Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200080 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112200080.5 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkýň: X. O. U. Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Ť. Č..XX, X. Z.Q. K. Q.. S., H.. X.XX.XXXX, C. N. E., A. Č.. XX, X. Z. K., Q.. U., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., Ž. Č.. XX, X. E. U., H.. XX.X.XXXX, C. N. E.P., E. L. Č.. XX, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému CASSPOS, a.s. so sídlom v Košiciach, Dopravná 6, IČO: 31 721 648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o vyplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2016 č.k. 15C 1/2012-220 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanému náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania nepriznal. 2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyne sa žalobou domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel k záveru, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto v zásade má právo na náhradu trov konania. Pri posúdení okolností významných z hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p. dospel k záveru, že sú dané dôvody pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia v danej veci, lebo ide o výnimočný prípad. Prihliadol jednak na dôvody vedúce žalobkyne k uplatneniu práva na súde, ktoré žalobou podanou na súde dňa 30.12.1998 sa voči žalovanému domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti titulom vlastníckeho práva. Konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 9C 27/2004, v ktorom žaloba bola rozsudkom zo dňa 9.10.2009 zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2009. Na základe tohto právoplatného rozhodnutia súdu bolo zrejmé, že žalobkyne nie sú vlastníčkami predmetných nehnuteľností, preto nemajú nárok sa domáhať náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností, ktorá skutočnosť im však v čase podania žaloby vzhľadom na konanie vedené pod sp.zn. 9C 27/2004 nebola známa. 3. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvej inštancie tiež v osobných a majetkových pomeroch žalobkýň, ktoré sú v dôchodkovom veku, pričom žalobkyňa v 3.rade má 87 rokov. Žalobkyne sú síce vlastníčkami viacerých nehnuteľností, avšak len táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúcou pri posúdení ich majetkových pomerov. Priznanie uplatnených trov právneho zastúpenia žalovanému by pre žalobkyne vzhľadom k ich príjmom bolo nadmerne zaťažujúce. Zhodnotením týchto okolností súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému by bolo neprimerane tvrdým postupom vo vzťahu k žalobkyniam a zasiahlo by do ich majetkovej sféry nepochybne výraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania zasiahne do sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím. Preto náhradu trov konania žalovanému nepriznal s poukazom na ust. § 257 C.s.p.. 4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné a skutkovo a právne nesprávne. Nie je mu zrejmé, z akých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie vychádzal, pokiaľ opodstatnenosť použitia ust. § 257 C.s.p. videl v dôvodoch vedúcich žalobkyne k uplatneniu práva na súde a v zisteniach týkajúcich sa prešetrenia osobných a majetkových pomerov žalobkýň. Poukázal na to, že žalobkyne sa aj potom, ako bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá, naďalej domáhali vyplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti, iniciovali realizáciu procesných úkonov, boli vykonané obhliadky, ako aj nariadené ďalšie pojednávania v predmetnej veci. Pritom už museli mať vedomosť o tom, že ide o zjavné bezúspešné uplatňovanie práva a aj napriek tomu v konaní pokračovali. Žalobkyne pritom boli riadne právne zastúpené. Ostatní žalobcovia pritom vzali žalobu späť a napriek tomu ich súd zaviazal k náhrade trov konania, ktoré následne aj uhradili. Bolo by nespravodlivé, aby žalobkyne, ktoré naďalej viedli vopred bezúspešný spor potom, ako ich žaloba o určenie vlastníckeho práva bola zamietnutá, boli oslobodené od zodpovednosti a nemuseli nahradiť trovy konania úspešne procesnej strane. Rozhodnutie sa z tohto dôvodu javí byť absolútne neprimerané a nespravodlivé. Žalobkyne pritom už v čase podania žaloby mali vedomosť o tom, že spor je bezúspešný. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal preskúmaním pomerov žalobkýň a obmedzil sa len na konštatovanie, že sú v dôchodkovom veku a napriek tomu, že sú vlastníčkami nehnuteľnosti, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca pri posúdení ich majetkových pomerov. Ani jedna zo žalobkýň nie je osamelo žijúcou osobou, ktorá by zdieľala náklady na svoju domácnosť, žalobkyne majú vo vlastníctve množstvo nehnuteľností, ktoré boli aj v priebehu konania špecifikované. Žalobkyňa v 4.rade je riadne zamestnaná, žalobkyňa v 3.rade poberá aj vdovský dôchodok a jej zostatok na účte podľa jej samotného vyjadrenia je 3.450,70 eura. Žalobkyňa v 2.rade je vlastníčkou osobného motorového vozidla, bytu a s manželom si vzali dva spotrebné úvery, ktoré sú schopní splácať. Žalobkyňa v 1.rade má zostatok na účte vo výške 1.153,-eur. V danom prípade podľa názoru žalovaného nejde o výnimočný prípad. Navyše pomery žalobkýň sa môžu do značnej miery líšiť, čo však súd nezohľadnil. Súd sa mal vyporiadať aj s otázkou čiastočnej náhrady trov konania. 5. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Stotožnili sa s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom uznesení. Argumentácia žalovaného je rovnaká ako v minulosti - nezmenená. Ide o skreslené a nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa hlavne bezúspešného uplatňovania práva, čo nie je pravdivé. Túto žalobu žalobkyne podali o 6 rokov skôr, než sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva v čase, keď všetky skutočnosti svedčili o vlastníckom práve žalobkýň. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj majetkové pomery žalobkýň. Nehnuteľnosti, ktoré vlastnia slúžia len na bývanie, ostatné sú poľnohospodárskou pôdou, ktorá neprináša žiadny úžitok. Nedostávajú nájomné, prípadne len úplne minimálne a jediným zdrojom príjmu sú dôchodky a nízka mzda. 6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrval na svojej odvolacej argumentácii. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257 C.s.p. 9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania za splnenia dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii tohto ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolností, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. 11. Výsledok sporu v danej veci, keď žaloba žalobkýň bola právoplatne vo vzťahu k žalovanému zamietnutá dáva jednoznačný základ pre priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému voči neúspešným žalobkyniam. 12. Pokiaľ súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 257 C.s.p. nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešným žalobkyniam, jeho postup nemožno považovať za správny. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, spočívali v okolnostiach samotnej veci a osobných a majetkových pomerov žalobkýň. Tieto okolnosti však nemožno považovať za výnimočné, pre ktoré by náhradu trov konania žalovanému nebolo možné priznať. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétnemu prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. 13. Samotná skutočnosť, že pred Okresným súdom Košice I sa pod sp.zn. 9C 27/2004 viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva žalobkýň k predmetným nehnuteľnostiam a skutočnosť, že žaloba v tejto veci bola zamietnutá, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce žalobkyne k uplatneniu práva na súde. Žalobkyne sa v tomto konaní domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému titulom svojho vlastníckeho práva, preto otázka vlastníckeho práva žalobkýň mala byť v tomto konaní riešená prejudiciálne a až v prípade, pokiaľ by žalobkyne preukázali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, mohli byť v konaní úspešné. Samotná skutočnosť, že žalobou o určenie vlastníckeho práva sa žalobkyne domáhali na súde tohto určenia nemá vplyv na výsledok tohto konania, v ktorom sa táto otázka vlastníckeho práva žalobkýň mala riešiť prejudiciálne. Navyše možno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že žalobkyne aj po právoplatnom ukončení konania vedeného pod sp.zn. 9C 27/2004 naďalej trvali na žalobe a uplatňovali svoje práva súdnou cestou napriek tomu, že bolo zrejmé, že v konaní pre nedostatok aktívnej legitimácie nemôžu byť úspešné. Týmto konaním žalobkýň vznikli ďalšie trovy na strane žalovaného, preto pre takýto postoj žalobkýň je aplikácia ust. § 257 C.s.p. a teda nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, nespravodlivé. 14. Navyše súdom prvej inštancie boli riadne zistené majetkové pomery žalobkýň. Tieto sú vlastníčkami viacerých nehnuteľnosti a majú aj pravidelný príjem. Za takejto situácie uloženie im povinnosti nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému nie je v rozpore s povinnosťou neúspešného účastníka hradiť trovy konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. neboli splnené podmienky. 15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli žalobkyne neúspešné, preto im nepatrí náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).