Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201231 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201231.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION spol. s.r.o., IČO: 44186266 so sídlom M.R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom AK Brázdil & Brázdilová so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Rozvojova 2, 041 90 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1112332/2016 zo 16.06.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo 06.09.2016 doručenou Krajskému súdu v Košiciach 09.09.2016 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému preskúmania viacerých rozhodnutí, okrem iného aj rozhodnutia č. 1112332/2016 zo 16.06.2016, ktorým Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov, vedúci oddelenia daňovej kontroly rozhodol ako správny orgán označený v ustanovení § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) o námietke zaujatosti žalobcu proti zamestnancom správcu dane doručenej správcovi dane dňa 27.04.2016, evidovanej pod č. 6/057899175/2016 tak, že námietke zaujatosti nevyhovel a nevylúčil zamestnankyňu správcu dane U.. Ľ. Y., kontrolórku oddelenia daňovej kontroly 8 z daňového konania v súvislosti s výkonom daňových kontrol a vyrubovacích konaní za zdaňovacie obdobia august 2009, apríl 2010 u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION s.r.o. 2. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7S/89/2016-74 z 12.10.2016 vylúčil na samostatné konanie preskúmanie siedmich rozhodnutí, pod bodom II. výrokovej časti uvedeného uznesenia aj rozhodnutie žalovaného č. 1112332/2016 zo 16.6.2016, ktoré bolo predmetom súdneho preskúmavacieho konania v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 8S/66/2016. 3. V žalobe zo 06.09.2016 žalobca argumentoval podanou námietkou zaujatosti voči kontrolórom, vedúcemu oddelenia a riaditeľovi Daňového úradu Košice v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, ako aj obsahom nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009 v nadväznosti na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona č. 511/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôvod nezákonnosti rozhodnutí napadnutých žalobou zo 06.09.2016 žalobca vzhliadol v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP. Navrhol zároveň, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok. 4. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 09.01.2017 okrem iného poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o námietke zaujatosti je rozhodnutím procesného charakteru a nepodlieha súdnemu preskúmaniu zákonnosti podľa § 7 písm. e) SSP. 5. V písomnom vyjadrení zo 16.02.2017 (replika žalobcu na písomné vyjadrenie žalovaného z 09.01.2017) právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, pričom uviedol: „I keď žalovaný namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je priamo rozhodnutím v merite veci, nový správny súdny poriadok ani preskúmanie tohto typu rozhodnutia jednoznačne nevylučuje (a nevylučovala ho ani niektorá súdna prax v čase účinnosti O.s.p.), za predpokladu, že mohli mať za následok ujmu na subjekt. právach účastníka konania. My sa domnievame, že naše práva porušené boli, a to najmä tým, že namietaní zaujatí zamestnanci žalovaného následne aj v ďalšom období rozhodovali o daných konkrétnych ako aj iných našich daň. veciach, vydávali daň. protokoly, rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, rozhodnutia o uložení pokút apod., čím ujma narastala. Na podanej žalobe trváme, súhlasíme s prejednaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania.“ 6. Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku upravujú právne podmienky vylúčenia zamestnanca príslušného orgánu z daňového konania. Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. 7. Podľa § 60 ods. 7 daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu (§ 60 ods. 8 daňového poriadku). 8. Z obsahu vyjadrenia žalovaného z 09.01.2017 okrem iného vyplýva, že námietky zaujatosti, ktoré vzniesol žalobca vo vzťahu k zamestnancom správcu dane sa týkali konkrétnych konaní - daňových kontrol a na ne nadväzujúcich vyrubovacích konaní za viaceré zdaňovacie obdobia u žalobcu od septembra 2008 do decembra 2010 (okrem iného aj za obdobie august 2009 a apríl 2010), ku ktorým sa vzťahovala námietka zaujatosti voči zamestnankyni správcu dane Ľ. Y.), o výsledku ktorých boli vydané meritórne rozhodnutia. Ako to ďalej vyplýva z obsahu vyjadrenia žalovaného z 09.01.2007, v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 6S/26/2016 správny súd preskúmava rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1761512/2015 z 10.12.2015, proti ktorému podal žalobca žalobu 03.03.2016 (zdaňovacie obdobie august 2009). 9. Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku sú systematicky začlenené do štvrtej časti daňového poriadku (daňové konanie - § 58 a nasl. daňového poriadku). Ide o ustanovenia upravujúce právne podmienky vylúčenia zamestnanca popri úprave začatia daňového konania a účastníctva v ňom, prerušenia a zastavenia daňového konania, náležitostí rozhodnutia, lehôt na rozhodnutie a opatrení proti nečinnosti. Z dikcie ustanovení § 60 ods. 1 až 8 daňového poriadku podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie o vylúčení zamestnanca v rámci daňového konania podľa štvrtej časti daňového poriadku je procesnoprávnej povahy, týka sa vždy konkrétneho prebiehajúceho konania vo veci správy daní, ktorého výsledkom je meritórne rozhodnutie tvoriace potencionálny predmet súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve. 10. Podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP (odmietnutie žaloby) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že tak v právnom režime O.s.p. účinného do 30.06.2016 ako aj podľa právnych podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku, obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej). 12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 13. Uvedené právne závery (obsiahnuté v bode 12 odôvodnenia tohto uznesenia) možno jednoznačne vyvodiť napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu správneho súdu. 14. Rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú však z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samy o sebe nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania. Zároveň správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súdnom preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 6S/26/2016 správny súd preskúma všetky námietky žalobcu voči preskúmavanému meritórnemu rozhodnutiu žalovaného Finančného riaditeľstva SR a rozhodnutiu správcu dane, ktoré vyplynuli z obsahu a záverov daňového konania vykonaného namietanou zamestnankyňou správcu dane U.. Ľ. Y.. 15. Žalobca navyše podal námietku zaujatosti okrem iného aj voči zamestnankyni správcu dane U.. Ľ. Y. správcovi dane až dňa 27.04.2016 (tak ako to vyplýva z obsahu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1112332/2016 zo 16.06.2016, pričom daňové konanie vzťahujúce sa na zdaňovacie obdobie august 2009 bolo právoplatne skončené potvrdením prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 1396035/2015 z 10.09.2015. Až po podaní správnej žaloby z 03.03.2016 proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 1761512/2015 z 10.12.2015, ktorým bolo potvrdené uvedené rozhodnutie správcu dane z 10.09.2015 podal žalobca námietku zaujatosti z 27.04.2016, vzťahujúcu sa na dané konanie, teda evidentne po právoplatnom skončení administratívneho konania. 16. Pokiaľ žalobca v žalobe zo 06.09.2016 poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, predmetný nález svojim obsahom rieši odlišné právne vzťahy v rámci daňového konania, ako je obsah žalobných námietok žalobcu v preskúmavanej právnej veci. Ide o otázky zákonného prenesenia miestnej príslušnosti pre správu daní, čo však nie je predmetom žalobcom vznesených žalobných námietok. 17. Vzhľadom na procesný postup správneho súdu podľa § 98 písm. g) SSP (odmietnutie žaloby ako neprípustnej) nevznikli procesnoprávne dôvody pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 a nasl. SSP. 18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 19. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).