Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200009 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobkyne: C. L., rod. N., bytom M. XXX, D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. 14 525/2016-KaKE, R. z. 82320/2016, zo dňa 16.12.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovaného sp. zn. 14 525/2016-KaKE, R. z. 82320/2016 zo 16.12.2016, ktorým nebol žalobkyni priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, pretože neboli splnené kumulatívne podmienky stanovené zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobkyňa poberá starobný dôchodok mesačne vo výške 200,60 Eur a jej manžel vo výške 385,80 Eur, teda spolu 586,40 Eur, ktorá suma presahuje výšku 1,4 násobku životného minima, čo predstavuje sumu 470,79 Eur, ako aj 1,6 násobok životného minima, čo predstavuje sumu 538,05 Eur. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorú doručila žalovanému 21.11.2016 a ako uviedla, žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C 42/2015 a zrejme vo veci podala odvolanie, lebo uviedla aj číslo konania Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/206/2016. K žiadosti sú pripojené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava o výške starobného dôchodku jej, ako aj jej manžela C. L., uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 22C/42/015-13 z 05.02.2016 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/206/2016-25 zo dňa 24.10.2016. 3. Na základe predložených listinných dôkazov žalovaný rozhodnutím zo 16.12.2016 sp. zn. 14 525/2016-KaKE, R. z. 82320/2016 nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky stanovené v § 4 písm. i), § 4 ods. 2, § 6 a § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. a predovšetkým nebolo preukázané, aby splnila zákonom stanovené podmienky materiálnej núdze, pretože zo započítateľného príjmu jej, ako aj jej manžela spolu vo výške 586,40 Eur (starobný dôchodok žalobkyne 200,60 Eur, plus starobný dôchodok manžela žalobkyne 383,80 Eur presahuje výšku 1,4 násobku životného minima, ktorá v tom čase predstavovala sumu 470,79 Eur, ako aj 1,6 násobok životného minima, ktorá v tom čase predstavovala sumu 538,05 Eur. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc a keďže žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky materiálnej núdze stanovené v zákone, centrum sa nezaoberalo splnením ďalších podmienok. 4. Včas podanou žalobou podľa ktorej obsahu, ako aj ďalších písomných podaní žalobkyne, nie je spokojná s rozhodnutím žalovaného a vo svojich písomných podaniach a to nielen v žalobe, predovšetkým poukazuje na skutočnosti, ktoré uvádzala v žalobe o zákaz približovania a ohrozovania, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/42/2015 a to najmä ako voči nej sa správajú členovia rodiny R., V. a K.E.. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, súhlasil s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Poukázal predovšetkým na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia s tým, že žiadosť žalobkyne bola posúdená v zmysle ustanovení § 6 ods. 1, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i), § 7 ods. 4 a na základe predložených dokladov o majetkovej situácii zistil, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky stavu materiálnej núdze, čo bolo aj dôvodom nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. 6. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným podaním žalobkyne, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom administratívneho spisu žalovaného v konaní bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 7. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spísanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdom, vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplne alebo čiastočne uhrádzanie nákladov s tým spojených. 9. Podľa § 4 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. 10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“) sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 12. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima, ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie sú dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 13. Podľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranici materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. 14. Podľa § 7 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci sa za príjem podľa tohto zákona považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní: a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. 15. Podľa § 7 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj: a) príjmy oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítane dane z príjmu fyzickej osoby. 16. Podľa § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci sa príjem žiadateľa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť a poskytnutie právnej pomoci, prihliada sa pritom na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 17. Žalovaný v danej veci posudzoval otázku materiálnej núdze na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 21.11.2016, ku ktorej pripojila ohľadne svojich príjmov rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava o výške svojho starobného dôchodku, ako aj o výške starobného dôchodku svojho manžela a zároveň pripojila rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 22C/42/2015-13 z 05.02.2016 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k 5Co/206/2016-25 zo dňa 24.10.2016, pretože žiadala o poskytnutie právnej pomoci v uvedenom konaní. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku a v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci poberala starobný dôchodok mesačne vo výške 200,60 Eur a jej manžel poberal starobný dôchodok vo výške 385,80 Eur. Na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C/42/2015 sa viedlo konanie, v ktorom žalobkyňa vystupovala ako žalobkyňa, žalovanými boli V. a R., o zákaz približovania a ohrozovania. Okresný súd uznesením č. k. 22C/42/2015-13 z 05.02.2016 odmietol podanie žalobkyne doručené súdu 18.12.2015 z dôvodu, že žalobkyňa v stanovenej lehote návrh nedoplnila a neopravila v zmysle uznesenia č. k. 22C/42/2015-5 z 05.05.2016. Žalobkyňa podala proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5Co/206/2016-25 z 24.10.2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa nedoplnila podané odvolanie a neodstránila ani vady podania tak, ako jej to bolo uložené súdom prvej inštancie, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 18. Žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj ďalších písomných podaniach poukazuje predovšetkým na nevhodné správanie susedov voči nej a to predovšetkým členov rodiny R., V., ako aj K., ktorých zároveň označuje ako žalovaných, z čoho je zrejmé, že chce podať žalobu proti členom uvedených rodín na súd, resp. chce sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. 19. Keďže zákon o poskytovaní právnej pomoci v citovanom ustanovení § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci vyžaduje na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci kumulatívne splnenie všetkých podmienok stanovených v uvedenom zákone, a preto nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. 20. V danom prípade pri skúmaní materiálnej núdze pre materiálnu núdzu žalobkyne žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou bolo zistené, že žalobkyňa ku dňu podania žiadosti poberala starobný dôchodok mesačne vo výške 200,60 Eur a jej manžel poberal starobný dôchodok mesačne vo výške 385,80 Eur, teda spolu poberali starobný dôchodok, t. j. mali príjem mesačne vo výške 586,40 Eur. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu v tom čase predstavoval sumu 470,79 Eur a 1,6 násobok životného minima predstavoval sumu 538,05 Eur. Na základe uvedených skutočností žiadateľka teda v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nespĺňala podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, lebo započítateľný príjem, t. j. príjem žalobkyne, ako aj jej manžela bol vyšší ako 1,4 násobok, resp. 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu dospelú fyzickú osobu. Nakoľko zákon o poskytovaní právnej pomoci vyžaduje pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci kumulatívne splnenie všetkých podmienok ustanovených v zákona o poskytovaní právnej pomoci, čo svedčí tomu, že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Keďže žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku materiálnej núdze, preto jej nevznikol nárok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň treba uviesť, že konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22C 42/2015, v ktorom podľa žiadosti a poskytnutia právnej pomoci z 21.11.2016 žiadala o poskytnutie právnej pomoci je právoplatne skončené. 21. V žalobe žalobkyňa neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, prečo rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci, ale len poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú predmetom preskúmavaného konania, preto správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 zamietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola, nepriznal právo na ich náhradu. 23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.