Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/275/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209225424 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7209225424.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopolitovej v exekučnej veci oprávneného: L. C., K. Z. C., C. XX, proti povinnému: SWAM spol. s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vozárova 1, IČO: 17 147 158, o vymoženie istiny 2.465,13 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad v Košiciach, Letná 47, pod sp. zn. Ex/794/2009, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/3404/2009-175 zo dňa 25.04.2017 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podkladom pre výkon exekúcie je rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/40/2005-86 zo dňa 16.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/187/2008-107 zo dňa 1.7.2009, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) titulom náhrady mzdy sumu 8.364,87 eura (252.000,- Sk) so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.8.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.9.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.10.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.11.2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.12.2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.1.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.2.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.3.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.4.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.5.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.6.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.7.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.8.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.9.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.10.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.12.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.2.2004 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.3.2004 do zaplatenia, s 11 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.4.2004 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.5.2004 do zaplatenia. V zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok sa po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti sa stal exekučným titulom podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Písomným podaním zo dňa 8.2.2017 povinný s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) a g) Exekučného poriadku navrhol, aby súd exekučné konanie v predmetnej veci zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil okrem iného tým, že v zmysle predmetného exekučného titulu bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu celkom vo výške 10.830,87 eura s príslušenstvom titulom náhrady mzdy. Petit prvého výroku rozsudku prvej inštancie, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy sumu 252.000,- Sk...“ Teda priamo vo výroku rozsudku je uvedené, že predmetom súdneho konania bol nárok na náhradu mzdy, teda nárok z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom (oprávneným) a žalovaným (povinným). Predmetom exekúcie je istina vo výške 2.465,13 eura, ktorú tvorí tá časť nároku oprávneného z vyššie uvedeného exekučného titulu, ktorá nebola oprávnenému vyplatená a to z dôvodu, že povinný zrazil z nároku oprávneného na náhradu mzdy v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce v spojení s nadväzujúcimi právnymi predpismi poistné na sociálne poistenie oprávneného, preddavok poistného na verejné zdravotné poistenie oprávneného, zrážku preddavku na daň z príjmu oprávneného a zrazené sumy aj poukázal na príslušné účty. Teda povinný za oprávneného tieto zrazené sumy odviedol na príslušné účty. Keďže priamo vo výroku rozsudku (exekučného titulu) je uvedené, že predmetom nároku je náhrada mzdy povinný ani nemal inú možnosť, ako zrážky vykonať, inak by konal protizákonne so všetkými s tým spojenými následkami. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie, ktoré sú exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, povinný poukázal (zaplatil) oprávnenému náhradu mzdy po vykonaní a odrátaní zrážok (odvodov) z tejto náhrady mzdy a to v zmysle ust. § 131, 132 Zákonníka práce, §139a, 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 13, 16 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 5 a nasl., § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Zrazené sumy spolu vo výške 2.465,13 eura povinný poukázal na účet Sociálnej poisťovne (sumu 743,02 eura), zdravotnej poisťovne oprávneného - Spoločná zdravotná poisťovňa (sumu 334,59 eura) a štátu - Daňový úrad Košice IV (sumu 1.384,39 eura) v zmysle príslušných právnych predpisov a to dňa 11.9.2009. Povinný teda poukázal na to, že nárok oprávneného v časti vykonaných zákonných zrážok z náhrady mzdy vo výške 2.465,13 eura teda zanikol, resp. že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (zákonná povinnosť povinného vykonať zrážky zo mzdy). Zákon č. 311/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (zák. č. 65/1965 Zb. a zák. č. 1/1992 o mzde...) úž pojem „hrubá mzda“, „hrubý zárobok“, čistý zárobok“ nepozná a nepoužíva. Nový Zákonník práce (zák. č. 311/2001) používa iba pojem „mzda“, „náhrada mzdy“, čím sa rozumie „hrubá mzda“, „hrubá náhrady mzdy“ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda príjem zamestnanca, z ktorého je zamestnávateľ povinný vykonať zrážky v zmysle ust. § 131 ods. 1 v spojení s § 132 Zákonníka práce. Predchádzajú právna úprava - zák. č. 65/1965 Zb. v § 121 ods. 1 dávala zamestnávateľovi len možnosť vykonať zrážky zo mzdy jednostranným úkonom zamestnávateľa, nová právna úprava - zák. č. 311/2001 Zákonník práce v § 131 ods. 1 už ukladá zamestnávateľovi priamo povinnosť vykonať zrážky zo mzdy tam špecifikované. Teda pokiaľ v petite rozsudku súd prvej inštancie, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a ktorá bol vyhlásený dňa 16.5.2008 bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi „náhradu mzdy“ v ponímaní predchádzajúcej právnej úpravy sa tým myslí „náhrada mzdy v hrubom“ alebo „náhrada hrubej mzdy“. Súd prvej inštancie nemohol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi „náhradu hrubej mzdy“, nakoľko takýto pojem už nový Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z.z.) v tom čase nepoznal, pokiaľ sa v novej právnej úprave používa pojem „mzda“, tento obsahovo je rovný pojmu „hrubá mzda“ v pôvodnej právnej úprave. Práve z dôvodu, že predmetom pôvodného súdneho konania bol špecifický nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a to náhrada mzdy, z ktorej vzniká zamestnávateľovi povinnosť zraziť sumy na odvody, je táto špecifickosť nároku uvedená nielen predmetom konania, ale aj priamo vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Teda povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému titulom náhrady mzdy (teda v pôvodnom ponímaní „hrubej mzdy“) sumu 252.000,- Sk s príslušenstvom. Túto povinnosť si povinný po vzniku exekučného titulu dobrovoľne splnil a nárok oprávneného tým zanikol. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súdna návrh alebo aj bez návrhu. 3. Okresný súd po právnom posúdení veci podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f), g), § 58 ods. 1, § 2 ods. 1, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený zamietol, keďže smeroval proti výroku exekučného titulu a spochybňoval jeho obsah, čo je neprípustné. Ak by súd rozhodol o opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie a exekučné konanie by zastavil, porušil by tým nielen vyššie citované ustanovenia o záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, ale i právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého integrálnou súčasťou je i výkon vykonateľného rozhodnutia súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2002, sp. zn. II. ÚS 143/2002, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2008, sp. zn. II. ÚS 272/2008). Ak povinný nesúhlasil s tým, ako súd v rámci základného konania o nároku oprávneného rozhodol, a mal za to, že rozhodnutie je potrebné opätovne preskúmať a zmeniť, prípadne zrušiť, mal využiť svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2010, sp. zn. 4Cdo/95/2010). Okresný súd uzavrel, že výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.K. 20C/40/2005-86 zo dňa 16.5.2008, tak, ako je formulovaný, nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aké sú práva a povinnosti účastníkov z neho vyplývajúce, ale jasne a zrozumiteľne stanovuje ich rozsah a spôsob plnenia. Keďže povinný bol súdom zaviazaný na uhradenie presne určenej dlžnej sumy (bez určenia, že ide o jej brutto vyčíslenie) a nebola mu zároveň uložená povinnosť (priznané právo) zraziť na úkor priznanej sumy preddavok na daň, prípadne realizovať iné odvodové povinnosti, túto sumu mal povinnosť uhradiť v plnej výške bez ohľadu na povinnosti, ktoré mu zákon ako zamestnávateľovi ukladá. Okresný súd zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 1997, sp. zn. 5Cdo/72/1997). 4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekučné konanie v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 48Er/3404/2009 a na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Cirbesa, súdneho exekútora pod sp.zn. Ex/794/2009 zastaví, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 5. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že predmetom exekúcie v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie je nevyplatená časť náhrady mzdy vo výške 2.465,13 eura s prísl. Povinný bol právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu mzdy vo výške v pôvodnej mene 252.000,- Sk s prísl. Povinný ešte pred začatím exekúcie zaplatil oprávnenému náhradu mzdy v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia, avšak po vykonaní zákonných dôvodov za oprávneného v zmysle príslušných právnych predpisov spolu vo výške 2.465,13 eura. Z tohto dôvodu povinný túto sumu nevyplatil priamo oprávnenému. Zároveň povinný oznámil oprávnenému, že vykonal z priznanej sumy náhrady mzdy za oprávneného odvody do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej poisťovne oprávneného a preddavku na daň z príjmu oprávneného. Napriek tomu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2.465,13 eura s prísl. Povinný preto v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 os. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, resp. v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Povinný v odvolaní namietal, že záver okresného súdu, že povinný bol súdom zaviazaný na uhradenie presne určenej dlžnej sumy bez určenia, že ide o brutto vyčíslenie, nie je správny, keďže priamo vo výroku rozsudku, ktorý je exekučným titulom vyjadrené, že povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu mzdy, čo terminologicky zodpovedá pojmu hrubá mzda alebo brutto mzda. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch uznesenia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.09.1997 sp.zn. 5Cdo/72/1997 a na právny názor Najvyššieho súdu SR tam uvedený, poukázal povinný na to, že dané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádza z aplikácie ustanovení Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. Predchádzajúca právna úprava zákon č. 65/1965 Zb. a zákon č. 1/1992 Zbierky o mzdy používala pojem „hrubá mzda“. Zákon č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce, ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 65/1965 Zb. a zákona č. 1/1992 Zb. o mzde už pojem „hrubá mzda“ „hrubý zárobok“, „čistý zárobok“ nepozná a nepoužíva. Nový Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. používa iba pojem „mzda, mzdy“, „náhrada mzdy“, čím sa rozumie hrubá mzda „hrubá náhrada mzdy“ podľa predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 65/1965 Zb., teda príjem zamestnanca z ktorého zamestnávateľ je povinný vykonať zrážky v zmysle ust. § 131 ods. 1 v spojení s § 132 Zákonníka práce. Preto pokiaľ v petite rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C/40/2005-86 zo dňa 16.05.2008, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní a ktorý bol vyhlásený dňa 16.05.2008 bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi „náhradu mzdy“ v ponímaní predchádzajúcej právnej úpravy sa tým myslí „náhradu mzdy v hrubom brutto“ alebo „náhradu hrubej mzdy“ súd prvej inštancie teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 250.000,- Sk s prísl. s určením, že ide o náhradu mzdy. Keďže pojem náhradu hrubej mzdy už nový Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. nepoznal) v novej právnej úprave pojem „mzda“ je obsahovo rovný pojmu „hrubá mzda“ v pôvodnej právnej úprave. 6. Preto podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že z exekučného titulu nevyplýva právo povinného zraziť z priznanej sumy preddavky a odvody, nakoľko toto právo z výroku rozsudku vyplýva. Povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému titulom náhrady mzdy (teda v pôvodnom ponímaní „hrubej“ mzdy) sumu 252.000,- Sk s príslušenstvom. Povinný splnil oprávnenému pred podaním návrhu na exekúciu svoj dlh a to v zmysle rozsudku s tým, že neuhradil priamo oprávnenému len tú časť náhrady mzdy, ktorú tvorí plnenie, ktoré je povinný povinný plniť za oprávneného ako odvody na preddavky na daň z príjmu, poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Povinný v dôvodoch odvolania poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení 3CoE/13/2013 - 115 zo dňa 31.01.2014 nespochybnil, že povinný bol oprávnený vykonať zrážky z náhrady mzdy, ktorú mal v zmysle exekučného titulu zaplatiť povinný oprávnenému. Pochybná bola len výška vykonaných zrážok. Konkrétne odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že „Súd prvého stupňa sa však žiadnym preukázateľným spôsobom nezaoberal skutočnosťou, v akom rozsahu mal povinný povinnosť vykonať odvodovú povinnosť za oprávneného, len zjednodušeným spôsobom konštatoval, že vykonané zrážky povinný odviedol v celkovej výške 2.462,- eur...“ „záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,“ a bol toho názoru, že pre jeho prijatie by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré nie je vylúčené ani v exekučnom konaní...“. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach aj následne nariadil znalecké dokazovanie na výpočet výšky odvodov zo súdom priznanej náhrady mzdy v zmysle exekučného titulu, ktoré mal povinný za oprávneného odviesť a znalec vypracoval v tomto exekučnom konaní znalecký posudok. Súd prvej inštancie aj napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu na výpočet výšky odvodov z náhrady mzdy vyvodil záver, že povinný nemal oprávnenie vykonať z náhrady mzdy zrážky a mal celú súdom priznanú výšku náhrady mzdy vyplatiť oprávnenému, v dôsledku čoho návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 7. Oprávnený vo vyjadrení sa k odvolaniu povinného navrhol uznesenie ako súladné so zákonom a vecne správne potvrdiť. 8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné. 9. Možnosť podať odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Civilný sporový poriadok v § 355 ods. 2 CSP a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie ak to zákon pripúšťa. Podľa § 58 ods. 4 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. f) a g) exekučného poriadku je odvolanie prípustné. 10. Predmetom exekúcie v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie je nevyplatená časť náhrady mzdy vo výške 2.465,13 eura s prísl. Povinný bol právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu mzdy vo výške v pôvodnej mene 252.000,- Sk s prísl. Povinný pred začatím exekúcie zaplatil oprávnenému náhradu mzdy v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia po vykonaní zákonných odvodov za oprávneného vo výške 2.465,13 eura a zároveň oznámil oprávnenému, že vykonal z priznanej sumy náhrady mzdy za oprávneného odvody do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej poisťovne oprávneného a preddavku na daň z príjmu oprávneného. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že právoplatným exekučným titulom rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 20C/40/2005 - 86 zo dňa 16.05.2008 súd priznal žalobcovi náhradu mzdy z titulu neplatnej výpovede za obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2003 a za ďalších 9 mesiacov od 01.07.2003 do 01.04.2004 v celkovej výške 252.000,- Sk, t.j. za účinnosti Zákonníka práce zákona č. 311/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2002. Rovnako tento zákon na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 65/1965 Zb. a zákona č. 1/1992 Zb. o mzde už pojem hrubá mzda, hrubý zárobok, čistý zárobok nepozná a nepoužíva. 12. Preto nesprávne okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.09.1997 sp.zn. 5Cdo/72/1997, keďže tento rozsudok vychádzal z aplikácie zákonníka práce č. 65/1965 Zb. t.j. predchádzajúcej právnej úpravy. Zákonník práce č. 311/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už pojem hrubá mzda, hrubý zárobok, čistý zárobok nepozná a nepoužíva. V zmysle ust. § 131 ods. 1 v spojení s § 132 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom období bol povinný (zamestnávateľ oprávneného) v zmysle ust. § 131 ods. 1 v spojení s § 132 Zákonníka práce zo zákona povinný vykonať odvodovú povinnosť za oprávneného na preddavky na daň z príjmu poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, čo nesporne vyplývalo z ust. § 132 Zákonníka práce, podľa ktorého ustanovenia § 129 a § 131 Zákonníka práce sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení 3CoE/13/2013 - 115 zo dňa 31.01.2014 vytkol okresnému súdu, že len zjednodušeným spôsobom konštatoval v uznesení, že vykonané zrážky povinný odviedol v celkovej výške 2.462,- eur a vyslovil, že pre prijatie takéhoto záveru by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré nie je vylúčené ani v exekučnom konaní. Teda Krajský súd v Košiciach uznesením nespochybnil oprávnenosť povinného vykonať zrážky z náhrady mzdy. Okresný súd po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach následne nariadil znalecké dokazovanie na výpočet výšky odvodov so súdom priznanej náhrady mzdy v zmysle exekučného titulu, ktoré mal povinný za oprávneného odviesť a znalec vypracoval v tomto exekučnom konaní znalecký posudok. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Milanom Lagosom č. 23/2015 vyplýva, že podľa znalca povinný ako zamestnávateľ nebral do úvahy maximálne vymeriavacie základy pre odvody do Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne a preto chybné výpočty mali za následok chybný výpočet preddavku pre daň z príjmov fyzickej osoby, preto by zamestnávateľ mal doplatiť zamestnancovi 608,44 eura a vyžiadať vyššie zrazené odvody zo Zdravotnej poisťovne vo výške 254,35 eura, preplatok zo Sociálnej poisťovne 496,98 eura a zraziť nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 142,89 eura. Povinný v námietkach voči znaleckému posudku navrhol, aby súd požiadal znalca o doplnenie znaleckého posudku, v ktorom podrobne vysvetlí spôsob výpočtu odvodov citujúc príslušné ustanovenia Zákona o dani z príjmov, Zákona o sociálnom poistení a zdravotnom poistení. Znalec k námietkam povinného stručne uviedol, že znalecký posudok je správny, nemá k nemu čo dodať a trvá na jeho záveroch. K doručenému doplneniu znaleckého posudku povinný uviedol, že ani v stanovisku k námietkam povinného znalec neuviedol, podľa ktorých ustanovení a akého zákona pri výpočte odvodov postupoval a na základe akého zákonného ustanovenia určil celú sumu náhrady mzdy za celé obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2006 ako jeden vymeriavací základ za obdobie august 2009, preto opätovne povinný navrhol požiadať znalca o doplnenie znaleckého posudku, resp. širšie zdôvodnenie záveru znaleckého posudku s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia majúc za to, že znalecký posudok bez jeho doplnenia je nepreskúmateľný. 13. Oprávnený vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku opätovne akcentoval na to, že povinný bol povinný vyplatiť oprávnenému náhradu mzdy s príslušnými úrokmi z omeškania priznanú podľa právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. 14. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ak vyvodil záver, že povinný nemal oprávnenie vykonať z náhrady mzdy povinné zrážky a mal celú súdom priznanú výšku náhrady mzdy vyplatiť oprávnenému, ani na zmenu uznesenia okresného súdu, keďže napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu zo záverov znaleckého posudku nemožno vyvodiť, ako dospel znalec k vymeriavaciemu základu pre výpočet odvodov z náhrady mzdy za celé obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2006. 15. Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s § 391 ods. 1 CSP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).