Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201015 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Z. D., F. XXX/XX, D., práv. zast.: JUDr. Ján Cáfal, advokát, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.07.2016 č. 103456676/2016, takto r o z h o d o l : Podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.07.2016 č. 103456676/2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 16.03.2016 č. XXXXXX/XXXX a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 16.03.2016 č. XXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 v sume 78.783,98 eur, keďže predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 13.05.2015 č. XXXXXX/XXXX žalovaný svojím rozhodnutím z 20.08.2015 č. XXXXXXX/XXXX zrušil a vrátil Daňovému úradu Košice z dôvodu procesného pochybenia Daňového úradu Košice pri prerokovaní výsledkov vyrubovacieho konania a vydaní rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 13.05.2015 č. XXXXXX/XXXX, konkrétne z toho dôvodu, že žalobca si zásielku, predvolanie na ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo oboznámenie žalobcu s vykonanými novými dôkazmi, na deň 12.05.2015, prevzal až dňa 16.05.2015, posledný deň úložnej lehoty, pričom ostatné odvolacie námietky žalobcu vrátane námietky nezákonnosti daňovej kontroly, ktorá trvala viac ako 1 rok, žalovaný neuznal za dôvodné, majúc za to, že postup správcu dane podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku, ktorý paragraf nadobudol účinnosť od 30.12.2012, v zmysle ktorého sa daňové konania začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. dokončia podľa Daňového poriadku, bol súladný so zákonom. Ďalej žalovaný tvrdil, že úkon, doručenie protokolu o vykonaní daňovej kontroly, nebol zrušený, keďže prerokovanie protokolu nemožno zrušiť, lebo nejde o rozhodnutie, ale len o procesný úkon, ktorý daňovú kontrolu ukončil dňa 15.11.2012, a tento je úkonom smerujúcim k vyrubeniu dane, pričom už v tomto rozhodnutí žalovaného z 20.08.2015 žalovaný nepovažoval námietky žalobcu týkajúce sa skutkových zistení a nesprávneho zamerania daňovej kontroly za opodstatnené. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 15.07.2016. 2. Včas podanou žalobu, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 06.09.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom v žalobe namietal predovšetkým nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pritom argumentujúc nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/2010 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf 55/2011, poukazoval na rozdiely medzi odôvodnením žalovaného rozhodnutia a predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného ešte zo dňa 14.03.2013, v ktorom predchádzajúcom rozhodnutí žalovaný uznal argumentáciu žalobcu o nezákonnej daňovej kontrole; namietal, že W. D., ktorá vykonávala daňovú kontrolu 16.10.2012, ju vykonávala ako vylúčená z daňovej kontroly; namietal, že opakovaná daňová kontrola bola nezákonná a neboli predvolaní svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť, išlo o svedkov G., A. a A.. Preto z uvedených dôvodov mal za to, že žalované rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné, žalované rozhodnutie za nezákonné, lebo žalovaný pri zistení skutkového stavu neurobil všetko, čo mal urobiť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2016 považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné a k týmto námietkam uviedol, že: „... v súvislosti s nedodržaním lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane sa žalovaný jednoznačne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že „rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 14.03.2013, bol dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2012 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z dôvodu pochybenia správcu dane pri nedodržaní lehoty na vykonanie kontroly. V dôsledku toho bol protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2012 a Dodatok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.11.2012, posúdený ako nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Po zrušení rozhodnutia vydaného na základe protokolu z daňovej kontroly a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania. Nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane malo za následok zrušenie rozhodnutia správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2012 a nie zrušenie platnosti všetkých úkonov a dôkazov zabezpečených v rámci zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Konanie vo veci vyrubenej dane pokračovalo vo vyrubovacom konaní, do ktorého bol správca dane vydaným rozhodnutím vrátený. Samotná skutočnosť, že žalovaný v dôsledku procesných pochybení správcu dane (nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, vykonanie opätovnej daňovej kontroly a neprerokovanie výsledkov vyrubovacieho konania) opakovane zrušil rozhodnutia správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie neznamená, že na základe dôkazov zabezpečených v rámci lehoty na vykonanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nemohol rozhodnúť v neprospech daňového subjektu a rozhodnutie správcu dane potvrdiť. Námietka nezákonnosti v konaní, ktorú žalobca vidí v tom, že U.. W. D., ktorá vykonávala u žalobcu daňovú kontrolu požiadala dňa 12.10.2012 o vylúčenie, no napriek tomu kontrolu vykonávala až do 05.11.2012, je neopodstatnená. Poverenie na výkon daňovej kontroly bolo U.. W. D. zrušené s účinnosťou odo dňa 05.11.2012 (zrušenie poverenia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX), takže do uvedeného času bola oprávnená vykonávať úkony, ktoré jej z platného poverenia na vykonanie daňovej kontroly vyplývali. Právnymi závermi z rozsudkov NS SR a nálezu Ústavného súdu SR, ktoré žalobca v žalobe uviedol, sú len informačného charakteru a žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej veci má prvky niektorého z týchto rozsudkov. Všeobecnú argumentáciu o podstatnom porušení ustanovení a o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorú žalobca uvádza v súvislosti s vykonaním opätovnej daňovej kontroly, považuje žalovaný za neopodstatnenú. Rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane na základe protokolu z opätovnej daňovej kontroly, bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2014 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Výsledky konania v rámci opätovnej daňovej kontroly neboli v ďalšom konaní použité na dôkazy. Ani ďalšie tvrdenie žalobcu o porušení ustanovenia o dokazovaní v daňovom konaní (§ 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku) a uvádzaní rovnakých dôvodov ako správca dane bez toho, aby bolo možné zistiť, akým spôsobom žalovaný hodnotil dôkazy a vysporiadal sa s odvolaním žalobcu zo dňa 14.04.2016, nie sú ani konkrétne ani opodstatnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými (aj neustále sa opakujúcimi) námietkami žalobcu. Správca dane nepožadoval opakovane doklady od dodávateľa žalobcu K. K. z dôvodu, že u K. K. vykonal daňovú kontrolu, z ktorej vyhotovil protokol z kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 14.06.2013, na základe ktorého vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 128 631,93 eura. Pri vykonaní kontroly u K. K. správca dane preveroval a do daňových výdavkov neuznal výdavky na úhradu faktúr vyhotovených spoločnosťou G..A..A.. Z., S..X..F.., ktoré K. K. ďalej fakturoval žalobcovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2013. Žalovaný vo vydaných rozhodnutiach (uvedených v žalobe) vo veci vypočutia svedkov P. G., M. A. a X. A. upozornil správcu dane na preverenie postupu pri zabezpečení dôkazov a v prípade zistenia nedostatkov, k ich odstráneniu. Správca dane vykonal predvolania menovaných svedkov v súlade so zákonom. Skutočnosť, že svedkovia sa na základe zaslaného predvolania ústne pojednávanie nedostavili, nemá vplyv na zabezpečené dôkazy týkajúce sa spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.., pretože ako to žalovaný uviedol, aj v napadnutom rozhodnutí zápisnica z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.. je verejná istina, dostupná správcovi dane. Súpis odovzdaných dokladov za roky 2008, 2009, 2010 a 2011, ktorý je súčasťou zápisnice, neobsahuje žiadne vystavené odberateľské faktúry ani príjmové pokladničné doklady, čo preukazuje, že spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. v roku 2010 nevystavila žiadne odberateľské faktúry a nedosiahla žiadne príjmy. Spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. podala dňa 20.01.2011 „nulové“ daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I.- IV. štvrťrok 2010 a v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 vykázala iba náklady a žiadne výnosy. V Zápisnici z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.. zo dňa 8.3.2011 je v bode c) zaznamenaná informácia, že spoločnosť v priebehu roka 2010 nevykonávala žiadnu činnosť - nedarilo sa jej získať žiadne zákazky. Okrem toho v zdaňovanom období roka 2010 mala spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.., podľa výpisu z obchodného registra, sídlo na adrese D. XX, XXX XX D.. Na odberateľských faktúrach, ktoré mala spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. vystaviť pre K. K. je uvedená adresa sídla spoločnosti Q. X, XXX XX D.. Na adrese Q. X, XXX XX D., mala spoločnosť sídlo až od 02.04.2011. Rovnaká adresa je uvedená aj na odtlačku pečiatky na faktúrach, pričom spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. používala v roku 2010 inú pečiatku (jej odtlačok je na súpise odovzdaných dokladov pri zápisnici z valného zhromaždenia), ako aj pečiatka použitá na dokladoch, ktoré predložil K. K. a ktoré mala pre neho táto spoločnosť vystaviť.“ 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.11.2016, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.10.2016 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch svojej žaloby. 5. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní, konajúc v neprítomnosti žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „Trváme na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukazujeme na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v žalobe, ako vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. Navrhujeme, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g), a v prípade úspechu si uplatňujeme 100 %-nú náhradu trov konania.“ 7. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane, Daňový úrad Košice, vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010. Na základe protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly (č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 24.09.2012 a dodatok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX) správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon SNR č. 511/1992 Zb.”) vyrubil rozdiel dane v sume 78.783,98 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že kontrola nebola vykonaná v súlade s § 15 ods. 17 zákona SNR č. 511/1992 Zb., žalovaný na základe odvolania daňového subjektu rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (rozhodnutie č. XXXXXXX/X /.- XXXXXX/XXXX/XXXX). Potom správca dane vykonal u žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie opätovnú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.06.2014 a vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.07.2014 o vyrubení rozdielu dane vo výške 78.783,98 eur. Žalovaný na základe odvolania daňového subjektu rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2014 rozhodnutie správcu dane vzhľadom na nezákonnosť vykonania opätovnej daňovej kontroly zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vykonaní ďalšieho konania správca dane vydal vo veci dodatočný platobný výmer č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 13.05.2015, ktorý žalovaný na základe odvolania žalobcu a z dôvodu procesného pochybenia správcu dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru a neprerokovaní výsledkov vyrubovacieho konania rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane po vykonaní vyrubovacieho konania neuznal daňovému subjektu do daňových výdavkov (okrem výdavkov na nákup televízora a dopravných výdavkov v celkovej sume 436,13 eur bez DPH) výdavky na úhradu dodávateľských faktúr od dodávateľa K. K., T. X, XXX XX D., DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej len „K. K.“) v celkovej sume 410.190,70 eur (bez DPH), vystavených za stavebné práce, za kresličské, grafické a figurántske práce na zhotovenie projektových dokumentácií, za technické poradenstvo a inžinierske služby k stavebným akciám, za marketingovú činnosť, získavanie a spracovanie podkladov pre tendrovú dokumentáciu k jednotlivým stavebným zákazkám, za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, z činnosti obchodného zástupcu (provízie), za vyhotovenie podkladov ku školeniu, a to na základe faktúr č. XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX/A, XXX/X/ XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/ XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/ XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/ X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX,XXX/ X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/ X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX/A, XXX/X/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX/A, XXX/XX/XXXX, XXX/ XX/XXXX, XXX/XX/XXXX/A, XXX/XX/XXXX/B, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/ XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/XX/XXXX (súpis faktúr je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane). Žalobca zaúčtoval v peňažnom denníku faktúry od dodávateľa K. K. v celkovej sume 484.027,70 eur (bez DPH), avšak do daňových výdavkov neboli zahrnuté úhrady realizované v roku 2011 v celkovej sume 73.837,- eur, takže celkový vplyv na základ dane predstavoval sumu 410.190,70 eur (bez DPH). Správca dane preveroval faktúry, ktoré K. K. vystavil pre žalobcu, a zistil, že tie isté práce, činnosti, sprostredkovanie, provízia obchodného zástupcu, fakturované K. K. pre žalobcu, sú uvedené aj na dodávateľských faktúrach, ktoré pre K. K. vystavila spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.., Q. X, D. (ďalej len „G..A..A.. Z., S..X..F..“) ako dodávateľ prác a služieb. Správca dane za účelom preverenia realizácie fakturovaných prác v reťazci G..A..A.. Z., S..X..F.. - K. K. - Z. D. predvolal konateľov spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.. P.W. G., M. A. a X. A. (konatelia od 25.07.2008 do 01.04.2011). Správca dane pri preverovaní spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.., ktorá mala dodať sporné práce a služby K. K., vyhotovil s konateľom spoločnosti M. A., ktorý sa dňa 12.03.2012 dostavil na daňový úrad, Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2012. Konateľ M. A. však zároveň predložil správcovi dane aj listinné dôkazy týkajúce sa činnosti spoločnosti v období rokov 2008 až 2011, a to Zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.. v rokovacej miestnosti na S. XX, D. zo dňa 08.03.2011 a Súpis odovzdaných dokladov za roky 2008, 2009, 2010 a 2011. Predložený súpis odovzdaných dokladov neobsahuje žiadne vystavené odberateľské faktúry ani príjmové pokladničné doklady, čo preukazuje, že spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. v roku 2010 nevystavila žiadne odberateľské faktúry a nemala žiadne príjmy. Spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. podala dňa 20.01.2011 „nulové“ daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I.-IV. štvrťrok 2010 a v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 vykázala iba náklady, výnosy uviedla nulové. Daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby a k dani z pridanej hodnoty za spoločnosť G..A..E.. Z., S..X..F.. za roky 2008 až 2010 podával konateľ spoločnosti M. A., ktorý ich aj podpísal. V Zápisnici z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti G..A..A.. Z., S..X..F.. zo dňa 08.03.2011 je v bode c) zaznamenaná informácia X. A., ktorý oboznámil valné zhromaždenie so skutočnosťou, že spoločnosť v priebehu roka 2010 nevykonávala žiadnu činnosť - nedarilo sa jej získať žiadne zákazky. Keďže už predtým spoločník P. G. informoval spoločníkov, že chce odísť pracovať do zahraničia a má záujem previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, navrhol, že záujem prejavil prizvaný F. Z., ktorý chce prevziať obchodné podiely všetkých spoločníkov a sám podnikať pod obchodným menom spoločnosti. Spoločníci vyslovili súhlas s prevodmi podielov. V zdaňovacom období roka 2010 mala spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. podľa výpisu z obchodného registra sídlo na adrese D. XX, XXX XX D.. Na odberateľských faktúrach, ktoré mala spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. vystaviť pre K. K., je uvedená adresa sídla spoločnosti Q. X, XXX XX D., kde spoločnosť v roku 2010 nesídlila. Na adrese Q. X, XXX XX D. mala spoločnosť sídlo až od 02.04.2011. Rovnaká adresa je uvedená aj na odtlačku pečiatky na faktúrach, pričom spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. používala v roku 2010 inú pečiatku (jej odtlačok je na súpise odovzdaných dokladov pri zápisnici z valného zhromaždenia) ako je pečiatka použitá na dokladoch, ktoré predložil K. K. a ktoré mala pre neho táto spoločnosť vystaviť. Uvedeným dokazovaním mal správca dane za preukázané, že práce a ostatné činnosti uvedené na faktúrach č. X/XXXX, X/XXXX - XX/XXXX, XX/XXXX - XX/XXXX, XX/XXXX - XX/XXXX, XX/XXXX - XX/XXXX, na ktorých je ako dodávateľ fakturovaných prác a služieb uvedená spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.. a odberateľ K. K., ktorý následne tieto práce a ostatné činnosti fakturoval žalobcovi, neboli subjektom uvedeným na týchto faktúrach, t.j. dodávateľom, ktorým mala byť spoločnosť G..A..A.. Z., S..X..F.., reálne dodané, a preto nemohli byť ani ďalej fakturované a dodané žalobcovi. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania v súlade s ustanoveniami § 20 a § 35 Daňového poriadku vykonal pokusy o opakované preverenie uvedených skutočností a využil všetky zákonné prostriedky (predvolanie, predvedenie, verejná vyhláška), aby opätovne vypočul svedkov P. G., M. A. a X. A., avšak výsledkom konania správcu dane bolo zistenie, že P. G. sa zdržiava vo Švajčiarsku na bližšie nezistenej adrese (žiadosť o predvedenie č. XXXXXXXX/XXXX, odpoveď F.-P.-F. zo dňa 03.11.2015), M. A. na adrese trvalého bydliska zásielky správcu dane nepreberal a neúspešný bol aj pokus o predvedenie policajným zborom (žiadosť o predvedenie č. XXXXXXXX/XXXX, odpoveď č. F.-D.-F.-XXX/ XXXX-C. zo dňa 03.11.2015). Predvolania zaslané X. A., ktorý je evidovaný na Obecnom úrade G. ako bezdomovec, sa vrátili s označením adresát neznámy (predvolanie č. XXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXX/ XXXX, verejná vyhláška č. XXXXXXXX/XXXX). Dňa 16.02.2016 podal daňový subjekt správcovi dane žiadosť o predvedenie svedka K. K.. Správca dane nevyhovel žiadosti žalobcu o predvedenie K. K. z dôvodu, že daňový subjekt v žiadosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by mal správca dane K. K.Č. predvolať. Daňový subjekt bol účastný pri svedeckej výpovedi K. K. dňa 04.10.2012, pri ktorej K. K. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar uviedol, že práce odovzdal podľa knihy faktúr, ktorú predložil pred výpoveďou a za práce mal riadne zaplatené. Iný dôkaz (okrem prehlásenia a overenej knihy faktúr) preukazujúci realizáciu prác K. K. nepredložil. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy ako nedostatočné a nepreukazujúce odovzdanie fakturovaných prác. Správca dane dňa 02.03.2016 pri ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a so záverom správcu dane prijatým vo vyrubovacom konaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX/XXXX). Žalobca pri ústnom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s celým znením zápisnice ani so závermi správcu dane. Vyjadril názor, že podľa právneho názoru žalovaného správca dane sa mal postarať o to, aby boli predvedení svedkovia a mal hľadať nové dôkazy a ich vyhodnocovať. Nič z toho nebolo splnené. Správca dane neoboznámil žalobcu so žiadnymi novými dôkazmi a ani neboli predvedení svedkovia, o ktorých daňový subjekt žiadal (A., G. a A.). Ďalej žalobca uviedol, že nakoľko správca dane nevyhovel jeho žiadosti o predvolanie K. K. a X. A., opätovne žiadal o ich predvolanie z dôvodu, že proces daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania nie je ukončený a žalobca má právo žiadať o ich predvolanie aj preto, aby K. K. a X. A. potvrdili, že žalobca nemal právo podložené zákonom na nahliadnutie do ich účtovníctva, na ich účet, aby mohol skontrolovať komu zadali prácu a aby mohol skontrolovať, koľko danému človeku vyplatili. Keďže žalobca nemal možnosť zo zákona nahliadnuť do účtovníctva a do účtov K. K., nemal možnosť zistiť, komu zákazku zadával, koľko mu zaplatil a pod., a nemal šancu ovplyvniť, s kým spolupracoval a kto pre neho robil. Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu a žiadosti žalobcu o predvolanie K. K. a X. A. prijal záver, že žalobca neoznačil žiadne nové dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu vyrubovacieho konania, a neuviedol také dôvody na predvolanie svedkov, na základe ktorých by správca dane vykonal ďalšie dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Na základe uvedených zistení správca dane v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov neuznal úhradu sporných faktúr v celkovej sume 410.190,70 eur (bez DPH) za daňové výdavky, pretože ich vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Preto žalovaný z dôvodu uvedeného v bode 1 tohto rozsudku na základe takto zisteného skutkového stavu správcom dane neuznal dôvody odvolania žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 16.03.2016 č. XXXXXX/ XXXX potvrdil. 8. Správny súd (ďalej len „súd“) zaoberajúc sa predovšetkým podstatnou žalobnou námietkou žalobcu, ktorú žalobca uplatnil aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a spočívajúcou v tvrdení žalobcu, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, dospel k záveru, že táto podstatná námietka žalobcu je dôvodná, pretože: Podľa ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa ust. § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa ust. § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb. lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa ust. § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 9. K nezákonnosti daňovej kontroly a jej výslednému produktu - protokolu z daňovej kontroly sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č.k. III. ÚS 24/2015-57 zo dňa 29.06.2010 nasledovne: „Ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (acontrário § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.“ Z citácie právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva jednoznačný záver, podľa ktorého nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly má za následok nezákonnosť daňového konania, hodnotenie protokolu z daňovej kontroly ako nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ako aj nezákonnosť rozhodnutia vydaného na základe skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole. Ak je totiž výsledný produkt daňovej kontroly - protokolu o daňovej kontrole nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, potom nemôže byť nezákonný ani proces, daňová kontrola, v rámci ktorej vznikol. Opakovaná daňová kontrola ukončená protokolom zo dňa 16.03.2010 bola vykonaná nezákonným spôsobom a ako nezákonný úkon správcu dane nemohol vyvolať právne účinky predpokladané ustanovením § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. 10. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu na základe vyššie citovaných zákonných ustanoví mal preukázané, čo zhodne tvrdili aj účastníci konania, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 25.10.2011 oznámením o výkone daňovej kontroly z 30.09.2011 a žalovaný na základe žiadosti správcu dane túto lehotu predĺžil o 6 mesiacov, t.j. do 25.10.2012, oznámením zo dňa 02.04.2012. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol so žalobcom prerokovaný dňa 15.11.2012, t.j. po 21 dňoch od uplynutia jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to z dôvodov na strane správcu dane, a teda nie z dôvodu nečinnosti žalobcu. 11. Pretože daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, keďže ako zákon č. 511/1992 Zb., tak aj Daňový poriadok pripúšťa maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly len 1 rok a daňová kontrola u žalobcu trvala 1 rok a 21 dní, pričom nebolo zistené, že by sa tak stalo pre nečinnosť žalobcu a ani zo spisovej dokumentácie žalovaného nevyplýva, že by daňová kontrola bola začatá na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, súd uzatvára, že správca dane porušil zásadu primeranosti a zákonnosti daňovej kontroly, ako aj ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a keďže daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, a preto aj protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade, ak bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a aj rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takej kontrole, je rovnako nezákonné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.11.2016 sp.zn. 4Sžf/86/2015, kde bola zákonná lehota prekročená o 9 dní), súd uzatvára, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane nebolo vydané v súlade s Daňovým poriadkom. 12. Preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa právneho názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto súd ich rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 13. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom súdu, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k daňovej kontrole začatej dňa 25.10.2011 a ukončenej dňa 15.11.2012, a teda trvajúcej viac ako 1 rok, so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.11.2016 sp.zn. 4Sžf/86/2015 týkajúce sa zákonnosti daňovej kontroly, na ktoré rozhodnutia súd v odôvodnení tohto rozsudku poukázal. 14. Pretože došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice z podstatného dôvodu uvedeného v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, preto nebolo potrebné, aby sa súd zaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. 15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 16. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.