Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sa/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201331 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne X. A., bývajúcej v X., H. W. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Viliamom Valcerom, so sídlom Košice, Pribinova 8, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 27.09.2016 č.k. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2016/16271, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 27.09.2016 č. OPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2016/1627 a v r a c i a ho žalovanému na ďalšie konanie. Konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby z a s t a v u j e . Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia aj v odôvodnení označil prvostupňové rozhodnutie tak, že ide o rozhodnutie z 25.07.2016 č. KE0/RPČ/SOC/2016/122806-003. 3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že doplnil konanie lekárskym posudkom z 26.09.2016 č. UPS/ÚS6/SSVODPPKPC2/BEZ/2016/1600/16271. Posudkový lekár odvolacieho orgánu po preskúmaní odborných nálezov, ktoré boli predložené prvostupňovému konaniu, v spomínanom posudku stanovil u žalobkyne mieru funkčnej poruchy na 40 %, čím sa nepovažuje ďalej za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti XI. 14.c prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na základe ktorej hodnotil kožné ochorenie, ktorým trpí žalobkyňa. 4. V posudku konštatoval, že u žalobkyni ide o epidermolysis bullosa hereditaria - Weber Cockayne typ. V zdravotnej dokumentácii kožného a obvodného lekára je dokumentovaný stav recidív ochorenia s výsevom pľuzgierov s dominanciou na chodidlách a dlaniach. Stav je spojený s bolestivosťou a sťaženou chôdzou. V zdravotnej dokumentácii nie je uvedená neurologická, reumatologická, ortopedická, ani iná symptomatológia (psychiatrická), ktorá by poukázala na systémové prejavy základného ochorenia, eventuálne na metabolické, degeneratívne, zápalové, alebo iné systémové ochorenie, ktoré vedie k neschopnosti chôdze a pohybu. Zároveň základné ochorenie podľa posudkového lekára nevedie k strate schopnosti chôdze a prekonávanie bariér. Záznam o recidívach v doloženej zdravotnej dokumentácii jasne deklaruje, že ide o reverzibilné zmeny, čiže akútne sa dostavujúce zmeny pri chronickom ochorení. Ide o akútne zmeny, ktoré sa dajú liečbou ovplyvniť. Nejedná sa teda o ireverzibilnú zmenu, ktorá je podstatou neschopnosti (hendikepu). Konštatoval, že sú hodnotené len sociálne dôsledky chronického ochorenia dokumentované v doloženej zdravotníckej dokumentácii. Vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo nadhodnotené, pretože ochorenie žalobkyne je ohodnotené ako stredne ťažké až ťažké, až pľuzgierovité ochorenie s mierou funkčnej poruchy v rozpätí 40 - 50 %. Stav hodnotil mierou funkčnej poruchy 40 %, pretože ide o chronické ochorenie s kožným nálezom s recidívami a bolesťami a ovplyvnením chôdze vzhľadom na dominantnú lokalitu postihnutia. Nejedná sa však o generalizovanú formu, eventuálne systémové postihnutie, ktoré možno posúdiť vyššou mierou funkčnej poruchy. 5. Posudkový lekár odvolacieho orgánu poukázal na to, že posudkový lekár posudzuje zdravotnú dokumentáciu, a nie závery odborných spoločností, občianskych združení a akýchkoľvek iných organizácií. Preto nemajú pre posudkového lekára záväzný charakter a ich závery a odporúčania môžu slúžiť nanajvýš ako pomoc pri posudkovej činnosti posudkového lekára. 6. K odbornej správe primárky J.. X. J., R.., posudkový lekár konštatoval, že výkon primára funkcie krajského odborníka a členstvo v odbornej spoločnosti, ako aj iné hodnosti, vyznamenania a zásluhy, nie sú dostačujúce pre vytvorenie posudkového záveru, ktorý môže v zmysle zákona vykonať len posudkový lekár. Odborné správy možno akceptovať len ako nezáväzné odporúčania bez vplyvu na posudkový záver. Závery menovanej odborníčky boli podľa posudkového lekára jednoznačné, preto overenie jej objektívnosti alebo úplnosti diagnostického záveru, ako aj správnosti jej záveru, nebolo potrebné predvolať žalobkyňu a posudok mohol posudkový lekár spracovať aj bez prítomnosti. Posudkový lekár ako jedinú rozporuplnú skutočnosť v správe o priebehu kožného ochorenia, ktorú vyhotovila J.. X. J., R.., považoval informáciu a záver, že žalobkyňa nemôže cestovať hromadnou dopravou pre silné zhoršenie a znemožnenie chôdze, ale cestovať osobným motorovým vozidlom môže. Odporúčajúca lekárka však neuviedla, prečo pri využívaní motorového vozidla, ak pacientka riadi auto, nedochádza k tlaku na jej chodidlách a dlaniach, a tiež ak posudzovaná neriadi auto, ale je iba odprevádzaná (vozená) inou osobou, aký je rozdiel pri sedení v hromadnej doprave a osobnom motorovom vozidle s ohľadom na tlak chodidla. Táto chýbajúca informácia je pre jeho posudkový záver nepodstatná, pretože na ďalšie presuny mimo dopravných prostriedkov, žalobkyňa používa dolné a horné končatiny rovnako, a tak vplyv na jej ochorenie je rovnaký. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že posudok posudkového lekára, ktorý bol premietnutý do odôvodnenia, bol ako jediným podkladom pre rozhodnutie žalovaného s odôvodnením, že posudkový lekár zhodnotil všetky predložené odborné lekárske nálezy a v závere odôvodnil svoje stanovisko. 7. Na odvolaciu námietku žalobkyne, že nebola pozvaná z úrovne prvostupňového správneho orgánu na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, žalovaný uviedol, že posudkový lekár odvolacieho orgánu v lekárskom posudku konštatoval, že lekárske nálezy boli postačujúce a mohol sa posudok spracovať bez prítomnosti žalobkyne. Odkázal na ustanovenie § 11 ods.9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu, v ktorom uviedla, že od narodenia trpí ochorením epidermolysis bullosa hereditaria (Weber Cockayne typ) - tzv. chorou motýlích krídel. Ide o závažné chronické vrodené pľuzgiernaté ochorenie, pričom ide o extrémne zriedkavú chorobu. V súvislosti s predmetnou chorobou bola lekárskym posudkom z 22.07.2016 č. KE0/RPČ/ SOC/2016/122806 uznaná za osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Býva v X. a študuje v 4. ročníku vysokej školy A. A. R. I. T. R.. Vzhľadom na zdravotný stav a prejavy choroby je pri cestovaní do školy a zo školy, ako aj pri zabezpečovaní ďalších každodenných potrieb viazaná na prepravu vlastným osobným motorovým vozidlom. Z uvedených dôvodov 01.07.2016 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X. o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods.1 zákona o kompenzáciách. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. jej žiadosti nevyhovel a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, navyše, posudkový lekár žalovaného vypracoval posudok, podľa ktorého žalobkyňa nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 9. Žalobkyňa sa s týmto záverom nestotožňuje a poukázala na lekársky nález J.. X. J.Y., R.., R. A. Q.P. Y. R. H.. G.. N.Z. R. zo 14.06.2016, v ktorom vzhľadom na kožné ochorenie žalobkyne odporúča okrem iného aj elimináciu tlakových podnetov, vrátane minimálnej záťaže pri chôdzi, a preto ako odborníčka v špecializačnom odbore dermatovenerológia, považuje za nutné používanie vlastného motorového vozidla a parkovacieho preukazu pre postihnutých. Recidívy spôsobené nedodržaním týchto odporúčaní by mohli vážne narušiť celkový vývoj a stav žalobkyne. 10. Záver, že žalobkyňa nevyhnutne potrebuje parkovací preukaz, jednoznačne vyplýva aj zo správy o priebehu kožného ochorenia zo 14.06.2016, v ktorom sa uvádza aj to, že parkovacia karta je nevyhnutná ako forma prevencie pred infekciou a tvorbou nových kožných zmien, ako dôležitá súčasť tohto zriedkavého ochorenia. 11. Odporúčanie k schváleniu žiadosti o parkovací preukaz ZŤP vydala aj Slovenská aliancia zriedkavých chorôb (Debra Slovakia), z ktorej vyplýva, že diagnózou, ktorou žalobkyňa trpí - nevyliečiteľná choroba epidermolysis bullosa congenita (EB) je zriedkavým ochorením, ktoré nepostihuje len kožu pacienta, ale aj systémové orgány a poukazuje aj na národnú stratégiu a na Národný program rozvoja starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami. 12. Záver lekárskeho posudku z 22.07.2016, ktoré si osvojil prvostupňový správny orgán a závery lekárskeho posudku z 26.09.2016, ktoré si osvojil žalovaný, sú v zásadnom rozpore s lekárskym nálezom J.. X. J., R.., zo 14.06.2016, ktorý žalobkyňa predložila správnemu orgánu v súvislosti s jej žiadosťou z 01.07.2016. Posudkoví lekári postupovali v rozpore so zákonom o kompenzáciách, keď neakceptovali závery lekárskeho nálezu lekárky so špecializáciou v príslušnom zdravotníckom odbore, pričom jej závery sú protichodné so závermi špecialistu. J.. X. J., R.., je uznávanou odborníčkou v odbore dermatovenerológie, pričom posudkový lekár žalovaného je podľa podpisu v jeho lekárskom posudku internistom, reumatológom a osteológom. 13. Žalobkyňa v žalobe namietala objektívnosť a nestrannosť oboch posudkových lekárov vzhľadom na to, že sú obaja pravdepodobne v pracovno-právnom alebo obchodnom vzťahu k správnym orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozpory a vyjadrenia posudkového lekára žalovaného, žalobkyňa opätovne požiadala J.. J., R.., o vypracovanie správy o priebehu jej ochorenia. V správe zo 14.11.2016 J.. J., R.., uviedla, že ochorenie nepostihuje iba dlane a chodidlá žalobkyne, ale aj sliznice ústnej dutiny od narodenia, kontinuálne doteraz. Žalobkyňa po akomkoľvek pôsobení tlakovej zložky trpí na tvorbu pľuzgierov, ktoré praskajú, pričom v ďalšom je ohrozená sekundárnou infekciou. Potvrdila, že žalobkyňa má obmedzenú chôdzu. 15. Žalobkyňa požiadala nezávislú znaleckú organizáciu zapísanú v zozname znalcov, aby opätovne posúdila jej nárok na parkovací preukaz a mieru jej funkčnej poruchy podľa zákona. Znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa spolu so žalobou, vyhotovila organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o. Z jej záverov vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobkyne pri základnej diagnóze, je 50 %, a v prípade žalobkyne jednoznačne ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a teda sú splnené všetky podmienky na vydanie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods.1 zákona o kompenzáciách. Vo vzťahu k lekárskemu posudku posudkového lekára žalovaného znalecká organizácia uviedla, že ignoruje doporučenie erudovaného špecialistu, ktorý vzhľadom na podstatu posudzovaného ochorenia a jeho extrémnu zriedkavosť, je plne kompetentným odborníkom. Odporúčanie vydané J.. J., R.., ohľadom nutnosti individuálnej prepravy žalobkyne, znalecká organizácia považovala za odborne nespochybniteľné, logicky konzistentné a plne odôvodnené. Znalecká organizácia poukázala na zásadný rozdiel medzi cestovaním verejnou hromadnou dopravou a vlastným autom (už len z titulu obmedzeného počtu sedadiel v prostriedkoch VHD) a argumentáciu posudkového lekára žalovaného označila za „mierne povedané nemiestnu“. 16. Žalobkyňa v žalobe vytýkala správnym orgánom, že sa jednoznačne stotožňuje s lekárskymi posudkami svojich posudkových lekárov a nevenovali dostatočnú pozornosť ďalším dôkazom, a ani v odôvodnení svojich rozhodnutí sa s nimi dostatočne nevysporiadali, hoci svedčali jednoznačne v prospech vyhovenia žiadosti žalobkyne a vydania rozhodnutia o vydaní parkovacieho preukazu. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že posudkoví lekári vyhotovili svoje posudky bez toho, aby ju osobne vyšetrili, pričom konštatovanie žalovaného, že posudkoví lekári a správne orgány nemali žiadne pochybnosti, sú v rozpore so závermi samotných posudkových lekárov, ako aj závermi špecialistu, ktorý zdravotný stav žalobkyne pozná nielen z lekárskych nálezov, ale aj z osobných vyšetrení. 17. Žalobkyňa nesúhlasí ani so záverom žalovaného, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a so znížením poklesu jej miery funkčnej poruchy na 40 %, pretože tento záver je v rozpore so záverom znaleckého posudku vyhotoveným organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o. Závery z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného z 26.09.2016 sú v zásadnom rozpore aj so skoršími lekárskymi posudkami vypracovanými posudkovými lekármi prvostupňového správneho orgánu, ktoré stanovili mieru funkčnej poruchy v rozsahu 50 %. Aj podľa lekárskeho posudku posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 22.07.2016 bola stanovená miera funkčnej poruchy na hornej hranici v rozsahu 50 %, pričom v období od 22.07.2016 do 26.09.2016 nedošlo k žiadnemu zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár vo svojom posudku, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovaného, dostatočne neodôvodnil svoj záver, že pôvodne určená miera funkčnej poruchy bola nadhodnotená. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením posudkového lekára žalovaného, že nie je evidovaná neurologická, reumatologická, ortopedická, ani iná symptomatológia, pretože v lekárskom náleze J.. Y. sa uvádza, že po novom výseve pociťuje žalobkyňa pálenie a bolesť postihnutých partií tela, následne sa u nej prejavuje bolesť hlavy, pričom má z týchto problémov psychický hendikep. Tento lekársky nález mal posudkový lekár žalovaného k dispozícii, ale spomínané prejavy choroby žalobkyne pri určení miery funkčnej poruchy nezohľadnil. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného uvedeného v rozhodnutí, že v jej prípade ide o akútne zmeny, ktoré sa dajú liečbou ovplyvniť, pretože tieto sa dajú liečbou iba zmierniť, ale nie odstrániť následky a prejavy predmetného ochorenia. Žalobkyňa opätovne poukázala na znalecký posudok, v ktorom sa konštatuje, že následky na zdravotnom stave u žalobkyne predstavujú obmedzenia stredne ťažkého až ťažkého stupňa a týkajú sa prakticky nemožnosti akejkoľvek fyzickej námahy, dlhšej chôdze, státia, resp. výkonu iných, aj mierne fyzicky náročných činností. 18. Žalobkyňa v žalobe namietala: - rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci - obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, - zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, - skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci (§ 3 ods.1, § 32 ods.1, § 34 ods.1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a odmeny za vypracovanie znaleckého posudku a trov právneho zastúpenia. 19. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby súd podľa § 185 písm.a) Správneho súdneho poriadku priznal správnej žalobe odkladný účinok. 20. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalobkyni uviedol totožné dôvody ako vo svojom rozhodnutí napadnutom žalobou. 21. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného podala 26.04.2017 vyjadrenie a navrhla vykonať výsluch osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti J.. U. S. ku skutočnostiam uvádzaných v znaleckom posudku. Zároveň predložila ďalšie lekárske správy - nálezy, z ktorých vyplýva, že okrem kožnej choroby žalobkyňa trpí aj ďalšími ochoreniami imunologického a duševného charakteru, z ktorých je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že miera jej funkčnej poruchy bola aj v čase rozhodovania správnych orgánov viac ako 50 %. Ide o lekárske správy imunologičky J.. Z. Y., z ktorých vyplýva, že žalobkyňa je od roku 2008 liečená v imunologickej ambulancii v súvislosti s hlavnou diagnózou, ale aj s ďalšími diagnózami, a to imunodeficientný stav angioneurotický edém, alergia na stromy, trávy, buriny, polyvalentná lieková alergia. 22. Podľa lekárskeho nálezu psychiatra J.. J. X. žalobkyňa trpí aj depresívnymi náladami, stavmi úzkosti, dlhodobou frustráciou a poruchou v oblasti hedónie, ktoré sú spojené s jej vrodeným kožným ochorením, pričom obmedzenia, ktoré má pri danom ochorení, vedú k sociálnej izolácii. Psychiater tieto stavy diagnostikoval ako zmiešanú anxiózne-depresívnu poruchu. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 120 Správneho súdneho poriadku. 23. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom jednoznačne potvrdila lekárka v špecializačnom odbore dermato-venerológia, a tento záver vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 53/2016 organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o. 24. Súd v konaní podľa § 177 - § 193, § 199 - § 205 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s pripojenými administratívnymi spismi a listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, spolu so žalobou, a po začatí konania na súde, a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 25. Žiadosťou o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím predložila správnemu orgánu prvého stupňa správu o priebehu kožného ochorenia, ktorú vyhotovila primárka J.. X. J., R.., krajský odborník pre dermatológiu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka trpí od narodenia na chronické vrodené pľuzgiernaté ochorenie epidermolysis bullosa hereditaria (Webe Cockayne typ) s postihnutím dlaní, chodidiel aj slizníc dutiny ústnej. Ochorenie má výraznú expresivitu, žalobkyňa po akomkoľvek pôsobení tlakovej zložky trpí na tvorbu pľuzgierov, ktoré praskajú a sú veľmi bolestivé. V ďalšom je ohrozená sekundárnou infekciou, ktorá komplikuje priebeh ochorenia. Kožný nález vyžaduje zvýšené náklady na ošetrovanie kože, úpravu životosprávy, s elimináciou tlakovej zložky (špeciálna obuv, krytie defektov, ošetrovanie kože, čo je spojené s finančnými nákladmi). Vzhľadom na to, že dochádza do školy z X. do R., nie je možné cestovanie hromadnou dopravou pre silné zhoršenie a znemožnenie chôdze. Je viazaná na dopravu vlastným autom, a preto odporúčala vyhotovenie parkovacieho preukazu pre postihnutých, aj parkovacím miestom. Prevencia pred infekciou a tvorbou nových kožných zmien je nevyhnutná a sú dôležitou súčasťou opatrovacieho režimu tohto zriedkavého ochorenia. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z lekárskych nálezov vyhotovených ambulanciou pediatrickej dermatovenerológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov z 09.10.2015 a 14.06.2016. 26. Žalobkyňa k žiadosti pripojila aj odporúčanie slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Debra Slovakia z 10.06.2016. Toto občianske združenie vyjadrilo odporúčanie k schváleniu žiadosti o parkovací preukaz ZŤP žalobkyne, ktorá je zároveň členka Debra Slovakia, keďže jej ochorenie patrí k závažným zriedkavým genetickým chorobám v Európe klasifikovaným ako závažným, devastujúcim chorobám s výskytom nie viac ako 1:2000. V tomto odporúčaní občianske združenie poukázalo tiež na to, že koncom roka 2015 boli schválené legislatívne dokumenty, akými je národná stratégia v tejto oblasti, na ktorú nadviazal národný program rozvoja starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami, ktorých implementácia do praxe pomôže pri zaradení jednotlivých zriedkavých chorôb do systému v slovenskom zdravotníctve. 27. Z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, ktorý vyhotovila J.. X. Y., všeobecný lekár žalobkyne, vyplýva, že žalobkyňa je sledovaná a liečená na dermatológii pre základné ochorenie, a tiež je sledovaná na alergológii pre liekovú alergiu. 28. Zo znaleckého posudku č. 53/2016, ktorý vyhotovila na žiadosť žalobkyne znalecká organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o., Košice, Tatranská 11, vyplýva, že ochorenie, ktorým navrhovateľka trpí od narodenia, patrí do skupiny autoimunitných bujóznych dermatóz, pri ktorých sa pľuzgiere tvoria ako primárne morfy. Tieto choroby majú chronický priebeh a spájajú sa s cirkulujúcimi protilátkami. Pľuzgier sa vytvorí, keď sa uvoľní adhézia medzi susednými bunkami a v uvoľnenom priestore sa nahromadí tekutina. Z hľadiska výkonu pracovných, športových, domácich, osobných a spoločenských činností následky na zdravotnom stave u žalobkyne predstavujú obmedzenia stredne ťažkého až ťažkého stupňa, obmedzenia sa týkajú praktickej nemožnosti akejkoľvek fyzickej námahy, dlhšej chôdze a státia, resp. výkonu iných, aj mierne fyzických náročných činností. Z prognostického hľadiska je vzhľadom na geneticky podmienenú podstatu ochorenia, prognóza nepriaznivá, ochorenie je navyše extrémne zriedkavé, pri aktivizácii chorobného procesu a relapsu ochorenia s manifestáciou kožných defektov, predovšetkým na chodidlách, dochádza pri akomkoľvek tlakovom podráždení kontaktnej kožnej plochy. Eliminácia, resp. minimalizácia tlakových podnetov je elementárnym predpokladom prevencie relapsov ochorenia. Znalec konštatoval, že v prípade žalobkyne ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Miera funkčnej poruchy podľa znalca je 50 %. 29. V spise sa nachádza vyjadrenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím H.. M. Y. k výsledku posúdenia podnetu žalobkyne, v ktorom konštatovala, že práva žalobkyne sú konaním žalovaného ohrozené najmä z dôvodu nedodržania zákonného postupu podľa zákona o kompenzáciách. 30. Žalobkyňa spolu s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného predložila lekárske nálezy z imuno- alergologickej ambulancie z 31.03.2017, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa sa vyhýbať chladnému a vlhkému prostrediu, vyhýbať sa prechladnutiu, predchádzať infekciám kože, močových ciest vzhľadom na imuno-deficientný stav a polyvalentnú alergiu na lieky. Z lekárskeho nálezu zo dňa 10.04.2007 zo psychiatrickej ambulancie X., Y..N..K.., vyplýva, že u navrhovateľky bola diagnostikovaná zmiešaná anxiózne depresívna porucha v súvislosti so somatickým ochorením. 31. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods.6, alebo má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 32. Podľa § 14 ods.6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti: a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, c) zvládnu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebro-brasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardio- pulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 33. Predmetom súdneho preskúmavania bola správnosť právnej aplikácie ustanovenia § 17 ods.1 v spojení s § 14 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 17 ods.1 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, podľa § 14 ods.6, alebo má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 14 ods.6 písm.c) citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb, a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty oboch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 34. Najvyšší súd SR sa prostredníctvom svojej ustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu v aplikácii zákona č. 477/2008 Z.z. správnym orgánom brali na zreteľ. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sžo/1/2012 z 28.12.2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musí mať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie, k preukazu a parkovaciemu preukazu je osobitne upravené v piatej časti zákona č. 447/2008 Z.z., a súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie“. 35. V záujme dosiahnutia takto vymedzeného cieľa mal podľa názoru súdu žalovaný pristúpiť k výkladu ustanovenia § 17 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Je nepochybné, že z gramatického výkladu textu uvedeného ustanovenia vyplýva, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vzniká nárok na udelenie parkovacieho preukazu, napríklad ak v zmysle § 14 ods.6 citovaného zákona spĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorý záver o splnení či nesplnení, má správnemu orgánu vyplývať z posudku. Žalovaný v správnom konaní odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu preveroval cez jej schopnosť pohybovať, t.j. či žalobkyňa ako žiadateľka o poskytnutie parkovacieho preukazu je schopná sama, bez pomoci iných sa pohybovať. Súd v tomto postupe žalovaného vidí základné právne pochybenie žalovaného, že vo svojom rozhodnutí právne nevyhodnotil posudok posudkového lekára s prihliadnutím na názory odborných lekárov, ktoré žalovaný v rozhodnutí ani neakceptoval, a ani sa s nimi nevysporiadal, hoci súdna judikatúra na nich kladie dôraz. Napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/34/2010 z 24.05.2011 súd konštatuje: „Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku o vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, že jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie, je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 3 ods.3 Správneho poriadku) následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, t.z. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorý musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods.3 O.s.p.)“. 36. Žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody, prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom, do odôvodnenia prevzal celý text lekárskeho posudku a jeho argumenty po právnej stránke bližšie neobjasnil. Z uvedeného dôvodu je toto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 37. Podľa § 120 Správneho súdneho poriadku správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže vykonať dokazovanie za podmienok uvedených v citovanom ustanovení paragrafu pod písm.a), b) c). Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa spolu so žalobou, ako aj v priebehu súdneho konania a zistil, že závery predloženého znaleckého posudku a závery odborných lekárov sú v rozpore s lekárskym posudkom posudkového lekára žalovaného, pričom posudkový lekár nehodnotil a nevzal do úvahy lekárske nálezy alergológa a psychiatra. Súd preto dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. 38. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobkyne rozhodnutím zo dňa 22.07.2016 č. KE0/RPČ/ SOC/2016/122806. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, a táto skutočnosť vyplýva aj z predkladacej správy prvostupňového správneho orgánu adresovanom odvolaciemu orgánu. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí vo výrokovej časti potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.07.2016 č. KE0/RPČ/SOC/2016/122806-0003. Ide o rozhodnutie rovnakého obsahu ako rozhodnutie z 22.07.2016 a z doručeniek nachádzajúcich sa v spise súd nevedel zistiť, ktoré z rozhodnutí bolo doručované žalobkyni, a ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, keď samotná žalobkyňa uviedla iný dátum vyhotovenia rozhodnutia aj iné číslo. Aj táto chyba má za následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 39. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.d), e) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný vykonať dokazovanie postupom podľa zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny súdny poriadok) všetkými dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila, tieto vyhodnotiť každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prípadne podľa okolností prípadu doplniť dokazovanie, a vo veci opätovne rozhodnúť. Ďalej bude potrebné odstrániť pochybenie vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa označenia prvostupňového správneho rozhodnutia. 40. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 02.05.2017 uviedla, že netrvá na návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a tento návrh berie späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie o tomto návrhu podľa § 99 písm.a) Správneho súdneho poriadku zastavil. 41. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.