Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/308/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207944 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115207944.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713, pr. zastúpenej JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovanému N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. T. X, Y., prechodne T. XX, K., o zaplatenie 51,64 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 12C/203/2015-42 z 8.3.2016 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12C/203/2015-42 z 8.3.2016 žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 51,64 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 138,38 EUR od 3.6.2014 do 2.7.2014, zo sumy 103,28 EUR od 3.7.2014 do 11.8.2014, zo sumy 51,64 EUR od 12.8.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 173,28 EUR od 16.3.2014 do 2.7.2014, zo sumy 103,28 EUR od 3.7.2014 do 11.8.2014 a zo sumy 51,64 EUR od 12.8.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti o uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalovanému úver vo výške 345,60 EUR na nákup spotrebného tovaru s tým, že zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného žalobcom tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcej výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 10 mesačných splátkach po 39,68 EUR, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.1.2013 (posunutý na deň 15.2.2013). Žalovaný mal žalobcovi uhradiť celkovo 396,80 EUR, ktorá suma pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 345,60 EUR a zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 38,40 EUR a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 12,80 EUR. Každá splátka vo výške 39,68 EUR zahŕňa úverovú istinu, spolu so zmluvne dohodnutým úrokom a poplatkom za poistenie úveru. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 23,56 % a žalovaný prijal poistenie úveru vo výške 3,33 % z dohodnutej mesačnej splátky, t.j. 1,28 EUR. Žalovaný uhradil iba sumu 317,44 EUR a pohľadávka pôvodne činila 173,28 EUR, z ktorej po splatnosti úveru žalovaný uhradil ešte sumu 121,64 EUR. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Citujúc § 1 ods. 1,2, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom zo 31.12.2010 spolu s § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 345,60 EUR. Odporca mal úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 39,68 EUR. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá vždy do 15. dňa v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 23,56 % ročne. V zmluve bola uvedená výška RPMN 26,27 %. Celková čiastka, ktorú mal odporca navrhovateľovi vrátiť bola stanovená na 384,-EUR. V zmluve si účastníci dohodli aj poplatok za poistenie vo výške 3,33 % z každej splátky, t.j. 1,28 EUR. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. v zmluve musí byť uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ vrátiť. V zmluve bola ako celková čiastka k zaplateniu uvedená suma 384,-EUR. Odporca mal však úver splatiť v 10 mesačných splátkach po 39,68 EUR, čo potom predstavuje celkovú sumu 396,80 EUR. Mesačná splátka bola navýšená o poplatok za poistenie vo výške 1,28 EUR, t.j. mesačná splátka vrátane poistného potom bola 40,96 EUR. Keďže odporca mal zaplatiť 10 splátok, celkovú sumu, ktorú by uhradil bola vo výške 409,60 EUR a nie ako navrhovateľ v zmluve uviedol 384,-EUR. Súd pripočítal aj RPMN. V zmluve bola výška RPMN uvedená na 26,27 %. Po prepočítaní súdom vychádza, že RPMN je v skutočnosti 35,98 EUR bez poplatku za poistenie. S poplatkom za poistenie je RPMN 46,18 %. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril s odporcom dňa 10.12.2012 uviedol nesprávnu celkovú čiastku, ktorú má odporca na úvere uhradiť a taktiež nesprávne uviedol výšku RPMN v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Tieto nedostatky spôsobili, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. súd považuje predmetnú zmluvu za bezúročnú bez poplatkov. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 345,60 EUR, odporca mu vrátil 439,08 EUR. Pretože odporca vrátil navrhovateľovi viac, ako si od neho požičal, a keďže súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania za bezúročnú a bez poplatkov, žalobu navrhovateľa voči odporcovi zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vo veci mal plný úspech odporca, ktorému žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vznikli len navrhovateľovi, ten však vo veci úspešný nebol, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania. 2. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie, pretože nesúhlasil s posúdením zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov s odôvodnením, že RPMN neobsahuje správny údaj, nakoľko pri výpočte RPMN žalobca nezahrnul do nákladov splátky poistenia. Takýto postup súdu žalobca považoval za rozporný s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru dôvodiac, že v tomto prípade poistné nemalo byť zahrnuté do RPMN, nakoľko sa jednalo o samostatnú službu a uzatvorenie úverovej zmluvy nebolo podmienené súhlasom s poistným. Podľa názoru žalobcu pre záver o zlom výpočte RPMN bolo nutné, aby bolo v konaní pred súdom preukázané, že uzatvorenie poistenia je nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo v tomto prípade splnené nebolo, keďže v danom prípade poistenie úveru nebolo predpokladom poskytnutia spotrebiteľského úveru a úver by bol klientovi poskytnutý za identických podmienok aj v prípade, ak by si poistenie vôbec nezvolil. Žalobca poukázal na to, že klient má možnosť vybrať si z 5 druhov poistenia, ale zároveň má možnosť si zvoliť, že úver je bez poistenia, o ktorých možnostiach klientov pri nákupe na splátky informujú priamo predávajúci a títo majú k dispozícii viacero typov formulárových zmlúv. Žalobca teda zdôraznil, že v predmetnej zmluve v RPMN nie je zahrnutý poplatok za poistenie úveru, nakoľko poistenie úveru je dobrovoľný poplatok, o ktorý klient sám požiada a ktorý má možnosť kedykoľvek odmietnuť, jedná sa iba o doplnkovú službu pre poisťovňu a žalobca je iba sprostredkovateľom tejto služby. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie presne neuviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom v odôvodnení mal dbať na celkovú presvedčivosť. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 5.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Po predložení veci na odvolacie konanie Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/308/2016-63 z 19.1.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750O9 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713. Rozhodol tak v súlade s § 64 CSP, keďže boli splnené všetky podmienky, aby súd mohol pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalobcu. 7.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP . 8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 9. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd má za to, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (účinného od 1.7.2016). Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný. 10.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 12.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo inak. 13.Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, pretože na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto zákonné ustanovenia správne interpretoval. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikoval ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a zároveň správne poukázal na zákonom vyžadované základné náležitosti uvedenej zmluvy medzi ktoré patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ vrátiť. Zároveň odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého pokiaľ zmluva neobsahuje v zákone uvedené náležitosti, resp. ak je v zmluve uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. 14.Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade zmluva neobsahovala správny údaj o RPMN, keďže do výpočtu RPMN bolo potrebné zahrnúť aj platbu poistného, ktorú je rovnako potrebné zahrnúť aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že v tomto prípade platbu poistného nebolo potrebné zahrnúť do RPMN, ani do výšky celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nakoľko poskytnutie úveru nebolo podmienené uzatvorením poistného. Odvolací súd tu poukazuje na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poistné zahrnuté do výšky mesačnej splátky, ktorá činí 39,68 € (38,40 + 1.28 poistné) a zo samotnej zmluvy nevyplýva možnosť klienta uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez uzatvorenia poistenia tak, ako to tvrdí žalobca. 15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie zásada vyhľadávacia. Účastník konania má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je pritom úzka väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. 16.S poukazom na uvedené zásadu odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že postup súdu prvej inštancie je rozporný s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistné, pokiaľ dojednanie o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru dôvodiac, že v tomto prípade poistné nemalo byť zahrnuté do RPMN, nakoľko sa jednalo o samostatnú službu a uzatvorenie úverovej zmluvy nebolo podmienené súhlasom s poistným. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu , že pre záver o zlom výpočte RPMN bolo nutné, aby bolo v konaní pred súdom preukázané, že uzatvorenie poistenia je nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, 17.V danej veci mal žalobca povinnosť bremena tvrdenia v tom, že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo podmienené uzatvorením poistenia ( t.j. bremeno tvrdenia o tom, že žalovaný ako klient mal možnosť a bol oboznámený s tým, že môže uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez takéhoto poistenia). Na povinnosť tvrdenia potom nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti a žalobcu tak zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia, že v danom prípade poistenie úveru nebolo predpokladom poskytnutia spotrebiteľského úveru a úver by bol klientovi poskytnutý za identických podmienok aj v prípade, ak by si poistenie vôbec nezvolil . Žalovaný však v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesol, keď v žalobe ani v iných svojich písomnostiach nepredniesol tvrdenie vzťahujúce sa práve na túto skutočnosť a neozrejmil z akého dôvodu do RPMN nebola započítavaná platba poistného, t.j. netvrdil a ani žiadnym spôsobom neosvedčil vyššie uvádzané skutočnosti vzťahujúce sa na možnosť klienta uzatvoriť úverovú zmluvu bez poistenia. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že platba poistného bola priamo zahrnutá do mesačných splátok a je priamo súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená ( bez toho aby zo zmluvy vyplývalo, že sa jedná o dobrovoľný poplatok). 18. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní teda správne vychádzal aj z povinnosti súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (vychádzajúc z jednotlivých ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa ) ,ako slabšej zmluvnej strany a preto správne podrobil prieskumu predmetnú úverovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania, pričom dospel k správnym záverom o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak, ako je to vyššie odôvodnené. Pretože žalovaný vrátil žalobcovi 439,08 €, čo je viac ako si od neho požičal (úver bol poskytnutý v sume 345,60 €), súd prvej inštancie vecne správne, pokiaľ žalobu zamietol. 19.Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, keď aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. 20.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).