Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Saz/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200722 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200722.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Mariannou Hraboveckou v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B., N. T. V. R. C., t. č. u manželky V. T. J., O. Č.. X, zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 3, pobočka Košice, Hlavná č. 68 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Bratislava, Pivonková č. 6, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-1-29/2017-Ž zo dňa 08.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-1-29/2017-Ž zo dňa 08.06.2017 (č.l. 10-12 spisu) podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o azyle“) neudelil žalobcovi narodeného XX.XX.XXXX v meste Q., Q. V., B., B. štátnej príslušnosti a národnosti, J. vierovyznania, ženatého, preukaz totožnosti cestovný pas E. I. N. A. XX.XX.XXXX, posledným trvalým pobytom v zahraničí mesto Q., B. O. Q. XX/A, B., t.č. v N. T. V. R. C. (ďalej len „PT“), Slovenská republika (ďalej len „SR“) azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 Zákona o azyle. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca požiadal 07.01.2017 na V. O. N. U. C. H. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o život. Dňa 18.01.2017 bol spísaný v priestoroch U.Á. T. C. H. prvý Dotazník žiadateľa o udelenie azylu (ďalej „dotazník“), ktorý sa vykonal v rámci tzv. „dublinského“ konania, nakoľko na územie SR pricestoval z územia Poľskej republiky, ktorá mu udelila pracovné vízum. Následne bola 01.02.2017 zaslaná žiadosť o prijatie späť Poľskej republike podľa č. 18 (1,b) Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Navzdory tomu, že Poľská republika sa svojou vágnou odpoveďou z 13.03.2017 nevzdala zodpovednosti za posúdenie žiadosti menovaného, Slovenská republika sa rozhodla posúdiť jeho žiadosť na svojom území z dôvodu, že na území Slovenskej republiky sa nachádza jeho manželka V. T., narodená XX.XX.XXXX, ktorej bol v Slovenskej republike udelený azyl (ČAS:MU-PO-213-26/2016-Ž z 03.02.2016). Dňa 03.05.2017 bol spísaný druhý Dotazník, v ktorom zahrnul dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu na území SR, že 1. na Ukrajine sa nedá žiť, je tam ťažký život. V Q. nie je možné fyzicky život, v J. je tiež ťažko, 2. na Ukrajine nie je možná liečba a rehabilitácia, ktorú potrebuje onkologicky chorá manželka, v J. to nie je reálne, je to drahé a musia si prenajímať byt, 3. niekedy v lete 2014 neznáma osoba telefonovala jeho manželke, aby opustila celá rodina mesto Q., pravdepodobne kvôli synovi manželky, ktorý tam pôsobí ako politický aktivista, 4. v J. nechcú prijímať ľudí - presídlencov z Q. O. A. oblasti, 5. v J. sa necítil komfortne, aj jednoduchí ľudia počujú jeho akcent a v zamestnaní sa vedú diskusie o separatizme, 6. nemôže si prenajať byt, lebo je to príliš drahé, ako zvárač zarobí 5 až 6 000 ukrajinských hrivien a prenájom bytu v J. stojí 4 000 hrivien, okrem toho jeho manželka musí platiť za lieky, 7. mal by byť spolu so svojou manželkou a pomôcť jej, ktorej bola priznaná skupina invalidity, 8. nemá záruku, že by mu niekto na Ukrajine, v ktoromkoľvek meste, nerozbil hlavu, čo má byť v dôsledku aktivít syna manželky, ktorý sa angažuje pri pomoci vojakom v Q. a A. oblasti, ktorého niekto v lete 2014 zatiahol do pivnice, kde ho zbil. Žalobca po udelený pracovných víz (platnosť od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX) vycestoval v auguste 2016 do Poľskej republiky, kde bol zamestnaný vo firme J. ako zvárač a pracoval tam do 30.12.2016, kedy následne pricestoval autobusom na územie SR. V roku 2009 kúpil spolu s manželkou rodinný dom v meste Q., kde začali podnikať v chove hydiny, ktorú činnosť vykonávali do júla alebo augusta 2014, kedy sa vysťahovali do mesta J.. Urobili tak po tom, čo mesto bolo bombardované a im pritom čiastočne zničilo dom. V J. spočiatku bývali v sanatóriu, neskôr trom rodinám bol pridelený byt. Počas pobytu v J. pracoval ako zvárač. Následne odišli spolu s manželkou do K., kde býva jeho mladší brat a matka. Zamestnal sa ako zvárač a manželka si našla prácu ako pomocníčka v domácnosti. Manželka sa v tom čase potrebovala liečiť a rehabilitovať (na jar v roku 2014 podstúpila onkologickú operáciu), čo bolo však drahé, nakoľko neboli občanmi Ruskej federácie, preto sa vrátili v lete 2016 do J., kde sa bezplatne ubytovali na jednej stavbe v unimobunke. Absolvoval zváračský kurz, vybavil si pracovné vízum a v auguste 2016 vycestoval do Poľska. Žalobca v dotazníku tiež uviedol, že nikdy nebolo vedené proti jeho osobe žiadne trestné konanie a nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, či inej organizácie. 3. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ (žalobca) predložil fotokópiu sobášneho listu, zváračského oprávnenia, cestovný pas, vodičský preukaz a ukrajinský občiansky preukaz. 4. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že všetky žiadateľom uvedené skutočnosti počas konania boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a Zákona o azyle, ktorý je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu, alebo neštátnych pôvodcov. Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade žiadateľa (žalobcu) k uvedenému nedošlo. 5. Správny orgán konštatoval, že z výpovede žiadateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, ktoré by mohli byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle, kedy sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočívajú najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutie súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 Zákona o azyle, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 6. Z výpovedí žiadateľa je rovnako zrejmé, že nebolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konania spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi Ukrajiny, nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie v zmysle § 8 Zákona o azyle a Ženevskej konvencie, teda nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu a nečelil žiadnemu takému konaniu ani zo strany politických strán, hnutí, organizácií, či neštátnych pôvodcov. 7. Na základe vyššie uvedeného Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade žiadateľa neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť na Ukrajinu, respektíve nepreukázalo sa, že by bol na Ukrajine prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, teda jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany Slovenskej republiky cudziemu štátnemu príslušníkovi, adekvátna a dôvodná jeho žiadosti v zmysle uvedeného možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle § 8 Zákona o azyle, preto rozhodol žiadateľovi neudeliť azyl na území SR podľa § 13 ods. 1 Zákona o azyle. 8. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle Zákona o azyle tiež posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a podľa § 13b Zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať. 9. Migračný úrad vyhodnotením prípadu dospel k záveru, že v krajine pôvodu žiadateľovi nehrozí trest smrti ani jeho výkon, nakoľko nespáchal žiaden trestný čin a ani nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu trest smrti a jeho výkon hrozil, čo dokumentuje samotné vyjadrenie žiadateľa, ako aj skutočnosť, že legálnym spôsobom vycestoval z krajiny pôvodu (Ukrajina) na svoje vlastné cestovné doklady, v krajine pôvodu mu nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, nakoľko nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu uvedené hrozilo. Zdôraznil, že žiadateľ legálne opustil krajinu pôvodu na svoj vlastný cestovný pas, preto sa tam môže legálne vrátiť. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že žiadateľ sa z oblasti, kde prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, úspešne presídlil spolu s manželkou do mesta J., kde sa ako presídlenec stal poberateľom štátnej pomoci, nebol pre neho problém nájsť si zamestnanie, respektíve vycestovať legálne (RF) za lepšie platenou prácou (Poľsko), na základe čoho možno konštatovať, že žiadateľovi nehrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 10. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol podľa § 13c ods. 1 Zákona o azyle neposkytnúť žiadateľovi doplnkovú ochranu. 11. Migračný úrad pred vydaním rozhodnutia vyhodnotil aj vyjadrenie právnej zástupkyne žiadateľa doručené Migračnému úradu 07.06.2017 tak, že: - k bodu 1 (Obavy z prenasledovania), sám žiadateľ nesplnil dôvody na udelenie azylu v zmysle § 8 Zákona o azyle, pretože neuvádzal také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali prenasledovaniu v minulosti, v prítomnosti, či v budúcnosti, údajné problémy manželkinho syna nemôže byť v zmysle zákona posudzované pri hodnotení žiadosti ako relevantné pri zodpovedaní otázok týkajúcich sa osoby žiadateľa a navyše, podľa informácií poskytnutých priamo žiadateľom, ako aj jeho manželkou, že manželkin syn sa aktuálne zdržiava na území Ukrajiny bez problémov a je v poriadku a rovnako tak telefonické vyhrážky manželke žiadateľa, konkrétne jeden telefonát, nie je možné charakterizovať ako prenasledovanie v zmysle Zákona o azyle, - k bodu 2 (Vážne bezprávie z dôvodu všeobecného konfliktu), žiadateľ sám efektívne vyriešil spôsobom, keď sa stal vnútorne presídlenou osobou, - k bodu 3 (Život presídlencov), aj keď Migračný úrad chápe zložitú ekonomickú situáciu, v ktorej sa žiadateľ ocitá, nie je v jeho kompetencii a ani nie je predmetom azylového konania riešiť jeho ekonomické problémy, pretože inštitút azylu je pomerne prísne zameraný na ochranu základných práv človeka a primárne na ochranu jeho života; nie je teda zákonne možné riešiť udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany negatívnu ekonomickú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa tak, ako to navrhuje právna zástupkyňa, - 4 (Humanitárne dôvody), Migračný úrad sa nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne k prezentovanej prílišnej tvrdosti Zákona o azyle, naopak, zákon v plnej miere rešpektuje a koná výlučne v súlade s ním. Je pravdou, že manželke žiadateľa bol udelený azyl z humanitných dôvodov, to však bolo rozhodnutie vydané tiež výlučne v súlade so zákonom o azyle, kedy Migračný úrad po zohľadnení okolností prípadu využil pozitívnu správnu úvahu. Prípad žiadateľa je však samostatným prípadom obsiahnutým v konaní, ktoré má vlastné okolnosti a ktoré je potrebné vziať do úvahy. Žiadateľ je zdravý muž v produktívnom veku, plne schopný zvládnuť pokrytie svojich životných potrieb, ako to vyplýva priamo z jeho výpovedí a konaní; z jeho tvrdení je zrejmé, že nemal problém niekoľkokrát sa presťahovať z rôznych dôvodov (vojenský konflikt, práca, cesta za manželkou) a adaptovať sa v novom prostredí, nie je dieťaťom respektíve zraniteľnou osobou, osobou prestarnutou alebo chorou, preto Migračný úrad neuplatnil v jeho prípade pozitívnu správnu úvahu v zmysle § 9 Zákona o azyle. 12. K stanovisku právnej zástupkyne vo vzťahu k udeleniu humanitného azylu odvolávajúc sa na manželku žiadateľa, ako na argument hovoriaci v prospech pozitívneho rozhodnutia o žiadosti žiadateľa zdôraznil, že právna zástupkyňa cielene opomína skutočnosť, že právne o manželku žiadateľa sa v jeho konaní nejedná, pani T. má postavenie azylantky na území SR, čím sú jej poskytnuté všetky tomu zodpovedajúce práva, preto nie je relevantné spájať jej status so žiadosťou jej manžela. Samotná právna zástupkyňa uvádza, že zákon o azyle neumožňuje udeliť azyl za účelom zlúčenia rodiny s osobou, ktorej bol udelený azyl z humanitných dôvodov a rovnako správne uvádza aj zákonnú možnosť žiadateľa riešiť svoj pobyt na území SR v zmysle Zákona o pobyte cudzincov, čo priamo dokazuje, že aj sama právna zástupkyňa, zbehlá v azylovej problematike, si je vedomá, v akej situácii sa žiadateľ nachádza a že nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona. Rovnako zdôraznil, že nie je úlohou Migračného úradu posudzovať ekonomickú výhodnosť (nevýhodnosť) administratívnych postupov v zmysle iných zákonov, pretože Migračný úrad v azylovom konaní posudzuje len a výlučne potrebu poskytnutia medzinárodnej ochrany osobe, ktorá sa jej dožaduje a robí tak v presne stanovených medziach zákona. Migračný úrad dodal, že argumentácia právnej zástupkyne založená aj na potrebe neodlúčenia manželov, respektíve ich zlúčenia, nie je pre posudzovanie azylovej žiadosti relevantná, keďže sa v tomto prípade nejedná o zlučovanie rodiny v zmysle Zákona o rodine, preto Migračný úrad nemal za úlohu posudzovať a bližšie skúmať vzájomný vzťah medzi manželmi, preto sa tým ani nezaoberal. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa vo svojom vyjadrení zo 07.06.2017 vyslovene rozoberá túto stránku života žiadateľa, Migračný úrad tiež dodal, že z vyjadrení tak žiadateľa, ako aj jeho manželky je zrejmé, že po dobu trvania ich manželstva nastali situácie (a to v čase, kedy pani T. bola onkologickou pacientkou), kedy po rôzne dlhú dobu a z rôznych dôvodov (práca, zdravotný stav), žili oddelene, respektíve nezdieľali spoločnú domácnosť bez toho, aby tým utrpel vzájomný vzťah a počas tejto doby, ako to vyplýva z vyjadrenia pani T., boli spolu v kontakte. Z týchto dôvodov preto nevidí prípadnú potrebu krátkodobého odlúčenia manželov za účelom doriešenia administratívnych úkonov ako neprimeranú, či dokonca nemožnú. K alternatíve vnútroštátneho presídlenia dodal, že žiadateľ už je vnútorne presídlenou osobou, preto je v jeho prípade bezpredmetné posudzovanie, či by mohol (nemohol) byť takouto osobou a tvrdenia právnej zástupkyne o neúnosnosti, respektíve nemožnosti očakávať od žiadateľa návrat do krajiny pôvodu sú založené čisto na zlej sociálno-ekonomickej situácii v Ukrajine. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotenie prípadu žiadateľa dodal, že nie je v kompetencii Migračného úradu posudzovať ekonomickú stabilitu krajiny pôvodu žiadateľa, prípadne jeho osobnú finančnú situáciu po prípadnom návrate do krajiny pôvodu, pričom argumenty právnej zástupkyne o nevyplácaní sociálnych dávok, finančnej výpomoci a podobne, síce svedčia o istých problémoch v krajine pôvodu žiadateľa, ale rovnako tak svedčia o snahe ukrajinských štátnych orgánov zabezpečiť svojim obyvateľom potrebnú starostlivosť, čo nemôže byť v nijakom prípade chápané ako neschopnosť štátu zabezpečiť svojich občanov. 13. Pre potreby objektívneho posúdenia veci Migračný úrad použil informácie o krajine pôvodu, konkrétne Ukrajina - vypracované odpovede Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR z 10.04.2017. 14. Správnou žalobou z 20.07.2017 (č.l. 1-7 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-1-29/2017-Ž z 08.06.2017 v celom rozsahu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 15. V správnej žalobe vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, ktoré ho ako žiadateľa o azyl ukrátilo na jeho právach a právom chránených záujmoch, pričom jeho žalobné body sa sústreďujú na odsek 5a: Rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je náležite zistený, nakoľko je nedostačujúci pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku). odsek 5b: Rozhodnutiu predchádzalo podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku) odsek 5c: Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku), a to opodstatnenosť obáv z prenasledovania z politických dôvodov, reálna hrozba vážneho bezprávia a splnenia podmienok pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov (§ 9 Zákona o azyle). 16. K danému uviedol, že správny orgán v rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je náležite zistený, nakoľko je nedostačujúci pre riadne posúdenie. Nedostatok dôslednosti pri ustaľovaní skutkového stavu vyčítal správnemu orgánu s odvolaním sa na pohovor 03.05.2017 v Bratislave na Migračnom úrade, kde na strane 6 Dotazníka sa uvádza, že právna zástupkyňa položila niekoľko otázok, pričom v skutočnosti jej nebolo umožnené klásť otázky, ale bola vyzvaná, aby svoje otázky spísala a predložila zamestnancovi Migračného úradu, ktorý viedol pohovor a on potom selektívne otázky rukou spísané právnou zástupkyňou kládol, aj to nie v doslovnom znení. Ako vidieť z Dotazníka na strane 7 išlo o selekciu otázok, teda nebolo jej umožnené položiť všetky otázky, o ktorých požadovala sa žiadateľa o azyl dotazovať. Poverený zamestnanec Migračného úradu mal za to, že ide o otázky, ktoré už boli „odpovedané v dostatočnej miere alebo neboli pre posúdenie prípadu podstatné“, ale opak je pravdou a domnieva sa, že išlo o otázky relevantné a nebolo oprávnením správneho orgánu obmedziť skutkový stav takýmto arbitrárnym spôsobom. Vyššie popísaný zásah zo strany správneho orgánu považuje za zrejmé porušenie povinnosti správneho orgánu umožniť účastníkovi konania predkladať svoje tvrdenia a dôkazy na ich podporu, čím došlo k predčasnému ustáleniu skutkového stavu na nedostatočnom základe. Povinnosť náležite zistiť skutkový stav porušil správny orgán aj tým, že sa odmietol zaoberať vzájomným vzťahom medzi manželmi, nevyhovel návrhu preveriť otázku riadneho manželského života, záujmu žiť spolu a starostlivosti o manželku, ktorá podľa jeho názoru by vynikla ako kľúčová (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd), preto dôvody, pre ktoré odmietol správny orgán realizovať návrhy ako nerelevantné, neobstoja. 17. Podstatné porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 18. K danému uviedol, že táto námietka sa týka skutočnosti, že s manželkou žalobcu sa v konaní nezaobchádzalo ako s účastníčkou konania, hoci sú jej práva rozhodnutím dotknuté, pretože má jednoznačne neodškriepiteľný vplyv na rešpektovanie jej práva na súkromný a rodinný život. Manželka V. T. má vážne zdravotné postihnutie - onkologické ochorenie, ktoré bolo vyhodnotené na II. stupeň invalidity a tieto skutočnosti boli v jej prípade vyhodnotené ako jej osobitná zraniteľnosť a z dôvodu neznesiteľnosti jej návratu na Ukrajinu, keďže ako vnútorná presídlenkyňa mala sťažený prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti ako onkologická pacientka a získala azyl na území Slovenskej republiky vo F. XXXX z humanitárnych dôvodov. To, že zákon neumožňuje azyl udeliť manželovi azylantky, ktorá azyl dostala podľa § 10 Zákona o azyle, t. j. za účelom zlúčenia rodiny, považuje za príslušnú tvrdosť zákona, ktorá neprimerane postihuje účastníkov konania v tomto konkrétnom prípade, v ktorom bolo preto potrebné zohľadniť článok 8 EDĽP pokiaľ nie je možné vyhovieť žalobcovej žiadosti o azyl podľa § 10 Zákona o azyle a aplikovať ustanovenie § 9 zákona, pretože žalobca je najbližším fyzickým aj mentálnym podporovateľom manželky, ktoré skutočnosti predstavujú humanitárny azyl aj v prípade žalobcu. Ako manžel cudzinky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, môže žiadať o prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny, avšak sa môže zamestnať až po uplynutí 12 mesiacov nepretržitého pobytu na území SR od udelenia tohto pobytu (§ 23a ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti), ako manžel cudzinky, t. j. manželka síce môže na prechodný pobyt pozvať svojho manžela, ale s týmto pobytom manžel nemôže prvých 12 mesiacov vstupovať na trh práce, Riešenie manželov formou zlúčenia rodiny podľa Zákona o pobyte cudzinca predstavuje neprimerané ekonomické zaťaženie pre jeho manželku, ako domnelého garanta a takéto zaťaženie nie je pani T. schopná uniesť a je potrebné ju vnímať ako zraniteľnú osobu, pre ktorý dôvod jej bol udelený aj azyl. Zákon o azyle umožňuje správnemu orgánu výkon pozitívnych povinností práve vo forme vyhovenia žiadosti o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle s ohľadom na práva podľa článku 8 EDĽP, čím by štát splnil svoju pozitívnu povinnosť vo vzťahu k uplatňovaniu tohto práva. V tejto súvislosti poukázala na článok 8 EDĽP v spojení s rozsudkom Marckx versus Belgicko(6833/74), právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze III. US 331/09-37 zo 16.12.2009, II. US 8/96, II. US 47/97, III. US 70/01, III. US 194/06, článok 6 odsek 2 Zmluvy o Európskej únii, článok 7 a článok 53 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy. Správny orgán sa dopustil teda podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní týkajúcich sa účastníctva v konaní tým, že nekonal s manželkou žalobcu ako s účastníčkou konania a nezohľadnil jej práva oprávnené záujmy a ani jej nepriznal procesné oprávnenia ako účastníčke konania. Domnieva sa, že toto porušenie bolo tak podstatné, že spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia, a teda je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. 19. Nesprávne právne posúdenie opodstatnenosti obáv z prenasledovania z politických dôvodov. 20. K danému uviedol, že nesprávne právne posúdenie opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z politických dôvodov spočíva v nesprávnom právnom posúdení žalovaného, že na preukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania je podmienkou preukázanie minulého prenasledovania, pretože podľa § 8 Zákona o azyle opodstatnená obava z prenasledovania zahŕňa prebiehajúce prenasledovanie, ale aj prenasledovanie hroziace. Opodstatnenosť strachu je v jeho prípade podložená objektívnym prvkom, ktorý zahŕňa predovšetkým informácie o krajine pôvodu najmä o závažnom porušovaní ľudských práv spočívajúcich predovšetkým v neoprávnených a nezákonných zabitiach, zadržaniach, v mučení, týraní a útokoch na civilistov Q. oblasti, ktoré informácie sú dostupné z rôznych vládnych aj mimovládnych zdrojov. V tomto prípade je subjektívnym prvkom v osobe žiadateľa o azyl prejavený strach pred perzekúciou zo strany ozbrojených zložiek separatistov podporovaných Ruskou federáciou, ktorí vykonávali účinnú kontrolu nad územím v Q., odkiaľ musel aj s manželkou odísť. Manželkin syn bol unesený a mučený týmito separatistami, následne sa im vyhrážali, aby Q. opustili aj s celou rodinou pre synove pro-ukrajinské zmýšľanie, teda za jeho politické názory. Nie je podstatné, či žiadateľ o azyl takéto názory sám mal, ale to, že ich mal a verejne prejavoval syn jeho manželky a pôvodca prenasledovania takéto politické zmýšľanie očividne pripísal aj ostatným rodinným príslušníkom, keďže im boli adresované vyhrážky smrťou. Záver žalovaného, že jeden telefonát nemožno charakterizovať ako prenasledovanie v zmysle Zákona o azyle správny orgán bližšie neodôvodňuje, teda je nepreskúmateľné. Správny orgán nesprávne právne posúdil aj otázku príčinnej súvislosti prenasledovania s dôvodmi podľa definície ustanovení § 8 Zákona o azyle, konkrétne, že žalobca sa v konaní pred žalovaným odvolával na pripisované aj skutočné politické názory, ktoré považoval za dôvod, pre ktorý sa mohol stať terčom prenasledovania. V tejto súvislosti zdôraznil, že podľa § 19a ods. 6 Zákona o azyle sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne mal sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ale podstatné je, že sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Síce sám seba nevnímal ako osobu, ktorá by sa politicky angažovala, avšak jeho skutočnými názormi na situáciu v Q. sa žalovaný odmietol počas pohovoru zaoberať ako irelevantnými. Ako Ukrajinec uprednostňoval, aby oblasť Q. ostala súčasťou Ukrajiny, takéto názory zastával, aj keď ich nikde verejne nerozhlasoval na rozdiel od syna jeho manželky, ktorý sa zúčastnil na viacerých demonštráciách s ukrajinskou vlajkou ešte v čase, keď žil v Q.. Rodinná spriaznenosť s O. C., synom manželky, postačovalo na to, aby neštátni aktéri prenasledovania a ruskí separatisti v Q. pripísali pro-ukrajinské politické zmýšľanie celej rodine, vrátane žalobcu. Tieto právne posúdenia obstoja ako dôvody pre zrušenie rozhodnutia ako nezákonného a jeho vrátenie na nové konanie správnemu orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. 21. Nesprávne právne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia: 22. V tejto časti žaloby zdôraznila, že podľa výroku rozhodnutia Migračný úrad mu doplnkovú ochranu neposkytol podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 Zákona o azyle. Keďže aj výrok sa neodvoláva na § 13c ods. 4 písm. b) Zákona o azyle (neposkytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu alternatívy vnútroštátneho presídlenia do inej časti krajiny, kde má prístup k účinnej ochrane pred vážnym bezprávím a môže sa tam usadiť), teda správny orgán v odôvodnení prekračuje žalovaný rámec výslovne zvoleného právneho dôvodu pre neposkytnutie doplnkovej ochrany, ktorým je výlučne § 13c ods. 1 Zákona o azyle. Vážne bezprávie mu reálne hrozí z dôvodu všeobecného vojnového násilia v rámci prebiehajúceho vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou v Q. oblasti, v rámci ktorého jemu a jeho rodine v júni 2014 počas ostreľovania v Q. výbuch zobral strechu, aj železnú vstupnú bránu na dome, teda púha prítomnosť na tomto území by znamenala reálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle interpretácie rozsudku Európskeho súdneho dvora v prípade Elgafaji. Dispozícia právnej normy v § 13a, ani v § 13c ods. 1 Zákona o azyle neobsahuje podmienky, ktoré by sa týkali skutočností, na ktoré sa odvoláva žalovaný (strana 5 v bode 3 rozhodnutia). Naopak, dispozícia ustanovenia § 13a obsahuje reálnu hrozbu vážneho bezprávia v podobe individuálneho ohrozenia vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom, čo v prípade žalobcu v oblasti, z ktorej na Ukrajine pochádza, preukázali. Domnieva sa, že z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preukázal, že rozhodnutie trpí vadani spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení, pre ktoré ho je potrebné zrušiť. 23. Nesprávne právne posúdenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle: 24. Na tomto mieste zdôraznil, že samotná skutočnosť, že na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nie je právny nárok, neznamená, že správny orgán môže neuviesť správnu úvahu, ktorá ho viedla k záveru o nesplnení podmienok podľa § 9 Zákona o azyle. Osobitne v situácii, ak je takýmto rozhodnutím dotknuté základné ľudské právo na rodinný život podľa článku 8 ods. 1 EDĽP žalobcu a jeho manželky, ktorá je onkologickou pacientkou a osobou, ktorej z tohto dôvodu bol udelený azyl podľa § 9. Žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak nezohľadnil právo na rodinný život a Dohovoru a Ústave konformným spôsobom nedospel k záveru o splnenie podmienok podľa § 9 Zákona o azyle v prípade žalobcu a výroku o udelení azylu z humanitárnych dôvodov. 25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe (č.l. 46-49 spisu) zdôraznil, že o neudelení azylu žalobcovi rozhodol podľa § 13 ods. 1 Zákona o azyle z dôvodu, že nespĺňa podmienky uvedené v § 8 a v § 10 tohto zákona. S poukazom na dôvody žiadosti na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ktoré uviedol žalobca v priebehu s ním vykonaného vstupného pohovoru dňa 03.05.2017 žalovaný uviedol, že ak by aj k okolnostiam, ako ich žalobca opisuje, došlo, nemožno ich v žiadnom prípade pokladať za prenasledovanie z dôvodov uvedených v § 8 Zákona o azyle a z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobca neodišiel z krajiny pôvodu z dôvodu individuálneho prenasledovania zo strany štátnych orgánov alebo neštátnych pôvodcov prenasledovania. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, keď je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 Zákona o azyle je viazané objektívne iba na prítomnosť prenasledovania ako skutočností definovaných v § 2 písm. d) Zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z týchto skutočností. V zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle sa za prenasledovanie rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje jednotlivca podobným spôsobom. Žalobca v krajine pôvodu nečelil žiadnemu konaniu uvedenému v bodoch 1 až 6 tohto ustanovenia Zákona o azyle, teda nepreukázal, že by konkrétne jemu v budúcnosti reálne takéto skutočnosti hrozili. Problémy, ktoré mal v krajine pôvodu, nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle. Nesúhlasil s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu a porušenia povinnosti správneho orgánu zistiť skutkový stav náležitým spôsobom a riadne. Žalobca mal dostatočný priestor počas konania o udelenie azylu uviesť úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu a k porušeniu jeho procesných práv počas konania nedošlo. Poukázal aj na to, že právna zástupkyňa žalobcu ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci v rozsiahlom stanovisku zo dňa 06.06.2017 sa vyjadrila k žiadosti o udelenie azylu, s čím sa žalovaný v rozhodnutí náležite vysporiadal. Podľa 10 ods. 3 Zákona o azyle ministerstvo udelí azyl na účel zlúčenia rodiny osobám uvedeným v § 10 ods. 1 len, ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. Ako zo spisového materiálu vyplýva, manželke žalobcu bol azyl udelený z humanitných dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle, preto žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 Zákona o azyle. S poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že absolútne nie je možné súhlasiť s konštatovaním právnej zástupkyne, že manželka žalobcu mala byť v prejednávanom konaní účastníčkou konania, pretože v prípade konania o udelení azylu, kde je žiadateľom žalobca, je účastníkom konania on a nie jeho manželka, o ktorej právach (udelenie azylu, poskytnutie doplnkovej ochrany) sa v tomto prípade nerozhodovalo. Zdôraznil, že § 16 ods. 1 Zákona o azyle osobitne upravuje okruh účastníkov konania o azyle, pričom podľa písm. a) tohto ustanovenia účastníkom konania o udelení azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant. To znamená, že vzhľadom na špecifickosť konania o azyle premietnuté do Zákona o azyle, iné osoby účastníkom konania ani nemôžu byť. Vo vzťahu k právu na rešpektovanie rodinného a súkromného života v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poukázal na to, že predmetné rozhodnutie vydané v konaní o udelení azylu nezasahuje do práva na rodinný život žalobcu, ani styku s rodinou. Rozhodnutím o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany nedochádza k porušeniu alebo obmedzovaniu jeho práva na rodinný život podľa článku 8 ods. 1 citovaného Dohovoru, pretože mu toto rozhodnutie nebráni toto právo vykonávať. Zákon o azyle upravuje zlučovanie rodiny úzko (§ 10, § 13b a § 31a), pričom § 9 Zákona o azyle neslúži a ani nemá slúžiť na obchádzanie Zákona o azyle ohľadom zlučovania rodiny. V tejto súvislosti poukázal na § 47 Zákona o azyle, podľa ktorého na zlúčenie rodiny cudzinca s výnimkou prípadov uvedených v § 10, 13b a § 31a sa vzťahuje osobitný zákon (týmto zákonom je zákon o pobyte cudzincov). Čo sa týka možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, žalobca sa v plnej miere stotožnil so svojimi závermi z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (strana 6) s tým dodatkom, že žalobca sa sám v konaní nikdy nedožadoval o udelenie azylu z humanitných dôvodov a neuviedol žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by sama o sebe zakladala dôvod pre udelenie azylu z tohto dôvodu. Rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného. Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania v zmysle § 8 Zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. žalobca takéto dôvody nespĺňa. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 5), že žalobcovi nehrozí v krajine pôvodu reálna hrozba vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) Zákona o azyle, preto, ak rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, postupoval vecne správne a zákonne. Je toho názoru, že žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v žalobe, neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu podľa § 8 Zákona o azyle alebo rozhodnutie o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a tohto zákona a má za to, že objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. V tejto súvislosti dodal, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania uvádza, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany žiadateľom neuplatnené a na základe toho vykonal príslušné skutkové zistenia. Z týchto dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov. V konaní postupoval v súlade so zákonom o azyle, ako aj so Správnym poriadkom. Žalobca bol riadne poučený o jeho právach a povinnostiach, pohovor bol vykonaný za prítomnosti tlmočníka v jazyku, ktorému žalobca rozumel. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ako vo výroku, tak aj v odôvodnení, z ktorého je zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úrad ČAS: MU-PO-1-29/2017-Ž zo dňa 08.06.2017 zamietol. 26. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe, ktoré rozvinula a dodala, že: aj keď žalovaný správny orgán tvrdí, že sa náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí s rozsiahlym stanoviskom zo 06.06.2017, nedošlo v tejto otázke ku konvalidácii pred vydaním rozhodnutia, správny orgán sa odmietol zaoberať sa vzájomným vzťahom medzi manželmi a dôkazy, ktoré navrhovali, nezabezpečil pred vydaním rozhodnutia, preto jeho konštatovanie, že oddeleným žitím manželov neutrpí ich vzájomný vzťah, je nekvalifikované, ďalšími podstatnými dôvodmi, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia je, že manželka žalobcu nebola účastníčkou konania, hoci § 14 ods. 1 hovorí o tom, že účastníkom konania je ten, koho práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ktorú skutočnosť namietali už v konaní pred správnym orgánom. Poukázala na podrobné vysvetlenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie žalovaného vo vzťahu k výkladu zákonného ustanovenia § 8, § 9, § 13a a § 13c Zákona o azyle. Migračný úrad namietal, že priamo slovami žiadateľa o azyl neodzneli dôvody pre udelenie humanitárneho azylu, ktoré sú však obsiahnuté v stanovisku zo 06.06.2017. V tejto súvislosti poukázala na to, že žiadateľ o azyl, ako účastník konania, má povinnosť tvrdenia, ale nie je povinný poskytnúť právnu kvalifikáciu, ktorá bola poskytnutá jeho právnou zástupkyňou v konaní. Argumentácia žalovaného, že na udelenie humanitárneho azylu nie je právny nárok neznamená, že správny orgán môže rozhodnúť arbitrárne a mal by riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ak sa rozhodne žiadateľovi v tejto otázke nevyhovieť. Podľa ich názoru v tomto prípade sa tak nestalo. Posudzovanie dôvodov pre udelenie humanitárneho azylu ponecháva Zákon o azyle na voľnú správnu úvahu správneho orgánu, preto správny orgán z tohto uhla pohľadu má zohľadniť právo žalobcu a jeho manželky na rodinný a súkromný život, keď posudzoval udelenie respektíve neudelenie humanitárneho azylu, čo mu teda zákon umožňuje. Opäť poukázala na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného smeruje k inému právnemu dôvodu v prípade rozhodovania o doplnkovej ochrane. S poukazom na aktuálne zdravotné záznamy manželky žalobcu zdôraznila, že pri posudzovaní doplnkovej ochrany mal prihliadnúť na jej zdravotný stav, čo považujú za úplne najkľúčovejšie. Na otázku súdu doplnila, že Zákon o pobyte cudzincov umožňuje žalobcovi podať žiadosť o prechodný pobyt, ale za tým účelom by musel vycestovať na Ukrajinu a počkať až do rozhodnutia. Je predpoklad, že tento prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, keďže manželka má, ako azylantka, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, by Ukrajina udelila. Problémom je, že nemal by priamy prístup na pracovný trh, ale prvých 12 mesiacov by mohol pracovať len vtedy, ak by získal pracovné povolenie. Žalobca mal v Poľsku udelené pracovné víza a po ich vypršaní pricestoval za manželkou a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky a po tom, ako sa im podarilo našetriť finančné prostriedky, presťahoval sa za manželkou do J.. Je možnosť po deviatich mesiacoch, ak nebolo rozhodnuté o žiadosti o azyl, vstupovať na pracovný trh aj bez pracovného povolenia, žalobca takýmto potvrdením disponuje, má už dve pracovné ponuky a chce okamžite začať pracovať. 27. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 11.10.2017 vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželke bolo telefonicky vyhrážané hlasom neznámeho muža s obsahom, aby sa stratila z Ukrajiny a ak to neurobí bude zle, ale v čom, neznáma osoba nepovedala. Migračný úrad nie úplne správne uviedol, že sa jej vyhrážali kvôli synovi, ktorý je dobrovoľníkom na fronte, pretože v tomto telefonáte neznámy muž povedal, že táto vyhrážka platí aj pre neho. Jeho manželka je onkologickou pacientkou a za posledné dva až tri mesiace sa značne zhoršil jej zdravotný stav a nechce od nej nikam odchádzať, keďže sa čoraz ťažšie pohybuje, aj to len s barlami, bolia ju kĺby a potrebuje, aby jej veci boli podané. 28. Podľa § 8 Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 29. Ustanovenie § 10 Zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. 30. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 Zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. 31. Podľa § 13a Zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Ustanovenie § 13b Zákona o azyle, rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. 33. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 33. Podľa § 2 písm. e) Zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 34. Podľa § 2 písm. f/ Zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 35. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu súd právne uzatvára: 36. Vo vzťahu k námietkam nedostatočného zistenia skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku) nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obáv z prenasledovania z politických dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku) a nesprávneho právneho posúdenia reálnej hrozby vážneho bezprávia (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku) súd sa oboznámil s obsahom azylového spisu Ministerstva vnútra SR, Migračný úrad ČAS: MU-PO-1-29/2017- Ž a bez doplnenia dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnené námietky v správnej žalobe nie sú dôvodné. 37. Žalovaný zákonným postupom v súlade so Zákonom o azyle vykonal vstupný pohovor so žalobcom (žiadateľom) dňa 03.05.2017, kládol mu jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu a poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ktoré následne zhrnul vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2017 ČAS: MU-PO-1-29/2017-Ž. Súd poznamenáva, že nebolo povinnosťou žalovaného vyhľadávať aj iné, ako žalobcom prezentované dôvody žiadosti o azyl a preto ak žalovaný posúdil žiadosť žalobcu v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne, pretože žalovaný nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u žalobcu nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu. 38. Súd nezistil pochybenie v aplikačnom postupe žalovaného v zmysle námietky právnej zástupkyne žalobcu uvedenej v správnej žalobe, pretože žalobca v priebehu vstupného pohovoru mal reálnu možnosť uviesť a aj uviedol správnemu orgánu všetky skutočnosti, ktoré považoval za dôležité, ktoré skutočnosti rovnako uviedol aj v správnej žalobe a tiež vo svojej výpovedi na pojednávaní 11.10.2017. Námietka slovami právnej zástupkyne „selekcia otázok“ neobstojí, pretože právnou zástupkyňou formulované otázky v písomnej podobe 1 až 11 (č.l. 74 administratívneho spisu) boli obsahom identické s otázkami položenými už správnym orgánom, respektíve irelevantné a správny orgán sa jej námietkou vysporiadal okamžite v priebehu vstupného pohovoru a následne vo svojom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe. 39. Vo vzťahu k námietke, že manželka žalobcu V. T. mala byť považovaná za účastníčku konania, súd poznamenáva, že podľa § 10 Zákona o azyle zlúčenie manželovi azylanta zákon pripúšťa len, ak bol udelený azyl podľa § 8 Zákona o azyle. V tomto prípade manželke žalobcu bol udelený azyl z humanitárnych dôvodov, preto námietka žalobcu s poukazom na § 10 Zákona o azyle neobstojí. 40. K námietke, že manželka žalobcu mala byť účastníkom konania, súd konštatuje, že procesný postup správneho orgánu bol správny a zákonný, pretože Zákon o azyle v § 16 ods. 1 osobitne upravuje okruh účastníkov konania a v konaní o udelenie azylu je žiadateľ, nota bene iné osoby účastníkom konania nemôžu byť. 41. Konanie o udelení azylu na území Slovenskej republiky je upravené v Zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 Zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa žiadateľ o azyl (žalobca) nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 42. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 Zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (rozsudok NS SR č. 1Sža/21/2010). 43. V prípade žalobcu z vykonaného dokazovania, ani vzhľadom na ním tvrdenú dejovú líniu nevyplýva porušenie jeho základných ľudských práv. Zo skutočností, ktoré uvádzal žalobca v priebehu konania, nič nenasvedčuje tomu, že by boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a za takúto obavu rozhodne nemožno považovať vyhrážku cez telefón (v počte 1), ako sa mylne domnieva žalobca, rovnako ani z pohľadu jeho politického názoru, aby oblasť Q. zostala súčasťou Ukrajiny, ktoré verejne neprezentoval. 44. Žalovaný náležite v napadnutom rozhodnutí zdôvodnil, prečo mal za to, že v prípade žalobcu neexistuje ani reálna hrozba vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) Zákona o azyle. Skutočnosti uvádzané žalobcom v správnej žalobe (nesprávne právne posúdenie reálnej hrozby vážneho bezprávia) súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi pri právnom hodnotení pojmu vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) nehrozí uloženie trestu smrti, ani jeho výkon, dané zo žiadnej skutočnosti tvrdenej žalobcom ani nevyplýva a nemožno to vyvodiť ani z dejovej línie tvrdenej žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené, ohľadne skutočností, z dôvodu ktorých nebol žalobcovi udelený azyl, možno vyhodnotiť, že v jeho prípade pri posúdení žiadosti na udelenie azylu na individuálnom princípe žalobca nečelí vystaveniu reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Tomuto záveru zodpovedá zistenie, že spolu s manželkou slobodne sa vysťahovali z mesta Q. do mesta J. v roku 2014, kde obidvaja pracovali. V lete 2016 sa vrátili do J., odkiaľ vycestoval po získaní pracovného víza v auguste 2016 do Poľska a po skončení pracovného víza pricestoval na Slovensko a v súčasnosti žije v J. spolu s manželkou, získal potvrdenie o povolení pracovať a svoj pobyt na území Slovenskej republiky môže riešiť podaním žiadosti o prechodný pobyt. 45. Súd sa stotožňuje s odôvodnením prezentovaného žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nemôže byť posudzovaný ako utečenec v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 a ani v zmysle § 8 Zákona o azyle. Dané potvrdzuje najmä tá skutočnosť, že krajinu pôvodu opustil dobrovoľne (legálne) a nie v dôsledku skutočností uvedených v § 8 Zákona o azyle. 46. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že žalovaný mu mal udeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 Zákona o azyle, a to z dôvodu, že na území SR má manželku, ktorej zdravotný stav je vážny a vyžaduje starostlivosť, súd má za to, že rozšírením možnosti udelenia humanitného azylu podľa § 9 Zákona o azyle v zmysle jeho rozširujúceho výkladu na účel zlúčenia rodiny je neprípustné. Za účelom zlúčenia rodiny a teda možnosti udelenia azylu slúži ustanovenie § 10 Zákona o azyle, pričom udeliť azyl podľa ustanovenia možno len v prípade, ak ide o zlúčenie osoby uvedenej v § 10 ods. 1 Zákona o azyle už s osobou, ktorej bol azyl udelený. Navyše podľa § 10 ods. 3 Zákona o azyle možno azyl udeliť len osobe, ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený len z dôvodov podľa § 8 Zákona o azyle. 47. Pretože v konaní pred žalovaným žalobcom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzený v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a a § 13b Zákona o azyle, pričom žiadna z námietok žalobcu nebola dôvodná, súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobcu z 20.07.2017 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. 48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko tento nebol v konaní úspešný. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.