Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/445/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221532 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7108221532.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov: 1./ U. H. E. J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. K., M. X., M. N.. X, X./. C. A. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. K., M. X., M. N.. X, X./. R. L. J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. R. Š. C., XX XXX, XX-V., C.., M. S. R., Š. O. XXXXX, X./. C. C. H., X.. XX.X.XXXX, H. X, R. H., K., X./. H. A. M., X.. XX.X.XXXX, Z. XX, K., C. X. Y. J. K., X./. U. H. H., X.. X.X.XXXX, Z. Č.. XXX, K., X./. C. Y. H., X.. X.X.XXXX, L. L.. D. C.. XX, R. H., K., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.4.2016 č.konania 17C/98/2008-617 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a do výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku, v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia, že títo sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXXX kat.úz. Skladná pod parcelnými číslami XXXX/X - zastavanej ploche o výmere XXX m2, XXXX/X - zastavanej ploche o výmere XXX m2 a budove so súpisným číslom XX stojacej na parcele č. XXXX/X C. J..Č.. XXXX/X o výmere XXX m2 ako aj k parcele č. XXXX/X zastavanej ploche a nádvorí o výmere 3 m2 a to u žalobcov v 1.-3.rade vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 pre každého z nich a u žalobcov v 4.-7.rade v podiele po 1/16-ine k celku. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že pôvodnými vlastníkmi týchto nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat.úz. Košice boli ich právni predchodcovia a to S. J.Z. C. U. J.. Týmto osobám boli nehnuteľnosti konfiškované, avšak konfiškácia bola následne výmerom bývalého Jednotného národného výboru v Košiciach zo dňa 11.7.1951 zrušená. Ako vlastník týchto nehnuteľností však ostal zapísaný Československý štát, ktorý prostredníctvom Bytového podniku mesta Košice dňa 1.9.1983 odovzdal tieto do správy Národného výboru mesta Košice a tento následne hospodárskou zmluvou zo dňa 15.9.1983 odovzdal nehnuteľnosti do trvalého užívania Telovýchovnej jednote Metropol. Následne uvedené nehnuteľnosti prešli do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.rade mesta Košice na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Uvedené skutočností bránia žalobcom v možnosti prejednať uvedený majetok v dedičskom konaní po ich právnych predchodcoch. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že s poukazom na znenie ust. § 80 písm. c/ O.s.p. zaoberal sa otázkou aktívnej legitimácie žalobcov a v tomto smere konštatoval, že pri formulovanom petite žaloby v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam dospel k záveru, že títo nie sú vecne legitimovaní na podanie určovacej žaloby v takom znení, ako ju uplatnili, keďže im legitimácia k týmto nehnuteľnostiam nevyplýva z hmotného práva. Konštatoval, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností (nepreukázali akým titulom mali vlastníctvo nadobudnúť) a preto súd vyvodil záver, že títo sa ani nemôžu úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva k ním. S poukazom na ich tvrdenia v žalobe, že do roku 1960 (kedy došlo k prechodu nehnuteľností do vlastníctva Československého štátu) boli vlastníkmi týchto nehnuteľností ich právni predchodcovia U. J. C. U. J., každý v pomere 1, skutočnosť, že žalobcovia sú dedičmi pôvodných vlastníkov ešte nezakladá ich vlastnícke právo. Konštatoval, že pokiaľ nebolo rozhodnuté (na základe návrhu na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva), že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, nesvedčí žalobcom ani aktívna legitimácia na podanie žaloby o určenie, že im patrí vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a to napriek tomu, že súd mal za to, že na tejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem žalobcovia majú. S poukazom na tieto dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, pričom súčasťou odvolania je aj procesný návrh na zmenu žaloby. Na základe toho žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní poukázali na to, že sú právnymi nástupcami po pôvodných vlastníkoch sporných nehnuteľností, pričom spolu predstavovali všetkých dedičov po týchto pôvodných vlastníkoch, ktorým bolo vlastnícke právo odňaté, o čom žalobcovia predložili dôkazy preukazujúce, že k platnému odňatiu vlastníckeho práva vo vzťahu k pôvodným vlastníkom nedošlo. Majú za to, že súd vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, keďže v prípade nehnuteľnosti, ktorá nebola prejednaná v dedičskom konaní sa považujú za vlastníkov všetci potencionálni dedičia. Takto bolo preukázané právne nástupníctvo žalobcov po ich právnych predchodcoch, t.j. pôvodných vlastníkoch nehnuteľnosti. S poukazom na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Slovenskej republiky majú za to, že okresný súd rieši otázku okruhu dedičov ako otázku predbežnú, pričom za vlastníkov sporných nehnuteľností sa považujú všetci potencionálni dedičia. Majú za to, že žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva má svoje uplatnenie za situácie, kedy je medzi dedičmi poručiteľa spor o tom, že konkrétna vec patrí do dedičstva. Považujú preto za nelogické, aby boli povinní preukazovať vlastnícke práva žalobou, že vec patrí do dedičstva voči subjektu na strane žalovaného, ktorý je treťou osobou mimo príbuzenských vzťahov žalobcov a ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k ním v značnom časovom odstupe potom, ako pôvodní vlastníci sporných nehnuteľností zomreli. Majú preto za to, že konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva by bolo zjavne nadbytočné, ak okruh dedičov v čase konania je známy a žalovaný argumentoval vydržaním nehnuteľností po smrti pôvodných vlastníkov. Ak by súd vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako všetkých potencionálnych dedičov, nič nebráni v tom, aby aj po právoplatnosti rozhodnutia o takomto určení, boli tieto nehnuteľností dodatočne prejednané v dedičskom konaní. Z definície naliehavého právneho záujmu zaujatej súdnou praxou majú za to, že ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Sú toho názoru, že v predmetnej veci by žaloba, že vec patrí do dedičstva vyvolala ďalší spor o určenie vlastníckeho práva a teda takáto žaloba by ani spornosť neodstránila, keďže medzi dedičmi spor o vlastníckom práve ich právnych predchodcov nebol a žalovaný dôkaznými prostriedkami toto nespochybňoval. V odvolaní taktiež poukázali na skutočnosť, že v svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2016 uviedli, že netrvajú na určení, či vec patrí do dedičstva a určení povinnosti vydať sporné nehnuteľností a trvajú na určení vlastníckeho práva. Tento procesný návrh smeroval k tomu, že primárne žiadajú žalobcovia určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom ak by súd o určení rozhodol, netrvajú na rozhodnutí o určení, že vec patrí do dedičstva, resp. na určení povinností vydať nehnuteľností. Majú za to, že ak prvoinštančný súd vyhodnotil danú formuláciu v časti určenia, že vec patrí do dedičstva za súčasného vydania rozhodnutia o určení vlastníckeho práva ako zúženie žaloby, išlo o späťvzatie žaloby o ktorom bol súd povinný rozhodnúť uznesením s výrokom o zastavení konania a keďže proti takémuto uzneseniu je prípustné odvolanie, postupom súdu im bola zmarená možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu. Tým došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. V odvolaní ďalej žalobcovia uviedli, že napriek ich názoru, že na mieste je vyhovenie žalobe o určenie vlastníckeho práva z dôvodu právnej istoty a hospodárnosti konania, podávajú zároveň s odvolaním aj návrh na zmenu žaloby a túto rozširujú tak, že popri doterajšom nároku na určenie vlastníckeho práva pre žalobcov eventuálne žiadajú určiť, že rovnaké nehnuteľností patria do dedičstva po S. J., narodenom v roku 1896 a zomrelom 14.4.1957 a U. J., nar. 7.5.1895 a zomrelom 5.11.1976. Vo vzťahu k tomuto procesnému návrhu uviedli, že vo veci od roku 2008 bolo vykonávané dokazovanie na podklade petitu obsahujúcom aj výrok o tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch. Považujú preto za zrejmé, že výsledky doterajšieho konania a vykonané dokazovanie bez pochybnosti odôvodňujú zmenu tejto žaloby. 5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v svojom rozhodnutí 3MCdo 4/2013. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. V súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami má odvolací súd za to, že novým procesným predpisom sa riadi aj odvolacie konanie v prejednávanej veci a v náväznosti na to sa vyporiadaval s postavením športového združenia DJ Metropol Košice, ktoré pred súdom prvej inštancie vystupovalo v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nový procesný predpis neprevzal inštitút vedľajšieho účastníctva z predchádzajúceho právneho procesného predpisu (OSP) a teda s účinnosťou od 1.7.2016 zaniklo aj tomuto športovému združeniu procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Z tohto dôvodu s týmto subjektom odvolací súd už nekonal. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou odvolania je aj procesný návrh označený žalobcami ako návrh na zmenu žaloby tzv. eventuálny petit vyporiadal sa odvolací súd s jeho obsahom a v tomto smere konštatuje, že z obsahu formulácie tohto návrhu vyplýva, že žalobcovia ponechali na jednej strane nárok formulovaný v petite tak, ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, teda ako nárok na určenie vlastníckeho práva žalobcov a eventuálne uplatnili aj ďalší osobitný nárok a to nárok na určenie, že rovnaké nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch. 10. Podľa právnej teórie eventuálny petit vyjadruje požiadavku žalobcu uložiť žalovanému povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že v budúcnosti nastane určitý stav, požaduje žalovanému uložiť iné (náhradné) plnenie (napr. ak sa preukáže že došlo k zničeniu vypožičanej veci, žiada zaplatiť peňažnú náhradu). Odvolací súd vychádzajúc z tejto definície eventuálneho petitu dospel k záveru, že návrh na zmenu žaloby tak, ako ju žalobcovia predniesli v písomnom odvolaní nemožno považovať za eventuálny petit. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že druhý tzv. eventuálny petit nevychádza z predpokladu, že tento sa stane aktuálnym v dôsledku zmeny stavu v budúcnosti, ktorý robí už neaktuálnym pôvodne uplatnený primárny petit a preto ho nemožno považovať za eventuálny petit. Žalobcovia takto uplatňujú popri sebe dva samostatné nároky vychádzajúce z rovnakých skutkových tvrdení, ktoré popri sebe nemôžu obstáť a žalobcovia ani neoznačili ktorý z petitov považujú za primárny a ktorý za eventuálny. Bez ohľadu na túto skutočnosť však odvolací súd vylučuje, aby jeden z týchto petitov mohol byť eventuálnym petitom vo vzťahu k druhému. Z tohto dôvodu odvolací súd takto formulovaný prednes žalobcov nepovažoval za zmenu žaloby a preto ani neriešil otázku jej prípustnosti v odvolacom konaní v súlade so znením nového sporového poriadku. 11. Na základe toho odvolací súd preskúmal v súlade s ust. § 380 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie sa zákonným spôsobom vyporiadal s podmienkami pre posúdenie úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spojení s úpravou § 132 ods. 1 Obč. zákonníka za situácie, pokiaľ žalobcovia sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva a ako právny titul pre nadobudnutie svojho vlastníckeho práva označujú titul dedenia. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že aj v prípade, pokiaľ by skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že ich právni predchodcovia nestratili svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, boli pravdivé, ale na druhej strane je zrejmé, že ako vlastník týchto nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný iný subjekt (žalovaný) nemožno vyhovieť takto formulovanej žalobe, keďže by ňou dochádzalo k obchádzaniu dedičského konania. Uvedená otázka bola už v súdnej praxi opakovane riešená a bol v tomto smere zaujatý a dlhodobo zachovávaný právny názor podľa ktorého: „vychádzajúc zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč.zákonníka) nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci alebo podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára (§ 38 ods. 3 O.s.p.). Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí, takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a - § 175zd O.s.p. nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2014 sp.zn. 3MCdo 4/2013). 13. S poukazom na tento právny záver s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, považuje zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny a dôvody odvolania v tejto časti za nepreukázané. Otázka usporiadania vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k nehnuteľnosti za situácie, že táto nehnuteľnosť je v katastri vedená na iný subjekt (v tomto prípade žalovaného) nie je totiž iba otázkou (ktorá môže byť medzi dedičmi nespornou) že táto vec patrí do dedičstva, pokiaľ je takýto záver v rozpore s vyvrátiteľnou domnienkou podľa ktorej za vlastníka nehnuteľností je treba považovať toho, kto je zapísaný ako vlastník v katastri. Samotná zhoda dedičov v tom, že takáto nehnuteľnosť má byť predmetom dedičstva po ich právnych predchodcoch je totiž právne bezvýznamnou bez toho, aby sa sporné vlastnícke právo ich právnych predchodcov usporiadalo na základe žaloby o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Pokiaľ teda žalobcovia tvrdia, že oni sa stali vlastníkmi takejto nehnuteľnosti titulom dedenia, môže byť rozsudok o určení, že vec patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch preukázaním vlastníctva týchto predchodcov a v takomto prípade nič nebráni v prejednaní tejto nehnuteľností ako dedičstva bez toho, aby vznikala aktuálna potreba ďalšieho sporového konania. 14. K odvolacím námietkam týkajúcim sa procesného pochybenia súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o procesnom podaní žalobcov zo dňa 14.1.2016 odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Rozhodovanie súdu o pripustení späťvzatia časti žaloby a na to naväzujúce rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania je viazané na skutočnosť, že takýto procesný úkon (čiastočné späťvzatie žaloby) sa týka takéhoto nároku, ktorý už bol predmetom konania. V posudzovanom prípade však sa o takúto situáciu nejedná. Žalobcovia síce v svojom podaní doručenom súdu dňa 26.5.2009 sa domáhali pripustenia zmeny žaloby, keď popri pôvodnom nároku na určenie vlastníckeho práva žiadali určiť (podľa nich rozšíriť žalobu o tzv. eventuálny petit), že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch). O takomto procesnom návrhu súd prvej inštancie však nerozhodol a teda uznesením nepripustil, aby sa aj tento tzv. eventuálny petit stal predmetom konania do času, kedy žalobcovia podali na súd svoje ďalšie podanie zo dňa 14.1.2016 kedy už na takomto eventuálnom petite netrvali. Vznikla teda situácia, že v čase keď o ich procesnom návrhu ešte súd prvej inštancie nerozhodol a došlo k zmene rozhodnutia žalobcov, že na takto prednesenom procesnom návrhu už netrvajú. Za takejto situácie nemožno takýto procesný návrh hodnotiť ako späťvzatie časti žaloby, pretože v tejto časti sa tento nárok ešte nestal predmetom konania. 15. S poukazom na dôvody odvolacieho súdu na základe ktorých nepovažoval takto prednesený procesný návrh za zmenu žaloby, nemožno ani považovať postup súdu prvej inštancie, ktorý o takomto procesnom návrhu nerozhodol ako o zmene žaloby za nesprávny procesný postup. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalobcovia spochybňujú obsah svojho procesného návrhu zo dňa 14.1.2016, že ich výraz, že netrvajú na takomto rozhodnutí možno vykladať tak, že ho aj naďalej považovali za nárok eventuálny. Takéto hodnotenie totiž vylučuje skutočnosť, že v tomto písomnom podaní žalobcovia okrem zdôvodnenia, že netrvajú na takomto návrhu, následne vykonali aj presnú formuláciu petitu žaloby o akej žiadali v ďalšej fáze konať a to výlučne ako o žalobe na určenie vlastníckeho práva. Takáto formulácia petitu teda už vylučuje možnosť, aby ostal naďalej predmetom konania aj druhý nárok, aj ako eventuálny. 16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. 17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Neúspešným žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).