Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201362 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016201362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: X.. I. N., D. XX, J., práv. zast.: Mgr. Tatiana Frištiková, advokátka, Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, Rampová 7, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - bloku na pokutu série F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e blok na pokutu zo dňa 29.10.2012 série F blok č. 0175090 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Ž a l o b c o v i priznáva právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný žalobcovi za porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke uložil pokutu 20,- eur podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 29.10.2016, ako to vyplýva z jeho obsahu. 2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.12.2016, vo veciach správneho trestania sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol: „Rozhodnutím žalovaného - blokom na pokutu séria F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016 bola žalobkyni uložená v skrátenom blokovom konaní pokuta vo výške 20 EUR, k uloženiu ktorej došlo v súvislosti s preverovaním škodovej udalosti dňa 29.10.2016 na križovatke ulíc Š., S. T. a R. V. v Košiciach, ktorej účastníčkami boli žalobkyňa a O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. T. XX, J. ako vodičky motorových vozidiel. Žalobkyňa pokutu vo výške 20 EUR zaplatila poverenému príslušníkovi žalovaného na mieste. Blok na pokutu, ktorý jej bol následne vydaný, obsahoval označenie série F, číslo bloku 0175090, výšku uloženej pokuty 20 EUR, otlačok pečiatky žalovaného, dátum jeho vydania a poučenie o tom, že proti pokute sa nemožno odvolať s tým, že rozhodnutie možno preskúmať súdom. Ku škodovej udalosti, ktorá predchádzala uloženiu pokuty žalobkyni, došlo dňa 29.10.2016 o cca 19.00 hod na križovatke ulíc Š., S. T. a R. V. v Košiciach pri vedení motorových vozidiel tak, že do ľavého boku vozidla žalobkyne, jazdiacej v pravom jazdnom pruhu narazilo zozadu vozidlo druhej vodičky, ktorá išla za žalobkyňou v ľavom pruhu, a to pri predchádzaní druhej vodičky z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu. Pri škodovej udalosti došlo odtrhnutiu ľavého spätného zrkadla a k poškodeniu laku na dverách na ľavej strane na vozidle žalobkyne a k poškodeniu pravého spätného zrkadla zo zadnej strany a k poškodeniu laku na dverách na pravej strane na vozidle druhej vodičky. Po škodovej udalosti druhá vodička nezastavila na mieste zrážky, ale pokračovala v jazde s tým, že žalobkyňa ju dostihla asi 150 m od miesta zrážky, na ktoré po odstavení vozidiel účastníčky zrážky zavolali policajnú hliadku z dôvodu, že sa nevedeli dohodnúť na tom, kto nehodu zavinil. Privolaní dvaja príslušníci žalovaného už po niekoľkých minútach po svojom príchode bez akéhokoľvek preverovania nehody konštatovali, že zrážku spôsobila žalobkyňa, s čím však žalobkyňa nesúhlasila, preto začali zrážku objasňovať ako dopravnú nehodu. V rámci objasňovania dopravenej nehody, ktoré trvalo viac ako dve hodiny, príslušníci žalovaného vykonali obhliadku vozidiel ako aj miesta zrážky a zabezpečili ich fotografickú dokumentáciu. O šetrení dopravnej nehody bol príslušníkmi žalovaného spísaný záznam, ktorý však bol predložený na podpísanie len druhej vodičke, ktorá po jeho podpísaní aj s vozidlom z miesta odišla. Príslušníci žalovaného od svojho príchodu vystupovali voči žalobkyni veľmi neobjektívne, arogantne až ponižujúco, ignorujúc jej argumenty (napr. poznámka, načo žalobkyňa vôbec spomína jazdné pruhy) a zosmiešňujúc jej osobu (napr. otázka, či vôbec legálne získala vodičský preukaz a pod.), čo v žalobkyni vzbudilo dôvodne pochybnosti o ich nestrannosti. Toto chovanie príslušníkov žalovaného vyústilo až do nátlaku a zastrašovania žalobkyne tým, že ak nebude súhlasiť so zavinením zrážky a uložením pokuty, celá vec bude riešená v správnom konaní, v ktorom žalobkyni určite bude odobratý vodičský preukaz na tri roky. Tento nátlak na žalobkyňu sa ešte viac zintenzívnil po odchode druhej vodičky, v dôsledku čoho žalobkyňa nakoniec pod tlakom zaplatila pokutu na mieste. Následne bola na miesto opätovne privolaná aj druhá vodička a príslušníci žalovaného spísali nový záznam o škodovej udalosti, ktorý bol bez dostatočnej možnosti oboznámenia sa s jeho obsahom predložený žalobkyni a druhej vodičke na podpísanie. Príslušníci žalovaného vystavili blok na pokutu vo výške 20 EUR, na ktorom nebolo uvedené, za aký priestupok bola pokuta žalobkyni uložená, pričom žalobkyňa nebola príslušníkmi žalovaného vôbec informovaná o tom, akého priestupku a akým konaním sa mala dopustiť. Až po nahliadnutí do spisu žalovaného žalobkyňa zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 29.10.2016, a to z prípisu, pripojeného až za podpismi účastníkov škodovej udalosti zistila, že pokuta jej mala byť uložená „za priestupok podľa § 22/1 l zák. č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 4/1 c zákona č. 8/2009 Z.z.“ s tým, že ani tento záznam neobsahuje žiaden popis skutku, ktorým malo dôjsť k spáchaniu priestupku. Na postup príslušníkov žalovaného podala žalobkyňa dňa 2.11.2016 na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach sťažnosť, ktorej šetrenie doposiaľ nebolo ukončené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu séria F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016 je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) z dôvodu absencie formálnych a obsahových náležitosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní; na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Ako vyplýva z napadnutého bloku na pokutu, tento blok neobsahuje žiadne údaje o tom, za aký priestupok bola žalobkyni uložená pokuta v blokovom konaní, nakoľko na pokutovom bloku absentuje akýkoľvek popis skutku i akákoľvek právna kvalifikácia tohto skutku, ktoré majú tvoriť podstatu priestupku, za ktorý bola pokuta žalobkyni uložená. Tento nedostatok nemôže byť zhojený ani uvedením právnej kvalifikácie priestupku v prípise na zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 29.10.2016, a to už len z dôvodu, že tento záznam nie je blokom na ukladanie pokuty zaplatenej na mieste, vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ale len interným záznamom žalovaného, ktorý nemá zákonnú formu rozhodnutia uloženého v blokovom konaní, teda bloku na pokutu zaplatenú na mieste a ktorý žalobkyni ani nebol pri ukladaní pokuty odovzdaný ani s ním nemala možnosť sa oboznámiť. Okrem toho ani tento prípis neobsahuje žiaden popis skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný žalovaným ako „priestupok podľa § 22/1 l zák. č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 4/1 c zákona č. 8/2009 Z.z.“, v dôsledku čoho toto vymedzenie priestupku nespĺňa požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nebol skutok zameniteľný s iným skutkom a aby bolo zrejmé, akého konkrétneho priestupku vymedzením skutkových okolnosti priestupku, minimálne v rozsahu popisu konania priestupcu, miesta a času spáchania priestupku sa mala žalobkyňa dopustiť. Z dôvodu absencie formálnych a obsahových náležitosti bloku na pokutu séria F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016 nemožno tento blok vôbec považovať za rozhodnutie vydané v blokovom konaní, čo spôsobuje nulitu predmetného rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Napadnuté rozhodnutie - blok žalovaného na pokutu séria F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016 je nezákonné aj z dôvodu, že na uloženie pokuty v blokovom konaní neboli splnené zákonné podmienky podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podmienka spoľahlivo zisteného priestupku znamená, že priestupok implicitne vyplýva z protiprávneho konania obvineného, pristihnutého orgánom príslušným na uloženie pokuty na mieste a v čase spáchania priestupku, teda predpokladá aj časovú a miestnu súvislosť skutku a samotného blokového konania (porovn. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sžo 19/2009 zo dňa 13.5.2010). Táto podmienka nemôže byť splnená, ak pre spoľahlivé zistenie skutkového stavuje potrebné vykonať objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch. Podmienka súhlasu obvineného s uložením pokuty v blokovom konaní predpokladá vedomý a dobrovoľný súhlas obvineného, zodpovedajúci jeho skutočnej vôli a zároveň jeho vedomosti o tom, čoho sa svojím konaním dopustil ako aj o následkoch jeho súhlasu s uložením pokuty v blokovom konaní. Táto podmienka nie je splnená, ak sa obvinený podrobil uloženiu pokuty len pod nátlakom a hrozbou uloženia iných sankcií (porovn. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 366/2012 zo dňa 15.1.2013). „Len právne zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického tlaku), po uvedomení si svoje právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou podmienkou dohody o vine a sankcií a pre riadne začatie blokového konania“. (cit. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sžd 32/2011 zo dňa 24.4.2012). Podmienka spoľahlivo zisteného priestupku v blokovom konaní vo veci žalobkyne nemohla byť splnená už len z toho dôvodu, že ku škodovej udalosti, v súvislosti s ktorou bola žalobkyni uložená pokuta, došlo bez prítomnosti príslušníkov žalovaného, na inom mieste, než na ktoré boli privolaní príslušníci žalovaného a po premiestnení vozidiel z miesta škodovej udalosti bez vyznačenia postavenia vozidiel pri zrážke či stopy vozidiel a v situácii, keď sa účastníčky škodovej udalosti nevedeli dohodnúť na zavinení zrážky, v dôsledku čoho boli vlastne privolaní príslušníci žalovaného. Tieto okolnosti boli dôvodom, pre ktorý príslušníci žalovaného začali objasňovať a vyšetrovať predmetnú zrážku ako dopravnú nehodu, zabezpečovať fotodokumentáciu vozidiel i predpokladaného miesta zrážky, teda príslušníci žalovaného vykonali vo veci objasňovanie priestupku v zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, o čom bol spísaný aj prvý záznam, ktorý bol zrejme účelovo zničený, pretože pri nahliadnutí do spisu žalobkyňou sa v tomto spise nenachádzal. Až následne, keď na základe objasňovania priestupku bolo evidentné, že vinníka škodovej udalosti nebolo možné spoľahlivo zistiť, začali príslušníci žalovaného naliehať na žalobkyňu, aby súhlasila s uzavretím veci ako škodovej udalosti a uložením jej pokuty. V predmetnej veci nebola splnená ani druhá zákonná podmienka - dobrovoľný, vedomý a nevynútený súhlas žalobkyne s uložením pokuty za konkrétny priestupok, keďže žalobkyňa pokutu nakoniec zaplatila, ale určite nie dobrovoľne, ale výlučne z dôvodu stupňujúceho sa nátlaku a zastrašovania zo strany príslušníkov polície, ktorí opakovane žalobkyňu poučovali, že ak pokutu nezaplatí v následnom konaní jej určite bude odobratý vodičský preukaz na tri roky, čo si v danej situácii nemala možnosť preveriť. Navyše toto poučenie zo strany príslušníkov žalovaného je nielen neprípustným prejudikovaním rozhodnutia a výsledku riadneho priestupkového konania, ale s ohľadom na právnu kvalifikáciu priestupku príslušníkmi žalovaného podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. bolo aj nepravdivé, keďže podľa ust. § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch možno za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch uložiť len pokutu do 100 EUR, nie však sankciu zákazu činnosti. Toto vynútené zaplatenie pokuty žalobkyňou nemožno považovať ani za vedomý súhlas s uložením pokuty, nakoľko žalobkyni zo strany príslušníkov žalovaného nebola vysvetlená podstata skutku, ktorým sa mala dopustiť priestupku, ani jeho právna kvalifikácia, nebola poučená o svojich právach ani o následkoch zaplatenia pokuty, spočívajúcich v zdaní sa práva na riadne objasnenie veci. Za takéto oboznámenie s podstatou skutku nemožno považovať ani prípis na zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 29.10.2016, nakoľko odhliadnuc od jeho neurčitosti s obsahom tohto prípisu žalobkyňa nebola v čase podpisovania záznamu oboznámená, čo nemôže preukazovať ani podpis žalobkyne na tomto zázname, pretože tento podpis žalobkyne sa môže vzťahovať len na potvrdenie skutočnosti, uvedených nad týmto podpisom, nie však k prípisu, uvedenému pod ním, keď navyše žalobkyňa nemá vedomosť o tom, či v čase, kedy predmetný záznam podpisovala, prípis už bol vyplnený alebo či k jeho doplneniu došlo až neskôr. Žalobkyni v dôsledku tohto konania príslušníkov žalovaného nebola vlastne daná ani možnosť prejaviť svoj súhlas či nesúhlas s blokovým konaním, s podstatou priestupku a so sankciou. V prípade, ak by žalobkyňa nebola zo strany príslušníkov zastrašovaná a bolo jej poskytnuté riadne poučenie o jej právach a povinnostiach určite by pokutu nezaplatila, o čom svedčí aj skutočnosť, že hneď dňa 2.11.2016 podala proti postupu príslušníkov žalovaného sťažnosť a svoj nesúhlas so zavinením škodovej udalosti oznámila dňa 31.10.2016 aj poisťovni pri nahlásení poistnej udalosti. S ohľadom na nesplnenie zákonných podmienok na blokové konanie k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo aj z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v závere žalovaného o splnení podmienok blokového konania (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).“ Na dôkaz svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu séria F č. 0175090 zo dňa 29.10.2016, záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 29.10.2016, sťažnosť na postup polície pri šetrení nehody (škodovej udalosti) zo dňa 01.11.2016 a záznam o ústnej sťažnosti podľa § 5 ods. 3 zákona o sťažnostiach zo dňa 08.11.2016. 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.02.2017, pričom vo vyjadrení uviedol: „Predmetná vec - udalosť medzi dvoma vozidlami, ktoré viedli vodičky X.. I. N., bytom D. XX, J., s vozidlom zn. N. XXX, EČV: J.-XXXF., a druhá vodička O. K., bytom S. T. XX, J., s vozidlom zn. N. XXX, EČV: J.-XXXZ., zo dňa 29.10.2016 v čase o 19.20 hod., ku ktorej došlo na R. V. v Košiciach, bola realizovaná policajtmi oddelenia dopravných nehôd okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako škodová udalosť. Na mieste bol spísaný záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti evidovaný pod č.: V.-J.-V.- X-XXXX/XXXX. Vodičke X.. I. N. bola za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spáchaný porušením § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur. Bloková pokuta bola uložená v zmysle čl. 8a Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších noviel. X.. I. N. doručila dňa 02.11.2016 na oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach podanie označené ako „Sťažnosť na postup policajtov pri šetrení nehody (škodovej udalosti)“, v ktorom poukázala na postup a nevhodné jednanie a správanie sa policajtov oddelenia dopravných nehôd okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 29.10.2016. Dňa 25.01.2017 bola na okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach doručená zápisnica o prešetrení sťažnosti X.. I. N., trvalé bytom D. XX, XXX XX J., pod č.: J.-J.-V.-I.Ť.-XXX/XXXX zo dňa 13.01.2017. Po vykonaní obsahovej analýzy predmetného podania oddelením kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo zistené, že X.. I. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo svojej sťažnosti uvádza viacero skutočností súvisiacich s predmetnou udalosťou, avšak na väčšinu z nich poukázala formou dopytu, názoru, či žiadosti, z čoho nebolo zrejmé, na ktoré skutočnosti sa sťažuje a ktorými len vzniknutú situáciu opisuje. Z uvedeného dôvodu bola vyzvaná podľa § 16 ods. 1) s poukázaním na § 5 ods. 3) zákona o sťažnostiach na spoluprácu. Sťažovateľka požadovanú spoluprácu poskytla a svoju sťažnosť upresnila do troch nasledovných bodov: 1. Sťažnosť na postup 2 policajtov, ktorí boli dňa 29.10.2016 v čase o 19.00 hod. privolaní k dopravnej udalosti na R.. V. v Košiciach, kde bola sťažovateľka jej účastníčkou, pričom trvala na tom, aby táto dopravná udalosť bola riešená ako dopravná nehoda, nakoľko sa s druhou účastníčkou nevedela dohodnúť na vine (je presvedčená o svojej nevine), avšak policajti ju začali zastrašovať s tým, že keď sa to bude realizovať ako dopravná nehoda, tak jej bude určite odobratý vodičský preukaz na 3 roky, preto po cca 2 hodinách súhlasila, že sa predmetná dopravná udalosť bude realizovať ako škodová udalosť. 2. Sťažnosť na nevhodné jednanie a správanie sa jedného z vyššie uvedených policajtov (starší, svetlé vlasy), ktorý po príchode na miesto dopravnej udalosti začal sťažovateľke ironicky klásť otázky, ako napr. ako získala vodičský preukaz a kde pracuje, pričom ona z toho mala pocit, že sa ju snaží týmito otázkami zosmiešniť. 3. Sťažnosť na policajtov, ktorí sa po celý čas ku sťažovateľke správali úplne ináč ako k druhej vodičke, pričom keď ich na to upozornila a žiadala ich o objektívnosť a rovnaké zaobchádzanie, tak jej uviedli, že je to z dôvodu, že je vinník škodovej udalosti. K bodu 1: Sťažnosť na postup 2 policajtov, ktorí boli dňa 29.10.2016 v čase o 19.00 hod. privolaní k dopravnej udalosti na R.. V. v Košiciach, kde bola sťažovateľka jej účastníčkou, pričom trvala na tom, aby táto dopravná udalosť bola riešená ako dopravná nehoda, nakoľko sa s druhou účastníčkou nevedela dohodnúť na vine (je presvedčená o svojej nevine), avšak policajti ju začali zastrašovať s tým, že keď sa to bude realizovať ako dopravná nehoda, tak jej bude určite odobratý vodičský preukaz na 3 roky, preto po cca 2 hodinách súhlasila, že sa predmetná dopravná udalosť bude realizovať ako škodová udalosť. Záver: Prešetrením tohto bodu sťažnosti oddelením kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo preukázané, že postup dotknutých policajtov ODN OR PZ v Košiciach zo dňa 29.10.2016 bol v rozpore s § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s poukázaním na čl. 45 ods. 3, 4 nariadenia prezídia Policajného zboru č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení, čím výsledkom prešetrenia je, že sťažnosť je podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach vyhodnotená ako opodstatnená. Príčinou zisteného nedostatku je neznalosť a nesprávny výklad právnych noriem, čo malo za následok, že prvotne bola udalosť realizovaná ako dopravná nehoda a po vyše 2 hodinách bola posúdená ako škodová udalosť v cestnej premávke. K bodu 2: Sťažnosť na nevhodné jednanie a správanie sa jedného z vyššie uvedených policajtov (starší, svetlé vlasy), ktorý po príchode na miesto dopravnej udalosti začal sťažovateľke ironicky klásť otázky, napr. ako získala vodičský preukaz a kde pracuje, pričom ona z toho mala pocit, že sa ju snaží týmito otázkami zosmiešniť. Záver: Prešetrením tohto bodu sťažnosti nebolo v jednaní a správaní sa dotknutého policajta preukázané porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čím výsledkom prešetrenia je, že sťažnosť je v tomto bode podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach neopodstatnená. K bodu 3: Sťažnosť na policajtov, ktorí sa po celý čas ku sťažovateľke správali úplne ináč ako k druhej vodičke, pričom keď ich na to upozornila a žiadala ich o objektívnosť a rovnaké zaobchádzanie, tak jej uviedli, že je to z dôvodu, že je vinník škodovej udalosti. Záver: Prešetrením tohto bodu sťažnosti nebolo v postupe dotknutých policajtov preukázané porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čím výsledkom prešetrenia je, že sťažnosť je v tomto bode podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach neopodstatnená. Na základe doručenej zápisnice o prešetrení sťažnosti X.. I.Í. N., trvalé bytom D. XX, XXX XX J., pod č.: J.-J.-V.-I.-XXX/XXXX zo dňa 13.01.2017 a príkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bolo začaté disciplinárne konanie voči zodpovednej osobe a budú prijaté opatrenia na odstránenie a neopakovanie sa podobných nedostatkov a príčin ich vzniku.“ V prílohe vyjadrenia žalovaný doručil súdu overenú fotokópiu záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti evidovaného pod č.: V.-J.-V.-X-XXXX/XXXX a overenú fotokópiu bloku na pokutu séria F, blok č. 0175090, diel A. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.03.2017, doručeným súdu dňa 29.03.2017, ktoré súd doručil žalovanému dňa 13.04.2017. Vo vyjadrení žalovaný uviedol: „Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.2.2017 vyplýva, že žalovaný dôvodnosť žaloby žalobkyne nenamieta, naopak potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie ako aj blokové konanie, ktoré mu predchádzalo, sú nezákonné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uznal, že postup dotknutých policajtov pri ukladaní pokuty žalobkyni v blokovom konaní bol nezákonný, keďže policajti postupovali v rozpore s ust. § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, pričom uviedol, že „príčinou zisteného nedostatku je neznalosť a nesprávny výklad právnych noriem, čo malo za následok, že prvotne bola udalosť realizovaná ako dopravná nehoda a po vyše 2 hodinách bola posúdená ako škodová udalosť v cestnej premávke“ a už len z tohto dôvodu nemôže napadnuté rozhodnutie obstáť. Z vyššie uvedeného je teda nesporné, že predmetná udalosť mala byť riadne vyšetrená a objasnená ako dopravná nehoda po riadnom obstaraní všetkých potrebných podkladov pre objasnenie prípadného priestupku a s určením miery zavinenia účastníčok nehody, k čomu však nedošlo, v dôsledku čoho nebola splnená jedna zo základných podmienok pre uloženie pokuty v blokovom konaní podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože priestupok nebol spoľahlivo zistený. V predmetnom prípade nebola splnená ani druhá zákonná podmienka blokového konania podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to dobrovoľný, vedomý a nevynútený súhlas žalobkyne s uložením pokuty, keďže žalobkyňa predmetnú pokutu zaplatila len v dôsledku nátlaku policajtov a ich nepravdivého poučenia o odobratí vodičského preukazu žalobkyni a bez vedomosti o tom, akého priestupku sa vlastne mala dopustiť, pričom tieto skutočnosti nepopiera ani žalovaný vo svojom vyjadrení (časť k bodu 1. sťažnosti žalobkyne). O uznaní nezákonnosti napadnutého rozhodnutia - bloku na pokutu zo strany žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalovaný po podaní svojho vyjadrenia podal podnet na podanie protestu prokurátora proti blokovému konaniu zo dňa 28.2.2017, ktorého kópiu predkladá žalobkyňa súdu v prílohe tohto vyjadrenia. S ohľadom na to, že ani podaním protestu prokurátora nemôže s ohľadom na ust. § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch dôjsť k náprave a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, jedinou možnosťou je zrušenie predmetného nezákonného rozhodnutia žalovaného súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a súd žiada, aby napadnuté rozhodnutie - blok na pokutu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.“ 5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už písomne nevyjadril. 6. Súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania postupom podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 7. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, v správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP). Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný (§ 197 SSP). Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky (§ 85 ods. 1 zákona o priestupkoch). Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní; na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená (§ 85 ods. 4 zákona o priestupkoch). 8. Podľa právneho názoru súdu v preskúmavanom prípade neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, najmä nebola splnená podmienka, že obvinený z priestupku, teda žalobca by bol býval ochotný priznať si vinu a pokutu dobrovoľne zaplatiť, čo jednoznačne vyplýva aj zo záveru šetrenia sťažnosti žalovaným, v zmysle ktorého prešetrením sťažnosti žalobcu, ktorý trval na tom, aby dopravná udalosť bola riešená ako dopravná nehoda, pretože sa s druhým účastníkom dopravnej udalosti nevedel dohodnúť na vine a bol presvedčený o svojej nevine, avšak policajti ho začali zastrašovať s tým, že keď sa to bude realizovať ako dopravná nehoda, tak mu bude určite odobratý vodičský preukaz na 3 roky, a preto po 2 hodinách súhlasil s tým, že sa predmetná dopravná udalosť bude realizovať ako škodová udalosť. Sám žalovaný mal preukázané, že postup dotknutých policajtov ODN OR PZ v Košiciach zo dňa 29.10.2016 bol v rozpore s § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s poukázaním na čl. 45 ods. 3, 4 nariadenia prezídia Policajného zboru č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení, čím výsledkom prešetrenia je, že sťažnosť je podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach vyhodnotená ako opodstatnená. Ďalej konštatoval, že príčinou zisteného nedostatku je neznalosť a nesprávny výklad právnych noriem, čo malo za následok, že prvotne bola udalosť realizovaná ako dopravná nehoda a po vyše 2 hodinách bola posúdená ako škodová udalosť v cestnej premávke. 9. Jednou z podmienok prípustnosti vydania rozhodnutia v blokovom konaní podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch je skutočnosť, že priestupca je ochotný pokutu zaplatiť. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená, je, že priestupok bol spoľahlivo zistený. V prípade, ak by priestupca nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne by z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že začatím takéhoto správneho priestupkového konania teda fakticky disponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Je na priestupcovi, či priestupok považuje za spoľahlivo zistený a nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť, a súčasne súhlasí so sankciou uloženou v blokovom konaní alebo priestupca priestupok nepovažuje za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na začatie správneho konania o priestupku. V žiadnom prípade však priestupca nemôže byť zastrašovaný hrozbou vyššieho trestu v prípade neuznania si viny, ako sa to stalo v preskúmavanom prípade, alebo inak donucovaný k uznaniu si viny a v konečnom dôsledku k podpísaniu bloku na pokutu. 10. V preskúmavanom prípade ku škodovej udalosti došlo dňa 29.10.2016 o 19:00 hod. na križovatke ulíc Š., S. T. a R. V. v Košiciach pri vedení motorových vozidiel tak, že do ľavého boku vozidla žalobcu, jazdiacom v pravom jazdnom pruhu, narazilo zozadu vozidlo druhého vodiča, ktorý išiel za žalobcom v ľavom pruhu, a to pri predchádzaní druhého vodiča z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu. Pri škodovej udalosti došlo k odtrhnutiu ľavého spätného zrkadla a poškodeniu laku na dverách na ľavej strane na vozidle žalobcu a k poškodeniu pravého spätného zrkadla zo zadnej strany a poškodeniu laku na dverách na pravej strane na vozidle druhého vodiča. Po škodovej udalosti druhý vodič nezastavil na mieste zrážky, ale pokračoval v jazde s tým, že žalobca ho dostihol asi 150 m od miesta zrážky, na ktoré po odstavení vozidiel účastníci zrážky zavolali policajnú hliadku z dôvodu, že sa nevedeli dohodnúť na tom, kto nehodu zavinil. 11. Súd vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.ÚS 72/2010), ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzhľadom na špecificky prípad a všetky okolnosti prípadu, kedy udalosť bola realizovaná prvotne ako dopravná nehoda a po vyše 2 hodinách, počas ktorých bol žalobca presvedčený o svojej nevine, pod hrozbou vyhrážok zo strany policajta, že mu bude odobratý vodičský preukaz na dobu 3 rokov, ak nezaplatí blokovú pokutu, nakoniec blok na pokutu podpísal a pokutu zaplatil na mieste, a teda konanie žalobcu, podľa úvahy súdu, nevychádzalo z jeho slobodného rozhodnutia priznať si vinu a zaplatiť pokutu, ale naopak, hrozba sankciou 3 roky odobratia vodičského preukazu zo strany policajtov viedla žalobcu k uznaniu viny a zaplateniu pokuty 20,- eur. Súd preto prihliadol na nepriaznivú situáciu žalobcu a jej právne následky, ktoré spočívali v tom, že žalobca sa pod hrozbou použitia sankcie rozhodol nedobrovoľne pokutu zaplatiť. Preto súd zastáva názor, že o absencii donútenia v danom prípade nebolo možné ani len uvažovať. Preto aj keď žalobca v okolnostiach tohto prípadu neinicioval riadne konanie o priestupku, tak to ešte neznamená, že sa vzdal aj práva na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu pred všeobecným súdom (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 366/2012 týkajúci sa ukladania pokuty v blokovom konaní a preskúmateľnosti bloku na pokutu). 12. Preto z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže vo veci žalobcu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného bloku na pokutu, čo de facto uznal aj žalovaný vo výsledku šetrenia sťažnosti žalobcu k bodu 1 sťažnosti, zrušil blok na pokutu série F č. 0715090 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 13. Úlohou žalovaného bude vec žalobcu riadne vyšetriť ako dopravnú nehodu a podľa výsledkov šetrenia dopravnej nehody rozhodnúť rozhodnutím vydaným v merite veci. 14. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný doručil súdu len záznam o škodovej udalosti a blok na pokutu, ale z upovedomenia Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že žalovaným bol vyhotovený aj záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody a náčrtok miesta dopravnej nehody, ktoré listiny žalovaný súdu nedoručil. 15. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech celkom, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). 16. O výške priznanej náhrady trov konania žalobcovi rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.