Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200316 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: Peroutka & Fedorišin, s. r. o., Michalovce, Stavbárov 1, zast. advokátkou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Michalovce, Štefánikova 8, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 03. 2017 č.: OPS/BEZ/2016/5128, O-67/2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 02. 03. 2017 č.: OPS/BEZ/2016/5128, O-67/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 09. 12. 2016 č. k.: 159/16/Or-1, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 3.500 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie citovaných zákonných ustanovení cit. zákona spočívalo v tom, že právnická osoba - žalobca využívala dňa 16. 06. 2015 o 10.50 hod. závislú prácu fyzickej osoby Ž. A. (vykonávala prácu - zaúčala sa na stroji na pracovisku v Michalovciach, ul. Stavbárov 1) a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dňa 16. 06. 2015 u žalobcu a v dňoch 24. 06. 2015 a 03. 08. 2015 na inšpektoráte práce vykonal Inšpektorát práce Košice u žalobcu inšpekciu práce, zameranú na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle Zákonníka práce a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnankyni Ž. A.. Predmetný nedostatok bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-47-24-2.4/P-E24,25-15 zo dňa 03. 08. 2015, ktorý bol žalobcovi zaslaný dňa 03. 08. 2015. 3. Po začatí správneho konania na základe oznámenia zo dňa 28. 04. 2016 žalobca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 16. 05. 2016 uviedol, že menovaná pre neho nevykonávala závislú prácu a prišla si prácu len dobrovoľne vyskúšať. Nevykonávala ju v mene zamestnávateľa , ktorý jej neurčil ani čas, kedy ju má vykonávať. Nebola vykonávaná ani za žiadnu odmenu alebo mzdu. Dňa 01. 07. 2016 s ňou bola uzavretá riadna pracovná zmluva, na základe ktorej vykonáva prácu i naďalej. Počas svojho zaúčania odo dňa 15. 06. 2015 mala menovaná so žalobcom uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, čo tiež svedčí o tom, že nemal v úmysle ju nelegálne zamestnávať. Menovanú mal v uvedený deň aj prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne, k čomu nedošlo, pretože tak nemohol urobiť priamo na pobočke v Humennom iba elektronicky. Preto ju dňa 16. 06. 2015 nepovolal do práce, avšak ona aj tak prišla, keďže si chcela otestovať prácu na stroji. Navrhol jej výsluch ako svedka. 4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 01. 07. 2016 rozhodnutie, ktorým žalobcovi za porušenie, ako bolo vyššie špecifikované uložil pokutu vo výške 3.500 eur. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací správny orgán toto napadnuté rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia, spočívajúceho v tom, že správny orgán s nevysporiadal dostatočne s návrhom žalobcu na výsluch svedka, prípadne neurobil dostatočný záver o tom , prečo vo veci neuskutočnil navrhované ústne pojednávanie. 5. Následne správny orgán prvého stupňa vytýkanú vadu konania odstránil a vo veci opätovne rozhodol dňa 09. 12. 2016 tak, že žalobcovi za už vyššie špecifikované porušenie uložil pokutu vo výške 3.500 eur. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. 6. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ spáchal za vinu mu kladený správny delikt, čo vyplýva zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby Ž.T. A. na pracovisku dňa 16. 06. 2015, ako aj zo zoznamu kontrolovaných osôb z uvedeného dňa. 7. K námietke žalobcu obsiahnutej v podanom odvolaní, že menovaná síce uviedla, že nemá uzavretú pracovnú zmluvu, čo neznamená, že nemala uzavretú dohodu o vykonaní práce žalovaný uviedol, že z citovanej zápisnice aj zo zoznamu kontrolovaných osôb vyplýva, že s menovanou nemal žalobca uzavretý žiadny pracovnoprávny vzťah. Odvolací správny orgán nepozná dôvod, prečo by menovaná inšpektorom práce zamlčala, že prácu vykonáva na základe dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce, ktorú žalobca predložil preto považoval odvolací správny orgán za účelovú. 8. K tvrdeniu, že menovaná sa z vlastnej vôle a bezodplatne zaúčala uviedol, že aj zaúčanie sa považuje za výkon práce, a preto s ňou mal mať žalobca uzavretý pracovnoprávny vzťah. 9. K tvrdeniu, že ekonómka účastníka, ktorá bola poverená na prihlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne nemala s touto inštitúciou dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného, čo bolo dôvodom neprihlásenia menovanej do Sociálnej poisťovne včas uviedol, že predmetom postihu účastníka konania nie je delikt súvisiaci s prihlasovaním do Sociálnej poisťovne, ale to, že s menovanou nemal uzavretý pracovnoprávny vzťah. Preto toto tvrdenie považoval žalovaný za irelevantné. 10. Odvolací správny orgán konštatoval, že porušenie povinnosti uvedenej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa bolo posúdené správne a odôvodnené príslušným právnym predpisom. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky bolo zohľadnené jej preventívne pôsobenie a prihliadnuté na všetky skutočnosti, uvedené v § 19 ods. 6 citovaného zákona v nadväznosti na § 3 ods. 5 správneho poriadku. Správny orgán prvého stupňa prihliadal na závažnosť zisteného porušenia, počet zamestnancov 18, počet zistených poručení 9, počet nelegálne zamestnávaných osôb 1, riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa i to, že išlo o opakované poručenie zákazu nelegálneho zamestnávania, predchádzajúce bolo riešené rozhodnutím zo dňa 25. 06. 2015. 11. Včas podanou žalobou zo dňa 26. 04. 2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 28. 04. 2017, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 12. Uviedol, že Ž. A. mala s ním odo dňa 15. 06. 2015 uzavretú dohodu o vykonaní práce. Uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu však automaticky neznamená, že účastník tohto vzťahu musí vykonávať od toho momentu závislú prácu a že ju menovaná dňa 16. 06. 2015 pre žalobcu aj vykonávala. Táto sa chcela zaučiť na stroji bezodplatne a žalobca nemal záujem zamestnávať ju nelegálne. Od 01. 07. 2015 s ňou uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a táto v spoločnosti žalobcu pracuje doposiaľ. To, že sa iba zaúčala nepopiera ani samotný správny orgán prvého stupňa. O tom, že žalobca nemal záujem zamestnávať ju nelegálne svedčí aj to, že v čase vykonávania kontroly spoločnosť zamestnávala 18 zamestnancov, pričom všetci ostatní mali uzavreté riadne pracovné zmluvy, resp. dohody. Za nelogické považoval, že by kvôli jednej nelegálnej zamestnankyni riskoval uloženie tak vysokej pokuty. Na ústnom pojednávaní konateľ spoločnosti, odôvodnil, prečo nebolo možné menovanú prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne, pretože v opačnom prípade by inšpektorát práce nepovažoval dobrovoľnú činnosť menovanej za ilegálnu prácu. K uvedenému došlo bez zavinenia žalobcu. Zároveň uviedol, že prípadné uloženie pokuty by tiež malo negatívny vplyv na ďalší vývoj, rozvoj a vytváranie nových pracovných miest v spoločnosti a práve na uvedené skutočnosti by správne orgány pri ukladaní pokuty mali prihliadať. Nesúhlasil s výškou uloženej pokuty ani s tvrdením správnych orgánov, že táto bola uložená na dolnej hranici určeného rozpätia. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu mu mala byť uložená nižšia pokuta. Zastáva názor, že celé správne konanie bolo účelové s cieľom uložiť mu čo najvyššiu pokutu. Rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci i nesprávneho právneho posúdenia. 13. V písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K žalobným námietkam, obsiahnutým v podanej žalobe, ktoré korešpondujú s odvolacími námietkami zopakoval argumentáciu, prezentovanú v napadnutom rozhodnutí považujúc ich na neopodstatnené s tým, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti, za ktoré mu bola uložená pokuta a jeho postup bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. 14. V replike zo dňa 22. 08. 2017 žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v podanej žalobe a pre prípad, že by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutia navrhol znížiť uloženú pokutu na 2.000 eur. 15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 16. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 16. 06. 2015 bola u žalobcu a v dňoch 24. 06. 2015 a 03. 08. 2015 na inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce, o výsledku ktorej bol dňa 03. 08. 2015 pod č. IKO-47-24-2.4/P-E24,25-15 vyhotovený protokol. Výkon inšpekcie bol zameraný na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok v zmysle Zákonníka práce a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 17. Z citovaného protokolu vyplýva, že predmetom činnosti zamestnávateľa je výroba papierenská a polygrafická, tento realizuje predmet svojej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov v celkovom počte 18, z toho 4 ženy. Z časti protokolu, týkajúcej sa nelegálneho zamestnávania súd zistil, že zo strany Inšpektorátu práce Košice bola v kontrolovanom období u žalobcu vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania, z ktorej bol vypracovaný protokol zo dňa 21. 04. 2015 č. IKO-114-59-1.2/P-A28-15 a pri ktorej bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania u 1 fyzickej osoby. Pri predmetnej inšpekcii práce bolo zistené, že právnická osoba - žalobca využívala dňa 16. 06. 2015 o 10.50 hod. závislú prácu fyzickej osoby Ž. A. (vykonávala prácu - zaúčala sa na stroji na pracovisku v Michalovciach, ul. Stavbárov 1) a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce), čo bolo kvalifikované ako rozpor s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. 18. Súčasťou administratívneho spisu je oznámenie o začatí inšpekcie práce zo dňa 16. 06. 2015 a informácia o registrácii Ž. A. do registra Sociálnej poisťovne dňa 16. 06. 2015 o 18.33 hod. 19. Zo zápisnice o podaní informácie, spísanej pri inšpekcii práce dňa 16. 06. 2015 s fyzickou osobou Ž. A. vyplýva, že táto do zápisnice uviedla, že pre firmu žalobcu vykonáva prácu - zaúča sa na stroji, pričom v uvedený deň pracovala od 07.30 hod. a že nemá pracovnú zmluvu. Zápisnica bola vyhotovená o 10.50 hod. 20. Listom zo dňa 28. 04. 2016, doručeným žalobcovi dňa 06. 05. 2016 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil začatie správneho konania o uloženie pokuty za už vyššie špecifikovaný správny delikt a zároveň ho vyzval, aby sa k predmetnej veci vyjadril s tým, že ak tak v určenej lehote neučiní, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 21. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2016 k začatiu správneho konania uviedol, že Ž. A. sa dňa 16. 06. 2015 v čase o 10.40 hod. nachádzala na jeho pracovisku na ul. Stavbárov 1 v Michalovciach, avšak nevykonávala pre neho závislú prácu. Jej činnosť nespĺňa ani jednu zákonnú podmienku závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Menovaná mala záujem pracovať v jeho spoločnosti a z toho dôvodu si chcela vyskúšať prácu, o ktorú mala záujem. Nevykonávala túto činnosť vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, pretože zamestnávateľ ani ním poverené osoby jej nevydávali žiadne pokyny. Prišla si vyskúšať prácu so strojom dobrovoľne a túto nevykonávala v mene zamestnávateľa. Jej obsluha stroja sa nedá považovať za činnosť. Zamestnávateľ jej neurčil čas, kedy si túto činnosť má vyskúšať, túto činnosť nevykonávala ani za mzdu. Žalobca nemal záujem zamestnávať ju nelegálne. Od 01. 07. 2015 s ňou uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a táto v spoločnosti žalobcu pracuje doposiaľ. O tom, že žalobca nemal záujem zamestnávať ju nelegálne svedčí aj to, že v čase vykonávania kontroly spoločnosť s ňou mala uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 15. 06. 2015, aj keď sa iba zaúčala na stroji. Žalobca jej nemohol prideľovať prácu, pretože ju nemohol prihlásiť do registra sociálnej poisťovne, nakoľko ekonómka p. F. predtým odišla z obchodnej spoločnosti a jej nástupkyňa p. O. tak nemohla urobiť priamo na pobočke v Humennom, iba elektronicky. Preto ju dňa 16. 06. 2015 nepovolal do práce, avšak ona aj tak prišla, keďže si chcela otestovať prácu na stroji. O tom, že žalobca nemal záujem zamestnávať ju nelegálne svedčí aj to, že v čase vykonávania kontroly spoločnosť zamestnávala 18 zamestnancov, pričom všetci ostatní mali uzavreté riadne pracovné zmluvy, resp. dohody. Za nelogické považoval, že by kvôli jednej nelegálnej zamestnankyni riskoval uloženie tak vysokej pokuty. Uviedol, že prípadné uloženie pokuty by tiež malo negatívny vplyv na ďalší vývoj, rozvoj a vytváranie nových pracovných miest v spoločnosti. Navrhol Ž. A.D. vypočuť ako svedka. 22. Do zápisnice z ústneho pojednávania Inšpektorátu práce Košice zo dňa 08. 12. 2016 žalobca uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a má za to, že k nelegálnemu zamestnávaniu u neho nedošlo. S menovanou Ž. A. bol uzavretá dňa 15. 06. 2015 dohoda o vykonaní práce, pričom podľa jeho názoru problém zlyhania zamestnávateľa nastal pri prihlásení menovanej do registra Sociálnej poisťovne tak, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania s tým, že k zmene ekonóma došlo 12. 06. 2015 a dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a novou ekonómkou bola uzavretá až 16. 06. 2016 aj napriek predchádzajúcej urgencii, o čom predložil dôkazy. Poukázal na to, že firma prechádzala mnohými zmenami, z viacerých štátnych orgánov v nej boli vykonávané kontroly, nastali turbulentné časy, pričom voči bývalej zamestnankyni - ekonómke je vedené civilné sporové konanie. Zároveň uviedol, že zamestnávateľ si je vedomý chyby, avšak k pochybeniu nedošlo úmyselne. 23. Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o vykonaní práce uzavretá medzi žalobcom a Ž. A. dňa 15. 06. 2015, z ktorej vyplýva, že účastníci sa dohodli na pracovnej úlohe - skladanie krabíc v rozsahu 20 hodín mesačne, že pracovná úloha bude vykonávaná od 16. 06. 2015 do 31. 12. 2015 za dohodnutú mzdu, prihláška menovanej do registra Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku poistenia 16. 06. 2015, pričom formulár bol prijatý v uvedený deň o 18:33:37 hod. a tento bol vyplnený P. O., ako aj protokol o prevzatí bezpečnostného predmetu a pridelení identifikačných údajov a prístupových práv P. O.Ň. a dohoda o používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného uzavretá dňa 16. 06. 2015. Uvedené doklady boli správnemu orgánu predložené pri ústnom pojednávaní dňa 08. 12. 2016. 24. Inšpektorát práce v Košiciach vydal dňa 19. 12. 2016 pod č. k.: 159/16/Or-1 rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 3.500 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie citovaných zákonných ustanovení cit. zákona spočívalo v tom, že právnická osoba - žalobca využívala dňa 16. 06. 2015 o 10.50 hod. závislú prácu fyzickej osoby Ž.T. A. (vykonávala prácu - zaúčala sa na stroji na pracovisku v Michalovciach, ul. Stavbárov 1) a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). 25. O odvolaní žalobcu zo dňa 30. 12. 2016, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 26. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 27. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 28. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 30. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur. 31. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 32. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku (SSP) správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak f) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, h) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, i) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, j) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 35. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 16. 06. 2015 o 10.50 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Ž. A. (zaúčala sa na stroji na pracovisku v Michalovciach, ul. Stavbárov 1) a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce). 36. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej dňa 16. 06. 201 so Ž. A.. Táto v zápisnici uviedla, že prácu vykonáva pre žalobcu, že sa zaúča na stroji a že nemá pracovnú zmluvu. Aj keď žalobca už v písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že menovanú nezamestnáva nelegálne, pretože s ňou má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 15. 06. 2015, túto dohodu predložil až na ústnom pojednávaní dňa 08. 12. 2016, t. j. až po prvotnom zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím správnym orgánom z procesných dôvodov, ako to už bolo vyššie uvedené, pričom jeho prvotnému vyjadreniu odporuje aj predložená listina, ktorá je označená ako dohoda o vykonaní práce, navyše z ktorej vyplýva, že pracovnou úlohou menovanej bolo skladanie krabíc. Pokiaľ by menovaná takúto dohodu v čase výkonu inšpekcie aj uzavretú mala, je málo pravdepodobné, žeby sa o nej pred inšpektormi nezmienila. 37. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k objektívnej nemožnosti prihlásenia menovanej do registra Sociálnej poisťovne správny súd poukazuje na to, že zamestnávateľ má objektívnu zodpovednosť, teda je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že s menovanou dňa 01. 07. 2015 uzavrel riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. 38. Výška pokuty zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce s tým, že na jej výške mala okrem iného vplyv aj skutočnosť, že za rovnaký správny delikt už bol žalobca v predchádzajúcom období sankciovaný tak, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. 39. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).