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O odvolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ, lebo zákon upravil rozhodovanie v sociálnych veciach proti rozhodnutiu o priznaní dávky sociálneho poistenia. ustanovením § 293dp ods. 1, 2 po 1. 7. 2016. 22. Právomoc správneho súdu /§6 SSP/ a jeho vecná príslušnosť /§ 9,10 SSP/ na rozhodnutie o žalobe žalobkyne podanej na súd 7. 7. 2016, ktorým žiadala v konaní o neplatnosť zmeniť rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 5. 2016, proti ktorému podala odvolanie 6. 7. 2016 u žalovaného po 1.7.2016 nie je daná. 23. Súd konštatuje, že až samotné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného bolo podkladom pre podanie správnej žaloby žalobkyne v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, pričom sa na takúto správnu žalobu vzťahujú ustanovenia všeobecnej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku, upravené v § 177, § 178, § 181, §182 a nasl.. 24. Správny súd zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a nie je dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods.1.SSP. K nedostatkom procesných podmienok konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí právomoc súdu. Právomoc je v Správnom súdnom poriadku upravená v druhej hlave v ust.§ § 6, 7 a 8 SSP. Rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného z 23. 5. 2016 podanom u žalovaného 6. 7. 2016 Generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne vytvára neprekonateľnú prekážku konania, ktorú nie je možné zhojiť. Právomoc rozhodnúť o odvolaní žalobkyne patrila Generálnemu riaditeľovi SP. Správny súd by bol príslušný len na konanie o žalobe žalobkyne proti právoplatnému rozhodnutiu GR Sociálnej poisťovne zo dňa 7. 10. 2016, ktorú však žalobkyňa nepodala. V prípade posudzovanej žaloby žalobkyne podanej na správny súd žalobkyňou 7. 7 2016 ide totiž o žalobu proti rozhodnutiu žalovaného z 23. 5. 2016 ako už bolo konštatované, na konanie o ktorej nemá správny súd právomoc. 25. Ďalej súd pripomína, že žalobkyňa bola poučená o procesných právach a povinnostiach účastníka konania, ktoré jej boli zaslané, v ktorých bola poučená o ustanoveniach § 49 ods.1, 2 Správneho súdneho poriadku a tiež bola poučená o povinnom zastúpení advokátom. 26. Podľa § 99 písm. b/ SSP bolo konanie zastavené pre nedostatok podmienky konania, ktorou je právomoc a vecná príslušnosť správneho súdu. 27. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 28. Preto správny súd podľa § 170 písm. b/ SSP žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa § 439 ods. 1,2,3 zák. č. 162/2015 Z. z. /SSP/ je kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, a) ktorým sa upravuje vedenie konania, b) proti ktorému je prípustná sťažnosť, c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa, e) týkajúceho sa odkladného účinku žaloby, f) o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2, g) ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky, h) o výške náhrady trov konania. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).