Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200005 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobkyne Ing. Y. Q., bytom U. U. XXXX/J., B., zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 01. júna 2016. 2) V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie, citovala ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 08. júla 2016, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sociálna poisťovňa, ústredie, poukázala na to, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 08. júla 2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. 3) V odvolaní proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, žalobkyňa žiadala jeho zrušenie a vydanie nového rozhodnutia, ktorým jej bude priznaný invalidný dôchodok s poukazom na (medicínske) závery posudkového lekára L.. T. C.. Odvolacie námietky žalobkyne proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. 4) Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie pani Y. Q., rodné číslo XXX XXX XXXX, bytom U. U. XX/J., XXX XX B. XX, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2016, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 5) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako aj odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu. 6) Žalovaný citoval ust. § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice 08. septembra 2016. Poukázal na to, že posudkový lekár zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, pretože účastníčka konania nepredložila žiaden odborný lekársky nález, ktorý by odôvodňoval zmenu v posudkových záveroch a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach. 7) Žalovaný ďalej poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 18. októbra 2016 s nasledovným záverom: Účastníka konania je od roku 2014 intenzívne liečená pre bolesti chrbtice. Podľa zobrazovacích metód ide o posuny platničiek L4/5 a L5/S1 s iritáciou koreňa S1 vľavo a koreňa L5 vpravo. Klinicky je prítomný obojstranný lumboischialgický syndróm s prevahou vľavo, s koreňovým dráždením S1 vľavo. Účastníčka konania absolvovala komplexnú infúznu, medikamentóznu a rehabilitačnú liečbu, vrátene obstreku do oblasti koreňa S1 vľavo. Stav bol opakovane konzultovaný neurochirurgom, ktorý doteraz operačnú liečbu neindikoval. Účastníčka konania bola v rámci posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach neurologicky vyšetrená aj prítomným odborníkom z odboru neurológia, ktorý uvádza: klinický neurologický nález je bez známok poškodenia neuroštruktúr, prítomná je mierne obmedzená dynamika L chrbtice. Tomuto zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica stanoveného rozpätia. Pretože stresová inkontinencia, ktorou účastníčka konania trpí má vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, patrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Táto hodnota plne zodpovedá aktuálnemu poškodeniu zdravotného stavu účastníčky konania. 8) Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia z 09. marca 2016, z vyšetrenia neurochirurgickej kliniky z 21. októbra 2015, z 18. marca 2016 a z 28. marca 2016, z urologického vyšetrenia z 29. apríla 2016 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za ostatné zdravotné postihnutie inkontinencia moču II. stupňa patrí vo výške 5 %. 9) Žalovaný konštatoval, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, záveru prísediaceho špecialistu z odboru neurológia, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40 %, a preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 10) V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastníka konania v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 11) Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2016 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 12) Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2016, ktorým jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. 13) Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie zo dňa 28.08.2016 a dňa 18.10.2016 sa opätovne podrobila konaniu o posúdenie zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku posudkovým lekárom žalovaného L.. F., pričom odborný posudok žalobkyni nebol vydaný a jeho presný obsah žalobkyni nie je známy. Na základe odborného posúdenia dňa 18.10.2016 žalovaný rozhodol rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016 tak, že žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok v celom rozsahu zamieta a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 29.07.2016. 14) Žalobkyňa ďalej uviedla, že je zamestnankyňou pobočky Sociálnej poisťovne Košice, pričom lekársky posudok spracovaný posudkovým lekárom L.. C. zo dňa 01.06.2016 v rámci interného postupu žalovaného, prostredníctvom recenznej námietky napadla L.. B., posudková lekárka koordinujúca posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť pobočky SP, Košice a L.. A., posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice. Podľa vedomosti žalobkyne, L.. B. bola vylúčená z posudkovej činnosti žalobkyne z dôvodu možnej zaujatosti, keďže obe pracujú na tej istej pobočke a pre jej možnú zaujatosť posudok vykonával L.. T.. C., posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. Žalobkyňa poukázala na to, že aktívna účasť pri rozhodovaní o správnosti nestranného lekárskeho posudku spracovaného posudkovým lekárom inej pobočky L.. B., vylúčenou posudkovou lekárkou, objektívne neguje základné princípy interných postupov žalovaného, z ktorých sú vyvodzované správne a nestranné závery jeho rozhodnutí, čo už samo o sebe spôsobuje vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci o priznanie invalidného dôchodku pre žalobkyňu. 15) Žalobkyňa poukázala na to, že voči L.. A. podala námietku zaujatosti, o ktorej Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol rozhodnutím č. 38382-4-2016-BA zo dňa 13.09.2016 tak, že vyhovel žiadosti žalobkyne a L.. Y. A. vylúčil z konania. Žalobkyňa uviedla, že ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia „so zreteľom na objektívnosť posúdenia zdravotného stavu z dôvodu, že menovaná sa pozná s L.. Y.. A., považuje námietku zaujatosti pani I.. Q. za opodstatnenú“. Sám žalovaný posúdil posudkovú lekárku SP, ústredie, L.. Y.. A. za osobu zaujatú voči žalobkyni a vylúčil ju z konania o priznanie invalidného dôchodku, no nie je možné z rozhodnutia zistiť, či žalovaný posudzoval aj činnosť a vplyv, pre zaujatosť vylúčenej posudkovej lekárky L.. Y.. A., na jej už vykonané úkony a vplyv týchto úkonov na postup žalovaného a na ním vydané rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na jej vyjadrenie v liste zo dňa 07.06.2016, keď bola žalobkyni oznámená recenzná námietka neskôr vylúčenej posudkovej lekárky, v ktorom bolo oznámené, že „zdravotný stav žalobkyne bude posúdený objektívne a správne“. Žalobkyňa konštatovala, že zo žiadnych listín, ani zo žiadnych lekárskych správ spracovaných v konaní a predložených žalobkyni nevyplýva, pre ktoré dôvody, resp. skutočnosti by lekársky posudok L.. T.. C. zo dňa 01.06.20l6 nemal byť správny a objektívny. Tak isto, len strohý odkaz žalovaného na správnosť záverov lekárskeho posudku zo dňa 08.07.2016, žalobkyňa nepovažovala za správny a nie je možné zistiť, pre ktoré dôvody je práve tento posudok objektívny a správny. 16) V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých podkladov bolo rozhodnuté, ktoré lekárske správy boli brané do úvahy a ktoré nie a z akých odborných lekárskych záverov pri rozhodnutí žalovaná vychádzala. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené neobsahuje, obsahuje len dielčiu citáciu lekárskeho posudku zo dňa l8.10.20l6, ktorý ale netvorí prílohu rozhodnutia a nie je možné verifikovať správnosť jeho citácie. Žalobkyňa konštatovala, že odôvodnenie rozhodnutia ale vôbec neobsahuje vysvetlenie dôvodov rozporných záverov dvoch po sebe spracovaných lekárskych posudkov - zo dna 01.06.2016 a 08.07.2016 (obsah LP zo dňa 18.10.2016 žalobkyni nie je známy), aj s akcentom na možný vplyv názoru vylúčenej posudkovej lekárky žalovaného. Zvlášť, ak vylúčená posudková lekárka ústredia SP, ako nadriadená posudkovým lekárom na jednotlivých pobočkách SP v danej veci konala, vstupovala do rozhodovacieho procesu a reálne vniesla pochybnosti o objektívnosti recenznej námietky a ďalších lekárskych posudkov. 17) V podanej žalobe žalobkyňa ďalej špecifikovala svoj zlý zdravotný stav a uviedla, že podľa jej názoru rozhodnutie žalovaného neobsahuje odôvodnenie, ktoré by dostatočne a najmä zrozumiteľne zdôvodňovalo zmenu záveru lekárskeho posudku L.. C. zo dňa 01.06.2016, prečo na základe akých (či tých istých alebo iných) lekárskych správ dospel kontrolný posudkový lekár k iným zdravotným záverom, na základe čoho vyhodnotil jej zdravotný stav tak, že žalobkyňa nemá poškodenú ani hrudnú, ani krčnú, ani krížovú chrbticu. Tak isto neobsahuje žiadne vyhodnotenie vplyvu bolesti a užívania liekov na ich tlmenie žalobkyňou na možnosť vykonávať psychicky náročnú administratívnu pracú. 18) V závere podanej žaloby žalobkyňa konštatovala, že celé konanie žalovaného je zaťažené rozhodovaním zaujatých pracovníkov, resp. z konania vylúčených pracovníkov pre ich možnú zaujatosť, čo samo o sebe evokuje jeho nesprávnosť a spôsobuje jeho nezákonnosť. 19) Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2017 uviedol, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami preukázané, že žalobkyňa je od roku 2014 intenzívne liečená pre bolesti chrbtice. Podľa zobrazovacích metód ide o posun platničiek L4/5 a L5/S1 s iritáciou koreňa S1 vľavo a koreňa L5 vpravo. Klinicky je prítomný obojstranný lumboischialgický syndróm s prevahou vľavo, s koreňovým dráždením S1 vľavo. Žalobkyňa absolvovala komplexnú infúznu, medikamentóznu a rehabilitačnú liečbu, vrátane obstreku do oblasti koreňa S1 vľavo. Jej stav bol opakovane konzultovaný neurochirurgom, ktorý doteraz operačnú liečbu neindikoval. 20) V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa bola v rámci posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach neurologicky vyšetrená aj prítomným odborníkom z odboru neurológia, ktorý uvádza, že klinický neurologický nález je bez známok poškodenia neuroštruktúr, prítomná je mierne obmedzená dynamika L chrbtice. Tomuto zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica stanoveného rozpätia. Iné ochorenie ako je stresová inkontinencia, ktorou žalobkyňa trpí, má vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené patrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Táto hodnota plne zodpovedá aktuálnemu poškodeniu zdravotného stavu účastníčky konania. 21) Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z neurologického vyšetrenia z 09. marca 2016, z vyšetrenia neurochirurgickej kliniky z 21. októbra 2015, z 18. marca 2016 a z 28. marca 2016, z urologického vyšetrenia z 29. apríla 2016 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za ostatné zdravotné postihnutie inkontinencia moču II. stupňa patrí vo výške 5 %. 22) Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40 %, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23) Žalovaný konštatoval, že skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Pri opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. 24) V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobkyňa k správnej žalobe pripojila aj nové odborné lekárske správy, ktoré aj citoval, avšak zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom ku skutočnosti, že v čase posudzovania nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala vznik invalidity a následné prehodnotenie nároku žalobkyne na invalidný dôchodok. Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. 25) Z vyššie uvedeného písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že skutočnosti uvádzané v tomto písomnom vyjadrení sú tie isté a korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. 26) Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.01.2017 uviedla, že podľa jej názoru žalovaný žiadnym spôsobom a žiadnym listinným dôkazom nepreukázal nesprávnosť a nepravdivosť tvrdení žalobkyne. Vyjadrenie žalovaného považuje len za čiastočný a nepresný opis žaloby bez náležitej argumentácie, ktorá by bola spôsobilá preukázať objektívnosť vykonaných posudkov a správnosť ich záverov. 27) Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný ani okrajovo sa nevyjadril k tvrdeniu žalobkyne, že o jej žiadosti žalovaný konal prostredníctvom zaujatých osôb, resp. pre zaujatosť vylúčenými osobami a že ich postoj mal vplyv na konečne rozhodnutie, pričom žalovaný preukázal, že do rozhodovacieho procesu vstupovali pre zaujatosť vylúčené osoby. 28) S tvrdením žalovaného, že „skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením lekárov sociálneho poistenia“, žalobkyňa nesúhlasila, nakoľko uvedené tvrdenie nie je pravdivé, správne a je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom. 29) Žalobkyňa poukázala na to, že sa podrobila posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku dna 01.06.2016, keď bola posudkovým lekárom uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a dňa 08.07.2016, keď nebola posudkovým lekárom uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa uviedla, že v danom prípade sa jednalo o posúdenie zdravotného stavu takmer v identickom čase na podklade zhodných lekárskych správ, pričom dvaja posudkoví lekári žalovaného na základe identických podkladov vydali lekárske správy s diametrálne odlišným záverom o invalidite žalobkyne. A uvedený zásadný rozpor nebol v napadnutom rozhodnutí žalovaného žiadnym spôsobom vysvetlený a ani zdôvodnený, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, pre ktoré dôvody je druhý posudok ten správny. 30) V závere písomného vyjadrenia žalobkyňa navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a zaviať žalovaného k náhrade trov konania. 31) Žalovaný v písomnom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 23.03.2017 k námietke zaujatosti posudkových lekárov uviedol, že podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Poukázal na to, že podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového lekárstva alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Žalovaný konštatoval, že na základe vyššie uvedeného posudková činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 32) V závere doplňujúceho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31. januára 2017 a žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. 33) Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 35) Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 36) Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 37) Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 38) Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 39) Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 40) Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 41) Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 42) Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 43) Podľa § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 5 zákona, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia, vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „posudkový lekár“). 44) Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 45) Podľa § 195 ods. 2 zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 46) Podľa § 195 ods. 3 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 47) Podľa § 196 ods. 1, 3 zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 48) Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. 49) Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 01.06.2016 o invalidný dôchodok bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné L.. T. C. dňa 01. júna 2016 so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Z výroku posudku posudkového lekára L.. T. C. vyplýva, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 50) V dávkovom spise sa ďalej nachádza písomné podanie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07.06.2016 označené ako opätovné posúdenie zdravotného stavu, v ktorom sa uvádza, že posudková lekárka koordinujúca posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne, Košice L.. B. a posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice L.. A. vzniesli recenznú námietku. Z uvedeného dôvodu požiadali Sociálnu poisťovňu, ústredie o určenie iného posudkového lekára, ktorý by posúdil stav žalobkyne na základe doložených lekárskych nálezov objektívne a správne. 51) Na základe vznesenej recenznej námietke posudkovej lekárky koordinujúcej posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne, Košice L.. B. a posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice L.. A. bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia L.. F. R. a L.. B.G. - N.G. L.G. dňa 08. júla 2016, ktorí vo svojom posudku uviedli, že žalobkyňa má výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a nie je uznaná invalidnou. Súčasne uviedli, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV., oddiel E, pod položkou 3, písmeno b/. 52) Na základe podaného odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.07.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 01. júna 2016, bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach L.. B. F. a prísediacim lekárom, neurológom L.. F. G. dňa 18. októbra 2016, ktorí vo svojom posudku uviedli, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písmeno b/ a zodpovedá im miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.. Za iné zdravotné postihnutie, a to urgenciu močenia pri hyperaktívnom močovom mechúry zvýšil percentuálnu mieru o 5 %. V uvedenom posudku posudkový lekár a prísediaci lekár uviedli, že posudzovaná je 46 ročná žena s vysokoškolským vzdelaním. Od roku 2014 je intenzívne liečená pre bolesti chrbtice. Podľa zobrazovacích metód ide o posun platničiek L4/5 a L5/S1 s iritáciou koreňa S1 vľavo a koreňa L5 vpravo. Klinicky je prítomný obojstranný lumboischialgický syndróm s prevahou vľavo, s koreňovým dráždením S1 vľavo. Posudzovaná absolvovala komplexnú infúznu, medikamentóznu a rehabilitačnú liečbu, vrátane obstreku do oblasti koreňa S1 vľavo. Stav bol opakovane konzultovaný neurochirurgom, ktorý doteraz operačnú liečbu neindikoval. Posudzovaná bola dnes neurologicky vyšetrená prítomným odborníkom pre neurológiu: klinický neurologický nález je bez známok poškodenia neuroštruktúr, prítomná je mierne obmedzená dynamika L chrbtice. Tento nález zodpovedá vyššie určenej kapitole a položke s písmenom b/. v hornej hranici rozpätia - 35 %, ktorú hodnotu možno z titulu stresovej inkontinencie navýšiť o 5 % na výšku MPSVZČ 40 %. Táto hodnota plne zodpovedá aktuálnemu poškodeniu zdravotného stavu. Konštatovali, že posudok vypracovaný posudkovými lekármi bol vypracovaný správne. 53) V závere posudku posudková lekárka uviedla, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. 54) Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne boli pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vypracované posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia, a to L.. T. C. zo dňa 01. júna 2016, v ktorom bola žalobkyni stanovená výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a bola uznaná invalidnou a posudok posudkových lekárov sociálneho poistenia L.. F. R. a L.. B.G. - N.V. L.X. zo dňa 08. júla 2016, v ktorom bola žalobkyni stanovená výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a nebola uznaná invalidnou. Po podaní opravného prostriedku žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach L.. B. F. a prísediacim lekárom, neurológom L.. F. G. dňa 18. októbra 2016, pričom v tomto posudku bola žalobkyni stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, a teda nebola uznanou za invalidnú. 55) Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne len na základe lekárskeho posudku zo dňa 18. októbra 2016, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vôbec nevysporiadal s posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia L.. T. C. zo dňa 01. júna 2016, v ktorom bola žalobkyni stanovená výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a bola uznaná za invalidnú, a to aj napriek tej skutočnosti, že to žalobkyňa namietala aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, keď uviedla, že sa pridržiava správnosti a objektívnosti posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom L.. T. C., ktorého navyše aj následne telefonicky kontaktovala a tento rezolútne zotrval na správnosti a objektívnosti svojich (medicínskych) záverov. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa namietala aj pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia dňa 08. júla 2016, keď uviedla, že sa cíti byť dotknutá dvomi rôznymi závermi pri prejednaní zdravotného stavu, keď v prvom prípade bola uznaná za invalidnú a v druhom prípade nebola uznaná za invalidnú, pričom má pocit krivdy a tento stav bude riešiť právnou cestou. 56) Zároveň je potrebné uviesť, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 01.06.2016, 08.07.2016 a 18.10.2016 boli vypracované v krátkom časovom úseku na podklade zhodných lekárskych správ, avšak s odlišnými medicínskymi závermi o invalidite žalobkyne, a preto bolo povinnosťou žalovaného v napadnutom rozhodnutí odôvodniť, prečo posudok posudkového lekára sociálneho poistenia L.. T. C. zo dňa 01. júna 2016 je z medicínskeho hľadiska nesprávny a nemôže byť akceptovateľný pre posúdenie invalidity žalobkyne. Pokiaľ posudkoví lekári sociálneho poistenia vzniesli recenznú námietku a tejto námietke bolo vyhovené, preto bol žalovaný povinný v napadnutom rozhodnutí odôvodniť, na základe čoho dospel k zmenenému záveru v posúdení zdravotného stavu žalobkyne už aj so zreteľom na tú skutočnosť, že nie je možné zistiť, čo bolo obsahom recenznej námietky. Zároveň je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 195 ods. 3 zákona vyplýva povinnosť pre žalovaného objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 57) Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcich z ust. § 209 ods. 4 zákona. Ak je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 58) Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutia žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59) Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v zmysle právneho názoru správneho súdu. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 60) O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko mala žalobkyňa vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 1) Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.