Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200812 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200812.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňa JUDr. Tamara Sklenárová, v právnej veci navrhovateľa: P.. P. F., bytom J. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. apríla 2016 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 21. 04. 2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 05. 12. 2015. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12. 01. 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 05. 12. 2015. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 24. 08. 1993 bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 119 - § 120 zákona č. 410/91 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 01. 09. 1993, priznaný príspevok za službu. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 08. 1978 do 31. 07. 1980 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 08. 1980 do 26. 08. 1991 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 27. 08. 1991 do 31. 08. 1993 v I. kategórii funkcií, t. j. spolu 15 rokov a 35 dní v I. kategórii funkcií. 3. Citujúc ustanovenia § 274, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, konštatovala, že vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku mu od 05. 12. 2015 nevznikol. Tento mu nevznikol ani v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov z dôvodu, že doba výkonu služby zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31. 12. 1999. Keďže navrhovateľ získal celkovo iba 15 rokov a 35 dní doby služby v I. kategórii funkcií a doba služby zaradená do I. pracovnej kategórie netrvala k 31. 12. 1999, ustanovenia § 21 a 174 zákona o sociálnom zabezpečení sa na neho nevzťahujú. Jeho dôchodkový vek v súlade s § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je 62 rokov veku , ktorý dovŕši 05. 12. 2022. Preto mu nárok na starobný dôchodok ku dňu 05. 12. 2015 nevznikol. 4. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Poukázal na to, že odporkyňa pri posudzovaní jeho nároku vychádzala z mylných údajov o jeho služobnom pomere, keďže v listinných dokladoch Ministerstva vnútra SR, a to v spise č. p. VS-29.078/6-1-93 z 24. 08. 1993 mu bolo ku dňu skončenia služobného pomeru s prihliadnutím na započítanú dobu služby v ozbrojených silách od 18. roku veku priznaných 21 rokov služobného pomeru. Teda nie 15 rokov a 35 dní v I. kategórii funkcií ako tvrdí odporkyňa. Zvýhodnená doba výkonu funkcie osobitnej povahy alebo osobitného stupňa, keďže ako vojak z povolania vykonával rizikovú prácu trvala 21 rokov, 11 mesiacov a 26 dní, čo je v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 a preto podľa jeho názoru spĺňa podmienku odchodu do dôchodku vo veku 55 rokov. 5. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 07. 2016 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť . Uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. 01. 2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 05. 12. 2015. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 24. 08. 1993 bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 119 - § 120 zákona č. 410/91 zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 01. 09. 1993, priznaný príspevok za službu. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 08. 1978 do 31. 07. 1980 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 01. 08. 1980 do 26. 08. 1991 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 27. 08. 1991 do 31. 08. 1993 v I. kategórii funkcií, t. j. spolu 15 rokov a 35 dní v I. kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľa trval 21 skončených rokov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu však bolo zhodnotených 15 rokov a 35 dní v I. kategórii funkcií. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku mu 05. 12. 2015 nevznikol. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Okrem iných ustanovení, zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. 12. 2023. zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí odcitovala príslušné ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporkyňa taktiež odcitovala ustanovenie § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a taktiež riadne odôvodnila, prečo navrhovateľ nespĺňa podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol z dôvodu, že doba výkonu služby zaradená do I. kategórie funkcií netrvala k 31. 12. 1999. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ splní podmienku dovŕšenia dôchodkového veku 05. 12. 2022, kedy dovŕši vek 62 rokov. V závere zdôraznila, že v napadnutom rozhodnutí riadne a dostatočne zdôvodnila, že navrhovateľ k 05. 12. 2015 nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie starobného dôchodku a tou je dovŕšenie dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jeho dôchodkové nároky, mala odporkyňa za to, že dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené správne a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 6. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 06. 06. 2016 nie je dôvodný. 7. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. 01. 2016 požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 05. 12. 2015. 8. Rozkazom vo veciach personálnych veliteľa Mestského veliteľstva PZ SR Bratislava zo dňa 13. 05. 1993 bol navrhovateľ podľa § 109 ods. 1 zák. č. 410/91 Zb. na jeho žiadosť uplynutím výpovednej lehoty uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ SR s tým, že služobný pomer končí dňom 31. 08. 1993. 9. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia č. VS-29.078/6-1-93 zo dňa 09. 09. 1993, bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 119 - § 120 zákona č. 410/91 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky od 01. 09. 1993 priznaný príspevok za službu s prihliadnutím na započítanú dobu služby v ozbrojených silách od 18 rokov veku, t. j. 21 rokov ku dňu skončenia služobného pomeru. 10. Z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke navrhovateľa, vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia dňa 11. 03. 2016 pod č. č. SPOU-OSZ-29.078-24/2016-VZ, doručeného odporkyni dňa 15. 03. 2016 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 09. 1993 podľa zák. č. 410/91 Zb. priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií získaná ako - od 01. 08. 1978 do 31. 07. 1980 - základná vojenská služba, - od 01. 08. 1980 do 26. 08. 1991 - služba vojaka z povolania - od 27. 08. 1991 do 31. 12. 1992 - služba policajta Federálneho policajného zboru - od 01. 01. 1993 do 31. 08. 1993 - služba policajta Policajného zboru, pričom na určenie výšky sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru 15 rokov a 35 dní. 11. Z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke navrhovateľa, vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia dňa 01. 02. 2016 pod č. č. SPOU-OSZ-29.078-22/2016-VZ, doručeného odporkyni navrhovateľom dňa 16. 02. 2016 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. 09. 1993 podľa zák. č. 410/91 Zb. priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií získaná ako - od 01. 08. 1978 do 31. 07. 1980 - základná vojenská služba, - od 01. 08. 1980 do 26. 08. 1991 - služba vojaka z povolania - od 27. 08. 1991 do 31. 12. 1992 - služba policajta Federálneho policajného zboru - od 01. 01. 1993 do 31. 08. 1993 - služba policajta Policajného zboru, t.j. 6 rokov a 11 mesiacov ako zvýhodnený zápočet, pričom na určenie výšky sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru 15 rokov a 35 dní a 6 rokov a 11 mesiacov zvýhodneného zápočtu.. 12. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu č. SPOU-OSZ-29.078-030/2017-VZ zo dňa 17. 08. 2017, vyžiadaného súdom za účelom vysvetlenia rozporu medzi už citovanými oznámeniami zo dňa 01. 02. 2016 a 11. 03. 2016 vyplýva, že pre nárok a výšku príspevku za službu bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu - základnej vojenskej služby od 01. 08. 1978 do 31. 07. 1980, - služby vojaka z povolania Ministerstva vnútra ČSSR od 01. 08. 1980 do 26. 08. 1991, - služby policajta Federálneho policajného zboru ČSFR od 27. 08. 1991 do 31. 12. 1992 - služby policajta Policajného zboru SR od 01. 01. 1993 do 31. 08. 1993, tzn. doby skutočného výkonu štátnej služby, čo spolu predstavujú 15 rokov a 35 dní. 13. Pokiaľ ide o zvýhodnený zápočet, ktorý však nemá žiaden vplyv na posúdenie splnenia podmienok nároku na dávky dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ministerstvo vnútra uviedlo: 14. „Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 410/ 1991 Zb. policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, ak boli započítané podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ďalej minister vnútra Československej socialistickej republiky ustanoví, v akom rozsahu sa pre priznanie platového vyrovnania a príspevku za službu zvýhodnene započítava služba výkonného letca a výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti; môže tiež ustanoviť, ktoré ďalšie doby, najmä doby odbojovej činnosti a väznenia z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, sa započítavajú do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru. 16. Na základe vydaných rozkazov veliteľa 11. brigády pohraničnej stráže Bratislava č. 062/1981, č. 038/1982, č. 019/1983 a č. 029/1987 bola menovanému započítaná aj doba výkonu služby zhodnotená práve zvýhodneným započítaním v rozsahu 6 rokov a 330 dní tak, ako to v danom čase predpokladalo ustanovenie § 134 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb. Predmetné rozkazy sa nachádzajú v archíve Ústavu pamäti národa v Bratislave. 17. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. účinným v čase skončenia služobného pomeru menovaného policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, ak boli započítané podľa doterajších predpisov. 18. Podľa § 152 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti. 19. Rozsah zvýhodneného započítavania doby výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti pre priznanie príspevku za službu a jeho výšku boli v čase skončenia služobného pomeru menovaného upravené ustanoveniami § 97 a § 98 výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86/1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 410/1991 Zb. (ďalej len „výnos č. 86/1991"). 20. Podľa § 97 ods. 1 výnosu č. 86/1991 funkcie osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti sú funkcie a) pyrotechnikov a pomocníkov pyrotechnikov, b) pri výkone ktorých trvale prevažuje bezprostredná práca s nebezpečnými bojovými trhavinami, chemickými otravnými alebo rádioaktívnymi látkami, biologickými a chemickými škodlivinami alebo pôvodcami zvlášť' nebezpečných nákaz, c) pri výkone ktorých policajt konal službu v zahraničí, ak pri výkone týchto funkcii má policajt nárok na zvýšený zápočet doby služby podľa § 98 alebo pokiaľ doba výkonu týchto funkcií bola zvýšene započítaná podľa skôr platných predpisov a sociálnom zabezpečení. 21. Podľa § 97 ods. 2 výnosu č. 86/1991 za výkon funkcie osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti sa považuje aj iná doba služby, než je uvedená v odseku 1, pokiaľ bola zvýšene započítaná podľa skôr platných predpisov o sociálnom zabezpečení. 22. Z uvedeného je tak bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zvýhodnene započítaná doba u menovaného v rozsahu 6 rokov a 330 dní sa započítala do doby trvania služobného pomeru, avšak len na účely posúdenia splnenia podmienok vzniku nároku na príspevok za službu a na určenie jeho výšky. 23. Doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, v prípade menovaného 6 rokov a 330 dní, je však iba dobou fiktívnou, ktorá má umožniť, za splnenia právnym predpisom stanovených podmienok, uvedených v § 97 a § 98 výnosu č. 86/1991, priznať dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 410/1991 Zb., vo vyššej sume, v porovnaní s policajtmi, ktorí vykonali reálny služobný pomer v rovnakom rozsahu ako menovaný, ale neboli zaradení vo funkcii osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti. 24. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dobu výkonu služby bolo a je možné hodnotiť' vo zvýšenom rozsahu podľa § 97 výnosu č. 86/1991 výlučne len pre potreby výkonu ustanovení zákona č. 410/1991 Zb. tak, ako to vyplýva aj priamo z názvu tohto výnosu. 25. To znamená, že dobu výkonu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním, bolo možné, tak ako to ustanovuje § 152 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., v spojení s § 97 a § 98 výnosu č. 86/1991, hodnotiť len pre vznik nároku a výšku príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb. 26. V tejto súvislosti považuje odbor za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že ani pri zvyšovaní príspevku za službu, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."), sa na dobu výkonu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním neprihliada. 27. V súlade s ustanovením § 68 ods. 3 zákona č. 328 /2002 Z. z. sa do doby trvania služobného pomeru na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním. Podľa uvedeného ustanovenia je výsluhový dôchodok menovaného pravidelne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka zvyšovaný iba za 15 rokov reálne vykonaného služobného pomeru. 28. V zmysle uvedeného je možné opätovne konštatovať, že doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, v prípade menovaného išlo o 6 rokov a 330 dní, sa nehodnotí ako doba výkonu zamestnania na účely dôchodkového poistenia podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z., a to aj napriek tomu, že príspevok za službu bol menovanému priznaný v takej výške, ako keby jeho služobný pomer trval 22 rokov, aj keď' trvanie skutočnej doby služobného pomeru bolo len v rozsahu 15 rokov a 35 dni. 29. Z uvedených dôvodov bolo pre potreby Sociálnej poisťovne, ústredie vydané oznámenie č. p.: SPOU- OSZ-29.078-24/2016-VZ zo dňa 11. 03. 2016, v ktorom sú v bode č. 5 uvedené správne údaje, tzn. 15 rokov a 35 dní služobného pomeru, ktorého údaje sú zhodné s oznámením adresovaným menovanému pod č. p.: SPOU-OSZ-29.078-20/2016-VZ zo dňa 04. 01. 2016. 30. Pokiaľ ide o oznámenie evidované pod č. p.: SPOU-OSZ-29.078-22/2016-VZ zo dňa 01. 02. 2016, ktoré bolo zaslané menovanému, je potrebné uviesť, že toto oznámenie bolo vydané na základe výslovnej žiadosti menovaného, ktorej overenú fotokópiu Vám v prílohe zasielame, s tým, že trval na tom, aby v predmetnom oznámení bola uvedená aj doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním. 31. Záverom je potrebné uviesť, že ani ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. a ani ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pojem „zvýhodnene započítaná doba" neupravujú. Uvedený pojem je uvedený výlučne len v ustanovení § 59 zákona č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k dávkam výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov.“ 32. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13. 06. 2017 zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu z dôvodov v ňom uvedených. Poznamenal, že pôvodne Ministerstvom vnútra SR pre sociálnu poisťovňu bolo vydané potvrdenie, resp. oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke 11. 03. 2016, kde bolo uvedené, že na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 15 rokov a 35 dní, pričom z tohto potvrdenia vychádzala sociálna poisťovňa pri posudzovaní jeho nároku. Ďalej uviedol, že on v priebehu konania predložil sociálnej poisťovni potvrdenie zo dňa 01. 02. 2016, ktoré bolo vydané na základe ním navrhnutej opravy, v ktorom je však uvedené, že na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 15 rokov 35 dní a 6 rokov a 11 mesiacov zvýhodneného zápočtu, čo korešponduje s dobou, ktorá bola zohľadnená pre určenie dávky výsluhového zabezpečenia, do ktorej bola zahrnutá celková doba 21 rokov. Poukázal na to, že podľa vtedy platnej úpravy, keďže službu vykonával na hranici, vzhľadom na jej náročnosť a rozsah, obdobie výkonu tejto služby 6 rokov a 11 mesiacov, ako to vyplýva z predloženého potvrdenia ako zvýhodnený zápočet bolo započítané dvakrát a to podľa platnej legislatívy. Okrem toho získal aj ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, tzn. že v celom rozsahu to bolo 21 rokov. Vychádzajúc z uvedeného zastával názor, že splnil podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov v zmysle podanej žiadosti. 33. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2017 navrhovateľ uviedol, že i napriek vyjadreniu Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 17. 08. 2017, zotrváva na svojich vyjadreniach a prednesoch, ktoré boli učinené v doterajšom priebehu konania, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že pri ukončení služobného pomeru mu bolo povedané, že zvýhodnená doba sa podľa zákona č. 100/1988 Zb. bude započítavať do odpracovaných rokov pre odchod do starobného dôchodku v nižšom veku v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., tzn. vo veku 55 rokov. Vzhľadom na uvedené si aj uplatnil predmetný nárok. Nie je mu zrejmé, z akých pohnútok alebo dôvodov sa uvedená skutočnosť začala iným spôsobom posudzovať. 34. Zástupkyňa odporkyne s poukazom na obsah vyjadrenia vyjadreniu Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo oboznámené na pojednávaní, poukazuje na to, že rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzalo zo správnych údajov, ktoré boli sociálnej poisťovni ministerstvom vnútra poskytnuté, tzn., že u navrhovateľa bola zohľadnená doba 15 rokov a 35 dní vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. 35. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. 36. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 cit. zákona do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to: a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 37. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 cit. zákona, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). 38. Podľa ustanovenia § 174 cit. zákona, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 39. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40. Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 cit. zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 42. Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 43. Podľa ustanovenia § 274 ods. 2 zákona suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 44. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa o obsahom administratívneho spisu i s dôkazmi, vykonanými v priebehu súdneho konania, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 05. 12. 2015 postupovala správne v súlade s príslušnou právnou úpravou. 45. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov (získal 15 rokov 35 dní), nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku, t. j. ku dňu 05. 12. 2015 nevznikol. Navrhovateľovi nevznikol ani nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože doba výkonu služby zaradená do I. kategórie funkcií u neho netrvala k 31. 12. 1999. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho nároku na požadovanú dôchodkovú dávku, súd konštatuje, že tento bol odporkyňou posúdený správne. 46. K námietke navrhovateľa, že mu odporkyňa pre účely priznania starobného dôchodku nezohľadnila "zvýhodnene započítanú dobu" v rozsahu 6 rokov a 330 dní v I. pracovnej kategórii, ktorá sa mu započítala do doby trvania služobného pomeru, súd považuje za potrebné uviesť, že doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, v prípade menovaného 6 rokov a 330 dní, je iba dobou fiktívnou, ktorá má umožniť, za splnenia právnym predpisom stanovených podmienok, uvedených v § 97 a § 98 výnosu č. 86/1991, priznať dávku výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 410/1991 Zb., vo vyššej sume, v porovnaní s policajtmi, ktorí vykonali reálny služobný pomer v rovnakom rozsahu ako menovaný, ale neboli zaradení vo funkcii osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti. Túto dobu bolo a je možné hodnotiť vo zvýšenom rozsahu podľa § 97 výnosu č. 86/1991 výlučne len pre potreby výkonu ustanovení zákona č. 410/1991 Zb. tak, ako to vyplýva aj priamo z názvu tohto výnosu. To znamená, že dobu výkonu služby zhodnotenú zvýhodneným započítaním, bolo možné, tak ako to ustanovuje § 152 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., v spojení s § 97 a § 98 výnosu č. 86/1991, hodnotiť len pre vznik nároku a výšku príspevku za službu podľa zákona č. 410/1991 Zb., ako to vyplýva z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu č. SPOU-OSZ-29.078-030/2017-VZ zo dňa 17. 08. 2017. 47. Z uvedeného vyplýva, že doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním, v sa nehodnotí ako doba výkonu zamestnania na účely dôchodkového poistenia podľa všeobecného predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z., a to aj napriek tomu, že príspevok za službu bol menovanému priznaný v takej výške, ako keby jeho služobný pomer trval 22 rokov, aj keď' trvanie skutočnej doby služobného pomeru bolo len v rozsahu 15 rokov a 35 dni. 48. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p., aplikovaného v súlade s § 492 ods. 1 SSP, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. 49. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.