Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201230 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201230.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION spol. s.r.o., IČO: 44 186 266, so sídlom M.R. Štefánika 3504/14, Trebišov, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so sídlom Rozvojová 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1112235/2016 zo dňa 16.06.2016, takto r o z h o d o l : O d m i e t a žalobu. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Žalobou zo 06.09.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach 09.09.2016 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému preskúmania viacerých rozhodnutí, okrem iného aj rozhodnutia č. 1112235/2016 zo dňa 16.06.2016, ktorým Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov, vedúci oddelenia daňovej kontroly rozhodol ako správny orgán označený v ustanovení § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) o námietke zaujatosti žalobcu proti zamestnancom správcu dane doručenej správcovi dane dňa 27.04.2016, evidovanej pod č. 6/057899175/2016 tak, že námietke zaujatosti nevyhovel a nevylúčil zamestnanca správcu dane I.. L. F., kontrolóra oddelenia daňovej kontroly 8, z daňového konania v súvislosti s výkonom daňových kontrol a vyrubovacích konaní za zdaňovacie obdobie september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, jún 2009, júl 2009, júl 2009, september 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010 u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION spol. s.r.o.. 2) Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/89/2016-74 z 12.10.2016 vylúčil na samostatné konanie preskúmanie sedem rozhodnutí, pričom predmetné rozhodnutie č. 1112235/2016 zo dňa 16.06.2016 súd preskúmal v konaní vedenom pod spisovou značkou 7S/113/2016. 3) V žalobe zo 06.09.2016 žalobca argumentoval podanou námietkou zaujatosti voči kontrolórom, vedúcemu oddelenia a riaditeľovi Daňového úradu Košice v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, ako aj obsahom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009 v nadväznosti na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona č. 511/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôvod nezákonnosti rozhodnutí napadnutých žalobou zo 06.09.2016 žalobca vzhliadol v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ SSP. Navrhol zároveň, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok. 4) Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 18.04.2017 okrem iného poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o námietke zaujatosti je rozhodnutím procesného charakteru a nepodlieha súdnemu preskúmaniu zákonnosti podľa § 7 písm. e/ SSP. Uviedol, že k ukráteniu na právach v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. 5) Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujú právne podmienky vylúčenia zamestnanca príslušného orgánu z daňového konania. Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. 6) Podľa § 60 ods. 7 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu (§ 60 ods. 8 daňového poriadku). 7) Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku, sú systematicky začlenené do štvrtej časti daňového poriadku (daňové konanie - § 58 a nasl. daňového poriadku). Ide o ustanovenia upravujúce právne podmienky vylúčenia zamestnanca popri úprave začatia daňového konania a účastníctva v ňom, prerušenia a zastavenia daňového konania, náležitostí rozhodnutia, lehôt na rozhodnutie a opatrení proti nečinnosti. Z dikcie ustanovení § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie o vylúčení zamestnanca v rámci daňového konania podľa štvrtej časti daňového poriadku je procesnoprávnej povahy, týka sa vždy konkrétneho prebiehajúceho konania vo veci správy daní, ktorého výsledkom je meritórne rozhodnutie tvoriace potencionálny predmet súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve. 8) Z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.04.2017 okrem iného vyplýva, že námietky zaujatosti, ktoré vzniesol žalobca vo vzťahu k zamestnancom správcu dane sa týkali konkrétnych konaní - daňových kontrol a na ne nadväzujúcich vyrubovacích konaní za viaceré zdaňovacie obdobia u žalobcu september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, jún 2009, júl 2009, júl 2009, september 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, ku ktorým sa vzťahovala námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane I.. L. F.. Ako to ďalej vyplýva z obsahu vyjadrenia žalovaného, vo veci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a daňového konania u žalobcu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie prebieha vyrubovacie konanie začaté dňa 17.02.2016. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote vyjadrenie k protokolu č. 13808/2016 a žalovaný na základe písomného vyjadrenia žalobcu a ním predložených dôkazov vykonáva dokazovanie. Zároveň počas vyrubovacieho konania podal žalobca návrh na Okresný súd Trebišov, ktorým sa domáha neplatnosti právneho úkonu - zápisnice o ústnom pojednávaní č. 143561/2016 zo dňa 16.02.2016 a súdne konanie je vedené pod sp. zn. 2C/118/2016. Žalovaný na základe uvedených skutočností zastáva názor, že všetky úkony žalobcu smerujú k tomu, aby žalobca znemožnil žalovanému rozhodnúť vo veci. 9) Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 10) Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP (odmietnutie žaloby) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11) Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že tak v právnom režime O.s.p. účinného do 30.06.2016 ako aj podľa právnych podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku, obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej). 12) Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 13) Uvedené právne závery (obsiahnuté v bode 11 odôvodnenia tohto uznesenia) možno jednoznačne vyvodiť napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu správneho súdu. 14) Rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly je však z dôvodu procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e/ SSP, pretože samo o sebe nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania. 15) Pokiaľ žalobca v žalobe zo 06.09.2016 poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, predmetný nález svojim obsahom rieši odlišné právne vzťahy v rámci daňového konania, ako je obsah žalobných námietok žalobcu v preskúmavanej právnej veci. Ide o otázky zákonného prenesenia miestnej príslušnosti pre správu daní, čo však nie je predmetom žalobcom vznesených žalobných námietok. 16) Vzhľadom na procesný postup správneho súdu podľa § 98 písm. g/ SSP (odmietnutie žaloby ako neprípustnej) nevznikli procesnoprávne dôvody pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. SSP. 17) O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 18) Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.