Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/178/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113236179 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113236179.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: ASSA ABLOY Czech & Slovakia spol. s r.o. so sídlom: Strojnická 633, Rychnov nad Kněžnou 516 01, Česká republika, IČO: 274 65 454 zastúpeným BDM Legal s.r.o. so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 36 857 823 proti žalovanému: LUMEN SR, a.s., so sídlom: Floriánska 5, 040 11 Košice, IČO: 36 189 022 zastúpeným advokátom JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom Advokátskej kancelárie: Žriedlová 3, Košice, o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.2.2016, č.k. 33Cb/9/2014-88 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.181,28 eur od 4.2.2012 do 11.7.2012, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.181,28 eur od 12.7.2012 do 5.9.2013 a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.000,- eur od 6.9.2013 do zaplatenia 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 143,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 590,47 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe objednávky žalovanému žalobca dodal tovar, ktorého dodanie bolo potvrdené dodacím listom č. DL 1200294 zo dňa 5.1.2012. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 9391200010 zo dňa 20.1.2012, splatnou 3.2.2012, vystavenou na sumu 4.181,28 eur. Z účtovanej sumy žalovaný zaplatil dňa 12.7.2012 sumu 2.000,- eur a 6.9.2013 sumu 181,28 eur. 4. Dospel k záveru, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Keďže žalovaný svoju základnú povinnosť z uzavretej kúpnej zmluvy zaplatiť kúpnu cenu v plnom rozsahu nesplnil, na jej úhradu ho zaviazal, pričom neprihliadol na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že mu nebol objednaný tovar dodaný riadne a včas. 5. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca má ako veriteľ právo požadovať aj úroky z omeškania, keďže žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, a to deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorou bola kúpna cena vyúčtovaná. Keďže výška úrokov z omeškania nebola zmluvne dojednaná, priznal ich v zákonnej výške 9% ročne (základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období 0,50%). 6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal v konaní neúspešného žalovaného. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 143,- eur a z trov právneho zastúpenia a to odmeny za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 29.2.2016) á 101,25 eur, paušálna náhrada hotových výdavkov 2 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur + 20% DPH (vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkony vyčíslené právnym zástupcom žalobcu, a to odpoveď na výzvu zo dňa 1.6.2016, zo dňa 16.7.2016 a zo dňa 31.7.2016, nakoľko dotazované skutočnosti mali byť súčasťou žaloby a nešlo o skutočnosti týkajúce sa meritu veci. 7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) a písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. 8. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie sa náležite nezaoberal spornými skutočnosťami a skutočnosťami rozhodnými pre zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že žalovaný opakovane namietal oneskorene dodaný tovar, keďže objednávka žalovaného zo dňa 15.11.2011 presne špecifikovala dodaciu lehotu, ktorá bola pre žalovaného smerodajná a bola stanovená na 16.11.2011, pričom tovar bol dodaný až 5.1.2012. 9. Opätovne poukázal na skutočnosť, že tovar nebol dodaný ani riadne, keďže muselo dôjsť k opätovnému dodaniu tovaru, pretože prvá dodávka nespĺňala parametre objednávky žalovaného. 10. Ďalej dôvodí, že súd v časti zamietnutia kompenzačnej námietky sa nevysporiadal dostatočne s daným stavom, čím znemožnil žalovanému riadne uplatniť svoje práva vzájomným návrhom, pretože jednou z možností žalovaného je taktiež požadovať zľavu z ceny diela (žalovaný mal pravdepodobne na mysli zľavu z kúpnej ceny). 11. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že žalobu zamietne. 12. Proti rozsudku - výroku o trovách konania podal včas odvolanie aj žalobca, namietajúc, že súd nesprávne rozhodol o trovách konania, keď nepriznal odmenu za poskytnuté úkony právnej služby - odpoveď na výzvu 1, výzvu 2 a výzvu 3, pretože týmito výzvami žalobca reagoval na výzvu súdu, čo bolo jeho povinnosťou. 13. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 14. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vo veci samej, žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 15. Strany sporu podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 29.3.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný zák. č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 18. Keďže odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania posúdi odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. 19. Dôvodom uvedeného postupu je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo sa za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú dôvodné. 21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom - žalobcom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), t.j. že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; písm. b), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. c), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /v CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), h)/. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal. 22. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (zo zisteného skutkového stavu podradeného pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 24. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, a to najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné s tým, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. 25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP) má na mysli taký závažný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) (§ 205 ods. 1 písm. b) O.s.p.), dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 28. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. 29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ktorým náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z jeho dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase jeho rozhodovania), t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. 30. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko žalovaný skutočnosť, že mu tovar nebol dodaný riadne a včas nepreukázal. 31. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sú strany sporu povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. 32. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Citované ustanovenie zákona upravovalo tzv. dôkaznú povinnosť. Túto dôkaznú povinnosť môže strana sporu splniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci pojednávania. Povinnosť označiť dôkaz sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, resp. vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti bolo vyhlásenie uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Cieľom dôkaznej povinnosti bolo unesenie dôkazného bremena v takom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu a to bez ohľadu na jeho procesné postavenie a jej nesplnenie prináša so sebou fakt, že rozhodnutie súdu, bude vychádzať zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Pojem „označiť dôkazy“ ale nie je možné chápať tak, že len vtedy strana splnila túto zákonnú povinnosť, keď taxatívne vymenovala jednotlivé dôkazy a výslovne uviedla, že ich označuje za preukázanie svojich tvrdení; obsahu tohto ustanovenia plne zodpovedalo, keď strana buď vo svojom písomnom vyjadrení alebo v písomnom prednese uvedie dôkazné prostriedky, pričom nemusela výslovne uviesť, že ich navrhuje vykonať, pretože už z jej prednesu je zrejmé, že majú slúžiť na preukázanie niektorého jej tvrdenia. 33. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že mu žalobcom nebol dodaný tovar riadne a včas neuniesol, nakoľko neprodukoval dôkazy, ktoré by viedli k vysokej pravdepodobnosti tohto jeho tvrdenia; uvedené tvrdenie bolo v každom štádiu konania len vo všeobecnej rovine. Pokiaľ žalovaný (v súvislosti s čiastočnými úhradami) dôvodí, že nie sú dôkazom o oprávnenosti uplatneného nároku, ale preukazujú skutočnosť, že zaplatil len za skutočne dodaný tovar, je potrebné uviesť, že z e-mailovej komunikácie uvedené tvrdenie nevyplýva; je z nej naopak zrejmé, že dôvodom nezaplatenia dlžnej sumy je nepriaznivá finančná situácia žalovaného. Uvedené preukazuje aj snaha o uzavretie „Dohody o uznaní záväzku a o splnení záväzku v splátkach“, ktorú žalovaný sám navrhol. Aj keď k jej podpísaniu nedošlo, nepochybne preukazuje tvrdenie žalobcu, že tovar bol dodaný riadne a včas. Nie nevýznamnou je aj skutočnosť, že ani na pojednávaní, konanom dňa 29.6.2016 (na ktorom, bolo meritórne rozhodnuté) žalovaný zotrval na svojom všeobecnom tvrdení (tovar nebol dodaný riadne a včas) bez jeho konkrétnej špecifikácie a označenia dôkazov (ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal). 34. Na základe uvedeného bol rozsudok ako vecne správny potvrdený. 35. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že nezistil konanie súdu prvej inštancie, ktoré by bolo v rozpore s § 97 O.s.p. (procesná úprava účinná v rozhodnom čase). 36. Vyššie uvedené ustanovenie upravuje tzv. „vzájomnú žalobu“, na podanie ktorej je legitimovaný žalovaný. V svojej podstate je vlastne žalobou podľa § 79 ods. 1 O.s.p., t.j. musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Žalovaný v priebehu konania žiadnu vzájomnú žalobu nepodal, preto súd nemal o čom konať. Rovnako v priebehu konania nevzniesol ani námietku započítania, smerujúcu k zániku pohľadávky uplatnenej žalobou. Vzájomnou žalobou ani vznesenou námietkou započítania rozhodne nie je tvrdenie žalobcu o nedodaní tovaru riadne a včas. 37. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania, odvolací súd udáva: 38. Výzvou zo dňa 15.5.2015 súd vyzval žalobcu, aby preukázal súdu z akej krajiny bol žalovanému dodaný tovar (pre posúdenie otázky rozhodného práva). Súd pri tom uviedol znenie článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej ako „Nariadenie“), v zmysle ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o predaji tovaru v súlade s článkom 3 Nariadenia, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu (ďalej ako „Výzva 1“). Žalobca v odpovedi na Výzvu 1 zo dňa 1.6.2015 (ďalej ako „Odpoveď na Výzvu 1“) poukázal na článok 19 bod 2 Nariadenia, podľa ktorého ak je zmluva uzavretá v rámci činnosti pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka. Zároveň v nej uviedol, že nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v rámci činnosti organizačnej zložky žalobcu nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, miestom obvyklého pobytu predajcu, t.j. žalobcu je Slovenská republika. Rozhodným právom pre zmluvný vzťah je tak právny poriadok Slovenskej republiky, bez ohľadu z ktorej krajiny bol žalovanému dodaný tovar. 39. Súd prvej inštancie za tento úkon právnej služby odmenu nepriznal majúc za to, že žiadané vysvetlenie malo byť súčasťou žaloby vo veci samej a navyše nejde o úkon týkajúci sa meritu veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Už v návrhu totiž musia byť uvedené skutočnosti konkrétne, jasne a zrozumiteľne, umožňujúce určenie rozhodného práva bez akejkoľvek pochybnosti. 40. Ďalšou výzvou zo dňa 29.6.2015 bol žalobca súdom vyzvaný na predloženie plnej moci na zastupovanie v konaní. V odpovedi na výzvu uviedol, že v Slovenskej republike koná výlučne prostredníctvom svojej organizačnej zložky ASA ABLOY Czek & Slovakia s.r.o. - organizačná zložka a žiadané plnomocenstvo bolo zaslané spolu so žalobou. V odpovedi ďalšiu výzvu zo dňa 21.7.2015, ktorou bol opätovne vyzvaný na predloženie plnomocenstva ( s odôvodnením, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu) poukázal na ustanovenie § 13 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb.. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie za úkony právnej služby odmenu nepriznal, rozhodol správne. 41. § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jasne vymedzuje, aké úkony advokáta možno považovať za úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena. Takýmto úkonom je aj písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Vysvetlenie žiadané súdom týkajúce sa nejasnosti udeleného plnomocenstva nie je podanie vo veci samej (t.j. týkajúce sa meritu veci); ani úkonom vymedzeným v § 13a ods. 2 citovanej vyhlášky, ani iným obdobným úkonom (§ 13a ods. 5 vyhl.). 42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu týchto trov právo, každá bola v rozsahu svojho odvolania neúspešná, t.j. mala úspech čiastočný v odvolacom konaní. 43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).