Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201225 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201225.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu D.. G. H., bytom I.Y. XX, E. U. H., proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 50510-2/2016-BA zo dňa 03. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 50510-2/2016-BA zo dňa 03.10.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves vydala dňa 13. júla 2016 rozhodnutie č. 14118-3/2016- SN, ktorým podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pán D.. G. H., nar. XX. K. XXXX, bytom I. XX, E. U. H., XXX XX, má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 28. mája 1996, v sume 780 eur určenej podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Z. z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 2. V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 14118-3/2016-SN zo dňa 13. júla 2016 žalobca navrhol, aby odvolací orgán zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal mu náhradu za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z. z., t.j. podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu vytrpenia bolesti, za ktorú mu patrí náhrada. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie pána D.. G.K. H., r. č. XXXXXXXXX, bytom I. XX, XXX XXE. U. H., podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 14118-3/2016-SN zo dňa 13. júla 2016, vo veci priznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. mája 1996 v sume 780 eur zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. Uviedol, že poškodený, t. č. starobný dôchodca, pracoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej, so sídlom Filinského 7, 052 01 Spišská Nová Ves, ako riaditeľ školy, pričom dňa 28. mája 1996 o 16.30 hod. utrpel počas služobnej cesty pri dopravnej nehode pracovný úraz. 5. Žalovaný uviedol, že poškodený spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť predložil aj „Posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia“ zo dňa 26. novembra 2015 (ďalej len „lekársky posudok zo dňa 26. novembra 2015“), vypracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. G.. C. G., primárom ortopedického oddelenia Železničnej nemocnice s poliklinikou Košice, so sídlom Masarykova 9, 040 01 Košice (ďalej len „posudzujúci lekár“), v ktorom bola bolesť poškodeného ohodnotená v zmysle zásad ustanovených vo vyhláške č. 32/1965 Zb. vo výške 390 bodov. 6. Žalovaný citoval § 153 ods. 4 písm. c/ zákona a uviedol, že následne pobočka v nadväznosti na § 153 ods. 4 písm. c/ zákona požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky listom č. SN-20835/2016 zo dňa 06. júna 2016 o kontrolu správnosti lekárskeho posudku zo dňa 26. novembra 2015 a v ňom obsiahnutého bodového hodnotenia bolesti poškodeného. 7. Na základe záverov posudkovej lekárky pobočky, uvedených v Kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. júla 2016, ktorá sa stotožnila s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára, vydala pobočka rozhodnutie zo dňa 13. júla 2016, ktorým priznala poškodenému nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. mája 1996 v sume 780 eur. 8. Žalovaný ďalej citoval § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 26. novembra 2015 bola bolesť poškodeného ohodnotená vo výške 390 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť v sume 780 eur určená ako súčin počtu bodov 390 a sumy 2 eur (60 Sk) za jeden bod - podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. júla 2004. 9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že poškodený v odvolaní uvádza, že jeho nárok na náhradu za bolesť bol posúdený podľa predpisu platného v čase, kedy sa udial pracovný úraz, avšak bolesť znášal následne v súvislosti s lekárskym zákrokom a už za účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z., a preto podľa jeho názoru je potrebné aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z.. Záverom poškodený navrhol odvolaciemu orgánu zmeniť napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. júla 2016 a priznať náhradu za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa právnych predpisov platných a účinných ku dňu vytrpenia bolesti. 10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Zákaz pravej retroaktivity je teda významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95) a je v súlade s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. 11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri nepravej retroaktivite, ktorá sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku určitých právnych vzťahov. Nepravá retroaktivita je v legislatívnej a normotvornej praxi akceptovateľná aj napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 01. augustom 2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. 13. Žalovaný konštatoval, že toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z. z. vymedzené jednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu. Poukázal na to, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, preto nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom odchýliť sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. 14. Žalovaný poznamenal, že existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré aj citoval. Uviedol, že z rozhodnutí NS SR, ako aj z rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali, nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v súvislosti s § 11 ods. 1 zákon č. 437/2004 Z. z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.. Uviedol, že v žiadnom z týchto rozhodnutí sa nepoukazuje na určovanie sumy náhrady za bolesť a sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnotách podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. 15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nevyplýva a ani zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ by to tak bolo, potom by sa logicky mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. 16. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupuje, teda striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom Sociálna poisťovňa považuje toto ustanovenie svojim obsahom za jednoznačné a nesporné. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č. 437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona a žiadna časť tohto prechodného ustanovenia však nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. 17. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. 50510-2/2016- BA zo dňa 03.10.2016 a vrátenia veci žalovanému na opätovné rozhodnutie. 18. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 14118-3/2016-SN zo dňa 13.07.2016, ako aj jeho odvolacie námietky proti tomuto rozhodnutiu. 19. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhl. č. 32/1965 Zb., lekársky zákrok v súvislosti s touto udalosťou podstúpil za účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z., preto sa na jeho prípad jednoznačne mal aplikovať právny predpis platný v čase zákroku. Uviedol, že už v odvolaní argumentoval, že po takom dlhom čase aplikovať dávno modifikovaný právny predpis v súvislosti so zmenami spoločenskými a ekonomickými je neprimerane tvrdý postup, ktorý ho absolútne znevýhodňuje. Poukázal na to, že náhrada za bodové hodnotenie vo finančnom vyjadrení, ak by sa postupovalo podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v súčasnosti dosahuje doslova smiešnu sumu, ktorá nie je spôsobilá kompenzovať vytrpenú bolesť s poukazom na skutočnosť, že životná úroveň a vývoj cien produktov len za zabezpečenie základných životných potrieb sú neporovnateľne vyššie. Takýto výklad zákona by znamenal, že napr. aj po tridsiatich rokoch, čo lekársky nie je vylúčené (po zhoršení zdravotného stavu v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa udiala v dávnej minulosti), by sa aplikoval dávno prekonaný právny predpis, poškodenému by sa priznala smiešna suma, čo sa podľa jeho názoru prieči účelu, filozofii zákona ale i zámerom zákonodarcu, ktorý zmenil zastaralú vyhlášku o odškodňovaní bolesti. Žalobca uviedol, že v tejto súvislosti je preto aj výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. odvolacím správnym orgánom nesprávny a výrazne poškodzujúci jeho občianske práva a takýto výklad by bol len akousi demonštráciou moci štátneho orgánu voči jednoduchému občanovi. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14. decembra 2016 uviedol dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalobcu o povinnosti uplatňovať nový právny predpis, nie sú relevantné, nakoľko § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. nepripúšťa jeho nepravú spätnú pôsobnosť. Žalovaný konštatoval, že žalobca utrpel predmetný pracovný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. 21. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Poukázal na to, že keďže sa na bolesť v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. pred 01. augustom 2004, vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, Sociálna poisťovňa v zmysle vyššie uvedeného v takýchto prípadoch bez akýchkoľvek výnimiek aplikuje vyhlášku č. 32/1965 Zb.. 22. Záverom žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o povinnosti aplikovať na jeho prípad zákon č. 437/2004 Z. z. vyplýva z jeho subjektívneho výkladu § 11 ods. 1 tohto zákona, ktorý podáva v žalobe. Konštatoval, že ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne zakazuje jeho použitie na právne skutočnosti vzniknuté do 31. júla 2004. Poukázal na to, že ak by však aj tento zákaz neobsahovalo, potom je potrebné nájsť riešenie „v zhode s princípmi právneho štátu, t. j. riešenie dôsledne vychádzajúce zo všeobecného zákazu retroaktivity.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 23. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 24. Na pojednávaní súdu dňa 10. marca 2017 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe vo všetkých jej dôvodoch. Poukázal na vyjadrenie žalovaného a jeho rozpor v tom, že v uvedenom vyjadrení žalovaný na jednej strane uvádza, že aj keď vzhľadom na koncepciu odškodňovania bolesti je logické, aby hodnota bodu za dané poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov a účinných v čase ustálenia zdravotného stavu tohto poškodenia, prípadne v čase nastavšieho zhoršenia pôvodného poškodenia zdravia, avšak na druhej strane žalovaný uvádza, že pre Sociálnu poisťovňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalobca ďalej poukázal na znenie § 12 zákona č. 437/2004 Z. z. a konštatoval, že žalovaný ho však odškodňuje podľa starej právnej úpravy, a to podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom táto vyhláška bola ustanovením § 12 zákona č. 437/2004 Z. z. zrušená. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 25. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 14. decembra 2016. Poukázala na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda pred 01. augustom 2004 a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nebol zámer žalovaného poškodiť žalobcu, pričom pri rozhodovaní žalovaný striktne dodržiaval zákonné ustanovenia, a to konkrétne § 7 ods. 1, ktorý pojednáva o hodnote bodu, teda pokiaľ ide o 60,- Sk za hodnotu bodu. V tomto smere poukázala aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR pri posudzovaní týchto záležitostí. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť. 26. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 27. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. 28. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. 29. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 30. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. 31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Aj keď správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci, nevyvodil z neho správny právny záver. 32. V konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves dňa 02.06.2016, žiadal o priznanie náhrady za bolesť, pričom k uvedenej žiadosti žalobca predložil posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26. novembra 2015, ktorý bol vypracovaný G.. C. G., ortopédom Železničnej nemocnice s poliklinikou Košice. Posudok o bolestnom bol vypracovaný podľa tabuľky č. VIII., prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 84/1967 Zb., vyhl. č. 78/1981 Zb., vyhl. č. 47/1995 Z. z. a vyhl. č. 19/1999 Z. z. na základe zdravotnej dokumentácie zo všetkých zdravotníckych zariadení, v ktorých sa žalobca liečil pre pracovný úraz zo dňa 28. mája 1996. V uvedenom posudku o bolestnom bola bolesť žalobcu ohodnotená vo výške 390 bodov. 33. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, G.. T. T., v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. júla 2016 uviedla, že vystavený lekársky posudok o bolestnom zo dňa 26.11.2015 G.. C. G., primárom ortopedického oddelenia s celkovým počtom bodov 390 je správny. Ide o následky súvisiace s prekonaným pracovným úrazom zo dňa 28.05.1996 s nutnosťou operačného riešenia stavu - implantácia TEP bedra. 34. Na základe záverov posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves uvedených v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 12. júla 2016, ktorá sa stotožnila s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára v lekárskom posudku zo dňa 26. novembra 2015, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutie zo dňa 13. júla 2016, ktorým priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. mája 1996 v sume 780 eur určenej ako súčin počtu bodov 390 a sumy 2 eur (60,- Sk) za jeden bod podľa § 7 ods. 1 vyhlášky. č. 32/1965 Zb. účinnej do 31. júla 2004. 35. Zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 36. V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy na účely tohto zákona, a to: poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady, upravuje náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok, zásady na hodnotenie bolesti, zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 37. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak aby sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. 38. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, pričom výšku náhrady za bolesť je potrebné poskytnúť žalobcovi podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, v danom prípade v roku 2015, čo je preukázané z posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26. novembra 2015. Tento právny názor sa opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 28.04.2009 sp. zn. 4Sžso/23/2008 a ďalšie, pričom súdnu prax v tomto smere je potrebné považovať za ustálenú. 39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v zmysle právneho názoru správneho súdu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.