Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/682/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210366 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112210366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu Y. W., B.. XX. XX. XXXX, W., B. V. XX, zast. JUDr. Janou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štefánikova 40, proti žalovanému T. Č., B.. XX. XX. XXXX, W., B. V. XX, zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou , Advokátska kancelária, Košice, Štúrova č. 20, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 15C/45/2012 - 191 z 21.5.2015 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť nepovolenú stavbu - „Oceľový prístrešok“ postavený na parcele W. „. Č.. XXXX C. P. XX T.X, J. L. - Z. L. H. B., Z. B. I. Č.. XXXX, W. Ú. Ť.H., C. W. - Ť., C. W. N. , do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. 2. Odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa žalobou , doručenou mu 18. 4. 2012 domáhal proti žalovanému odstránenia nepovolenej a neoprávnenej stavby „Oceľový prístrešok“ postavený B. L. W.-S. Č.. XXXX C. P. XX T.X, J. L. Z. L. H. B. Z. B. I. Č.. XXXX L. W. Ú. Ť., C. W. - Ť., C. W. N. , J. X T. C. L. G. H. B.V. O. W., B. O. U. H. L. Z., Ž. Y. P. J. Č.. U.. XXXX L. B. L. W.-S. Č.. XXXX Z. B. I. Č.. XXXX, H. H. L. U. B. B.Ú. U. P. W.. Ú.. Ť., C. W. - Ť., C. W. N. Z. B. I. Č.. XXXXX, L. W.-Q. Č.. XXX/X C. P. XX T.X, J. L. - Z.. L. H. B., L.P. Z. P. L.. P.. Č.. XXXX, ako aj starého domu postaveného na tejto parcele, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 týchto nehnuteľností s právnym predchodcom žalovaného, a to s jeho otcom Jurajom Čorbom, ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2. L. W.-Q. Č.. XXX/X, H. H. G. J., W. X. Z. P. L.. P.. H. V. X., B. G. Ž. Y. W. H. T. W., G.. O. H. G. Ž. Y. Č. H. H. Č., W. P. L. X/X W. Z. P. G.. XXXX H. XXXX. Žalobca je spolu s právnymi predchodcami žalovaného, ako aj inými spoluvlastníkmi, ktorí okrem podielovej spoluvlastníčky T.. I. W., X. L. Č.. XX, U. B.T., L. U. H. U. J. L. W.-Q. Č.. XXX/X Z. B. I. Č.. XXXX P. L. X/XX H. L. W.-S. Č.. XXXX, Z. B. I. Č.. XXXX P. L. X/XX. Žalovaný, ktorý nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom ani jednej zo spomenutých parciel, si zriadil prevádzku na vykonávanie živnosti - zámočnícke, kúrenárske a vodoinštalačné práce v r. 1988 v starom dome, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva a na spoločnom dvore, ktorý nie je jeho vlastníctvom, ako aj postavil oceľový prístrešok na L.. Č.. XXXX, v tesnej blízkosti za rodinným domom žalobcu a ktorá taktiež nie je v jeho vlastníctve. Súhlas žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti mu nebol daný, ani na zriadenie prevádzkárne, ani na postavenie oceľového prístrešku. Oceľový prístrešok, ktorý je postavený na parcele č. 1386, kat. úz. Ťahanovce je stavbou nepovolenou, nie je na ňu vydané stavebné povolenie a ani nie sú splnené podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia a stavbou neoprávnenou, pretože je postavená na cudzom pozemku. Tvrdil, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom parc. č. 1386, na ktorej je zriadený oceľový prístrešok a ani nemá snahu vysporiadať spoluvlastníctvo po svojich rodičoch, keďže pochádza z 8 súrodencov, s ktorými pravdepodobne nedochádza k dohode. Z výsluchu, o. i., zistil, že oceľový prístrešok je zastrešený, má vchod, žalovaný ho postavil v r. 2005 a 2006. Hneď, keď ho začal stavať, žalobca oznámil žalovanému, že si prístrešok na tejto parcele nepraje. Jedná sa o plochu o rozlohe okolo 36 m2, zo strechy prístrešku mu dlhodobo zateká voda, preto v jednej miestnosti, keď je von daždivo, má v nej všetko zamoknuté. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom L.. Č.. XXXX, že parcelu užívali jeho rodičia., je na nej postavený prístrešok, kde má uložené drevo. V dome, v ktorom žije, vyrastal, má 8 súrodencov, jeho právni predchodcovia, jeho rodičia tento dom kúpili a bývali tam od začiatku. Zo spisu T. Č. W. - Ť. H.-XX/I/Bro Z., Ž. G. Z. XX. X. XXXX T. W., L. W.N. - U. T., V. Č.. X, W. H. U. Ú. X. U. B. C. U. -C. L. B. L. L.. Č.. XXXX P. W.. Ú.. Ť. U. T. Č.C., X. B. V. Č.. XX, W.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia , polovica prístrešku bola postavená pred 11 rokmi, pred dvoma rokmi bol prístrešok predĺžený smerom do dvora a prístrešok sa nachádza na celej ploche parc. č. 1386. Stavebník sa nepreukázal stavebným ani kolaudačným rozhodnutím. Rozhodnutím zo 16. 1. 2012 T. W., L. W. - U. T. G. C. L. W. C. J.B. L. U. „. L. B. V. Č.. XX, W. a účastníkov konania, spoluvlastníkov odkázalo súdnou cestou riešiť postavenú nepovolenú stavbu oceľového prístrešku. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že stavba oceľového prístrešku má strechu, stĺpy, zo strechy prístrešku zateká do rodinného domu žalobcu . Zo spisu 19C/272/2014 súd zistil, že 24. 10. 2014 bola žalobcom proti žalovaným Y. W. H. U.. L. Ž. C. D. P. L. W. B. Z. B. I. Č.. XXXX H. L.. Č.. XXXX, L.. Č.. XXX/X, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Vychádzal z § 80 písm. b) O.s.p., § 119 ods. 2 , § 126 ods. 1 a § 135c Obč. zák., § 43, § 43a ods. 2, § 139 ods. 1 písm. c), § 139b ods. 6, § 55 ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ich znenie citoval). Z výpisu z I. Č.. XXXX, W.. Ú.. Ť. T. P., Ž. Ž. H. Ž. U. L. U. L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, L. Y. P. L. U. T.. I. W. H. Ď. C., W. U. P.Á. U.. Ď. Z., Ž. Ž. Y. P. P. G. J., W. Y. L. B. L. Č.. XXXX/X, XXXX/X , H. P. Z. P. Z. I. Č.. XXXX, W.. Ú.. Ť.. Vychádzajúc zo žalobného návrhu, ale najmä zo žalobných tvrdení a dôkazov, vyhodnotil, že ide o negatórnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha odstránenia objektu opísaného v žalobe podľa § 126 ods. 1 O.s.p. Urobil záver, že žalobca je na podanie žaloby o odstránenie stavby - oceľového prístrešku aktívne legitimovaný, lebo preukázal výpisom z LV vlastnícke právo k parcele č. 1386, ktoré nadobudol dedením po svojich rodičoch a preukázal výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý stojí B. L. Č.. XXXX/X, XXXX/X, že žalovaný je pasívne legitimovaný, lebo zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 1368 spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi a v priebehu súdneho konania sa žalovaný stal podielovým spoluvlastníkom L. Č.. XXXX , B. Z. C.Q. C. J. XXD/XXX/XXXX, XXD/XX/XXXX, preto žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby zamietol. Poukázal na to, že žalovaný postavil oceľový prístrešok ako trvalú stavbu na L.. Č.. XXXX P. G.. XXXX (P. G.. XXXX Y. G.) , P. čase, keď pozemok užívali jeho právni predchodcovia, rodičia, že žalovaný nebol dobromyseľný, lebo žalobca stavbu prístrešku od začiatku odmietal. V r. 2008 podal písomný podnet na stavebný úrad na prešetrenie oprávnenosti stavby, ktorú postavil žalovaný. Stavený úrad vykonal miestne šetrenie 9. 7. 2009 a žalobcovi vyhovel, rozhodol, že stavba prístrešku je nepovolená. Neskorším rozhodnutím prerušil konanie a odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie. Dôvodil, že žalovaný nemal na postavenie stavby oprávnenie vydané správnym (stavebným) orgánom, jedná sa o nepovolenú stavbu (čiernu stavbu) a ani v priebehu konania o vydanie oprávnenia nepožiadal. Urobil záver, že žalobca je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva tým, že má sťažený prístup k štítovej stene svojho rodinného domu susediacej s prístreškom, pri jeho údržbe a opravách, že stena rodinného domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá. Stavba prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť a jej realizáciou dochádza k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. Konštatoval, že súdny znalec v záveroch znaleckého posudku a vo svojej výpovedi pred súdom špecifikoval, že oceľový prístrešok je stavbou podľa stavebných predpisov, stavba je pevne spojená so zemou (§ 119 ods. 2 Obč. zák.), preto námietka žalovaného, že sa nejedná o stavbu, je neopodstatnená. Poukázal na to, že žalovaný súdu iný dôkaz, že sa nejedná o stavbu, nepredložil, hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že žalovaný tu mal dôkazné bremeno. Zdôraznil, že ak by prístrešok nebol pevne spojený so zemou, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život ohrozujúca a v prípade nepriaznivého počasia, položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody, že sa jedná o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Zdôraznil, že odstránenie stavby je technicky nutné pre statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov. Poukázal na to, že oceľový prístrešok je stavbou postavenou bez súhlasu podielových spoluvlastníkov, ktorú užíva jeden spoluvlastník, a to žalovaný, že žalobca preukázal, že žalovaný nemá žiaden relevantný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu a žalovaný odmieta stavbu prístrešku odstrániť. To, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely neznamená, že môže zasahovať neoprávnene do vlastníckeho práva ďalšieho podielového spoluvlastníka a výlučného vlastníka nehnuteľnosti. Urobil záver, že odstránenie nehnuteľnej stavby postavenej na pozemku žalobcu (ako jedného zo spoluvlastníkov) , mohol žalobca dosiahnuť len žalobou na jej odstránenie, preto sa domáhal súdnej ochrany a súd jeho žalobe vyhovel. Zdôraznil, že v § 126 ods. 1 Obč. zák. poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom, že ide o zapieraciu negatórnu žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení, ako v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci. Vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže (ak nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Obč. zák.) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. žalobou na odstránenie stavby. Negatórnu žalobu môže uplatniť rušený vlastník pri akomkoľvek zásahu do vlastníckeho práva. Takéto prípady môže riešiť aj stavebný úrad v prebiehajúcom stavebnom konaní. Stavebný úrad môže účastníka konania odkázať na súd s takou námietkou, ktorej riešenie presahuje rozsah jeho pôsobnosti, príp. zasahuje do právomoci spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Aktívne legitimovaným na podanie negatórnej žaloby je vlastník veci, zapieraciu žalobu môže proti inej osobe podať aj len jeden zo spoluvlastníkov veci, o ktorej ochranu ide (R 58/57). Citujúc znenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., uviedol žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 19C/272/2014 o určenie vlastníckeho práva, že návrh na prerušenie konania zamietol, lebo predmetom konania bola žaloba o odstránenie stavby oceľového prístrešku postaveného B. L.. Č.. XXXX, W. Y. P. L. U. Ž., Ž. H. Ď. C. H. W. U. W. C. D. P. L. W. L. Č.. XXX/X B. I. Č.. XXXX B. Ž. L. U.Ú.. Ž. U. J. D. P. L. W. L.. Č.. XXXX B. I. Č.. XXXX, L. L. L., P. L. X/X W. S. L. H. Č. H. X/X W. S. L. Y. Č.. Predmetom tohto konania je odstránenie nepovolenej stavby oceľového prístrešku, ktorá ohrozuje vlastnícke právo výlučného vlastníka nehnuteľnosti (rodinného domu). Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením , do 30 dní po právoplatnosti rozsudku (§ 151 O.s.p.). 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. V odvolaní opakoval, že predmetný prístrešok je postavený už veľmi dlho, že sa nejedná o stavbu ale o prístrešok, pretože nie je pevne spojený so základom .Okrem toho , uviedol, že nemôže sa jednať o neoprávnenú stavbu, pretože aj on je podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej konštatoval , že súd si následne pripojil spis MČ Košice - Ťahanovce A/2010/04675-04/I/Bro, v ktorom bola riešená otázka odstránenia oceľového prístrešku, pričom v tomto konaní sa stavebník nepreukázal stavebným ani kolaudačným rozhodnutím, že neskôr toto konanie bolo prerušené s tým, že účastníci boli odkázaní na súdnu cestu pre riešenie postaveného oceľového prístrešku. Následne súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku, či prístrešok je alebo nie je stavbou, ktorý znalecký posudok vypracoval Ing. Tomáš Varga, PhD., 10/2013. Zo záverov posudku vyplýva, že podľa názoru tohto znalca oceľový prístrešok je stavbou, pretože je pevne spojený so zemou a odkázal na § 43 a, Stavebného zákona. Na základe takto predloženého znaleckého posudku sa vyjadril 15.01.2015 a nesúhlasil so záverom znaleckého posudku, pretože podľa § 43 a Stavebného zákona, stavba musí byť spojená pevným základom, že v tomto prípade sa nejedná o pevný základ a keďže si nedal námahu zistiť, či to tak je, alebo nie je, v tomto podaní aj uviedol, že na pojednávaní predloží fotodokumentáciu o tom, že predmetná oceľová konštrukcia je len položená na pôde a teda nie je stavbou. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd dopočúval znalca na pojednávaní 21.05.2015, kde znalec vysvetlil, že údajne sa jedná o jednoduchú stavbu, ktorá si vyžaduje stavebné povolenie. Pre objektívnosť povedal, že v čase vypočúvania svedka - znalca už nebol prítomný jeho právny zást., pretože kvôli kolízii termínov s iným pojednávaním , ešte pred zahájením vypočutia svedka, musel odísť na iné pojednávanie a teda už nemohol predložiť fotografie svedčiace o tom, že predmetný prístrešok nie je pevne spojený so zemou. Z uvedeného dôvodu tieto fotografie predložil do odvolania, aby si krajský súd mohol ozrejmiť, že skutočne znalec pochybil, ak dospel k takémuto záveru. Navyše poukázal poukázal na to, že žaloba nie je dôvodná, pretože aj keď formálne je jeden z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti žalobca, právny stav tomuto zápisu nezodpovedá a v súčasnosti pred OS Košice I prebieha pod č. 19C/272/2014 konanie vo veci určenia vlastníckeho práva, v ktorom sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, žaloba bola podaná 24.10.2014 a vo veci nebolo rozhodnuté, do času vyhlasovania napadnutého rozsudku. Vzhľadom na túto skutočnosť, žiadal toto konanie prerušiť, pretože ak žalovaný bude úspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva, potvrdí sa právny stav jeho výlučného vlastníctva k pozemku, potom predmetná žaloba nie je dôvodná a žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Citujúc sčasti odôvodnenie napadnutého rozsudku, poukázal na to, že nie je mu zrejmé , z akých odborných posudkov súd vychádzal pri konštatovaní, že ak by stavba nebola pevne spojená so zemou, konštrukcia by bola životu nebezpečná, navyše, táto konštrukcia je umiestnená na pozemku viac ako 20 rokov a teda tvrdenie, že je nebezpečná je neopodstatnené. Podľa jeho názoru súd vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil a navyše nezohľadnil tú skutočnosť, že pred OS Košice I, prebieha žaloba o určenie vlastníckeho práva, pričom vlastnícke právo má prednosť pred všetkým ostatným a pokiaľ by žalobca tvrdil, že sa jedná o nebezpečné zariadenie, potom takéto rozhodnutie je prinajmenšom predčasné, pretože musel by existovať odborný posudok na to, či takáto konštrukcia je životu nebezpečná, alebo či môže spôsobiť škodu na majetku ostatných. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe vykonaných dôkazov, tak písomnými podaniami, výsluchmi účastníkov, doloženou fotodokumentáciou, ohliadkou na mieste samom ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním, že súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, na základe takto vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový a právny stav veci, správne rozhodol a jeho žalobnému návrhu sčasti vyhovel a svoje rozhodnutie aj podrobne na základe vykonaných dôkazov odôvodnil. Opakoval, že pred podaním žalobného návrhu bolo odstránenie oceľového prístrešku riešené prostredníctvom Stavebného úradu už od r. 2008, kedy žalobca podal podnet na Stavebný úrad na prešetrenie stavby, ktorú postavil žalovaný na L. Č.. XXXX. Dal do pozornosti dôkaz, ktorý sa nachádza v súdnom spise, a to stanovisko stavebného úradu zo 16.7.2009, ktoré bolo vypracované na základe miestneho šetrenia z 9.7.2009, kde je výslovne uvedené, že na L.. Č.. XXXX U. B. U. - L. Z. C. O. P. X. J. P. S. Xm H. B.Á. U. B. S. L. L.. Č..XXXX a že stavba prístrešku nie je povolená. Už stavebným úradom bolo nariadené odstránenie stavby oceľového prístrešku, avšak z dôvodu nečinnosti stavebného úradu I. stupňa došlo k zrušeniu Rozhodnutia o odstránení stavby a bol alibistickým stavebným úradom odkázaný na súd, čo aj v r. 2012 urobil. V priebehu konania bola vykonaná ohliadka na mieste samom, takže konajúci sudca na vlastné oči videl stavbu oceľového prístrešku a následne bol vyhotovený znalecký posudok znalcom Ing. Tomášom Vargom, PhD, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvia: Pozemné stavby, Projektovanie v stavebníctve, Statika stavieb. Znalec vo svojom znaleckom posudku na všetky štyri otázky uznesenia súdu zodpovedal kladne, t.j. Oceľový prístrešok je stavbou v zmysle stavebného zákona - je pevne spojený so zemou, na jeho osadenie bolo potrebné vydanie stavebného povolenia, realizáciou oceľového prístrešku došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov - nebola vypracovaná projektová dokumentácia, jeho užívanie nebolo schválené stavebným úradom, realizáciou prístrešku došlo k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. Na základe požiadavky žalovaného sa znalec Ing. Tomáš Varga, PhD. dostavil aj na pojednávanie, ktoré sa konalo 21.05.2015, ktorý v celom rozsahu trval na záveroch znaleckého posudku č. 10/2014 a opätovne potvrdil, že oceľový prístrešok je jednoduchou stavbou, ktorá si vyžadovala územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie, jej realizáciou boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy a ohrozil vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, dokonca znalec skonštatoval, že ak by prístrešok nebol pevne spojený so zemou, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život ohrozujúca a v prípade nepriaznivého počasia položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody. Jedná sa o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania z dôvodu podaného žalobného návrhu na určenie vlastníckeho práva k parcele W.-S. Č.. XXXX, opätovne uvádza, že v danom prípade sa nejedná o skutočnosť, či je tu vlastnícky vzťah k tomuto pozemku, L..Č.. XXXX, ale o skutočnosť, či oceľový prístrešok postavený na tejto parcele je stavbou, či bolo potrebné stavebné povolenie, či boli porušené záväzné právne predpisy a či došlo k ohrozeniu vlastníckych práv, takže , aj keby bol žalovaný úspešný v spore o určenie vlastníckeho práva k L.. Č.. XXXX, táto skutočnosť neovplyvní rozhodnutie vo veci samej. 6. Krajský súd v Košiciach prípisom 9Co/682/2015 - 245 z 2.2.2017 vyzval strany sporu, aby sa v lehote 5 dní vyjadrili k možnému použitiu § 127, § 139 a § 417 ods. 2 Obč. zák. 7. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu , podaním z 13.2.2017, došlým odvolaciemu súdu 14.2.2017 (č.l. 248 - 249 spisu), uviedol, že už od počiatku spolunažívania na spoločnom dvore si žalovaný počínal v rozpore s § 139 Obč. zák., aj keď do r. 2013 bol podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely iba v podiele 1/12, žalobca mal, aj má väčší vlastnícky podiel na uvedenej parcele ako žalovaný, 5 podielových spoluvlastníkov je nezistených a ich podiely spravuje Slovenský pozemkový fond, ktorý k určeniu vlastníckeho práva vydržaním uvedenej parcely nemôže dať súhlas, takže ani nie je predpoklad, aby bol žalovaný úspešný v spore o určení vlastníckeho práva uvedenej parcely. Skutočnosť, že si žalovaný bez stavebného povolenia a súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov postavil oceľový prístrešok, s čím on nemôže za žiadnych okolností súhlasiť, pretože realizáciou prístrešku došlo k ohrozeniu jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, nezakladá titul vstupu do oprávnenej držby uvedenej parcely žalovaným. Citujúc znenie § 127 Obč. zák., uviedol, že výstavbou oceľového prístrešku na celej parcele W.-S. Č.. XXXX, bez stavebného povolenia a bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov došlo k ohrozeniu jeho rodinného domu, čo bolo dôvodom podania žaloby o odstránenie oceľového prístrešku, v ktorom konaní bol úspešný a súd zaviazal žalovaného na vlastné náklady odstrániť nepovolenú stavbu - oceľový prístrešok v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že odstránením oceľového prístrešku , by bolo vykonané vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Citoval zo znaleckého posudku, že ak by prístrešok nebol pevne spojený so zemou, ako to prezentuje žalovaný, konštrukcia prístrešku by bola nebezpečná a život ohrozujúca a v prípade nepriaznivého počasia položená konštrukcia by spôsobila rozsiahle škody. Jedná sa o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a zdevastovať celé okolie. Stavba nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Na základe uvedených skutočnosti sa pridŕžal všetkých svojich vyjadrení, prednesov a tvrdení v tomto konaní a navrhol rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Žalovaný , v podaní zo 16.2.2017, došlým odvolaciemu súdu 17.2.2017 (č.l. 253 - 254), poukázal na to, že už pred súdom uviedol, že evidovaný spoluvlastník, t.j. žalobca v zmysle práva nie je spoluvlastníkom, pretože parcelu, na ktorej je postavený prístrešok, odkúpil od pôvodných vlastníkov neperfektnou zmluvou a v súvislosti s touto skutočnosťou aj podal žalobu na Okresný súd Košice I pod sp.zn. 19C/272/2014 a žiadal, aby bolo konanie vo veci 15C/45/2012 prerušené až do právoplatného skončenia a že z uvedeného dôvodu má za to, že § 139 Obč. zák., v tomto prípade, nie je možné uplatniť. Čo sa týka uplatnenia § 127 Obč. zák. poukázal na to, že tento prichádza do úvahy, aby bol aplikovaný, avšak v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a nebolo ani preukázané, žeby nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ohrozoval výkon jeho práv a že rovnako nebolo preukázané, žeby jeho prístrešok nejakým spôsobom bránil využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, lebo k takému zásahu vôbec nedokázalo a ani nedochádza. K možnému použitiu § 417 ods. 2 Obč. zák. uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby prístrešok vážne ohrozoval jeho alebo jeho majetok, a že týmto smerom súd nevykonal žiadne dokazovanie. 9. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. 10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ho správne právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaného, v ktorom iba opakuje skutočnosti, uvádzané pred súdom prvej inštancie , s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal. 11. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil, od 01.07.2016 upravených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. 12. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., od 1.7. 2016 uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 17. K výhradám žalovaného, že prístrešok stojaci na L.. Č.. XXXX B. Y. U. I. B. Y. L. U. U. Z., Ž.Q. B. C. B. U., C. U. P. L. G. L. B. Z. U. L. N. D. P. C. G.. Z. P. J. Y. P., Ž. L. C. L.Í. U. B. L. Č.. XXXX Y. U., čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku č. 10/2013 vypracovaného znalcom Ing. Tomášom Vargom PhD., znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb. V záveroch uvedeného znaleckého posudku sa, o. i., uvádza, že stĺpiky, ktoré súčasne tvoria oplotenie sú zabetónované do základového pásu, že oceľový prístrešok je stavbou, pretože je pevne spojený so zemou podľa § 43 písm. a) Stavebného zákona (oplotenie, ktoré je súčasťou zadnej časti prístrešku) a § 43 písm. b) Stavebného zákona (roh prístrešku je oceľovým profilom privarený k stĺpu, ktorý je ukotvený do betónového základu). Z uvedeného dôvodu sú výhrady žalovaného neopodstatnené. Súdny znalec na pojednávaní 21.5.2015 (zápisnica na č.l. 183), o. i., na otázku žalovaného, pokiaľ ide o jeho výhrady, že stavba by mala byť spojená so zemou pevným základom a že žalovaný doložil fotodokumentáciu svedčiacu o tom, poprel ním tvrdené skutočnosti a uviedol, že mal k dispozícii kompletný spis , že urobil obhliadku na mieste samom a trval na záveroch svojho znaleckého posudku. 18. Strany sporu, vrátane žalovaného , boli súdom poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, že na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada , že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. 19. Strany sporu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nespochybnil žiadnym konkrétnym spôsobom správnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania. 20. S výhradami žalovaného, že oceľový prístrešok sa nachádza na pozemku, ktorý je v súčasnej dobe v jeho podielovom spoluvlastníctve a aj žalobcu, že doposiaľ nebolo skončené konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom oceľový prístrešok stojí, vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 19C/272/2014, sa už súd riadne a presvedčivo vysporiadal vo svojom rozhodnutí, na ktoré dôvody odkazuje aj odvolací súd. Žalovaný, aj keď je podielovým spoluvlastníkom L.. Č.. XXXX, na uvedenej parcele postavil oceľový prístrešok, bez súhlasu ďalšieho podielového spoluvlastníka, t.j. žalobcu a žalovaný nemôže zasahovať neoprávnene do vlastníckeho - spoluvlastníckeho práva ďalšieho podielového spoluvlastníka. Žalobca sa mohol iba žalobou na odstránenie tejto neoprávnenej stavby domáhať súdnej ochrany a z uvedeného súd žalobe vyhovel. 21. Je potrebné vziať do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že L.. Č.. XXXX , B. W. U. C. L. , Y. P. X. X. G. J. Ž. Č.. U.. XXXX U. B. L.. W. -S. Č.. XXXX, Z. B. I. Č.. XXXX , Ž. Ž. U. J. C. U. P. L. H. P. P. W. G.. J. Č.. U.. XXXX L. B. L. W.- Č.. XXXX ako susediacej parcele , pri aplikácii § 127 Obč. zák. Aj keď súd výslovne znenie § 127 Obč. zák. vo svojom rozhodnutí neuviedol a necitoval, v podstate zistený skutkový stav podradil aj pod ust. § 127 Obč. zák. lebo urobil záver, že žalobca je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva tým, že má sťažený prístup k štítovej stene svojho rodinného domu susediaceho s prístreškom, pri jeho údržbe a opravách, stena rodinného domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá, stavba prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť a jej realizáciou dochádza k ohrozeniu vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom. 22. Podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami a nesmie nechať chované zvieratá vznikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 23. V prípade § 127 Obč. zák. ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám, ktorým patrí iné právo, do ktorého vlastník zasahuje výkonom do vlastníckeho alebo iného práva. Vo svojej podstate ide o kolíziu dvoch na sebe nezávislých práv, ktorých výkon môže ovplyvňovať uplatnenie práva iného. Pre posúdenie aktívnej legitimácie na poskytnutie ochrany pred zásahmi do opravy je významné to, že zo znenia § 127 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že zákon obmedzuje vlastníka veci vo vzťahu k neobmedzenému a neurčitému počtu subjektov s tým, že výkonom vlastníckeho práva nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok. Aktívna legitimácia je tak určená osobou (suseda), stavby alebo pozemku. Ide o „imisie“ podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. a je osobitným prípadom negatórnej (zapieracej) žaloby, ktorú treba považovať v pomere k § 126 Obč. zák. za osobitnú. V § 127 ods. 1 Obč. zák. sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone svojho právnického práva obťažuje iného, prípadne ohrozuje výkon jeho práv, pričom ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia, (nesmie ísť o obťažovanie nad mieru primeranú pomerov a o vážne ohrozovanie výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti, čo je vecou posúdenia súdu). 24. Vzhľadom na uvedené , predmetom tohto konania a jeho cieľom bolo, o. i., aj odstránenie protiprávneho stavu, v súvislosti so zásahom do výkonu vlastníckych práv žalobcu, a to vo vzťahu aj k jeho G. J. Č.. U.. XXXX U. B. L.. Č.. XXXX podľa § 127 ods. 1 Obč. zák., žalovaným ako susedom, vlastníkom neoprávnenej stavby stojacej na L.. Č.. XXXX (P. L. U. U. U.). U. - C. L.W. obťažuje nad mieru primeranú žalobcu aj ako suseda žalovaného, tým, že žalobca má sťažený prístup k štítovej stene svojho rodinného domu susediaceho s prístreškom pri jeho údržbe a opravách , že stena rodinného domu žalobcu je dlhodobo navlhnutá a mokrá. Stavba prístrešku nebola zhotovená podľa projektovej dokumentácie, ktorá by preukázala statickú bezpečnosť , stabilitu prístrešku a požiarnu bezpečnosť, ktoré závery vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania a ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil a urobil aj právne závery. 25. Je potrebné uviesť, že súdna prax (rozsudok NS ČR 22Cdo/3700/2009) vychádza z dvojčlennej teórie predmetu sporu, podľa ktorej je tento predmet vymedzený ako žalobným návrhom (petitom) , tak aj skutkovými tvrdeniami, ktorými bol uplatnený, pritom nie je významné , ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý je predmetom veci samej posúdený po právnej stránke. 26. So zreteľom aj na uvedenú súdnu prax , bolo potrebné podradiť zistený skutkový stav aj pod § 127 ods. 1 Obč. zák., pokiaľ ide o susedské vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a ohrozenie výkonu vlastníckych práv žalobcu vo vzťahu k L. Č.. XXXX, B. W. U. Y. G. J. U.. Č.. XXXX, W. Y. G. Ž. H. L. U. L.. Č.. XXXX, na ktorej si postavil oceľový prístrešok bez stavebného povolenia a ktorý nezodpovedá technickým normám. Tieto skutočnosti zo súdom vykonaného dokazovania vyplynuli , ktorý skutkový dej a skutok boli predmetom veci samej, i keď neboli vyslovene podradené aj pod zák. ust. § 127 Obč. zák. Predmet sporu bol vyčlenený žalobcom a vymedzený jednak návrhom (petitom) , tak aj skutkovými tvrdeniami. Odvolací súd takto vymedzený predmet sporu , ako aj skutkové tvrdenia podradil aj pod ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. a aj v súlade so súdnou praxou. 27. Aj keď vlastník, resp. spoluvlastník susednej L.. Č.. XXXX - Ž. P. P. W. L. Č.. XXXX H. J. U.. Č.. XXXX B. S. P. - L. H. J. Ž., Ú. Y. Č. - L. C. L. U. L. B. U. U. - U. žalobcu a bolo potrebné poskytnúť ochranu vlastníckych práv žalobcovi aj ako vlastníkovi susediacej L. Č.. XXXX a na ňom stojacom dome U.. Č. XXXX, lebo ide o ohrozenie výkonu práv, t.j. vážne obťažovanie nad mieru primerané pomerom. 28. Vzhľadom na to, že v prejednávanom spore nejde len o preventívnu ale represívnu ochranu, môže sa vlastník podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. brániť, lebo nastal už škodlivý účinok - dlhodobo navlhnutá a mokrá stena rodinného domu, sťažený prístup k štítovej stene rodinného domu susediacej s prístreškom, ide o nebezpečnú stavbu, ktorú môže nepriaznivé počasie zničiť a môže zdevastovať celé okolie, stavba nespĺňa požiadavky bezpečnosti. Boli vyvodené závery, že odstránenie stavby je technicky nutné pre statickú bezpečnosť a stabilitu prístrešku, požiarnu bezpečnosť žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov možno urobiť záver, že aj v zmysle § 417 ods. 2 Obč. zák. (ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody), je možné v prejednávanej veci kumulovať aplikáciu § 127 ods. 1 Obč. zák. s § 417 ods. 2 Obč. zák., čo nie je vylúčené, lebo ide o riešenie jednej z možných situácii, kedy je možné susedovi žalobcu uložiť nielen aby sa podľa § 127 ods. 1 OZ zdržal ďalšej činnosti vážne ohrozujúcej výkon práv žalobcu ale súčasne aby podľa § 417 ods. 2 Obč. zák. vykonal primerané opatrenia na odvrátenie škody. V predmetnom prípade bolo preukázané, že hrozí vážna škoda, aktuálne a skutočne hroziace nebezpečenstvo - jedná sa o nebezpečnú stavbu a s tým súvisí aj uložená povinnosť, niečo konať, odstrániť stavbu - oceľový prístrešok za účelom bezpečnosti žalobcu, žalovaného a všetkých podielových spoluvlastníkov. 29. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím o trovách pred súdom prvej inštancie a o trovách štátu. 29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Ref. JUDr. Táňa Veščičiková Kanc. opíš a predlož na opravu 2 x zb. spis, vylúč spis vráť OS Prepísala :Spišáková dňa:25/4/17 Opravila: