Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200151 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200151.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu BARBARA Slovensko, s. r. o., Železničná 2, Čaňa, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100130298/2017 zo dňa 20. 01. 2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu zamieta. II. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21. 07. 2017 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach 22. 02. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100130298/2017 zo dňa 20. 01. 2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104206450/2016 zo dňa 02. 01. 2016. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 13.253,50 eur. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 12.737,83 eur a vyrubil daň v sume 515,67 eur. Svoje rozhodnutie vydal na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v protokole č. 102465485/2016 zo dňa 01. 02. 2016. Konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období platil odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre s interným číslom DF5512512 (č. faktúry dodávateľa 6120100552) zo dňa 23.03.2012 na celkovo fakturovanú sumu 79.521,02 eur, z toho základ dane 66.267,52 eur a 20 % daň v sume 13.253,50 eur, predmetom ktorej je nákup sóje od tuzemského dodávateľa Podtatranská hydina, a. s., Slavkovská 54, Kežmarok. 3. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že v rámci preverenia uvedeného zdaniteľného obchodu požiadal miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, o vykonanie preverenia tohto zdaniteľného obchodu. Pretože miestne príslušný správca dane začal u uvedeného dodávateľa - spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok, daňovú kontrolu z dane z pridanej hodnoty, zahŕňajúcu aj zdaňovacie obdobie marec 2012, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2014 prerušil daňovú kontrolu u žalobcu z dôvodu, že výsledok daňovej kontroly u dodávateľa - Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok je rozhodujúci pre ukončenie daňovej kontroly u žalobcu. Správny orgán prvého stupňa zistil, že dodávateľom tovaru - sóje spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok, bola v roku 2012 spoločnosť Mirbes, s. r. o., (do 01. 08. 2012 SEBRIMTRADE, s. r. o.), Popradská 66, Košice. 4. Správca dane uviedol, že spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., nakúpila sóju v roku 2012 od spoločnosti MIRBES, s. r. o., (obchodný názov do 22. 12. 2010 JURKY TRADE, s. r. o., obchodný názov do 01. 08. 2012, SEBRIM TRADE, s. r. o.), Popradská 66, Košice. Na základe preverovania vykonaného zamestnancami správcu dane, Finančnou správou Poľskej republiky, Kriminálnym úradom finančnej správy a Národnou kriminálnou agentúrou bolo zistené, že daňový subjekt MIRBES, s. r. o., so správcom dane nekomunikuje, zásielky adresované tomuto daňovému subjektu boli vrátené späť s odôvodnením „adresát neznámy“. Táto spoločnosť nepredložila žiadne účtovné ani iné doklady, ktoré by umožnili preveriť hospodárske operácie. Spoločnosť neplnila svoje daňové povinnosti, slúžila odberateľským spoločnostiam na účely vystavovania faktúr, na základe ktorých si tieto spoločnosti odpočítavali DPH. Bolo zistené, že R. N., bydliskom v Českej republike, konateľ spoločnosti MIRBES, s. r. o., od 02. 08. 2012 plní úlohu „nekontaktného konateľa“ vo viacerých spoločnostiach. Preto správca dane tomuto daňovému subjektu zrušil registráciu platiteľa DPH a začal konanie vo veci zrušenia tejto spoločnosti na návrh jej konateľa. Z listu Národnej kriminálnej agentúry zo dňa 16. 12. 2015 správca dane získal informácie o výsluchoch G. J., ktorá bola konateľkou spoločnosti JURKY TRADE a R. N.. G. J. vypovedala, že v minulosti bola konateľkou a jedinou spoločníčkou podnikateľského subjektu JURKY TRADE, s. r. o. Zoznámila sa s S. U. z Košíc a na základe jeho požiadavky spoločnosť JURKY TRADE, s. r. o., previedla na R. N. z Českej republiky. Prevod spoločnosti mal zabezpečiť S. U.. Následne bola spoločnosť premenovaná na SEBRIM TRADE, s. r. o. G. J. uviedla, že od nového konateľa R. N., ktorého podľa jej výpovede nikdy nevidela, dostala plnomocenstvo na založenie účtu v ČSOB. Za disponenta účtu ustanovila J.. R. X., (predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok), čo bolo dohodnuté prostredníctvom S. U.. Následne po založení účtu odovzdala všetky podklady od účtu J.. R. X., ktorý na ňom prostredníctvom internetbankingu vykonával transakcie. Výbery finančnej hotovosti však vykonávala ona. Ďalej menovaná uviedla, že J.. R. X. za spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., nakupoval tovar (mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi) z Poľska a Českej republiky práve prostredníctvom spoločnosti MIRBES, s. r. o., ako aj prostredníctvom ďalších dvoch spoločností. G. J. uviedla, že reálne spoločnosť MIRBES, s. r. o., ako aj ďalšie ňou vedené spoločnosti s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby túto činnosť mohli vykonávať. Sídla spoločností boli len fiktívne. 5. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že správca dane Daňový úrad Prešov vykonávajúci daňovú kontrolu v spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., na základe medzinárodnej výmeny informácií (Poľská republika) zistil, že v zdaňovacom období 2012 v účtovnej dokumentácii prepravcu Dariusz Ciechaňski neboli žiadne dokumenty potvrdzujúce transakcie so spoločnosťou SEBRIM TRADE, s. r. o., (MIRBES, s. r. o.). Tento prepravca uviedol, že nikdy spoločnosti SEBRIM TRADE, s. r. o., (MIRBES, s. r. o.) priamo tovar nedodal a ani neposkytol prepravné služby. V marci 2012 poskytol prepravné služby na objednávku spoločnosti TRANS-CO, Sb. Jawna, Lukasik Marcin, Lukasik Józef, keď prepravoval tovar - drvenú sóju na Slovensko pre spoločnosť BARBARA Slovensko. Drvená sója bola naložená v prístave Gdyňa, pričom tá istá spoločnosť BARBARA Slovensko, s. r. o., ktorá mala uskladnenú sóju v prístave Gdyňa, bola zasielateľom aj príjemcom. 6. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že za činnosťou spoločnosti MIRBES, s. r. o., stojí jediná fyzická osoba - G. J., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby účelovo vykonávala určité úkony, napríklad preberanie pošty, disponovanie účtami, z ktorých vyberala finančné hotovosti, uzatvárala zmluvy a vyhotovovala faktúry, pričom toto svoje konanie nepreukázala relevantnými dôkazmi. Jej výpovede si navzájom odporujú. Vo výpovedi uviedla, že nemá vedomosť, žeby okrem nej niekto vykonal pre MIRBES, s. r. o., akékoľvek činnosti, ale v rozpore s týmto vyhlásením umožnila J.. R. X. (predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s.) mať dispozičné právo na účtoch tejto spoločnosti a menovaný na týchto účtoch vykonával finančné transakcie. Tieto dôkazy preukazujú, že daňový subjekt Podtatranská hydina, a. s., mal vedomosť o transakciách poznačených podvodom a priamo sa na nich podieľal tým, že vyjednával a vykonával obchodné transakcie v mene iných spoločností, a to spoločnosti MIRBES, s. r. o. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť MIRBES, s. r. o., bola vytvorená ako umelý článok obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok. Táto daňová výhoda spočívala v uplatnení odpočítania DPH z faktúr vystavených spoločnosťou MIRBES, s. r. o. Táto spoločnosť ako nekomunikujúci daňový subjekt neumožnila výkon daňových kontrol, ku kontrolám nepredkladala žiadne doklady, ktorými by preukázala, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k DPH a vystavenými odberateľskými faktúrami aj skutočnosti vykonávala. Podanie návrhu konateľa spoločnosti MIRBES vo veci zrušenia tejto spoločnosti bez likvidácie s odôvodnením, že spoločnosť nemá žiaden obchodný, hmotný, nehmotný majetok, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora, je v rozpore s podanými daňovými priznaniami, v ktorých tento platiteľ vykazuje vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a je jednoznačným dôkazom o celkovej činnosti tejto spoločnosti v preverovanom období. Podľa správcu dane daňová výhoda u kontrolovaného platiteľa Podtatranská hydina, a. s., spočívala v podobe odpočtu DPH na základe faktúr od dodávateľa MIRBES, s. r. o., ako „nárazníkovej spoločnosti“, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená. Podľa správcu dane spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., sa svojím konaním s plným vedomím priamo zúčastňovala na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene spoločnosti MIRBES, s. r. o., (SEBRIM TRADE, s. r. o.), pre spoločnosť Podtatranská hydina, a. s. O tejto skutočnosti svedčia dôkazy - objednanie tovaru za spoločnosť MIRBES, s. r. o., (SEBRIM TRADE, s. r. o.) pánom M. H., členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, sprostredkovanie obchodov J.. R. X., v tom čase predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., dispozičné právo J.. R. X. na účty dodávateľa MIRBES, s. r. o., (SEBRIM TRADE, s. r. o.), ktoré bolo v priebehu roku 2012 touto osobou využívané k výberu hotovosti z účtov, či vystavovaniu účtovných dokladov za spoločnosť MIRBES, s. r. o., (SEBRIM TRADE, s. r. o.). Správca dane preto dospel k záveru, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene odpočítal daň vo výške 13.253,50 eur na základe dodávateľskej faktúry č. DF5512512 vystavenej spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 7. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že v protokole z daňovej kontroly nespochybnil dodanie tovaru - sóje žalobcovi, ale zistil skutočnosti, ktoré majú za následok nepreukázanie vlastníckeho a práva a práva nakladať s predmetným tovarom - sójou spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., ktorá tento tovar fakturovala žalobcovi. Správca dane uviedol, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie DPH nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľných plnení, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenia boli prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné obchody. Samotná existencia dokladu, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, nepostačuje na vznik nároku na odpočítanie dane. Zákonnou povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru tak, ako to bolo deklarované faktúrou dodávateľa. Takéto dôkazy žalobca nepredložil. Predkladanie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu je súčasne právom daňového subjektu v rámci daňovej kontroly v zmysle § 45 Daňového poriadku. Žalobca toto svoje zákonné právo nijakým spôsobom nevyužil. Primárnou povinnosťou žalobcu k uplatneniu práva na odpočítanie dane bolo preukázať, že na predmetné právo má aj právny nárok. Aj keď je žalobca v pozícii odberateľa, musí preukázať, že zdaniteľné plnenie prijal tak, ako je deklarované na dokladoch. Žalobca v pozícii odberateľa nepreukázal, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované na faktúre dodávateľa Podtatranská hydina, a. s., Kežmarok. 8. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. 01. 2017 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 01. 2016. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa s ich právnym hodnotením. 9. Žalovaný konštatoval, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ DPH. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nich uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. 10. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v súvislosti s predmetným preverením nespochybnil dodanie tovaru (sóje) žalobcovi ako takého, ani nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornou faktúrou vystavenou spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s. 11. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. Uviedol, že podľa nákladných listov CMR predložených žalobcom bol tovar prepravený priamo z Poľska na Slovensko na miesto vykládky v sídle žalobcu, ktorý však potvrdil dodací list, podľa ktorého mal byť tovar vyskladnený zo skladu spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., v Kežmarku s dátumom vydaja tovaru 20. 03. 2012. Žalovaný zároveň zo spisového materiálu zistil, že na viacerých nákladných listoch CMR, kde je miestom vykladania tovaru sídlo žalobcu je ako odberateľ tovaru uvedená spoločnosť SEBRIM TRADE, s. r. o., (MIRBES, s. r. o.). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mohol mať vedomosť o účasti spoločnosti MIRBES, s. r. o., v reťazci dodávateľov a odberateľov predmetného tovaru. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pri nákupe zaplatil za tovar vrátane DPH, ktoré bolo zohľadnené na faktúre, žalovaný uviedol, že predmetná faktúra za dodanie tovaru (sóje) bola uhradená vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., a žalobcu nebankovým prevodom. 12. K tvrdeniu žalobcu, že pri preverovaných transakciách nezískal žiadnu ekonomickú výhodu, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by žalobca nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľ, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Naopak, tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa (ako to deklaroval na faktúre), cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane, čo viedlo správcu dane k ďalším pochybnostiam, či uvedený obchod nebol zrealizovaný týmto spôsobom cez viaceré spoločnosti len z dôvodu možnosti zápočtu vzájomných pohľadávok. Zo spisového materiálu vyplývajú zistenia správcu dane, že spoločnosť MIRBES, s. r. o., reálne nevykonávala hospodársku činnosť, nemohla byť príjemcom ani vlastníkom uvedeného tovaru a preto nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a. s. 13. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že nie je možné prenášať na žalobcu zodpovednosť za iný subjekt, o ktorého nezákonnej činnosti nemal vedomosť, žalovaný uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť na žalobcu za iný subjekt, ale poukázal na zistenia, že zo strany spoločnosti MIRBES, s. r. o., nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., preto následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., pre žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. 14. V podanej žalobe žalobca predovšetkým namietal procesné pochybenie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Obidvom vytýkal, že v ich rozhodnutiach absentuje jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, že v konaní dodržali ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku vo vzťahu k protokolu o daňovej kontrole. Vo vzťahu k ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly) poukázal na nález Ústavného súdu SR č. IIIÚS.24/2010 pokiaľ ide o nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly. Uviedol, že podľa napadnutých rozhodnutí daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 bola u žalobcu začatá 17. 07. 2012 a skončená protokolom zo dňa 01. 02. 2016, čo je viac ako 3,5 roka. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že daňová kontrola bola prerušená dňa 30. 09. 2014 z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly spoločnosti Podtatranská hydina, a. s. Z takto opísaného priebehu daňovej kontroly u žalobcu vyplýva, že ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola zachovaná, pretože v čase prerušenia daňovej kontroly dňa 30. 09. 2014 uplynuli už viac ako dva roky od jej začatia. Iné prerušenie daňovej kontroly sa v napadnutých rozhodnutiach ani v protokole z daňovej kontroly neuvádzajú. Podľa žalobcu nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmateľné, pretože z neho nie je možné zistiť, či hlavný dôkaz použitý ako podklad rozhodnutia, je alebo nie je zákonný. Ak nebola dodržaná ročná lehota na skončenie daňovej kontroly, je daňová kontrola nezákonná a ako dôkaz v daňovom konaní nepoužiteľná. Dodal, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov je podstatnou obsahovou vadou napadnutého rozhodnutia a súčasne dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku. 15. K zistenému skutkovému stavu v rámci daňového konania žalobca vzniesol viacero výhrad. Namietal, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa samotný fakt fyzického dodania tovaru žalobcovi do jeho prevádzky v Čani žiadnym spôsobom nespochybnili. Dodanie sóje potvrdil tak dodávateľ Podtatranská hydina, a. s., ako aj prepravcovia zabezpečujúci fyzické dodanie tovaru. Nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi v rozhodnutí žalovaného je odôvodnené výlučne skutočnosťami, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov než žalobcu, konkrétne tým, že daňový subjekt Podtatranská hydina, a. s., má objednať tovar prostredníctvom spoločnosti SEDRIM TRADE, s. r. o. Za takéto konanie iného daňového subjektu však žalobca nemôže niesť zodpovednosť. 16. Žalobca ďalej namietal, že väčšina skutkových zistení v napadnutom rozhodnutí vychádza zo záverov daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa Podtatranská hydina, a. s., hoci protokol z tejto kontroly netvorí podklad pre rozhodnutie a žalobca s ním nikdy nebol oboznámený. Podľa žalobcu mu takýmto postupom bolo znemožnené uplatniť svoje procesné práva, napr. vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom a zúčastniť sa procesných úkonov, klásť svedkom otázky, atď. V napadnutom rozhodnutí sa poukazuje na výpovede svedkov G. J. a J.. R. X., pričom ani jeden z týchto svedkov nebol následne po skončení daňovej kontroly spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., vypočutý v rámci daňového konania vedeného vo veci žalobcu. V daňovom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby v čase zrealizovania obchodu žalobca mal vedomosť o tom, že spoločnosť SEBRIM TRADE, s. r. o., je nekontaktný daňový subjekt a nárazový obchodník. S týmto daňovým subjektom žalobca nikdy neobchodoval a preto mu nie je známe, z akého dôvodu by tieto skutočnosti mal vôbec zisťovať. Namietal, že výpoveď svedkyne G. J. bola žalovaným vyhodnotená ako nevierohodná s poukazom na skutočnosť, že si vo viacerých bodoch odporuje. Z toho dôvodu preto táto výpoveď i výpoveď by nemala byť pri rozhodovaní braná žalobcom do úvahy. Zdôraznil, že tvrdenia tejto svedkyne sa nikdy netýkali žalobcu, ktorý sa v žiadnej z jej výpovedí nespomína. 17. Vo vzťahu k skutkovému zisteniu uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí na str. 4, ktoré malo vyplynúť z výpovede Dariusza Ciechaňskeho, že tá istá spoločnosť BARBARA Slovensko, s. r. o., ktorá mala uskladnenú sóju v Gdyni, bola súčasne odosielateľom aj príjemcom tovaru, žalobca uviedol, že je nepravdivé a odporuje listinným dôkazom - CMR dokladom, pretože iba na jedinom CMR doklade z celkového počtu 11 je uvedený ako odosielateľ žalobca, pričom ide zjavne o mylne vypísaný údaj. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalobca mohol CMR dokladov zistiť, že do transakcie je zapojená aj spoločnosť SEBRIM TRADE, s.r.o., pretože sa v nich uvádza ako odberateľ tovaru. Z celkového počtu 11 CMR dokladov je na dvoch dokladoch v kolónke odberateľ napísané „SEBRIM“ bez uvedenia sídla alebo iného identifikačného údaja a na jednom doklade je napísané „SEBRI“. Na základe uvedených údajov nebolo možné dostatočne identifikovať subjekt, nie to ešte posúdiť jeho dôveryhodnosť z daňového hľadiska. 18. Žalobca namietal právne posúdenie veci žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa. Podľa žalobcu ak bolo v konaní preukázané, že pri objednávaní tovaru z Poľska za spoločnosť SEBRIM TRADE, s.r.o. v skutočnosti konali predstavitelia spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., tak zastieraným úkonom mohlo byť výlučne konanie za jeden subjekt, ale nie samotný fakt objednania tovaru. Skutočným obsahom právneho úkonu malo byť objednanie tovaru vo vlastnom mene a na vlastný účet spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., ktorá v dôsledku toho nadobudla vlastnícke právo k tovaru a právo s ním disponovať, teda aj tovar dodať žalobcovi. Namietal ako nepravdivé tvrdenie žalovaného, žeby žalobca akékoľvek skutočnosti deklaroval vo faktúre č. DF 5512512, pretože toto číslo nie je číslom faktúry dodávateľa, ale interným označením došlej faktúry v účtovníctve žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v daňovom konaní sa prihliada na skutočný obsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať prednosť pred formálnou deklaráciou dodania tovaru na faktúre. Žalovaný však postupoval opačne, pretože uprednostnil formálnu deklaráciu pred skutočnosťou, žalovaný sám uznal, že tovar bol reálne dodaný, a tento fakt nikdy nespochybnil, pričom z vykonaného dokazovania je evidentné, že tento tovar žalobcovi skutočne dodáva Podtatranská hydina, a.s. Tieto zistenia v napadnutom rozhodnutí boli znegované výlučne s poukazom na to, že formálne tento tovar spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nadobudla od nárazníkovej spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o. 19. Podľa žalobcu dôvodom nepriznania práva odpočítať daň nebolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v skutočnom dodaní tovaru, preto žalovaný sám konštatoval, že reálne fyzické dodanie tovaru žalobcovi bolo preukázané. Nepriznanie odpočítania dane bolo odôvodnené dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v rámci daňovej kontroly u iného subjektu, pričom jednotlivé zistenia sa vôbec netýkali žalobcu, ale spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o., s ktorým však žalobca neobchodoval. 20. Žalobca spochybnil podstatu konania daňových orgánov v tejto veci, ktoré podľa názoru žalobcu uprednostnili fiskálny záujem štátu (záujem na čo najvyšších príjmoch z dane z pridanej hodnoty) pred zásadou zákonnosti daňového konania a ochrany práv a právom chránených záujmov jeho účastníkov. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiadny dosah. V závere poukázal na viaceré rozsudky ESD, podľa ktorých právo na odpočet DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť. Správca dane v konaní porušil zásadu neutrality DPH, ako ja zásadu práva na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi. 21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2017 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. 22. K námietke žalobcu týkajúcej sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňom 17.07.2012. Okrem zdaniteľného obchodu - nákupu sóje od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. správca dane overoval ďalšie zdaniteľné obchody, ktoré v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval žalobca a práve v súvislosti s týmito obchodmi bola daňová kontrola prvýkrát prerušená rozhodnutím správcu dane od 21.06.2013. Odo dňa 19.09.2014 správca dane podľa oznámenia doručeného žalobcovi pokračoval v daňovej kontrole. Zdaniteľné obchody, ktorých sa prvé prerušenie kontroly týkalo, nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia. K druhému prerušeniu daňovej kontroly došlo v súvislosti s preverovaním zdaniteľného obchodu, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie a skutočnosti týkajúce sa dôvodov aj termínom tohto prerušenia daňovej kontroly sú uvedené v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného - prerušenie odo dňa 30.09.2014, pokračovanie v daňovej kontrole odo dňa 25.01.2016. Z toho vyplýva, že žalobca o prerušeniach daňovej kontroly mal vedomosť, keďže mu boli doručené všetky dokumenty týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly ako aj oznámenia o pokračovaní daňovej kontroly, skutočnosti týkajúce sa prerušenia daňovej kontroly sú uvedené aj v protokole z daňovej kontroly. Počas prerušení daňovej kontroly správca dane nepokračoval v daňovom konaní, nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu práva ani nepožadoval od neho plnenie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly, a preto k porušeniu práv žalobcu prerušením kontroly nedošlo. K spornosti identifikácie faktúry od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. žalovaný uviedol, že na strane 7 jeho rozhodnutia je uvedené, správca dne neuznal právo na odpočítanie dane z faktúry s interným číslom DF 5512512, pričom číslom faktúry dodávateľa je 6120100552 zo dňa 23.03.2012. 23. K ostatným žalobným námietkam žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť MIRBES, s.r.o. (zmena názvu na SEBRIM TRADE, s.r.o.), ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a následne na žalobcu. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Spoločnosť MIRBES, s.r.o. (SEBRIM TRADE, s.r.o.) vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Spoločnosť MIRBES, s.r.o. (SEBRIM TRADE, s.r.o.) bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane súvislosťou s údajmi vyplývajúcich z výsluchu G. J.. Spoločnosť MIRBES, s.r.o. (SEBRIM TRADE, s.r.o.) preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že zo strany spoločnosti MIRBES, s.r.o. (SEBRIM TRADE, s.r.o.) nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. v zmysle § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. pre žalobcu, hoci spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. predmetné dodania potvrdila. 24. Žalovaný poukázal na judikatúru ESD, podľa ktorej vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práva upravený šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Ide o takýto prípad nie len vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (napr. rozsudku ESD C-439/04 Kittel, C-440/04 a C-131/13). V danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu, 25. Tvrdeniu žalobcu, že zistenia správcu dane sa netýkali žalobcu a mali mať právne následky pre iný daňový subjekt, žalovaný uviedol že správca dane nepreniesol na žalobcu zodpovednosť za iný subjekt, ale poukázal na zistenia správcu dane, že zo strany spoločnosti MIRBES, s.r.o. (SEBRIM TRADE, s.r.o.) nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a následne nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. pre žalobcu. 26. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g/ a § 105 ods.2 písm.a/ SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Podľa § 49 ods.1, 2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. (odpočítanie dane platiteľom) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 28. Podľa § 51 ods.1 písm.a/ citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona. 29. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 30. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods.6 Daňového poriadku). 32. Podľa § 24 ods.1 písm.a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dná, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového poriadku). 33. Podľa § ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, či môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu. 35. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 36. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods.2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods.2 písm.a/ citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. 37. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie procesnej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods.10 Daňového poriadku. Konštatoval, že od začatia daňovej kontroly dňa 17.07.2012 do jej skončenia 01.02.2016 uplynulo približne tri a pol roka, pričom v napadnutých rozhodnutiach sa uvádza prerušenie daňovej kontroly dňom 30.09.2014, t.j. viac ako dva roky po jej začatí. V dôsledku nedodržania uvedenej lehoty kvalifikoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010 protokol z daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie ako nezákonný dôkaz. V tejto súvislosti namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly nedošlo k porušeniu ustanovenia § 46 ods.10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom 17.07.2012 a bola ukončená dňom 01.02.2016 doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Výkon daňovej kontroly bol prerušený v období od 21.06.2013 do 19.09.2014 a od 30.09.2014 do 25.01.2016. Po vylúčení období obidvoch prerušení daňových kontrol celková doba výkonu daňovej kontroly neprekročila jeden rok. Rozhodnutia správcu dane o prerušení výkonu daňovej kontroly ako aj oznámenia o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly boli doručené žalobcovi, a preto žalobca mal vedomosť o obdobiach prerušenia výkonu daňovej kontroly. Skutočnosť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach opomenuli uviesť dobu prvého prerušenia výkonu daňovej kontroly (od 21.06.2013 do 19.09.2014) nemožno posudzovať ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 191 ods.1 písm.g/ SSP. Preto podľa názoru správneho súdu nie je tu daný uvedený dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. 38. Žalobca v podanej žalobe namietal, že mu nebol priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty napriek skutočnosti, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa nespochybnili dodanie tovaru - sóje žalobcovi, pričom samotné dodanie tovaru potvrdil aj dodávateľ Podtatranská hydina, a.s. Vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, aby dodávateľ tovaru Podtatranská hydina, a.s. nadobudla predmetný tovar od obchodnej spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o., ktorá nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, v dôsledku čoho ani obchodná spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nemohla predmetný tovar dodať žalobcovi. Samotná materiálna existencia tovaru, ohľadne ktorého dochádza k uplatneniu odpočtu dane z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Tento právny názor opakovane prezentoval Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi. Napr. v rozsudku č.k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 uviedol: „Podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neumožňuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“ Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. 39. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí žalobnú námietku týkajúcu sa identifikácie faktúry vystavenej spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach presne špecifikovali číslo faktúry dodávateľa - Podtatranská hydina, a.s. a interné číslo, pod ktorým bola predmetná faktúra evidovaná u žalobcu. 40. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali zo skutkových zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., hoci s protokolom z tejto daňovej kontroly žalobca nebol oboznámený, bolo mu znemožnené uplatniť jeho procesné práva, napr. vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, zúčastniť sa procesných úkonov. Ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa poukazuje na výpovede svedkov G. J. G. J.. R. X., pričom v rámci daňového konania vedeného vo veci žalobcu tieto osoby neboli vypočuté. 41. Ustanovenie 24 ods.4 Daňového poriadku umožňuje správcovi dane využiť ako dôkaz aj protokol z daňovej kontroly vykonanej u iného daňového subjektu než u subjektu, u ktorého vykonáva daňovú kontrolu, ako aj poznatky Kriminálneho úradu finančnej správy alebo policajných orgánov. Žalobcovi ako daňovému subjektu nesvedčili procesné práva v zmysle § 45 Daňového poriadku vo vzťahu k daňovej kontrole vykonávanej u iného daňového subjektu. Podľa názoru správneho súdu v rámci daňovej kontroly nebol potrebný výsluch svedkov G. J. G. J.. R. X., ktoré sa týkali fungovania obchodnej spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o., pretože zistenia z vykonaného dokazovania správcom dane nesporne svedčili pre záver, že obchodná spoločnosť SEBRIM TRADE, s.r.o. predmetný tovar nedodala Podtatranskej hydine, a.s. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi je odôvodnené v napadnutom rozhodnutí výlučne skutočnosťami týkajúcimi sa iných daňových subjektov než žalobcu, t.j. tým, že daňový subjekt Podtatranská hydina, a.s. mal objednať tovar prostredníctvom spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o., pričom za konanie iného daňového subjektu žalobca nemôže niesť zodpovednosť. Podľa názoru správneho súdu správca dane nepreniesol na žalobcu zodpovednosť za iný subjekt, ale poukázal na svoje zistenia, podľa ktorých zo strany obchodnej spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. v zmysle § 19 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto následne nemohlo dôjsť ani k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. pre žalobcu. 42. Správny súd neakceptuje ani žalobnú námietku, v zmysle ktorej žalovaný a správny orgán prvého stupňa uprednostnili fiskálny záujem štátu na čo najvyšších príjmoch z dane z pridanej hodnoty pred zásadou zákonnosti daňového konania a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ustanovenie § 3 ods.1 Daňového poriadku ukladá správcovi dane postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (zásada zákonnosti pri správe daní), ako ja chrániť záujmy štátu a obcí, t.j. aby daňové subjekty si voči štátu a obciam plnili zákonné povinnosti platiť dane z určeného predmetu dane, pričom dbá na zachovanie subjektívnych práva a chránený záujmov daňových subjektov a iných osôb. postup správcu dane ako aj žalovaného v konaní o žalobcom uplatnenom nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty správny súd hodnotí ako súladný s ustanovením § 3 ods.1 Daňového poriadku. 43. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods.1, 2 písm.a/ a v § 51 ods.1 písm.a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods.1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.