Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/400/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213201601 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213201601.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti žalovanému K. S., nar. X.X.XXXX, D., D. 22, o zaplatenie 738,91 eur s prísl.. o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 13C/43/2014-156 z 20.4.2016 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 173,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 13.8.2013 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie 565,91 eura s prísl. a o zaplatenie úrokov z omeškania nad priznaný rozsah úrokov žalobu zamietol, a určil, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 103,17 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a že žalobkyňa je povinná nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 205,57 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala a ako ju skutkovo a právne odôvodnila. Konštatoval, že vo veci vydal 28.1.2013 platobný rozkaz, č.k. 20Ro/17/2013-15, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, uviedol, čím ho odôvodnil a ako sa k podanému odporu vyjadrila v písomnom podaní z 29.10.2013 žalobkyňa a, že na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav: Podľa žalobkyňou predloženej Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody č. ORP-P-209-DI-2-2010 z 30.12.2010 vyhotovenej Okresným dopravným inšpektorátom v Michalovciach, došlo 5.7.2010 o 18:45 hod. k dopravnej nehode v obci Hatalov na ceste III. triedy na križovatke nesledovanej komunikácie. Jednalo sa o úsek cesty bez spád. pomerov širokej 6 m, na ktorej sú vyznačené dva jazdné pruhy široké po 3 m. Vpravo sa nachádzala vedľajšia cesta - MK široká 5,5 m bez vodorovného značenia smerujúca do obce Žbince. Podľa opisu priebehu dopravnej nehody vodič S., t.j. žalovaný viedol vozidlo KE-XXXGZ po štátnej ceste III. v obci Hatalov v smere od obce Budkovce, kde pri odbočovaní na miestnu komunikáciu nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, pričom už na vedľajšej ceste svojou ľavou stranou vozidla zachytil ľavý zadný roh vozidla MI-XXXAG, ktoré po miestnej komunikácii v smere k štátnej ceste III. viedol vodič Y.. Vec bola prejednaná ako priestupok a žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22/1 c, d, g, k zák. č. 372/90 Zb., celková vzniknutá škoda bola uvedená vo výške 200 eur. U žalovaného vykonaním dychovej skúšky na alkohol bol zistený pozitívny výsledok s hodnotou 0,78 (zrejme promile). Za rozhodujúcu príčinu dopravnej nehody bolo označené porušenie povinností vodiča - žalovaného a to nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke a vedenie vozidla po požití alkoholu v takom čase, keď sa alkohol nachádza v organizme vodiča. Ďalším priamym účastníkom dopravnej nehody, okrem žalovaného, bol C. Y., bytom vo K., ako vodič motorového vozidla VW Polo, EČV: MI-XXXAG, ktorého vlastníčkou bola A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom vo K.. Toto vozidlo malo poškodený zadný blatník, zadný nárazník a škoda na vozidle spôsobená bola uvedená vo výške 100 eur. Motorové vozidlo zn. KIA, EČV: KE-XXXGZ, bolo poškodené v jeho ľavej časti a to poškodené boli predné zadné dvere a zadný nárazník s uvedenou výškou škody 100 eur. Motorové vozidlo bolo poistené v poisťovni žalobkyne pod č. 6557791628. Na tlačive žalobkyne „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ uplatnila si, jeho vyplnením 30.7.2010, poškodená A. Z., bytom K. č. XX, ako vlastníčka poškodeného vozidla VW Polo, EČV: MI-XXXAG, vodičom ktorého v čase nehody bol C. Y., bytom vo K. č. XX, nárok na poistné plnenie za škodovú udalosť, ku ktorej došlo 5.7.2010 o 18:30 hod. v obci Hatalov. Poškodená uviedla, že vodič vozidla KIA pri odbočovaní z hlavnej cesty odbočil vľavo na vedľajšiu, pričom sa nezaradil do pravého jazdného pruhu, ale prešiel krížom cez ľavý a poškodil ľavý blatník zadný a zadný nárazník na vozidle VW. Za vinníka dopravnej nehody označila žalovaného, ktorý škodu spôsobil na motorovom vozidle zn. KIA Ceed, EČV: KE-XXXGZ. Listom zo 6.9.2010 zaslala žalobkyňa poškodenej A. Z. oznámenie o poistnom plnení z poistnej udalosti č. 9554264631 zo 5.7.2010, ktorá bola spôsobená poisteným vozidlom EČV: KE-XXXGZ. Žalobkyňa oznámila poškodenej, že 3.9.2010 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej predložila výpočet výšky plnenia a to v sume 738,91 eura/ 22 260,40 Sk. Poukázané poistné plnenie 738,91 eura predstavovalo, podľa Výpočtu výšky plnenia ako súčasti oznámenia, primerané náklady na opravu, ktoré boli priznané v plnom rozsahu. Listom z 2.10.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu poistného plnenia. Uviedla, že na základe uplatnenia si nároku na náhradu škody poškodenou A. Z. z poistnej udalosti č. 9554264631 z 5.7.2010 vyplatila jej poistné plnenie vo výške 738,91 eura z poistnej zmluvy č. 6557991628 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: KE-XXXGZ, že v zmysle § 12 ods.2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti proti poistníkovi, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Žalobkyňa uviedla, že z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu uplatňuje si voči žalovanému pohľadávku 738,91 eura predstavujúcu 100 % z poskytnutého plnenia. Vyzvala ho na úhradu tejto čiastky v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Doručenie výzvy žalovanému žalobkyňa nepreukázala. Podľa zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla, ktorú vykonala pre žalobkyňu spoločnosť SLOVEXPERTA 14.7.2010 v Michalovciach, kde bolo obhliadnuté motorové vozidlo zn. VW Polo, MI-XXXAG, malo toto prasknutý zadný nárazník a poškodený lak, navrhnutá bola jeho výmena a ľavý zadný blatník mal poškodený lak, navrhnuté bolo jeho lakovanie prestrekom. Faktúrou č. 2010 111007 z 29.7.2010 splatnou toho istého dňa, vyúčtoval zhotoviteľ Š- Autoservis Vranov s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Okružná 2, IČO: 36 455 385, príjemcovi A. Z. na úhradu sumu 738,91 eura a to za práce, resp. úkony vykonané na motorovom vozidle EČV: MI- XXXAG, ktoré bolo prijaté do servisu 20.7.2010. Žalobkyňa predložila aj výpočet hodnoty vozidla a výšky škody, ktorý vyhotovila 14.7.2010 vo veci poistnej udalosti č. 9554264631 z 5.7.2010 poškodenej A. Z., v ktorom náklady na opravu poškodeného motorového vozidla VW Polo, MI-XXXAG, vypočítala vo výške 776,52 euar, ktorú sumu mala za výšku škody vrátane zhodnotenia/znehodnotenia vplyvom opravy a hodnoty zvyškov. Súčasne mala túto sumu za poistné plnenie. Žalobkyňa predložila aj kalkuláciu opravy č. 9554264631 vyhotovenú 14.7.2010 systémom Audatex (čl. 43-46), podľa ktorej kalkulácie opravy motorového vozidla VW Polo, MI-XXXAG, poškodeného pri dopravnej nehode 5.7.2010, vypočítala celkové náklady na opravu vo výške 776,52 eura. Fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla je súčasťou súdneho spisu na čl. 59-67. Ďalej poukázal na výpoveď žalovaného, ktorý o.i. nesúhlasil s výškou žalobkyňou uplatnených nákladov. V znaleckom posudku č. 19/2016 vyhotovenom znalcom z odboru Doprava cestná a Strojárstvo Ing. Jaroslavom Krempaským, A. 2, Košice, 28.2.2016, znalec na zadanie, aby zistil výšku škody na poškodenom motorovom vozidle EČV: MI-XXXAG, ktorá vznikla ako dôsledok dopravnej nehody 5.7.2010 a uviedol, že poškodením predmetného motorového vozidla pri dopravnej nehode 5.7.2010 vznikla škoda na ňom vo výške 173,- eur a konštatoval, že žalovaný so závermi znaleckého posudku sa stotožnil, žalobkyňa sa k jeho záverom nevyjadrila. Citujúc znenie § 12 ods.1 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané z predloženej Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, čo napokon nepopieral ani žalovaný, že 5.7.2010 viedol motorové vozidlo v obci Hatalov pod vplyvom návykovej látky, keď dychovou skúškou bolo zistené požitie alkoholu v množstve 0,78 promile, pričom spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. VW Polo, EČV: MI-XXXAG, že motorové vozidlo EČV: KE-XXXGZ, pri riadení ktorého spôsobil žalovaný ako jeho vodič škodu bolo povinne zmluvne poistené pre taký prípad u žalobkyne. Vychádzajúc z oznámenia o poistnom plnení, žalobkyňa uhradila poškodenej vlastníčke motorového vozidla VW Polo, MI-XXXAG, na základe vykonanej ohliadky poškodení a poškodenou predložených dokladov - faktúry č. 2010 111007, škodu vo výške 738,91 eura a zo záverov znaleckého dokazovania zistil, že na poškodenom motorovom vozidle EČV: MI-XXXAG vznikla škoda vo výške 173,- eur a to došlo k poškodeniu v rozsahu poškrabaného laku na ľavom zadnom blatníku a zadnom nárazníku, že pri oprave vykonanej v opravovni Š-autoservis bol vymenený a nalakovaný zadný nárazník, ktorá oprava nárazníka nesúvisela s dopravnou nehodou a preto ani účtovaná cena opravy vo výške 738,91 eura nezodpovedala skutočnému poškodeniu vozidla, EČV: MI-XXXAG, pri dopravnej nehode 5.7.2010. Znalec uviedol, že náklady na opravu poškodenia, ktoré vzniklo na motorovom vozidle pri dopravnej nehode 5.7.2010 sú vrátane 19 % DPH vo výške 225,- eur s tým, že oprava ľavého zadného blatníka motorového vozidla EČV: MI-XXXAG spôsobila jeho technické zhodnotenie a z toho dôvodu určil škodu na vozidle vo výške 173,- eur. V tejto výške bolo preto dôvodné, aby žalobkyňa ako poisťovateľka vyplatila poškodenej za žalovaného na náhradu škody poistné plnenie. Podľa § 12 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., vzniklo preto žalobkyni právo na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatila z dôvodu poistnej udalosti len vo výške 173,- eur. Keďže žalovaný doposiaľ svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, zaviazal ho na splnenie tejto povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 173,- eur súd. V prevyšujúcom rozsahu žalobkyňou uplatnený nárok ako nedôvodný, na základe vyššieuvedeného, zamietol. Ďalej citoval znenie § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Obč. zák., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu poistného plnenia listom z 2.10.2012, doručenie tohto listu žalovanému však v konaní nepreukázala. Úroky z omeškania si uplatnila odo dňa doručenia žalobného návrhu na súd. Keďže v danom prípade žalovaný bol povinný nahradiť žalobkyni poistné plnenie na základe jej vyzvania, súd vychádzal z toho, že žalovanému bola relevantným a preukázateľným spôsobom doručená výzva žalobkyne na náhradu poistného plnenia až doručením žalobného návrhu, ktorý žalobný návrh bol mu doručený spolu s platobným rozkazom 12.8.2013 a preto až od nasledujúceho 13.8.2013 sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania. K prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 13.8.2013, bola základná úroková sadzba ECB 0,50 % a preto súd žalobkyni priznal právo na úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, t.j. vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy 173,- eur od uvedeného dňa až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad priznanú úrokovú sadzbu a za obdobie od 24.1.2013 do 12.8.2013 návrh na úroky z omeškania zamietol ako nedôvodný, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by už v tomto období bol žalovaný v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p. a náhradu trov pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal súd do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného (vychádzajúc z uplatneného práva žalobkyne vo výške 738,91 eura a priznaného práva vo výške 173,- eur, žalobkyňa bola neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške 565,91 eura, ktorá suma predstavuje úspech žalovaného) vo výške 23,41 % úspechu žalobkyne ku 76,59 % úspechu žalovaného, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie práva vo výške 53,18 % (76,59 % - 23,41 %). Vzniknuté trovy žalovaného spočívajú v trovách zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 44,- eur, a v trovách zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania 150,- eur t.j. žalovaný má právo na náhradu trov vo výške 53,18 % , čo predstavuje náhradu trov vo výške 103,17 eura, ktoré je povinná zaplatiť žalovanému žalobkyňa. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods.1 veta prvá O.s.p. (jeho znenie citoval) a zohľadniac pomer úspechu a neúspechu účastníkov vo veci a skutočnosť, že žalovaný na trovy znaleckého dokazovania zaplatil preddavok, súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II vzniknuté trovy štátu vo výške 205,57 eura. 3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodu podľa 205 ods.2 písm. d) a písm. f) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len v texte len „OSP"), ktoré odôvodnila nasledovne: I . Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď nárok vyplývajúci poisťovateľovi z § 12 ods.2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o PZP"): „Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak..." posudzoval ako nárok s charakterom na náhradu škody. Súd bez zrejmej opory v zákone vykonával v konaní dokazovanie ohľadom preukázania výšky škody spôsobenej poškodenému a na základe takéhoto dokazovania rozhodol o výške nároku na náhradu poistného plnenia poisťovateľa. Takéto konanie je contra legem, popierajúce teleologický význam predmetného ustanovenia. Uvedený postup súdu nemá oporu ani v gramatickom výklade § 12, kde zákonodarca explicitne uvádza, že predpokladom pre vznik a uplatnenie takéhoto nárokuje skutočnosť, že 1.) poisťovateľ vyplatil za poisteného poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a súčasne podľa písm. a) predmetného ustanovenia ods.2) poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Uvedený právny výklad potvrdzuje aj súdna prax, napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/34/2015 z 19.8.20152, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu SR, konkrétne napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/326/2009, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod číslom R 30/2014 („Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou."). K problematike nároku poisťovateľa vyplývajúceho z § 12 Zákona o PZP sa viackrát vyjadrovala aj odborná verejnosť, ktorá zastáva totožný názor, že v tomto prípade nejde o nárok na náhradu škody, a preto v konaní o postihovom práve poisťovateľa proti poistníkov, resp. poistenému v zákonnom poistení nemôže súd použiť ani moderačné (zmierňovacie) právo podľa § 450 OZ. V publikácii Poistné zmluvy autor uvádza: „Toto právo patrí poisťovni ako poskytovateľovi poistného plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni priamo zo zákona, takže jej splnenie nemožno právne kvalifikovať ako škodu a poisteného ponímať v tomto prípade ako škodcu." Skutočnosť, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) bola v rámci vykonaného dokazovania preukázaná (sám žalovaný priznal), taktiež skutočnosť, že žalobca ako poisťovateľ uhradil v prospech poškodeného z predmetnej škodovej udalosti, ktorú zapríčinil žalovaný (a to pod vplyvom návykovej látky), sumu 738,91 eur. Vzhľadom na uvedené tak prvostupňový súd vykonával úplne zbytočne a v rozpore s účelom tohto konania dokazovanie ohľadom výšky škody a contra legem nepriznal žalobcovi nárok v časti o zaplatenie 565,91 eur s príslušenstvom. II. Ďalej za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na str. 7 svojho rozhodnutia uvádza: „Žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu poistného plnenia listom z 2.10.2012, doručenie tohto listu žalovanému však v konaní nepreukázala. Úroky z omeškania si uplatnila odo dňa doručenia žalobného návrhu na súd. Keďže v danom prípade žalovaný bol povinný nahradiť žalobkyni poistné plnenie na základe jej vyzvania, súd vychádzal z toho, že žalovanému bola relevantným a preukázateľným spôsobom doručená výzva žalobkyne na náhradu poistného plnenia až doručením žalobného návrhu, ktorý žalobný návrh bol mu doručený spolu s platobným rozkazom 12.8.2013 a preto až od nasledujúceho 13.8.2013 sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania. " Tvrdené skutkové zistenia nemajú oporu v dokazovaní, nakoľko žalobca zasielal výzvu na úhradu predmetného nároku, pričom síce v konaní nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému, avšak tento v konaní nikdy doručenie tejto výzvy nepopieral. Zároveň je nesporné, že takáto výzva bola riadne doručená žalovanému, nakoľko tento sa k vyzve vyjadroval ešte pred začatím súdneho konania listom zo 27.9.2010 a taktiež listom zo 1.3.2011. Žalobca si tak uplatnil v konaní úroky z omeškania od dátumu neskoršieho, ako mal skutočne nárok (na prospech žalovaného), konkrétne od doručenia žaloby na súd. Tvrdenie uvádzané prvostupňovým súdom „žalovaným bola relevantným a preukázateľným spôsobom doručená výzva žalobkyne na náhradu poistného plnenia až doručením žalobného návrhu, ktorý žalobný návrh bol mu doručený spolu s platobným rozkazom 12.8.2013 " sa tak nezakladá na pravde, v konaní nebola sporná skutočnosť, že predsúdne výzvy žalobcu boli riadne doručené žalovanému a súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania od nesprávneho dátumu, vychádzajúc z nesprávneho skutkového posúdenia. Žalobca tak mal nárok na úhradu úroku z omeškania od dátumu doručenia žaloby na súd (v zmysle petitu Návrhu na vydanie platobného rozkazu), t.j. od 24.1.2013 až do zaplatenia. III. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri určení výšku úroku z omeškania síce použil správny právny predpis, avšak v neaktuálnom znení. Poistná zmluva, na základe ktorej bola poistením krytá žalovaným spôsobená škoda, bola uzavretá 3.3.2010. V zmysle § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „nariadenie vlády"): „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013." Vzhľadom na uvedené, tak konajúci súd mal na príslušný skutkový stav aplikovať nariadenie vlády v znení účinnom do 31.1.2013. S prihliadnutím na dátum, v ktorom bol žalovaný prvýkrát v omeškaní (dátum doručenia Návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd), a teda na toho času platnú úrokovú sadzbu ECB, mal žalobca nárok na náhradu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne (tak, ako žalobca požadoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu). Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/43/2014-156 z 20.4.2016 zmenil, a to tak, že zaviaže žalovaného na úhradu istiny vo výške 738,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 738,91 eur od 24.1.2013 až do zaplatenia a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. 4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s tým, že podľa § 12 ods.2 zák. 383/2001 Z.z. má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody ak poistený viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok. On to žalobcovi nepopieral a chcel mu spôsobenú škodu vyplatiť. Pretože nesúhlasil s výškou spôsobenej škody, zaslal mu list, aby prehodnotil výšku zaplatenej škody, zaslal mu rozpis vykonaných prác, aké opravy boli na vozidle vykonané. Žalobca mal k dispozícii reláciu dopravnej polície s fotodokumentáciou ako aj ohliadku Slovexperty a mal presne vyčísliť spôsobenú škodu. Na jeho požiadavku mu žalobca zaslal len oznámenie, že poistnú udalosť prešetril a na svojej požiadavke trvá. Keďže žalobca nemal záujem na dohode, svoje práva si mohol domôcť len na súde, nakoľko bol presvedčený, že na môj úkor si poškodená A. Z. cez žalobkyňu dala v servise opraviť aj veci ktoré nesúviseli s predmetnou dopravnou nehodou, čo potvrdil aj súdny znalec v znaleckom posudku. Z dôvodu ochrany svojich práv podal odpor proti platobnému rozkazu, kde uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie sumy 738,91 eur, pretože táto suma za opravu poškodeného vozidla je neprimeraná a môže byť do výšky 200 eur. Svoju vinu, že v čase dopravnej nehody bol pod vplyvom návykových látok uznal a je ochotný vyplatiť škodu, ktorú pri dopravnej nehody spôsobil. To zopakoval aj v návrhu na začatie konania a tvrdil som počas súdneho pojednávania na ktorom sa žalobca ani ráz nezúčastnil. Preto si myslím, že moja úspešnosť na súdnom pojednávaní bola na 100% a trovy konania by mal zaplatiť žalobca. Na základe vyššie uvedeného súhlasí z rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 13C/43/2014- 156 z 20.4.2016. Škodu 173,- eur aj s úrokmi z omeškania žalobcovi vyplatil. 5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Rozsudok, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 173 eur s prísl., nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 9.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 11.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 13.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že súd správne postupoval, keď zisťoval, či vyčíslená suma zodpovedá škode, ktorá pri poistnej udalosti vznikla. Poistnou udalosťou podľa znaleckého posudku vznikla škoda len vo výške 173,- eur. Súd nemoderoval nárok žalobkyne (ako sa žalobkyňa mylne domnieva a, čo tvrdí aj vo svojom odvolaní) z poskytnutého plnenia, ale jej priznal plnú náhradu, ktorú za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pri poistnej udalosti z 5.7.2010 a to plne v súlade s § 12 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Správne žalobkyňa podotkla, že nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (poukázal na rozhodnutie NS SR 3 Cdo 326/2009). Rozhodnutie súdu, nie je odklonom od citovanej judikatúry a z nej vyplývajúceho právneho názoru. 14.Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; môže to byť poistník, prevádzkovateľ motorového vozidla a aj vodič. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 ods.2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.). 15.Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods.2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. je, že poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. 16.Citované ust. treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou, ktorá je dôvodom vzniku práv na plnenie musí byť príčinná súvislosť. Žalobkyňa vyčísleným plnením hradila nielen sumu, ktorá škodovou udalosťou vznikla a, ktorú vyčíslil znalec na 173,- eur, ale aj iné škody, ktoré nevznikli pri škodovej udalosti 5.7.2010, ktoré nepôsobil žalovaný a teda ani nemá povinnosť ich žalobkyni nahradiť. 17.Rovnako správne súd určil čas, kedy sa žalovaný dostal do omeškania ako aj výšku úroku z omeškania z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, lebo žalobkyňa skutočne nepreukázala, žeby žalovanému doručila výzvu na plnenie. 18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21.Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto stranám sporu nebolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania. 22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.