Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201293 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: A.. J. Ž., Y. XX, F., práv. zast.: JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, Humenská 18, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.10.2016 č. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 01.06.2016 č. XXX XXX XXXX X, ktorým táto zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodu, že žalobca nesplnil ani jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok s tým, že žalobcovi vznikne nárok na starobný dôchodok až dovŕšením 62. roku veku, to znamená dňom XX.XX.XXXX. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti pána A.. J. Ž. (ďalej len „účastník konania“) o priznanie starobného dôchodku, spísanej dňa 21. marca 2016, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júna 2016, ktorým bola účastníkovi konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok k XX. O. XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. júla 2016, v ktorom uvádza, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku a namieta rozsah obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii, t. j. 12 rokov a 216 dní iba na základe oznámenia nositeľa poistenia Českej republiky. Účastník konania poukazuje na to, že celá situácia ohľadne nesprávneho uvedenia doby a kategórie, v ktorej mal byť posudzovaný vznikla potom, ako bol prepustený z armády z reorganizačných dôvodov v roku 1992. Poukázal na to, že pracovníci na kádrových správach nemali dostatočné skúsenosti pri vypĺňaní doby pracovných kategórií a kategórie funkcií v armáde, pretože nezobrali do úvahy Nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. XX zo dňa 2. augusta 1985, ktoré rieši spracovanie výkazu odpracovanej doby, pracovných kategórií a kategórie funkcií, v ktorom sa uvádza, že celá doba strávená vo vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolania pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania alebo pred prijatím do ďalšej služby sa vykáže v celkovom súčte dôb. V jeho prípade bola nesprávne určená odpracovaná doba a kategória napriek tomu, že má vo svojej vojenskej knižke uvedenú dobu štúdia na strednej vojenskej škole. Podľa názoru účastníka konania Sociálna poisťovňa, ústredie správne započítala dobu na vojenskej strednej škole (Y. D. Y. L. L.) v celkovom počte 1 224 dní, t. j. 3,3534 roka, avšak túto dobu od 26. augusta 1975 do 31. decembra 1978 neurčila v I. pracovnej kategórii tohto zápočtu. V tejto súvislosti účastník konania poukázal aj na ustanovenie § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“), ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím vojaka z povolania započítava v tej kategórii, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Podľa tvrdenia účastníka konania jeho služba v I. kategórii mala byť 5 820 dní, t. j. 15,9452 rokov. K tejto dobe mala byť započítaná aj dvojnásobná výsluha rokov v súlade s Rozkazom ministra národnej obrany č. X/XXXX zo dňa 4. januára 1976, kde okruh činností zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečia, ktorá sa započítava pre účely dôchodkového zabezpečenia dvojnásobne u vojakov z povolania, ktorí po stanovenú dobu vykonávali práce s otravnými látkami. Účastník konania uvádza, že pôsobil ako príslušník protichemickej jednotky V Perzskom zálive v období od 5. decembra 1990 do 29. mája 1991, t. j. 175 dní, ktorú dobu žiada zhodnotiť dvojnásobne, takže celková doba služby v I. kategórii je 5 995 dní, t. j. 16,4246 rokov. Účastník konania na podporu svojich tvrdení uvedených v odvolaní pripojil dôkazy, ktorými sú vojenská knižka - séria C. číslo XXXXXX, potvrdenie o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby zo dňa 28. februára 1992, nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády č. XX/XXXX zo dňa 2. augusta 1985, rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. X/XXXX zo dňa 4. januára 1976, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/15/2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/216/2013, list Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. R.-XX-XXX/XXXX zo dňa 4. marca 2016, kópiu výňatku z vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, elektronickú odpoveď Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. júna 2016 a plnomocenstvo právneho zástupcu zo dňa 29. júna 2016. Uvedené doklady boli účastníkom konania predložené aj pri spísaní žiadosti o starobný dôchodok. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júna 2016 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júna 2016 je potrebné potvrdiť.“ Žalovaný citujúc príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vec žalobcu ďalej argumentoval: „V službe zaradenej do I. pracovnej kategórie účastník konania získal 4 596 dní, t. j. 12 rokov a 216 dní, ako to potvrdil nositeľ poistenia Českej republiky vo formulári U. XXX M. zo dňa 10. mája 2016, doručenom Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19. mája 2016. Vzhľadom na to, že dobu získanú pred 1. januárom 1993, t. j. pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, hodnotí nositeľ poistenia Českej republiky, teda Česká správa sociálneho zabezpečenia, táto je jediná oprávnená potvrdzovať dobu účastníka konania získanú pred dňom 1. januárom 1993, ako aj potvrdzovať zaradenie tejto doby do pracovných kategórií. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa, ústredie povinná zhodnotiť dobu poistenia a zaradenie doby do pracovných kategórií tak, ako to potvrdil nositeľ poistenia Českej republiky vo formulári U. XXX M. zo dňa 10. mája 2016. Na námietku účastníka konania ohľadom nezhodnotenia doby štúdia od 16. augusta 1975 do 28. júna 1979 v I. kategórii funkcií uvádzam, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej len „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia (ďalej len „VG“) sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu účastníka konania, najmä z potvrdenia Federálneho ministerstva obrany o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby zo dňa 28. februára 1992 a potvrdenia Ministerstva obrany Českej republiky č. j. XXXXXX/XXXX/OSZ- XXXX zo dňa 28. decembra 2015 vyplýva, že účastník konania vykonával vojenskú činnú službu od 1. augusta 1979 do 29. februára 1992, t. j. celkom 12 rokov a 7 mesiacov. Služba bola zaradená do I. kategórie funkcií. Zároveň poukazujem, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórii, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade účastníka konania, nakoľko účastník konania v období od 16. augusta 1975 do 28. júna 1979 nevykonával vojenskú činnú službu. Na námietku účastníka konania týkajúcu sa dvojnásobného zhodnotenia obdobia od 5. decembra 1990 do 29. mája 1991 (175 dní) v I. pracovnej kategórii uvádzam, že zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo hodnotiť určité obdobie dvakrát. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. R.- XX-XXX/XXXX zo dňa 4. marca 2016, v ktorom je výslovne uvedené, že u účastníka konania ide o obdobie, ktoré sa započítava v počte odslúžených dní, nie v dvojnásobkom počte odslúžených dní. Podľa rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. X/XXXX zo dňa 4. januára 1976, na ktorý účastník konania poukazuje, bolo možné zhodnotiť dobu služby (dobu výkonu funkcii špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti) dvojnásobne na účely dôchodkového zabezpečenia, ale túto umožňoval zhodnotiť len na účely splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu, že nárok účastníka konania na starobný dôchodok sa neposudzuje podľa zákona č. 121/1975 Zb., nie je možné predložený dôkaz použiť pri posudzovaní nároku účastníka konania na starobný dôchodok. Účastníkovi konania bolo predmetné obdobie od 5. decembra 1990 do 29. mája 1991 zhodnotené v I. pracovnej kategórii, na základe potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 11. mája 2016, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia. Účastník konania nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko služba zaradená do I. pracovnej kategórie netrvala k 31. decembru 1999. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/216/2013 zo dňa 6. júna 2014, ktorý predložil účastník konania a ktorým poukazuje na „ostatnú vojenskú službu“ uvádzam, že uvedený rozsudok sa týka konkrétneho individuálneho prípadu, teda v danom prípade nemôžeme hovoriť o zovšeobecnenom právnom názore súdu. Účastník konania poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/15/2014 zo dňa 15. apríla 2015 v súvislosti s nezákonným postupom Sociálnej poisťovne, keď účastníkovi konania nepriznala starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Z predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však nevyplýva aplikácia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. obsahujúceho podmienky pre zníženie dôchodkového veku poistenca, t. j. podmienku trvania zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii ku dňu 31. decembru 1999. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako obdobie dôchodkového poistenia nebola účastníkovi konania zhodnotená doba evidencie nezamestnaných od 29. októbra 2001 do 30. novembra 2002, počas ktorej účastníkovi konania nebola vyplatená podpora v nezamestnanosti z dôvodu, že do zamestnania sa na dôchodkové účely podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov započíta v období pred 1. januárom 2001, doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Pretože doba evidencie nezamestnaných účastníka konania od 29. októbra 2001 do 30. novembra 2002 trvala v období po 31. decembri 2000 a počas neho nebola účastníkovi konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že účastník konania nezískal najmenej 20 rokov zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň nesplnil ani podmienku trvania služby zaradenej do I. pracovnej kategórie k 31. decembru 1999 podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek, preto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu XX. O. XXXX. Nárok na starobný dôchodok účastníkovi konania podľa súčasného právneho stavu vznikne až dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňa XX. O. XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 31.10.2016. 2. Včas podanou žalobou, doručenou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2016, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a s poukazom na ust. § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.10.2016 a zo dňa 01.06.2016 č. XXX XXX XXXX X a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške 149,16 eur. V bodoch žaloby argumentoval nasledovne: V prvom rade žalobca namietal, že „vecná príslušnosť Krajského súdu Košice je daná v zmysle § 10 SSP ( ďalej len SSP ): „Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak“. Miestna príslušnosť Krajského súdu Košice je daná v zmysle § 13 ods. 3 SSP: „V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje“. V zmysle § 6 SSP: „(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach“. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, pod číslom XXX XXX XXXX X, zo dňa 1.6.2016, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 13.6.2015, bol s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení Zák. č. 555/2007 Z.z., § 274 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 a § 174 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k XX.X.XXXX. Predmetné rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 13.6.2016. V odôvodnení Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, pod číslom XXX XXX XXXX X, zo dňa 1.6.2016, na strane 3 sa konštatuje: „V službe zaradenej v I. pracovnej kategórii ste získali 4596 dní, t.j. 12 rokov a 216 dní, ako to potvrdil nositeľ poistenia Českej republiky. Rovnako nespĺňate ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko služba zaradená do I. pracovnej kategórii netrvala k 31.decembru 1999“. V poučení o opravnom prostriedku proti citovanému rozhodnutiu žalovaná uviedla: „Proti tomuto rozhodnutiu môžete podať návrh na jeho preskúmanie súdom, a to dvojmo písomne alebo ústne do zápisnice v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, návrh treba podať príslušnému krajskému súdu alebo Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave“. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu žalovanej, podal dňa 30.6.2016 žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 1.6.2016 pod číslom XXX XXX XXXX X. Žalobca adresoval žalobu Krajskému súdu v Košiciach cestou Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava. Žalovaná napriek tomu, že žalobu mala doručiť Krajskému súdu v Košiciach, žalobu nedoručila súdu a vydala vo veci žalobcu nové rozhodnutie zo dňa 28.10.2016 pod číslom XXX XXX XXXX X, tvrdiac, že sa jedná o rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 1.6.016 pod číslom XXX XXX XXXX X. Takýto postup žalovanej je protizákonný, nakoľko žalobu so všetkými prílohami mala žalovaná doručiť Krajskému súdu v Košiciach a nie vo veci konať ako odvolací orgán. Opätovne podotýkam, že zo strany žalobcu sa jednalo o podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 1.6.2016 pod číslom XXX XXX XXXX X a nie o odvolanie zo strany žalobcu. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem na ustanovenie § 491 Správneho súdneho poriadku: „(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. (3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase“. V zmysle § 492 Správneho súdneho poriadku: „(1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. (3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované“. Konanie sa začína doručením žaloby súdu osobne do podateľne resp. podaním žaloby na doručenie cestou pošty. Neobstojí potom tvrdenie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia pod číslom: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2016, kde na strane 1 posledný odsek žalovaná uvádza: „Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4. júla 2016, v ktorom uvádza, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku a namieta rozsah obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii, t.j. 12 rokov a 216 dní iba na základe oznámenia nositeľa poistenia Českej republiky“. Nie je podstatné, kedy bola žaloba, ktorú podal žalobca, doručená žalovanej, ale je podstatná skutočnosť, kedy bola žaloba podaná na pošte ( 30.6.2016 ) a to aj s ohľadom na vyššie citovanú právnu úpravu. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaná postupovala nezákonne, keď žalobu podanú žalobcom nedoručila Krajskému súdu v Košiciach, ale žalobu žalobcu vyhodnotila ako odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 1.6.2016 pod číslom XXX XXX XXXX X. Potom aj rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2016, je nezákonné.“ V ďalšom bode žaloby žalobca namietal, že „Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla žiadosť žalobu (správne má byť žalobca, poznamenáva súd) na priznanie starobného dôchodku iba na základe posúdenia oznámenia nositeľa poistenia v Českej republike, kde odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ získal v I. pracovnej kategórii 4596 dní, t.j. 12 rokov a 216 dní. Česká správa sociálneho zabezpečenia konštatovala len to, čo obdržala od Ústredného vojenského archívu v Prahe. Celá situácia ohľadne nesprávneho uvedenia doby a kategórie, v ktorej mal byť posudzovaný navrhovateľ, vznikla potom, ako bol navrhovateľ prepustený z armády z reorganizačných dôvodov v roku 1992, keď na kádrových správach pracovali pracovníci, ktorí boli ustanovení do funkcií po viac ako 20 rokoch ( pracovníci prepustení z armády po roku 1968 a opätovne prijatí po nežnej revolúcii ), pričom títo nemali dostatočné skúsenosti pri vypĺňaní doby a kategórie práce v armáde. Uvedení pracovníci pri vypĺňaní odpracovanej doby a kategórie v armáde, nezobrali do úvahy Nariadenie náčelníka generálneho štábu Čsl. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. XX zo dňa 2.8.1985 / príloha žalobného návrhu /, ktoré rieši spracovanie výkazu odpracovanej doby a kategórie, kde sa uvádza, že celá doba strávená vo vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolania pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania alebo pred prijatím do ďalšej služby sa vykáže v celkovom súčte dôb ( r. m. d. ) / strana 38 Nariadenia náčelníka generálneho štábu Čsl. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. XX zo dňa 2.8.1985 /. Citované nariadenie však nebolo brané do úvahy pri prepúšťaní navrhovateľa zo služobného pomeru, kde bola nesprávne určená odpracovaná doba a kategória u navrhovateľa, napriek tomu, že navrhovateľ má vo vojenskej knižke započítanú aj dobu strávenú na vojenskej škole. Sociálna poisťovňa, ústredie, do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa správne započítala dobu strávenú na vojenskej strednej škole v celkovom počte 1224 dní t.j. 3,3534 roka. Pre žalobcu je však nepochopiteľné, ak žalovaná započítala dobu strávenú na strednej vojenskej škole, prečo žalovaná neurčila 1. kategóriu tohto zápočtu. V tejto súvislosti poukazujem na ustanovenie § 168 Vyhl. FMPaSV č. 149/1988 Zb., podľa ktorého sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím vojaka z povolania, započítava v tej kategórii, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Žalobca má za to, že žalovaná nesprávne posúdila dobu a kategóriu zaradenia. Podľa názoru žalobcu, jeho služba v I. kategórii mala byť 5820 dní t.j. 15,9452 roka. K tejto dobe služby mala byť započítaná aj dvojnásobná výsluha rokov v súlade s Rozkazom ministra národnej obrany č. X/XXXX zo dňa 4.1.1976 / príloha žalobného návrhu /, kde okruh činností zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečia sa započítava pre účely dôchodkového zabezpečenia dvojnásobne u vojakov z povolania, ktorí po stanovenú dobu vykonávali práce s otravnými látkami. Žalobca počas vojny v Perzskom zálive pôsobil ako príslušník čsl. protichemickej jednotky, kde počas nasadenia denne pracoval s otravnými látkami v období od 5.12.1990 do 29.5.1991 t.j. 175 dní, takže celková doba služby v I. kategórii je 5995 dní t.j. 16,4246 roka. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že celková doba poistenia u žalobcu činí 12827 + 175 dní t.j. 13002 dní t.j. 35,6219 roka. Poukazujúc na § 174 ods. 2 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, je navrhovateľ presvedčený, že má nárok na starobný dôchodok, nakoľko u neho bola splnená aj podmienka v službe zaradenej do I. kategórie v celkovej dĺžke 5995 dní t.j. 16,4246 roka. V súvislosti s vyššie uvedeným navrhujem, aby Krajský súd Košice na základe výzvy adresovanej správnemu orgánu zabezpečil aj spisový materiál Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXX XXX XXXX X, vrátane žaloby žalobcu zo dňa 30.6.2016, ktorá bola adresovaná Krajskému súdu v Košiciach cestou Sociálnej poisťovne, ústredie a ktorú žalovaná nezákonne zadržala a nepostúpila Krajskému súdu v Košiciach.“ V poslednom bode žaloby žalobca namietal, že „rozhodnutím žalovanej bol poškodený, rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie právnych predpisov, ako aj nesprávneho vyhodnotenia existujúcich dôkazov. V zmysle Nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn.: III. ÚS 150/99, zbierka nálezov a uznesení ÚS ČR, zväzok 17, nález č. 9: ,,Základné práva a slobody žiakov vojenských stredných škôl v oblasti jednoduchého práva majú pôsobiť ako regulatívna idea, pričom na ne obsahovo majú nadväzovať komplexy noriem jednoduchého práva. Porušenie niektorej z týchto noriem, a to v dôsledku svojvôle a ľubovôle orgánu štátnej správy, alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti ( napr. predpätý formalizmus ), potom zakladá narušenie základných práv a slobôd občana“. V súvislosti s porušením zákonnosti žalovanou v časti jej rozhodnutia, kedy nepriznala žalobcovi roky v I. kategórii v zmysle už vyššie uvedeného, poukazujem na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 10Sd/216/2013 zo dňa 6.6.2014 / príloha žaloby /, v zmysle ktorého Krajský súd v Bratislave vrátil späť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, z dôvodu, že dostatočne nevysvetlila, čo je to OSTATNÁ VOJENSKÁ SLUŽBA (jednalo sa o 1. a 2. ročník VSOŠ ), pretože toto štúdium treba nepochybne považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách ( § 6 ods. 1 písm. b ). Vo vojenskej knižke navrhovateľa je toto obdobie zaznamenané ako „vojenská činná služba“ a treba ju považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vojenská knižka je úradný dokument. Vzhľadom k postoju žalovanej, keď táto odmietla zaradiť do I. kategórie vyššie popísané činnosti, ktoré vykonával žalobca v ozbrojených silách, môže iba súd vysloviť, že žalobca u uvedených činností spĺňa podmienky pre zaradenie do I. kategórie. V súvislosti s uvedeným poukazujem na Stanovisko NS ČSSR zo dňa 10.10.1977, sp. zn.: Cpjf 46/77: „Při výkladu ustanovení § 12 odst. 3 zákona č. 121/1975 sb. a k jeho provedení vydaného nařízení vlády ČSSR č. 136/1975 Sb. je třeba dospět k záveru, že stane-li se v konkrétním případě sporným, zda práce konaná žadatelem o důchod spadá do I. nebo II. pracovní kategorie, bude třeba, aby si soud vyžádal posudek (vyjádření) příslušného ústředního orgánu, popřípadě i ústředního výboru příslušného odborového svazu. Soudy nejsou oprávněny rozhodnout o tom, že do I. nebo II. kategorie spadá určitá práce, která není zahrnuta do seznamu druhů prací uvedených v příloze k nařízení vlády č. 136/1975 Sb., popřípadě není uvedená v resortních seznamech vydaných ústřednímu orgány (§ 12 odst. 3 zákona č. 121/1975 Sb.). Soudy však mohou podie výsledků provedeného dokazování vyslovit, že pracovník splňuje podmínky I. nebo II. pracovní kategórie v případě, že práce jím vykonávaná odpovídá zcela některému zaměstnání zařazenému do I. nebo II. kategorie“. V súvislosti s porušením zákonnosti žalovanou v časti jej rozhodnutia, kedy nepriznala žalobcovi starobný dôchodok z dôvodu, že nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko služba zaradená do I. pracovnej kategórii netrvala k 31.decembru 1999, poukazujem na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 10S0/15/2014 zo dňa 15.4.2015 / príloha žaloby /, v zmysle odôvodnenia ktorého: Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do 1. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. ( znenie platné do 30.6.2015 ) / Po 30.6.2015 platní znenie, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú /. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie, resp. I. a II. kategórie funkcií, spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo výkon iného zamestnanca, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri inom riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia neohodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom podmienky sú stanovené pri iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia“. V súvislosti s nesprávnym právnym názorom žalovanej ohľadne priznávania starobného dôchodku a započítavania počtu odpracovaných rokov, poukazuje žalobca aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012 a Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou 6Sd/21/2016-56 zo dňa 14.9.2016. Argumentácia žalovanej v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 28.10.2016 pod číslom XXX XXX XXXX X na strane 6, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 10Sd/216/2013, sa týka individuálneho prípadu a nemožno hovoriť o zovšeobecnenom právnom názore súdu, je účelová a úmyselne zavádzajúca. Jednalo sa o identický prípad ako u žalobcu, kedy sa riešila aj otázka štúdia na strednej vojenskej škole a jeho započítaní do odpracovaných rokov v I. kategórii.“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.12.2016, v ktorom k jednotlivým bodom žaloby uviedol: „Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 293dp ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ ) v znení zákona č. 125/2016 Z. z. konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom 2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016. Podľa § 293dp ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne. Vzhľadom na to, že krajský súd s účinnosťou od 1. júla 2016 nepreskúmava neprávoplatné rozhodnutia žalovanej o dôchodkových dávkach a odvolanie bolo doručené žalovanej 4. júla 2016, žalovaná postupovala správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, keď o odvolaní rozhodla ako odvolací orgán. Podmienky nároku na starobný dôchodok sú uvedené v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podmienky nároku na znížený dôchodkový vek sú uvedené v § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). V službe zaradenej do I. pracovnej kategórie žalobca získal 4 596 dní, t. j. 12 rokov a 216 dní, ako to potvrdil nositeľ poistenia Českej republiky vo formulári U. XXX M. zo dňa 10. mája 2016, doručenom žalovanej dňa 19. mája 2016. Vzhľadom na to, že dobu získanú pred 1. januárom 1993, t. j. pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, hodnotí nositeľ poistenia Českej republiky, teda Česká správa sociálneho zabezpečenia, táto je jediná oprávnená potvrdzovať dobu žalobcu získanú pred dňom 1. januárom 1993, ako aj potvrdzovať zaradenie tejto doby do pracovných kategórií. Žalovaná povinná zhodnotiť dobu poistenia a zaradenie doby do pracovných kategórií tak, ako to potvrdil nositeľ poistenia Českej republiky vo formulári U. XXX M. zo dňa 10. mája 2016. Na námietku žalobcu ohľadom nezhodnotenia doby štúdia od 16. augusta 1975 do 28. júna 1979 v I. kategórii funkcií žalovaná uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej len „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia (ďalej len „VG“) sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Z potvrdenia Federálneho ministerstva obrany o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby zo dňa 28. februára 1992 a potvrdenia Ministerstva obrany Českej republiky č. j. XXXXXX/ XXXX/OSZ-XXXX zo dňa 28. decembra 2015 vyplýva, že žalobca vykonával vojenskú činnú službu od 1. augusta 1979 do 29. februára 1992, t. j. celkom 12 rokov a 7 mesiacov v I. kategórii funkcií. Zároveň žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórii, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, nakoľko žalobca v období od 16. augusta 1975 do 28. júna 1979 nevykonával vojenskú činnú službu. Na námietku týkajúcu sa dvojnásobného zhodnotenia obdobia od 5. decembra 1990 do 29. mája 1991 (175 dní) v I. pracovnej kategórii žalovaná uvádza, že zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo hodnotiť určité obdobie dvakrát. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. R.-XX-XXX/XXXX zo dňa 4. marca 2016, v ktorom je výslovne uvedené, že u žalobcu ide o obdobie, ktoré sa započítava v počte odslúžených dní, nie v dvojnásobkom počte odslúžených dní. Podľa rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. X/ XXXX zo dňa 4. januára 1976, na ktorý žalobca poukazuje, bolo možné zhodnotiť dobu služby (dobu výkonu funkcii špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti) dvojnásobne na účely dôchodkového zabezpečenia, ale túto umožňoval zhodnotiť len na účely splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“). Nárok žalobcu na starobný dôchodok sa neposudzoval podľa zákona č. 121/1975 Zb. Žalobcovi bolo predmetné obdobie od 5. decembra 1990 do 29. mája 1991 zhodnotené v I. pracovnej kategórii, na základe potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 11. mája 2016, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júna 2016. Žalobca nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko služba zaradená do I. pracovnej kategórie žalobcovi netrvala k 31. decembru 1999. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 10Sd/216/2013 zo dňa 6. júna 2014, ktorý žalobca predložil a ktorým poukazuje na „ostatnú vojenskú službu“ žalovaná uvádza, že uvedený rozsudok sa týka konkrétneho individuálneho prípadu, teda v danom prípade nemôžeme hovoriť o zovšeobecnenom právnom názore súdu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/15/2014 zo dňa 15. apríla 2015 v súvislosti s nezákonným postupom žalovanej, keď žalobcovi nepriznala starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Z predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však nevyplýva aplikácia §174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. obsahujúceho podmienky pre zníženie dôchodkového veku poistenca, t. j. podmienku trvania zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii ku dňu 31. decembru 1999. Žalovaná tiež uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 sa týka poistenca nachádzajúceho sa v inej skutkovej a právnej situácii, preto ho nie je možné aplikovať v prípade žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca nezískal najmenej 20 rokov zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň nesplnil ani podmienku trvania služby zaradenej do I. pracovnej kategórie k 31. decembru 1999 podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek, a preto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu XX. O. XXXX. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.“ 4. K vyjadreniu žalovaného z 20.12.2016 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.02.2017, v ktorom uviedol: „V právnej veci žalobcu A.. J. Ž., Y. XX, XXX XX F., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, vedenej pod hore uvedenou spisovou značkou, som ako právny zástupca žalobca obdržal výzvu súdu na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 20.12.2016. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2016 jednak cituje skutkové tvrdenia žalobcu a jednak cituje právne predpisy upravujúce dôchodkové a sociálne zabezpečenie poistencov. Na strane 3 vyjadrenia zo dňa 20.12.2016 žalovaná uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy ( VSOŠ ), sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi, v činnej službe. Ďalej žalovaná v citovanom vyjadrení uvádza, že žiaci 1. - 4. ročníníka vojenského gymnázia ( VG ) sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách a že počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú ( náhradnú ) vojenskú službu. S uvedeným tvrdením žalovanej nemožno súhlasiť. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2016 niekoľkokrát poukazuje na prílohu 3 smernice, avšak nikde v texte podania zo dňa 20.12.2016 žalovaná neuvádza presné označenie právneho predpisu ( číslo a rok vydania smernice ) a taktiež uvedený predpis žalovaná nepredložila, pokiaľ by sa malo jednať o predpis, ktorý nebol zverejňovaný v zbierke zákonov. Tento krok žalovanej len svedčí o účelovosti jej konania, keď sa snaží iba zahmlievať. Na margo vyššie uvedeného chcem poukázať, že všetci žiaci po nástupe či už na vojenskú strednú odbornú školu alebo vojenské gymnázium sa v plnom rozsahu museli podriaďovať rozkazom veliteľov, ďalej vykonávali dozornú službu, boli odmeňovaní, povyšovaní alebo trestaní vždy na základe rozkazu. Rovnako na základe rozkazu boli študentom uvedených vojenských škôl udeľované dovolenky ( viď príloha list Vojenského archívu, zn.: Y.-M.-X-XXX/XXXX ). Žiaci uvedených škôl boli plne podradení vojenským predpisom. Rovnako možno hodnotiť ( účelové zavádzanie ) aj tvrdenia žalovanej ohľadne toho, že rozhodnutia citované žalobcom v jeho žalobnom návrhu ( Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn.: III. ÚS 150/99, zbierka nálezov a uznesení ÚS ČR, zväzok 17, nález č. 9; Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 10Sd/216/2013 zo dňa 6.6.2014; Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 10S0/15/2014 zo dňa 15.4.2015; Stanovisko NS ČSSR zo dňa 10.10.1977, sp. zn.; Cpjf 46/77 ), sa netýkajú žalobcu, pretože nebol účastníkom uvedených konaní. Uvedené rozhodnutia riešili otázku posudzovania nárokov na započítanie dôb na účely dôchodkového zabezpečenia aj u vojakov resp. policajtov, ako aj začlenenie do kategórií. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že nová právna úprava o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom podmienky sú stanovené pri iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované rozhodnutia súdov, má žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná a preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel v celom rozsahu.“ 5. K vyjadreniu žalobcu zo 04.02.2017 žalovaný uviedol, že „na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. XX zo dňa 2. augusta 1985 vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracovaní výkazu dob a kategórií funkcí (pracovných kategorií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“. Žalovaná poukazuje tiež na to, že žalobca vo svojom podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu rozhodujúcich skutočností pre nárok žalobcu na starobných dôchodok. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20. decembra 2017 a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobcu ako nedôvodnú zamietol.“ 6. Na podanie žalobcu, ktorý je v konaní zastúpený právnym zástupcom, zo dňa 27.02.2017 vo forme otázok žalovaný reagoval doplňujúcim vyjadrením zo 16.03.2017, v ktorom uviedol, že k otázkam žalobcu č. 1 až č. 10 a č. 12 až č. 18 nie je príslušný sa vyjadriť, pretože tieto nepatria do kompetencie žalovaného. K otázke č. 11 týkajúcej sa rezortných zoznamov a zaraďovania do pracovných kategórií sa žalovaný vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2016. Preto pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.12.2016 a zo dňa 06.03.2017 navrhol, aby krajský súd podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 7. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, oboznámení sa so žalobou žalobcu, vyjadreniami účastníkov konania a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 24.03.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 8. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa čl. 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa čl. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa čl. 20 ods. 2 zmluvy. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutia dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistenej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Podľa ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň a) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., alebo c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo d) 58 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) zákona č. 100/1988 Zb. Podľa ust. § 14 ods. 2 písm. a) až l) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I.(II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 21.03.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2016 tak, že žalobcovi zamietla túto žiadosť podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia k XX.XX.XXXX. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústrediu dňa 04.07.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku a namieta rozsah obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii, t.j. 12 rokov a 216 dní iba na základe oznámenia nositeľa poistenia Českej republiky. Žalobca poukázal na to, že celá situácia ohľadne nesprávneho uvedenia doby a kategórie, v ktorej mal byť posudzovaný, vznikla po tom, ako bol prepustený z armády z reorganizačných dôvodov v roku 1992. Poukázal na to, že pracovnici na kádrových správach nemali dostatočné skúsenosti pri vypĺňaní doby pracovných kategórií a kategórie funkcií v armáde, pretože nezobrali do úvahy Nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. XX zo dňa 02.08.1985, ktoré rieši spracovanie výkazu odpracovanej doby, pracovných kategórií a kategórie funkcií, v ktorom sa uvádza, že celá doba strávená vo vojenských školách pri príprave na službu vojaka z povolania pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania alebo pred prijatím do ďalšej služby sa vykáže v celkovom súčte dôb. V jeho prípade bola nesprávne určená odpracovaná doba a kategória napriek tomu, že má vo svojej vojenskej knižke uvedenú dobu štúdia na strednej vojenskej škole. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnávateľ žalobcu - E. B., K. XXX, XXX XX J. X nebol zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky a žalobca mal trvalý pobyt v Českej republike, preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2016 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2016, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku. 10. V správnej žalobe žalobca namietal v prvom rade, že žalovaný konal protizákonne, keď žalobu spolu so všetkými prílohami nedoručil Krajskému súdu v Košiciach, ale sám vo veci konal ako odvolací orgán. K tejto námietke žalobcu súd s poukazom na ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), na ust. § 293dp ods. 1 a ust. § 293dp ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú, pretože z týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že krajský súd od 01.07.2016 už nepreskúmava neprávoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako to bolo do 30.06.2016, ale že pokiaľ odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústrediu po 01.07.2016 je potrebné považovať tento riadny opravný prostriedok za opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v Bratislave, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2016 (bod 3 tohto rozsudku). Nakoniec touto námietkou žalobca už ani neargumentoval v podaní zo 04.02.2017. 11. K ďalšej námietke žalobcu, v ktorej žalobca namietal nezhodnotenie doby štúdia od 16.08.1975 do 28.06.1979 v I. kategórii funkcií, súd zhodne s právnym názorom žalovaného (bod 3 tohto rozsudku) uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej len „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia (ďalej len „VG“) sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov.Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Z potvrdenia Federálneho ministerstva obrany o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby zo dňa 28.02.1992 a potvrdenia Ministerstva obrany Českej republiky č.j. XXXXXX/XXXX/OSZ-XXXX zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že žalobca vykonával vojenskú činnú službu od 01.08.1979 do 29.02.1992, t.j. celkom 12 rokov a 7 mesiacov v I. kategórii funkcií. Súd potvrdzuje skutočnosť tvrdenú žalovaným, že žalovaný nie je oprávnený zaraďovať zamestnania do pracovných kategórii, ale toto oprávnenie patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov na základe rezortných zoznamov. Podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať v prípade žalobcu, pretože žalobca v období od 16.08.1975 do 28.06.1979 nevykonával vojenskú činnú službu. 12. K poslednej námietke žalobcu, ktorá je zhodná s odvolacou námietkou žalobcu a ktorou sa žalobca domáha dvojnásobného zhodnotenia obdobia od 05.12.1990 do 29.05.1991 v rozsahu 175 dní v I. pracovnej kategórii, súd zhodne so žalovaným uvádza, že zákon neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by umožňovalo hodnotiť určité obdobie dvakrát. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. R.-XX-XXX/XXXX zo dňa 04.03.2016, v ktorom je výslovne uvedené, že u žalobcu ide o obdobie, ktoré sa započítava v počte odslúžených dní, nie v dvojnásobkom počte odslúžených dní. Podľa Rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. X/XXXX zo dňa 04.01.1976, na ktorý žalobca poukazuje, bolo možné zhodnotiť dobu služby (dobu výkonu funkcii špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti) dvojnásobne na účely dôchodkového zabezpečenia, ale túto umožňoval zhodnotiť len na účely splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“). Nárok žalobcu na starobný dôchodok sa neposudzoval podľa zákona č. 121/1975 Zb. Žalobcovi bolo predmetné obdobie od 05.12.1990 do 29.05.1991 zhodnotené v I. pracovnej kategórii na základe potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 11.05.2016, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2016. Žalobca nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 21 zákona č. 100/1988 Zb. ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože služba zaradená do I. pracovnej kategórie žalobcovi netrvala k 31.12.1999. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Sd/216/2013 zo dňa 06.06.2014, ktorý žalobca predložil a ktorým poukazuje na „ostatnú vojenskú službu“, súd uvádza, že uvedený rozsudok sa týka konkrétneho individuálneho prípadu, teda v danom prípade nemôžeme hovoriť o zovšeobecnenom právnom názore súdu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/15/2014 zo dňa 15.04.2015 v súvislosti s nezákonným postupom Sociálnej poisťovne, ústredia, keď žalobcovi nepriznala starobný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Z predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však nevyplýva aplikácia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. obsahujúceho podmienky pre zníženie dôchodkového veku poistenca, t.j. podmienku trvania zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii ku dňu 31.12.1999. Súd k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza zhodne so žalovaným, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 sa týka poistenca nachádzajúceho sa v inej skutkovej a právnej situácii, preto ho nie je možné aplikovať v prípade žalobcu. 13. Vzhľadom na to, že žalobca nezískal najmenej 20 rokov zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a zároveň nesplnil ani podmienku trvania služby zaradenej do I. pracovnej kategórie k 31.12.1999 podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek, a preto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX. 14. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobné námietky uvedené v jednotlivých bodoch žaloby, ktoré sa zhodovali s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 30.06.2016 podanom proti rozhodnutiu zo dňa 01.06.2016 č. XXX XXX XXXX X, považoval za nedôvodné, a preto žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 15. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania neprináleží a žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd v rozsudku vyslovil, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva (§ 167 ods. 1 a § 168 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.