Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201224 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne Z.. Z. M., bytom M. B., N. XXX/XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 24.10.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo 16.08.2016 č. XXX XXX XXXX X priznala žalobkyni na jej žiadosť invalidný dôchodok od 16.05.2016 v sume 190,-- eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 70 %. 2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na jej diagnózu, a to zhubný nádor štítnej žľazy s metastázami do lymfatických uzlín. Tiež namietala nízku sumu invalidného dôchodku. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím z 24.10.2016 odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 16.08.2016 potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v dôsledku odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 13.09.2016, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, pretože k odvolaniu neboli doložené žiadne nové odborné vyšetrenia a postúpil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. 5. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27.09.2016 a v posudku uviedol, že žalobkyňa je liečená od januára 2016 pre papilárny karcinóm štítnej žľazy s propagáciou do lymfatických uzlín. Absolvovala operačnú liečbu dňa 02.03.2016, počas ktorej jej bola odstránená celá štítna žľaza aj s priľahlými lymfatickými uzlinami. V apríli 2016 bola žalobkyni podaná tyreoeliminačná dávka rádiojódu. Pooperačná hypotyreóza bola substiovaná liečbou nedostatočne, chronicky boli prítomné hypotyreózy. Pracovnú schopnosť, ktorá trvala od 06.04.2016 do 15.05.2016, žalobkyňa ukončila svoju žiadosť, aj keď podporné obdobie ešte neuplynulo. Pretože jej zdravotný stav nebol stabilizovaný, ale liečba bola ukončená, žalobkyňa nemohla byť posúdená podľa kapitoly IV., položka 9.3, písm.c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde patrí zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 30 - 40 %, ale bola posúdená podľa kapitoly IV., položka 9.3, písm.a/ ako zhubný nádor štítnej žľazy počas onkologickej liečby, aj keď v tom čase onkologická liečba neprebiehala. Ale prebiehala iba kontrola zdravotného stavu. Žalobkyňa pokračuje vo vykonávaní pracovnej činnosti, pričom v doložených odborných nálezoch je primeraná substitúcia hormónov štítnej žľazy, recidíva nebola dokázaná. Vzhľadom na to bola žalobkyni určená dolná hranica miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoju schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť dokázala aj tým, že predčasne ukončila svoju dočasnú pracovnú neschopnosť. Kontrolné endokrinologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2016 dokumentuje rovnaký objektívny nález ako pri vyšetrení zo dňa 13.06.2016. Endokrinologický nález nedokumentuje aktuálnu prítomnosť nádorového ochorenia. Z laboratórnych vyšetrení je znížená hladina tyreotropínu, čo dokumentuje nesprávnu substitúciu sekundárnej hypotyreózy, hladiny trijodtyronínu, tyroxínu a tyreoglobulínu sú v norme. Kontrolný ultrazvukový nález na krku je identický ako pri vyšetrení dňa 13.06.2016. Endokrinológ aktuálne neodporúčal radikálne riešenie, ale sledovanie do kontroly v októbri 2016. Žalobkyňa udávala nefunkčnosť pravej hlasivky, ale tá nebola potvrdená otorinolaryngologickým vyšetrením zo dňa 09.06.2016. Bola zistená len čiastočná paréza návratného nervu, ktorá bola dobre kompenzovaná, pravá hlasivka je funkčná. Uvedené čiastkové poškodenie návratného nervu nie je posudkovo závažné. 6. Žalovaný k námietkam, ktoré uviedla žalobkyňa v odvolaní, konštatoval, že doložené odborné endokrinologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2016 je v diagnóze a v záveroch identické s endokrinologickým vyšetrením zo dňa 13.06.2016. Zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s vykonanou operáciou štítnej žľazy pre papilárny karcinóm je stabilizovaný bez recidívy základného ochorenia. Aktuálne substitučná liečba je s primeranými výsledkami. Na základe histologického vyšetrenia sa v tomto prípade jedná o papilárny karcinóm, ktorý má z viacerých typov zhubných nádorov štítnej žľazy po odstránení a liečbe veľmi dobrú prognózu (po odstránení takmer 100 %-né prežitie) oproti ďalším druhom zhubných nádorov, kde sa pacienti po diagnostikovaní nádoru aj napriek komplexnej liečbe nedožívajú ani jedného roka od diagnostikovania ochorenia. Pacienti s diagnostikovaným papilárnym karcinómom vo väčšine prípadov môžu viesť normálny plnohodnotný život bez akýchkoľvek obmedzení. Po absolvovaní radioeliminačnej liečby rádioaktívnym jódom (je to v podstate liečebno- diagnostický proces, a nie klasická onkologická liečba) nie je potrebná ďalšia onkologická liečba, prebieha len hormonálna substitučná liečba v súvislosti s chýbajúcimi hormónmi štítnej žľazy, a títo jedinci sú na tom rovnako ako mnohí iní, u ktorých vznikla znížená funkcia štítnej žľazy na podklade autoimúnneho základu. Pri dokázanej progresii ochorenia (v tomto prípade nebola dokumentovaná) nastupuje biologická liečba a chemoterapia, čo tiež u žalobkyni nie je potrebné. O stabilizovanom - neprogredujúcom zdravotnom stave s priaznivým klinickým obrazom svedčí aj to, že po liečbe rádioaktívnym jódom zdravotný stav žalobkyne vyžadoval len krátku dočasnú pracovnú neschopnosť a žalobkyňa nastúpila do zamestnania, ktoré vykonáva do súčasnosti. V prípade podania ďalšej liečby rádioaktívnym jódom sa jedinci podrobujú krátkej maximálne 10-dňovej hospitalizácii na chirurgickom oddelení (preventívna hospitalizácia v súvislosti s rádioaktivitou), po ktorej sa môže zaradiť do bežného životného procesu bez obmedzenia. Priebeh ochorenia a aktuálny zdravotný stav sa opätovne posúdi v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky. Hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne podľa aktuálnych doložených odborných nálezov, ich záverov, prognóze ochorenia a vykonávanej pracovnej profesii je veľmi priaznivé, až nadštandardné. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na percentuálne aj finančné ohodnotenie iných jedincov, ktorí majú podľa jej tvrdenia tú istú diagnózu, nie je správne, pretože zhubný nádor štítnej žľazy môže byť histologicky, topograficky, ako aj ďalšími endokrinnými, laboratórnymi a somatickými poruchami vo viacerých formách, ktoré sú hodnotené úplne odlišne, aj keď sa to na prvý pohľad javí ako „rovnaká diagnóza“. 7. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne - zhubný nádor štítnej žľazy počas onkologickej liečby lekár sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Poprade zaradil do kapitoly IV., položka 9.3, písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. 8. Suma invalidného dôchodku žalobkyne bola určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku u žalobkyne uvedeným výpočtom je 189,-- eur mesačne, táto suma bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku 1,-- euro mesačne podľa § 1 písm.d) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. a 190,-- eur mesačne. Na nárok na invalidný dôchodok boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia), priložených dokladov, a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodovania nároku na invalidný dôchodok, ako aj správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne je potrebné potvrdiť. 9. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, ale vzhľadom na jej diagnózu jej mala byť určená miera poklesu vyššia ako 70 %. Konštatovala, že dňa 19.10.2016 bola opätovne operovaná v ÚVN Ružomberok na svoju diagnózu C73 - zhubný nádor štítnej žľazy s metastázami do lymfatických uzlín, pretože sa jej metastázy rozšírili do ďalších lymfatických uzlín. Konštatovala, že podľa jej názoru nebola objektívne posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves, ani v odvolacom konaní posudkovým lekárom v Poprade, pretože jej diagnóza spĺňa všetky potrebné náležitosti s priznaniu plného invalidného dôchodku. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 22.02.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodov, ktoré uviedol na svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že endokrinologický nález, ktorý mal posudkový lekár sociálneho poistenia k dispozícii, nedokumentoval aktuálnu prítomnosť nádorového ochorenia. Z laboratórnych vyšetrení bola preukázaná znížená hladina tyreotropínu, čo dokumentuje nesprávnu substitúciu sekundárnej hypotyreózy, hladiny trijódtyronínu, tyroxínu a tyreoglobulínu sú v norme. Kontrolný ultrazvukový nález na krku bol identický ako pri vyšetrení zo dňa 13.06.2016. Endokrinológ aktuálne neodporúčal radikálne riešenie, ale sledovanie do kontroly v októbri 2016. Námietku žalobkyne, že z pohľadu nebola objektívna posúdená posudkovými lekármi sociálneho poistenia, je nedôvodná, pretože zdravotný stav žalobkyne bol žalovaným posúdený z podkladov, z lekárskych správ predložených ku dňu posúdenia zdravotného stavu a podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, aj keď neprebieha liečba, ale vzhľadom na neuplynutie dvoch rokov od operácie zaradil pod písm.a/, položky 9.3, kapitoly IV., prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (rozpätie 70 - 80 %, hoci z predložených odborných lekárskych nálezov by zodpovedalo zaradenie pod písm.c/ položky 9.3, kapitoly IV., prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (rozpätie 30 - 40 %). K námietke zhoršenia zdravotného stavu, absolvovaniu ďalšej operácie, nakoľko ide o novú skutočnosť, žalovaný uviedol, že žalobkyňa má možnosť túto situáciu riešiť dočasnou práceneschopnosťou, resp. podaním žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. 11. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na svojich žalobných námietkach a je naďalej presvedčená, že Sociálna poisťovňa pri určovaní miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť nepostupovala objektívne a s náležitou odbornou starostlivosťou. Konštatovala, že má vedomosť o tom, že v obdobných prípadoch iné pobočky Sociálnej poisťovne uznávajú vyššiu mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť ako v jej prípade a napriek skutočnosti, že každý jednotlivý prípad sa posudzuje osobitne, podľa jej názoru nie je možné, aby žalovaný ako orgán verejnej správy rozhodoval pri rovnakých diagnózach odlišne, čím by došlo k diskriminácii osoby v dôsledku toho, že patrí pod inú pobočku Sociálnej poisťovne. Posudkového lekára Sociálnej poisťovne upozornila na výsledky jej krvných testov, ktoré podľa endokrinológa signalizovali, že sa v jej tele zase niečo deje. V dôsledku toho bola objednaná na kontrolu o mesiac po uskutočnení testov. 12. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, oboznámil sa s pripojeným spisom a listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa k žalobe a k svojmu vyjadreniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 13. Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti (§ 195 ods.2 zákona o sociálnom poistení). Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods.3 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 218 ods.1 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 14. Súd z výpovede žalobkyne, ako aj z lekárskych správ a nálezov Národného endokrinologického a diabetologického ústavu n.o. Ľubochňa z 10.10.2016 zistil, že v diagnostickom závere lekár konštatoval progresiu a žalobkyňa bola objednaná na operačný zákrok 18.10.2016 na ORL kliniku v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok. Z predložených lekárskych správ tohto zdravotníckeho zariadenia z 24.10., 25.10. a 26.10.2016 vyplýva, že sa žalobkyňa podrobila ďalšiemu operačnému zákroku pre ochorenie, ktoré je posudkovými lekármi určené ako rozhodujúca diagnóza. 15. Zmena - progresia v zdravotnom stave žalobkyne bola zistená ešte počas konania o jej nároku na invalidný dôchodok v štádiu odvolacieho konania. Lekárske správy však neboli predmetom odborného posúdenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, pretože ten žalobkyňu posudzoval dňa 27.09.2016 a tento posudok spolu s posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves slúžil odvolaciemu orgánu ako podklad pre rozhodnutie. 16. Súd poukazuje na to, že konanie pred orgánmi verejnej správy prvého a druhého stupňa tvorí jeden celok. Keďže k zmene zdravotného stavu došlo ešte pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, súd má za to, že žalovaný mal vec vrátiť posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, ústredie, pracovisko Poprad na doplnenie posudku vyhodnotením aktuálnych lekárskych správ, z ktorých vyplýva zmena zdravotného stavu žalobkyne, a až na základe takto vyhotoveného posudku mal o odvolaní rozhodnúť. Pretože žalovaný takto nepostupoval, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.e) Správneho súdneho poriadku. V ďalšom konaní je žalovaný povinný postupovať podľa právneho názoru súdu, ktorým je orgán verejnej správy viazaný (§ 191 ods.6 prvá veta Správneho súdneho poriadku). 17. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.