Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010102 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113010102.4 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému Bc. L. M. pre zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 1T/2/2013 zo dňa 17. 10. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 6. marca 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného L. M.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 1T/2/2013 zo dňa 17. 10. 2016 uznal obžalovaného L. M. vinným zo zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pre skutok, že potom, čo M. C. dňa 22.11.2006 spôsobil v Košiciach na križovatke ulíc Člnková - Úzka, poistnú udalosť - dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, VIN: TMBPT16Y523400945, ŠPZ: KE 011 CG, tak s L. M., ako osobou oprávnenou konať za Komunálnu poisťovňu a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 na základe mandátnej zmluvy č. 7992, uzavreli fiktívnu poistnú zmluvu č. 1070072727 poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na meno W. V., ktorú do Komunálnej poisťovne a.s. Vienna Insurance Group predložil L. M., a to aj napriek tomu, že W. V. túto s ním neuzavrela, kde následne Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, po prešetrení nahlásenej poistnej udalosti vyplatila spoločnosti AVUS International spol. s r.o. vykonávajúcej likvidáciu poistnej udalosti poškodenému z dopravnej nehody poistné plnenie v sume 3.550 eur, čím tak odsúdený M. C. a obžalovaný L. M. vylákali od Komunálnej poisťovne a.s. Vienna Insurance Group neoprávnene poistné plnenie v sume 3.550,22 eur. Súd mu za to uložil podľa § 223 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. uložil mu aj povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej strane spol. Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefánika 17 a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na genézu konania v predmetnej trestnej veci a vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku. Domnieva sa, že jeho trestnoprávnu zodpovednosť nie je možné zakladať na dohadoch a domnienkach o tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť po uzatvorení poistnej udalosti. Žiadnym dôkazom mu nebol preukázaný úmysel podviesť poisťovňu, ktorý konkretizoval okresný súd v skutkovej vete, ktorú len prevzal z obžaloby okresného prokurátora. Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. V ďalšej časti podaného odvolania poukázal na článok 6 Dohovoru v znení Protokolu č. 11, ktorý upravuje právo každého, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. V tejto súvislosti poukázal aj na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z odôvodnenia ktorej je podľa názoru obhajoby zrejmé, že súdy zmluvných strán Dohovoru sa zaoberali aj otázkou možného zastavenia trestného stíhania s poukazom na článok 6 Dohovoru v prípadoch, ak toto trvá neúmerne dlhú dobu, pričom z týchto rozhodnutí vyplýva, že zastavenie trestného stíhania v takýchto veciach nie je celkom vylúčené, avšak musí ísť o extrémny prípad. V prejednávanej veci od skutku uplynulo vyše 10 rokov a okresný prokurátor podal obžalobu i napriek nedostatkom, na ktoré v tomto konaní obhajoba poukazovala, čím prokurátor presunul zodpovednosť za neúmernú dĺžku konania na okresný súd. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby okresného prokurátora ho oslobodil, alternatívne, aby podľa § 281 ods. 1 Tr. por., § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie, vzhľadom na neúmernú dĺžku konania, lebo tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci už krajský súd konal, keď uznesením sp. zn. 8To/28/2015 zo dňa 28. júla 2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil predchádzajúci napadnutý rozsudok zo dňa 22. 9. 2014 vo vzťahu k obžalovanému L. M. v jeho oslobodzujúcej časti a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V uvedenom zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil právny názor, v rámci ktorého v podstate uviedol, že okresný súd sa v predchádzajúcom rozhodnutí pri hodnotení viny obžalovaného L. M. nevysporiadal dôsledne so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovede svedkyne W. V., svedka B..L. Q., s dôkazmi vyplývajúcimi z príslušného priestupkového spisu a ani so skutočnosťami vyplývajúcimi zo samotnej poistnej zmluvy. Odhliadnuc od vyššie uvedeného právneho názoru krajského súdu možno konštatovať, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste a po zrušujúcom uznesení krajského súdu tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Okresný súd po vykonaní dokazovania a po jeho vyhodnotení postupoval správne, keď dospel k záveru, že sa nestotožňuje s obhajobou obžalovaného L. M. a keď vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Z písomného vyhotovenia poistnej zmluvy a dohody pred uzatvorením poistenia je zrejmé, že tieto listiny podpisujú obe zmluvné strany a teda že záväzky z nich vyplývajúce môžu vzniknúť až podpismi oboch zmluvných strán s tým, že na oboch dokumentoch je uvedený dátum podpisu 20. 11. 2006. V spodnej časti poistnej zmluvy vo forme predtlačeného formulára hneď pod vypísaným dátumom začiatku poistenia sa nachádzajú kolónky, ktoré mohol vyplniť iba obžalovaný L. M. ako mandatár poisťovne a je tak, aj podľa názoru krajského súdu vylúčené, aby si nevšimol dátum, ktorý je uvedený na oboch listinách ako deň ich podpisu. Obžalovaný ako mandatár konajúci v mene a v prospech poisťovne si taktiež nemohol nevšimnúť, že zmluvu neuzatvára s pani V., teda s osobou ženského pohlavia. Správne ďalej okresný súd poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti na to, nemožno ignorovať ani skutočnosti vyplývajúce zo záznamu o dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že odsúdený C. po príchode hliadky dopravnej polície nevedel predložiť doklad o zákonnom poistení vozidla tzv. bielu kartu, ktorú je v prípade nehody na území Slovenskej republiky vodič povinný mať u seba a navyše odsúdený C. ani neuviedol, v ktorej poisťovni má uzatvorené povinné zmluvné poistenie, zvlášť za situácie, že poistnú zmluvu mal uzatvoriť dva dni pred dopravnou nehodou. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že zmluvu uzatvoril práve odsúdený M. C., ktorý osobne zaplatil poistné za I. štvrťrok poistného obdobia dňa 4. 12. 2006 a keďže pri objasňovaní nehody políciou uviedol, že držiteľkou vozidla je W. V., musel pri uzatvorenej poistke použiť jej údaje, ktoré však už neboli aktuálne a sú zhodné s jej údajmi uvedenými na kúpnej a leasingovej zmluve o predaji vozidla M. C., čo má, podľa názoru krajského súdu vzťah aj k hodnoteniu dokazovania vo vzťahu k obžalovanému L. M.. Takto zistené skutočnosti korešpondujú aj s výpoveďou svedkyne W. V. a jej reklamáciou voči vyvodeniu zodpovednosti z uzatvorenej zmluvy a aj z ďalších listinných dôkazov, na ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal. Z vyššie uvedených dôvodov nemal krajský súd žiadne pochybnosti jednak o ustálení skutku spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku, a ani o právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako zločinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o alternatívny návrh obhajoby, zastaviť trestné stíhanie podľa § 281 ods. 1 Tr. por., vzhľadom na okolnosti jeho neprípustnosti podľa § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. z dôvodu neúmernej dĺžky trestného stíhania považuje krajský súd za potrebné uviesť nasledovné. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiadúcim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo osebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potrebné v prvom rade považovať za pokyn, či apel signatárskym štátom, aby organizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené boli rešpektované. Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia, i čestného plnenia povinnosti k štátu a k spoločnosti. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériam zakotveným v judikatúre, akými sú zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa a správanie sa štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval „všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať. Zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, avšak v zásade neprichádza do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takémuto postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Nič však nebráni súdu neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. V tomto smere je judikatúra ESĽP jednoznačná a vyplýva z nej, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania (pokiaľ v tejto dobe nepáchal ďalej trestnú činnosť) v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu. Skutok v predmetnej trestnej veci bol spáchaný dňa 22. 11. 2006, trestné oznámenie bolo podané dňa 9. 8. 2011, trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 20. 9. 2011, obvinenie bolo L. M. vznesené dňa 29. 5. 2012 a obžaloba bola podaná dňa 11. 1. 2013. Okresný súd vo veci rozhodol vo vzťahu k obžalovanému L. M. rozsudkom zo dňa 22. 9. 2014, ktorý bol následne uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/28/2015 zo dňa 28. júla 2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušený vo vzťahu k obžalovanému L. M. v jeho oslobodzujúcej časti a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že následne okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 10. 2016 a na základe podaného odvolania krajský súd predmetným uznesením rozhodol dňa 6. marca 2017. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, úvahy a časové súvislosti v predmetnej trestnej veci dospel krajský súd k záveru, že zastavenie trestného stíhania v predmetnej trestnej veci neprichádza do úvahy a že dĺžku konania, vzhľadom na uvedené kritériá okresný súd zohľadnil pri výmere trestu, keď obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom na primeranú skúšobnú dobu. V tejto súvislosti krajský súd len pre úplnosť dodáva, že obžalovanému nebol uložený trest zákazu činnosti. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.