Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/342/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201112 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7210201112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Obec Čaňa, so sídlom v Čani, Osloboditeľov č. 22, IČO: 00 324 060, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanému: EXTEL INVEST, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Matuškova 18, IČO: 36 593 885, zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie sumy 49.710,831 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.4.2016 č.k. 19C/40/2011-543 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 22.374,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.385,- eur od 12.2.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.994,- eur od 2.6.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.374,60 eur od 3.5.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 49.710,831 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za jednotlivé obdobia od 1.X.XXXX C. XX.X.XXXX. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že je vlastníkom pozemkov parc. č. XXX,XXX/X I. XXX/ X W.. F. A. Č.. XXXX P.. Ú.. Č., pričom tieto pozemky užíva bez právneho dôvodu žalovaný a preto si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume predstavujúcej primerané nájomné za uvedené pozemky za označené obdobie. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je podľa výpisu z LV č. XXXX vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX Z. R. XXX E.X , Č.. XXX/X Z. R.E. XXX E.X I. Č.. XXX/X Z. R. XXX E.X , teda spolu o výmere X.XXX E. R. P.. Ú.. Č., Z. Č., pričom mal za to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v období rokov XXXX I. C. E. XXXX, užíval uvedené nehnuteľnosti. Mal za to, že v konaní zostala spornou výška bezdôvodného obohatenia predstavujúca hodnotu primeraného nájomného za uvedené obdobie. Uvedenú spornú otázku súd prvej inštancie ustálil za pomoci kontrolného znaleckého posudku č. 50/2015 vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. Bratislava, teda znaleckým ústavom z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Konštatoval, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená hodnota nájmu za pozemky vo vlastníctve žalobcu vo výške 1,883 eur za 1m2, čo predstavuje sumu 4.304,53 eur ročne. S poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným konštatoval, že za nepremlčaný považoval nárok žalobcu za obdobie dvoch rokov pred dňom nasledujúcim po doručení žaloby súdu, t.j. od 21.1.2008 do 31.12.2008. Na základe toho ustálil výšku bezdôvodného obohatenia za rok 2008 v sume 4.080,46 eur a za obdobie každého z rokov 2009, 2010, 2011 a 2012 po 4.304,53 eur ročne a za obdobie mesiacov január až marec 2013 v sume 1.076,13 eur. V dôvodoch rozsudku uviedol, že pri ustaľovaní výšky bezdôvodného obohatenia nepovažoval za dôvodný návrh žalobcu, aby súd vychádzal z výšky vyplývajúcej z uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Čaňa, keďže mal v súlade so záverom uvedenej znaleckej organizácie za to, že na takto ustálenú výšku by súd mohol prihliadnuť iba v prípade existencie reálne uzavretej zmluvy o nájme medzi účastníkmi konania. K námietke žalobcu o nediferencovaní výšky nájmu za jednotlivé roky konštatoval, že s poukazom na závery znaleckej organizácie, za uvedené obdobie nedošlo k výraznému kolísaniu cien nehnuteľností na relevantnom realitnom trhu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, aby sa výška bezdôvodného obohatenia ustálila v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania Ing. Jany Virgalovej, ktorá ju ustálila na základe tzv. porovnávacej metódy, súd prvej inštancie s poukazom na záver vyššie cit. znaleckej inštitúcie, ktorý zaujala v rámci kontrolného znaleckého dokazovania nepovažoval uvedený postup znalkyne Ing. Virgalovej za správny, keďže jej závery vychádzali z realizovaných nájomných zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností v lokalite Košice-mesto, resp. jednotlivých mestských častí Košice, pričom považoval za zrejmé, že cena nehnuteľností v týchto mestských častiach mesta Košice je vyššia ako cena nehnuteľností a teda aj cena nájmov nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Čaňa. S poukazom na tieto závery vyhovel žalobe do sumy 22.374,59 eur za žalobcom uplatnené obdobie a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na omeškanie žalovaného s úhradou dlhu priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania, ktoré aj vyčíslil za jednotlivé obdobia. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval čiastočný úspech oboch procesných strán a z tohto dôvodu účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným za ním užívané pozemky vo vlastníctve žalobcu vychádzal z ceny nájmu stanovenej kontrolným znaleckým posudkom č. 50/2015, kde hodnota nájmu za pozemky vo vlastníctve žalobcu za 1m2 bola ustálená na 1,883 eur. Námietky voči týmto znaleckým záverom uviedol už pred súdom prvej inštancie v písomnej forme vo svojom liste zo dňa 26.1.2016, kde žiadal, aby bola výška bezdôvodného obohatenia ustálená vo výške nájmu ustálenej obecným zastupiteľstvom obce Čaňa. Poukázal na to, že v prípade vyššie uvedeného znaleckého posudku č. 50/2015 sa jednalo o kontrolný znalecký posudok, ktorý mala vypracovať znalecká organizácia: Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. so sídlom v Bratislave, avšak táto znalecká organizácia nemá v predmete činnosti vykonávanie znaleckých posudkov, čo je dokladované z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde je zapísaná táto a.s.. Navyše tento znalecký posudok bol vypracovaný Ing. Petrom Makónim, súdnym znalcom ako fyzickou osobou, Má za to, že tento znalecký posudok právne ani logicky neobstojí, keďže stanovená výška nájmu absolútne nezodpovedá skutočnosti a bol vypracovaný na základe metód, ktoré právne neobstoja. Poukázal na to, že počas konania prejavil nesúhlas s tým, aby výška nájmu v obci Čaňa bola stanovená súdnymi znalcami, keďže výška nájmu a nakladanie s majetkom obce patrí vyslovene do kompetencie obecného zastupiteľstva tejto obce. Poukázal v tomto smere na ust. § 11 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a kompetencie obecného zastupiteľstva uvedené v ods. 4 cit. paragrafu podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozsudku podľa ktorého cenu nájmu stanovenú obecným zastupiteľstvom by bolo možné akceptovať len v prípade reálne uzavretej zmluvy o nájme medzi účastníkmi konania. Takéto tvrdenie považuje za nedôvodné s poukazom na to, že žalobca predložil návrh nájomnej zmluvy žalovanému. Tento však bezdôvodne ani doposiaľ na výzvu súdu nájomnú zmluvu neuzavrel. Má za to, že jeho postupom bol preukázaný jeho záujem riešiť uvedenú problematiku mimosúdnou cestou. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení poukázal na novú skutočnosť, ktorá má (podľa jeho názoru) zásadný význam pre konanie. Poukázal na to, že právny predchodca žalovaného Spotrebné družstvo Jednota postavil nehnuteľnosť ktorú žalovaný odkúpil na základe hospodárskej zmluvy uzavretej medzi Čsl. štátom, zastúpeným MNV Čaňa zo dňa X.XX.XXXX podľa ktorej bolo MNV Čaňa zaviazané uskutočniť majetkovo právne usporiadanie pozemku patriaceho k stavbe tak, že správu príslušného pozemku prevedie v súlade s vyhl. č. 156/1975 Zb do trvalého bezplatného užívania SD Jednota. Považuje preto za zrejmé, že zo strany MNV Čaňa došlo k odovzdaniu majetku - pozemkov do správy vtedajšieho ONV, nakoľko následne ONV delimitačným protokolom podľa zák. č. 138/1991 Zb. odovzdalo dotknuté pozemky do vlastníctva žalobcu. S poukazom na ustanovenia Hospodárskeho zákonníka (zák. č. 109/1964 Zb.) konštatoval, že vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou tohto nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a. Z uvedeného žalovaný vyvodzuje, že nakoľko k pozemkom, za ktorých užívanie sa uplatňuje bezdôvodné obohatenie bolo dohodnuté právo trvalého bezplatného užívania v súlade s právnou úpravou o majetku obcí boli - sú - vylúčené z majetku obcí, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu legitimáciu pre toto konanie. Má za to, že sa jedná o zásadnú otázku, keďže delimitácia časti pozemku v zmysle uvedených úprav je absolútne neplatným právnym úkonom, ku ktorému je potrebné prihliadnuť priamo zo zákona. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje, aby odvolací súd doplnil dokazovanie v tomto smere a následne navrhuje žalobu zamietnuť. 6. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 4.7.2016 žalovaný žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania. Skutočnosti uvádzané v odvolaní považuje za právne irelevantné. Má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o určení výšky bezdôvodného obohatenia v zmysle záverov znaleckého posudku č. 50/2015. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcu neobsahuje jeho odvolací návrh, tento odvolací súd vyvodil z obsahu samotného odvolania a má za to, že z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca žiada napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavej časti a žalobe žalobcu vyhovieť aj v prevyšujúcej časti do výšky uplatnenej sumy 49.710,831 eur. Má teda za to, že odvolaním takto nie je napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, keďže v tejto časti bolo žalobe vyhovené, teda ide o výrok v prospech odvolateľa. 8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku preskúmal v súlade s ust. § 380 C.s.p. odvolaním napadnutý zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj naväzujúci výrok o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal účastníkmi označené dôkazy, tieto vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil (§ 132 O.s.p.), vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. 12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať: 13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento považuje za nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadne ustálenej výšky bezdôvodného obohatenia a to v tom, že tieto skutkové závery súd vyvodil z obsahu kontrolného znaleckého posudku č. 50/2015 a to s poukazom na jeho názor, že v danom prípade sa malo vychádzať z výšky nájmu ustálenej obecným zastupiteľstvom obce Čaňa ako vlastníka pozemkov. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Postup, ktorého sa žalobca v tomto smere domáha má základ v úprave § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva, že pod „vecným vlastníckym právom“ je potrebné rozumieť právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, vykonávať vlastnícke právo absolútne, spočívajúce v práve vec vlastniť a z toho vyplývajúce právo túto vec držať (jus possidendi), užívať (jus utendi), s vecou nakladať (jus disponendi) a v práve brať plody (jus fruendi). Uvedený obsah vlastníckeho práva v podstate zodpovedá poňatiu vlastníckeho práva ako všetkého panstva nad vecou. Z tohto znenia je však zároveň zrejmé, že toto svoje právo môže vlastník veci realizovať iba pri vykonávaní súčasti vlastníckeho práva, teda pri nakladaní s vecou. Takéto nakladanie predstavuje vykonanie konkrétnych právnych úkonov, ktorých účastníkom je vlastník veci. Iba pri vykonaní takéhoto právneho úkonu má vlastník veci právo rozhodovať o osude tejto veci, teda aj o nakladaní s ňou. Uvedená zásada platí aj pri nakladaní s vecou spočívajúcom v jej nájme inému subjektu. Iba pri uzatváraní takéhoto dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) je teda rozhodujúce rozhodnutie vlastníka aj ohľadne výšky za akú je ochotný predmet svojho vlastníctva prenajať. Takto vlastníkom vymedzená výška nájmu, resp. cena nájmu sa však pre tento cudzí subjekt stáva záväznou iba v prípade, ak tento subjekt v rámci svojej zmluvnej voľnosti pristúpi na návrh vlastníka ohľadne dohody výšky nájmu. Iná situácia je však v prípade, ak iný subjekt užíva predmet vlastníctva bez právneho dôvodu, teda bez súhlasu vlastníka. V takomto prípade už nie je rozhodujúce stanovisko vlastníka ohľadne ním požadovanej výšky úhrady za užívanie predmetu jeho vlastníctva. V inom prípade by totiž táto výška bola závislá na subjektívnom rozhodnutí vlastníka, ktorý by si mohol uplatňovať takúto úhradu v akejkoľvek aj neprimeranej výške. V takomto prípade už výška ceny za užívanie tejto nehnuteľnosti teda nie je závislá na rozhodnutí vlastníka, ale musí mať základ v určitej objektivizovanej skutočnosti, za ktorú je treba v danej situácii považovať primeranosť výšky úhrady. Táto otázka je však otázkou odbornou, na ktorú si súd v prípade, že sa stane predmetom súdneho konania môže vyriešiť za pomoci znalca. Záver o tom akým spôsobom sa objektivizuje cena za užívanie je súčasťou vyriešenia tejto odbornej otázky, ktorú znalec môže riešiť v súlade s konkrétnou úpravou svojho postupu a to použitím jednej z možných metód. Znalecká inštitúcia, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 50/2015 ako kontrolný znalecký posudok v jeho samotnom obsahu nepostupovala správne pokiaľ sa nepridržiava úlohy súdu v tom smere, že jej závery majú byť vyhodnotením predchádzajúceho znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Janou Virgalovou č. 1/2014. V tomto kontrolnom znaleckom posudku chýba vyjadrenie znalca k správnosti záverov predchádzajúceho posudku a to napriek tomu, že kontrolný znalec dospel v spornej otázke k úplne iným záverom predovšetkým z dôvodu, že použil inú metódu určenia výšky primeraného nájomného. Tento nedostatok kontrolný znalec odstránil v doplnení svojho znaleckého posudku, v ktorom objasnil z akého dôvodu nepovažuje za správne použitie tzv. porovnávacej metódy, ktorú aplikovala Ing. Virgalová. Je logickým jeho vysvetlenie v tom, že takúto metódu je možné použiť iba v prípade preukázania existencie reálnych nájomných zmlúv predmetom ktorých by bol nájom porovnateľných pozemkov s pozemkami ohľadne ktorých je predmet sporu. V tomto smere považuje odvolací súd za dôvodnú argumentáciu kontrolného znalca, že porovnateľnými nájomnými zmluvami nemôžu byť nájomné zmluvy týkajúce sa nájmu pozemkov v jednotlivých častiach mesta Košice, keďže cena takýchto pozemkov a aj na to nadväzujúca výška nájomného za ne je neporovnateľne vyššia ako je cena pozemkov v obci Čaňa. Pokiaľ teda znalkyňa nemala k dispozícii porovnateľné nájomné zmluvy je správny záver kontrolného znalca o použití nesprávnej tzv. porovnávacej metódy pre výpočet nájomného. V náväznosti na to teda považuje odvolací súd za správny záver kontrolného znalca pri výbere metódy pre výpočet primeranej výšky nájomného vychádzajúc zo záveru, že tento nemal k dispozícii porovnateľné nájomné zmluvy. V nadväznosti na to preto možno považovať správny postup kontrolného znalca, ktorý výšku primeraného nájomného ustálil na základe inej metódy tzv. metódy polohovej diferenciácie. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie pokiaľ tento v rámci hodnotenia dôkazov vyvodil svoje skutkové závery ohľadne primeranej výšky nájomného práve z kontrolného znaleckého posudku. 14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namieta oprávnenosť kontrolného znalca na podanie znaleckého posudku z uvedeného odvetvia. 15. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistil, že uvedená znalecká organizácia Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. je zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR ako znalecká organizácia pod č. 900278 aj pre odvetvie čl. 370901 teda pre odhad hodnoty nehnuteľností. V rámci tohto odvetvia teda mala táto organizácia oprávnenie podať znalecký posudok aj ohľadne ustálenia výšky nájomného za nehnuteľnosť. 16. Vo vzťahu k skutočnostiam uvedeným v písomnom podaní žalovaného zo dňa 19.4.2017 odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sa dotýkajú vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie proti ktorému však zo strany žalobcu odvolanie nebolo podané a preto tento výrok ani nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom. Z tohto dôvodu žalovaným uvádzané skutočnosti boli pre rozhodnutie o odvolaní proti zamietavému výroku právne bezvýznamné. 17. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj na to naväzujúcom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. 18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).