Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200461 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne I. D., bývajúcej v J., Č. XX, proti žalovanému Centrum právnej pomoci Košice, Murgašova 3, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 25.05.2017 sp. zn. 2045/2017-KaKe, takto jednomyseľne r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 25.05.2017 sp.zn.: 2045/2017-KaKE R.z. 33998/2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 14 ods.1 písm.a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 327/2005 Z.z.“) odňal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyni bolo rozhodnutím zo 17.08.2015 sp. zn. 9178/2015-KaKe, r.z. 51799/2015-KaKe priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 40Cpr/4/2014 a určilo advokáta S.. W. D. so sídlom v J., A. XX, na jej zastupovanie v tejto právnej veci. 3. Žalobkyňa listom, ktorý bol doručený žalovanému 16.01.2017, žiadala o zmenu určeného advokáta z dôvodu narušenia dôvery. Súčasne požiadala o určenie iného advokáta. 4. Žalovaný požiadal určeného advokáta o vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedených v žiadosti. 5. Určený advokát dňa 22.02.2017 zaslal žalovanému výpoveď plnomocenstva udeleného žalobkyňou dňa 08.09.2015 pre stratu dôvery. Uviedol, že dňa 08.01.2017 vyzval žalobkyňu na stretnutie za účelom porady v jej právnej veci, a to na deň 19.02.2017, pretože na deň 22.02.2017 bolo nariadené pojednávanie. Žalobkyňa mailom dňa 22.02.2017 kategoricky odmietla súčinnosť a odmietla sa dostaviť na termín porady, a odmietla aj splniť výzvu okresného súdu. Z uvedených skutočností určený advokát má za to, že „tento postoj klienta narúša celkový vzťah advokát - klient a dôveru medzi nimi, a súčasne stavia advokáta do pozícii, kedy klient odmieta jeho právnu pomoc, a odmieta súčinnosť na podklade výzvy okresného súdu, a za týmto účelom sa dostaviť na pracovisku advokátskej kancelárie D. I..W..V.., Š. XX, J.“. Určený advokát s výpoveďou plnomocenstva doložil žalovanému výpisy z e- mailovej komunikácie medzi ním a žalobkyňou, pričom v e-maili zo dňa 20.02.2017 žalobkyňa uviedla, že na žiadnu poradu do kancelárie už chodiť nebude, má výhrady k jeho osobe, a zároveň uviedla tiež námietky k výsluchom vykonaným v právne veci sp. zn. 4Cpr/4/2014. Dňa 22.02.2017 žalobkyňa zaslala žalovanému e-mailovú žiadosť, ktorou opakovane sa dožadovala zmeny advokáta. Uviedla, že obdržala vypovedanie plnomocenstva vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cpr/4/2014, pričom namietala proti spôsobu, akým jej to advokát oznámil, t.j. priamo pred pojednávaním. Tiež poukázala na to, že advokát ju oklamal, že je možná oprava zápisníc, že sa dá vyžiadať zvukový záznam z pojednávaní, že nasilu ju nútil prísť na poradu, aj keď bola chorá, a vyslovene na ňu tlačil, pričom mu šlo len o jej podpisy. Nakoniec si žalobkyňa vyžiadala zvukové záznamy sama a požiadala súd o opravu zápisníc. Tie jej však súd zamietol zo zákonných dôvodov. 6. Žalobkyňa dňa 01.03.2017 doručila žalovanému písomnú opakovanú žiadosť o zmenu prideleného advokáta, v ktorej uviedla, že žiadnu súčinnosť neodmietla. Poukázala na to, že bolo povinnosťou advokáta si všímať nedostatky v zápisniciach, a upozorňovať na ne. 7. Žalovaný dňa 30.03.2017 vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k obsahu vyjadrenia určeného advokáta zo dňa 22.03.2017. Žalobkyňa uviedla, že má za preukázané, že určený advokát ju poškodzoval nielen priamo na pojednávaniach, ale aj tým, že ju neupozornil na závažné chyby v zápisniciach, vôbec neporovnával výsluchy svedkýň, a nebyť iniciatívy samotnej žalobkyne vyžiadať si aj zvukové záznamy a podať námietky a návrhy na opravu zápisníc, spor je už prehratý. Ďalej uviedla, že v týchto zápisníc a zvukových záznamov prišla na to, že určený advokát koná proti nej a nedoručil súdu písomnosť, ktorá mu bola doručená e-mailom dňa 25.11.2016 právnym zástupcom žalovanej strany. Na toto sa prišlo na pojednávaní dňa 22.02.2017, keď chcela konfrontovať svedkyne pri výsluchu. Žalobkyňa ďalej namietala, že advokátovi už nedôveruje, čo riadne zdôvodnila v žiadosti o zmenu advokáta, pričom žalovaný na jej žiadosť neodpovedal. 8. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobkyňa požiadala o zmenu určeného advokáta pre narušenie dôvery, nie z dôvodu nečinnosti alebo vzťahu k protistrane. V záujme zistenia riadneho skutočného stavu žalovaný preto vyzval určeného advokáta o vyjadrenie k žiadosti o zmenu určeného advokáta, a keďže v priebehu konania boli žalovanému doručené ďalšie podania vrátane vypovedania oznámenia o vypovedaní plnomocenstva, rozhodoval či sú splnené podmienky na zmenu určeného advokáta, alebo na odňatie právnej pomoci. 9. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa ani na jeho výzvu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nečinnosti advokáta v uvedenej právnej veci, alebo jeho vzťahu k protistrane. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že advokát nedoručil súdu písomnosť, ktorá mu mala byť doručená dňa 25.11.2016 právnym zástupcom žalovanej strany, ani že toto doručenie písomnosti je porušením povinností a nečinnosťou advokáta. Žalobkyňa túto námietku neuvádzala ani vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach žalovanému. Žalovaný tiež nezistil dôvodné pochybnosti o poskytovaní právnej pomoci v záujme žalobkyne, jej námietky sa týkajú vzájomnej komunikácie s advokátom, a skutočnosti, že advokát nežiadal o opravu zápisníc z pojednávania, pričom z predložených dokladov nevyplýva, že by žalobkyňa na pojednávaní namietala proti spôsobu zaznamenania výsluchov a výpovedí. 10. Žalovaný konštatoval, že z predložených dokladov a vyjadrení zistil, že určený advokát oznámil žalobkyni, že je potrebné vykonať osobnú poradu a spísať záznam o porade, preto ju požiadal, aby sa bezodkladne dostavila dňa 21.02.2017 o 15:00 hod. na pracovisko advokátskej kancelárie, žalobkyňa mu dňa 20.02.2017 e-mailom oznámila, že na poradu už chodiť nebude, vzhľadom na výhrady advokáta voči jej osobe, a voči prítomnej verejnosti. Podľa názoru žalovaného z predloženej e-mailovej komunikácie je zjavné, že medzi advokátom a žalobkyňou dochádzalo k rôznym nedorozumeniam, ktoré bolo potrebné a možné odstrániť osobnou poradou a vysvetlením sporných skutočností, pričom určený advokát prejavil snahu o toto riešenie, čo žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa bola poučená advokátom o nevyhnutnosti porady v jej právnej veci, a napriek tomu sa odmietla na ňu dostaviť, z čoho žalovaný usúdil, že žalobkyňa určenému advokátovi neposkytla, a odmieta poskytovať aj v budúcnosti potrebnú súčinnosť v jej právnej veci. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobkyňa má nárok na zmenu určeného advokáta len z dôvodov, ktoré predpokladá zákon. Z dôvodu bežných komunikačných nedorozumení, či skutočností, že určený advokát nespĺňa subjektívne predstavy žalobkyne o zastupovaní, nemá oprávnená osoba nárok na zmenu advokáta. 11. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že v prípade bezplatnej právnej pomoci hradí trovy právneho zastúpenia štát, pričom po ukončení každého zastupovania, a to aj z dôvodu zmeny advokáta, si určený advokát účtuje trovy právneho zastúpenia. Je preto dôležité nastaviť rovnováhu medzi týmto pozitívnym záväzkom štátu poskytovať bezplatnú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi a očakávaniami oprávnenej týkajúcimi sa samotného priebehu poskytovania tejto právnej pomoci. Zákon predpokladá situáciu, keď oprávnená osoba nebude subjektívne spokojná s poskytovaním právnej pomoci, avšak ako dôvod, pre ktoré centrum vždy rozhodne o zmene advokáta, zákon stanovuje len prípad preukázanej nečinnosti advokáta, alebo jeho vzťahu k protistrane. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že určený advokát vypovedal plnomocenstvo žalobkyni z dôvodu, že mu neposkytovala potrebnú súčinnosť na poskytovanie právnej pomoci. Túto skutočnosť má žalovaný preukázanú písomnosťami, najmä výpismi z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a určeným advokátom. Z týchto dôvodov rozhodlo o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 13. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhla, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súdne, neobjektívne a nezákonné, keďže žiadala žalovaného o zmenu advokáta, pričom žalovaný vo veci nekonal až do vypovedania plnomocenstva advokátom, ktoré prevzala na pošte až dňa 22.02.2017. 14. Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný o jej žiadosti o zmenu advokáta konal až v čase, keď ju určený advokát už nezastupoval. Rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci je postavené iba na e-mailovej komunikácii, pričom nie všetky písomnosti spolu súviseli, a nie sú z daného obdobia, a netýkali sa tej istej právnej veci. Žalobkyňa uviedla, že nemala vedomosť o tom, že advokát nevie o jej žiadosti o zmenu, keďže jej žiadosť žalovaný zaslal advokátovi na vyjadrenie až dňa 07.03.2017 a advokát sa vyjadril až 22.03.2017. Obdobie, v ktorom neposkytovala súčinnosť, je obdobím, keď už podala žiadosť o zmenu advokáta. Poukázala na to, že advokát je poskytol nesprávnu právnu radu ohľadom opravy zápisníc z pojednávania a návrh na opravu zápisníc podmieňoval len jej účasťou na porade a jej podpisom napriek tomu, že mal od nej plnú moc. V žalobe neprihliadal na jej tvrdenia a fakty uvedené v žiadosti o zmenu advokáta, ale vychádzal iba z tvrdení advokáta. 15. Žalovaný nevykonal žiadne úkony za účelom objasnenia si nezrovnalostí medzi ňou a určeným advokátom. Podľa žalobkyne samotný žalovaný nedokáže vyhodnotiť konanie advokáta voči nej ako klientovi ako naliehanie, nútenie za účelom podpisov, aj spätne, z dôvodu, že nejaké záznamy nepodpísala, aj keď žiadne porady a konzultácie neboli, vyhrážky kamerovými záznamami, osočovanie klienta z nedôvery, podmieňovanie podávania písomností len v prípade, ak sa klient, teda žalobkyňa, dostali na poradu, a vlastnoručne podpíše pred advokátom a jeho koncipientkou. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol konkrétne aké záznamy žalobkyňa nepodpísala a kedy. 16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný sa chybne opieral o skutočnosť uvedenú advokátom vo vypovedaní plnomocenstva, že ako klient odmieta súčinnosť na podklade výzvy okresného súdu. Tvrdila, že svoju súčinnosť poskytla advokátovi e-mailom, kde na konkrétne otázky súdu advokátovi odpovedala písomne, čo žalovaný neakceptoval. Advokát preto vedel, ako má na výzvu súdu odpovedať, ale tak neurobil. Táto výzva sa však netýkala konania vedeného pod sp. zn. 40Cpr/4/2014, ale konania vo veci 35Cpr/3/2016. V tomto konaní už žalovaný rozhodol o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 17. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v rozhodnutí uviedol chybný dátum, že bola vyzvaná advokátom na poradu na deň 19.02.2017, pretože tento deň bola nedeľa. Výzva súdu bola advokátovi doručená dňa 17.02.2017 a podľa žalobkyne nebyť tejto výzvy z iného konania (35Cpr/3/2016) by ju nekontaktoval a po treťom pojednávaní od 21.09.2016 už nerobil žiadne porady, ako konzultácie, pričom aj v minulosti vždy advokát určoval, kedy mu má zatelefonovať, a kedy a o ktorej bude porada, a ako bude dlho trvať. V novembri 2016 jej advokát neodpísal na e-maily, a pred štvrtým pojednávaním mu napísala SMS, že sa bude konať pojednávanie, ale porada sa nekonala, lebo advokát bol na výsluchu svedka v inej právnej veci. Po štvrtom pojednávaní e-mailom žiadala od neho zápisnice z pojednávaní, pričom advokát jej ich preposlal až po šiestich týždňoch. Toto považuje za nečinnosť advokáta, ktoré žalovaný nezohľadnil. 18. Žalobkyňa ďalej uviedla, že hoci žalovaný v rozhodnutí uvádza, že na jeho výzvu neuviedla žiadne skutočnosti týkajúce sa nečinnosti advokáta, to, že podľa jej názoru advokát nekonal v jej prospech, sa vyjadrila vo svojom podaní zo 07.04.2017, ktoré zaslala e-mailom na výzvu žalovaného. V tomto vyjadrení uviedla, že zo zápisníc a zvukových záznamov zistila, že určený advokát koná proti jej osobe, a že nedoručil súdu písomnosť, ktorá mu bola doručená e-mailom dňa 25.11.2016 právnym zástupcom žalovanej strany. Na to, že tento dôkaz nemá ani sudkyňa, sa zistilo až na piatom pojednávaní dňa 22.02.2017, keď žalobkyňa ním chcela konfrontovať svedkyne pri výsluchu. Vo svojej žiadosti zo 16.01.2017 poukázal aj na nečinnosť advokáta, ale žalovaný na to vôbec neprihliadol. 19. Žalovaný vo vyjadrení zo 06.08.2017 k žalobe žalobkyne uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa požiadala o zmenu určeného advokáta pre narušenie dôvery, teda nie z dôvodu nečinnosti, alebo vzťahu k protistrane. V záujme riadneho zistenia skutočného stavu žalovaný požiadal určeného advokáta o vyjadrenie k žiadosti oprávnenej osoby, a k jej námietkam. V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa a jej určený advokát doručili žalovanému ďalšie podania, vrátane oznámenia o vypovedaní plnomocenstva advokátom. Na základe týchto podaní bolo potrebné rozhodovať, či sú splnené podmienky na zmenu advokáta, alebo na odňatie právnej pomoci. Podľa názoru žalovaného o žiadosti žalobkyne nemohol rozhodnúť bez toho, aby požiadal určeného advokáta o vyjadrenie k tejto žiadosti. 20. Žalovaný ďalej konštatoval, že strata dôvery ako subjektívna kategória nebráni žalobkyni poskytovať súčinnosť určenému advokátovi, pričom je však nepochybné, že žalobkyňa túto súčinnosť neposkytovala. Žalovaný nepovažoval za potrebné a účelné preverovať tieto a ďalšie skutočnosti uvedené žalobkyňou, keďže ich posúdenie nebolo nevyhnutné pre posúdenie žiadosti žalobkyne o zistenie existencie či neexistencie dôvodov na zmenu advokáta, teda jeho nečinnosť, alebo vzťah k protistrane, nakoľko ide o tvrdenia, ktoré neobsahujú skutočnosti týkajúce sa týchto zákonom predpokladaných dôvodov, ale o komunikačné nedorozumenia medzi stranami. 21. Žalovaný konštatoval, že nie je v jeho kompetencii vykonávať také rozsiahle dokazovanie, ktoré zaťažuje obe strany, to nie je nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o konkrétnej veci. Tvrdil, že mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa svojim konaním neumožnila určenému advokátovi poskytovať jej právnu pomoc odbornou starostlivosťou, čo vyplýva aj z priloženej e-mailovej komunikácie. Žalobkyňa sa odmietla dostaviť na osobné stretnutie s advokátom, a to opakovane, pričom z e-mailovej komunikácie je viac ako zrejmý odmietaný postoj žalobkyne k určenému advokátovi, čo žalobkyňa ani nepoprela. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa bola poučená o svojich právach a povinnostiach, a napriek tomu si tieto povinnosti neplnila. 22. K námietkam žalobkyne k správaniu advokáta žalovaný uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci nezistil žiadne pochybenie z jeho strany. Svojím konaním však žalobkyňa sama bránila v poskytovaní právnej pomoci a nijak neprispela k riešeniu jej právnej veci. Žalovaný zistil, že určený advokát oznámil žalobkyni, že je potrebné vykonať osobnú poradu, aj v právnej veci 40Cpr/4/2014 a spísať záznam o porade, a preto ju požiadal e-mailom zo dňa 19.02.2017, aby sa bezodkladne dostavila na poradu pred pojednávaním nariadeného na deň 22.02.2017 o 15:00 hod. na pracovisko advokátskej kancelárie. Žalobkyňa určenému advokátovi e-mailom zo dňa 20.02.2017 oznámila, že na žiadnu poradu k nemu už chodiť nebude a svoje stanovisko potvrdila aj vo vyjadrení žalovanému. To, že žalobkyňa uviedla, že sa na poradu nedostaví „vzhľadom na výhrady advokáta voči jej osobe, a aj voči prítomnej verejnosti“, žalovaný nepovažoval za relevantné. Naopak, v priebehu predloženej e-mailovej komunikácie medzi advokátom a oprávnenou osobou, má centrum za to, že v tejto komunikácii dochádzalo k rôznym nedorozumeniam, ktoré bolo možné a potrebné odstrániť práve osobnou poradou a vysvetlením sporných skutočností, pričom určený advokát prejavil snahu o toto riešenie, avšak žalobkyňa to odmietla. 23. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrila podaním zo 16.10.2017, poukázala na to, že žalovaný pri rozhodovaní neprihliadal na jej žiadosť o zmenu určeného advokáta. V čase vydania rozhodnutia určený advokát už vypovedal plnomocenstvo žalobkyni, a preto samotná žalobkyňa nemohla byť súčinná po celé obdobie od podania žiadosti až do rozhodnutia o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 24. Poukázala tiež na to, že na pojednávaní na okresnom súde bola súdom poučená o jej právach, a súd jej dal na výber z troch možností, o čom bol žalovaný informovaný opakovanou žiadosťou zo dňa 27.02.2017, a tiež e-mailom, že určený advokát už žalobkyňu nezastupoval. Na základe toho sa podľa názoru žalobkyne mohla rozhodnúť o ďalšom postupe bez toho, aby jej konanie bolo považované za nesúčinnosť, resp. odmietavý postoj k advokátovi a dôvodom pre odňatie právnej pomoci. 25. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 26. Žalobkyňa žiadosťou zo 16.01.2017 doručenou žalovanému toho istého dňa požiadala o zmenu prideleného advokáta. Dôvodom žiadosti bolo narušenie dôvery voči advokátovi. Podstatným dôvodom narušenia dôvery žalobkyne voči určenému advokátovi bola tá skutočnosť, že dodatočne zo zápisníc z pojednávaní vo veci 40Cpr/4/2014 zistila nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, a podľa názoru žalobkyne nedostatočná aktivita určeného advokáta jednak v zadovážení a preposlaní zápisníc z pojednávaní, a v podaní návrhu na ich opravu. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom z 15.02.2016 požiadal určeného advokáta o vyjadrenie, a súčasne mu zaslal fotokópiu žiadosti žalobkyne zo 16.01.2017. Uvedená žiadosť bola pravdepodobne odoslaný určenému advokátovi dňa 17.02.2017. 28. Advokát dňa 22.02.2017 doručil žalovanému oznámenie o vypovedaní plnomocenstva zo dňa 21.02.2017. Dňa 22.02.2017 sa konalo aj pojednávanie vo veci 40Cpr/4/2014 a podľa vyjadrenia žalobkyne advokát jej oznámil výpoveď plnomocenstva pred pojednávaním. Písomnú výpoveď si prevzala uvedeného dňa na pošte. 29. Žalobkyňa dňa 22.02.2017 opätovne e-mailom požiadala o zmenu určeného advokáta, a túto žiadosť zopakovala ešte písomne dňa 01.03.2017. 30. Určený advokát sa k žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta vyjadril až dňa 20.03.2017, pričom toto vyjadrenie bolo doručené žalovanému dňa 22.03.2017. 31. Súd na základe e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a určeným advokátom zistil, že až do 10.01.2017 táto komunikácia bola v podstate bez problémov, z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa zúčastnila aj osobne na poradách s určeným advokátom, ktorý však ona popísala ako porady, ktoré sa mali konať na chodbe tesne pred pojednávaním, alebo cestou z kancelárie advokáta na súd na pojednávanie. V čase po podaní žiadosti o zmenu určeného advokáta, keď očakávala rozhodnutie žalovaného, nepovažovala za nutné zúčastniť sa osobnej porady s advokátom, voči ktorému podľa jej vyjadrenia stratila dôveru. 32. Žalovaný vychádzajúc z vyjadrenia určeného advokáta, ktorý už medzitým vypovedal plnomocenstvo žalobkyni, vyhodnotil konanie žalobkyne ako nesúčinnosť s určeným advokátom a rozhodol o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 33. Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného nezodpovedá obsahu spisu, resp. dôkazom, ktoré sa v ňom nachádzajú. Vo veci 40Cpr/4/2014 vedenom na Okresnom súde Košice I., sa uskutočnili štyri pojednávania, a iba pred posledným, ktoré sa konalo 22.02.2016, žalobkyňa sa s ním stretne až na pojednávaní na súde, a poradu pred pojednávaním považuje za nepotrebnú vzhľadom na to, že všetky potrebné skutočnosti mu oznámila už e-mailom. Súd v tejto veci poznamenáva, že z obsahu spisu a z e-mailovej komunikácie vyplýva, že určený advokát súhlasil s takouto formou komunikácie so svojím klientom (žalobkyňou). V tom čase však žalobkyňa už očakávala rozhodnutie žalovaného o jej žiadosti na zmenu advokáta. Žalovaný podľa názoru súdu v tejto veci nekonal dostatočne rýchlo, a až po mesiaci požiadal určeného advokáta o vyjadrenie k žiadosti žalobkyne. Zo spisu nepriamo vyplýva, že určený advokát po tom, čo mu bola doručená žiadosť žalovaného o vyjadrenie sa k žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta, vypovedal žalobkyni plnomocenstvo. 34. Súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a určeným advokátom z obdobia december 2015 - január 2016. Táto komunikácia bola podľa názoru súdu medzi nimi korektná až do doby, kým žalobkyňa nezistila, že podľa jej názoru zápisnice z pojednávania neobsahujú vyjadrenia svedkov v takom znení, ako odzneli. Ani určený advokát v tom čase nepostupoval správne, keď žalobkyňu poučil o tom, že je možné podať návrh na ich dodatočnú opravu. Podľa názoru súdu iba na základe týchto dôkazov nie je možné usúdiť, že sú splnené zákonné podmienky pre odňatie nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci. Súd opätovne zdôrazňuje, že pri vyhodnotení týchto dôkazov má prihliadať na tú okolnosť, že žalobkyňa už predtým požiadala o zmenu advokáta, a preto až do rozhodnutia o tejto jej žiadosti nepovažovala za nutné sa s určeným advokátom stretávať mimo pojednávaní na súde. 35. Rozhodnutie žalovaného je tiež nepreskúmateľné z dôvodu, že výrok rozhodnutia sa týka iba odňatia nároku na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia sa však aj uvádza, z akého dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z. 36. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovno-právneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 37. Podľa § 5d ods.2 prvá veta zákona č. 327/2005 Z.z. ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci, alebo poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, alebo zahraničnej oprávnenej osoby, centrum môže na žiadosť oprávnenej osoby, alebo zahraničnej oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta, alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta, alebo mediátora, alebo ich vzťah k protistrane. 38. Podľa § 14 ods.1 písm.a) zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi, alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. 39. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a súvisiacich nárokov podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 40. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány poskytujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.3 Správneho poriadku). 41. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný sa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný začal konanie na návrh žalobkyne, resp. jej žiadosť o zmenu, ktorý odôvodnila stratou dôvery voči nemu. Z obsahu tejto žiadosti, ako aj z ďalších opakovaných žiadostí z 20.02.2017 a 01.03.2017 je zrejmé, že jej strata dôvery voči určenému advokátovi bola vyvolaná pochybnosťami o správnosti poskytovania právnej pomoci advokátom po tom, čo jej boli preposlané zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní vo veci 40Cpr/4/2014. Súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný až po mesiaci, listom z 15.02.2017 požiadal advokáta o vyjadrenie, pričom zároveň zaslal mu fotokópiu žiadosti o zmenu advokáta. Určený advokát dňa 21.02.2017 vypovedal žalobkyni plnú moc. Je nepochybné, že vypovedanie plnej moci zo strany advokáta došlo až po tom, čo mal vedomosť o žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta. Vypovedania plnej moci odôvodnil advokát tým, že mu žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť, ale z e-mailovej komunikácie medzi ňou a určeným advokátom nepriamo vyplýva, že vo veci konanej pred Okresným súdom Košice I. bolo nariadené dňa 22.02.2017 už štvrté pojednávanie a v minulosti sa porady v tejto veci uskutočňovali. Zo spisu tiež vyplýva, že advokát súhlasil, aby s ním žalobkyňa komunikovala prostredníctvom e-mailu. 42. Žalobkyňa iba pred posledným pojednávaním oznámila advokátovi, že odmieta pred pojednávaním konzultáciu, pričom ako už súd uviedol, žalobkyňa očakávala rozhodnutie žalovaného o jej žiadosti na zmenu advokáta. Podľa názoru súdu za tejto situácie, ktorú pri vyhodnotení dôkazov bolo potrebné vziať na zreteľ, nie je možné odopretie konzultácie s advokátom pred štvrtým pojednávaním v tej istej veci, považovať za také odopretie súčinnosti, ktoré by malo mať za následok odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci. 43. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že žalovaný o žiadosti na zmenu advokáta nerozhodol formou výroku, iba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, za akých okolností je žalovaný povinný podľa zákona rozhodnúť o zmene advokáta, pričom bez bližšieho a konkrétneho odôvodnenia sa s dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa, a to najmä neskoré preposlanie zápisníc, nesprávne poučenie advokáta o možnosti žiadať opravu ich obsahu, a pod., sa žalovaný nezaoberal. Hoci na zmenu advokáta v danom prípade nebol právny nárok, bolo potrebné o tejto žiadosti rozhodnúť. Také rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo je dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods.1 písm.d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Na rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa názoru súdu nemal žalovaný dostatok podkladom, vychádzal iba z tvrdení advokáta, ktoré predložil po vypovedaní plnej moci žalobkyne, pričom obsahu e-mailovej komunikácie nenasvedčoval, že žalobkyňa počas celej doby odmietala poskytnutie potrebnej súčinnosti advokátovi. Súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodu uvedeného v § 191 ods.1 písm.e) Správneho súdneho poriadku. 44. Žalovaný je povinný v ďalšom konaní sa dôsledne zaoberať žiadosťou žalobkyne o zmenu advokáta, ako aj podmienkami na odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci. To, či žalobkyňa neposkytovala súčinnosť určenému advokátovi vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 40Cpr/4/2014, bude zrejmé aj z vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ktoré predložil určený advokát po vypovedaní plnej moci, ako aj vyžiadaním si vyjadrenia o poskytnutí súčinnosti od žalobkyne, ktorá sa doposiaľ nemala možnosť vo veci vyjadriť. 45. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd toto právo nepriznal. 46. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.