Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/704/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213229093 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213229093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobkyne Ľ. P., F.. XX.X.XXXX, T. R. J., U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. so sídlom v Bratislave, Panonská cesta č. 39, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Tešedíkova č. 59, o zaplatenie 4902,76 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.7.2015 č.k. 36C 211/2013-110 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem čiastočného zamietavého výroku. Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.091,56 eur. Zároveň jej priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.091,56 eur za obdobie od 13.7.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.156,70 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Richardovi Kovalčíkovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 2.902,76 eur, ktorej sa voči žalovanému domáhala na základe tvrdenia, že od žalovaného na základe jeho inzerovanej ponuky spočívajúcej v zabezpečení bezplatného povinného zmluvného poistenia osobného motorového vozidla pri jeho zakúpení od žalovaného v cene nad 2.000,-eur, dňa 28.8.2009 zakúpila motorové vozidlo v cene 3.642,50 eur, žalovaný si však nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z inzerovanej ponuky uzavrieť na toto motorové vozidlo zákonné zmluvné poistenie a v dôsledku toho musela žalobkyňa uhradiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 2.090,26 eur, ktorú táto namiesto nej uhradila poškodenému z titulu poškodenia vozidla vozidlom žalobkyne, ktoré nemalo uzavreté zákonné zmluvné poistenie. Nárok na zaplatenie sumy 2.000,-eur žalobkyňa uplatnila ako finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 28.8.2009 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako kupujúca zakúpila od žalovaného ako predávajúceho motorové vozidla W. B. N. H. s evidenčným číslom P. XXX C. za kúpnu cenu 3.642,50 eur. Ďalej konštatoval, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, predmetom činnosti ktorej okrem iných činnosti sú: maloobchod s motorovými vozidlami, maloobchod s použitým tovarom, samostatný finančný agent pre sektor poistenia alebo zaistenia a sektor poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov podľa zákona čl. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Ďalej konštatoval, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia citovanej kúpnej zmluvy prezentoval svoju obchodnú činnosť marketingovou akciou, ktorou ponúkal povinné zmluvné poistenie zadarmo a to v prípade zakúpenia vozidla s cenou nad 2.000,-eur. Dňa 8.9.2010 pri premávke vyššie citovaného vozidla žalobkyňa zavinila dopravnú nehodu pri ktorej na druhom poškodenom vozidle vznikla škoda vo výške 2.090,26 eur. Zodpovednosť za škodu spôsobenú zakúpeným motorovým vozidlom žalobkyne v čase vzniku škody nebola zákonne poistená, preto za žalobkyňu túto škodu uhradila Slovenská kancelária poisťovateľov. Táto si neskôr v rámci súdneho konania uplatnila voči žalobkyni nárok na nahradenie tejto škody. Žalobkyňa túto škodu na základe súdneho rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2012 sp.zn. 24C 119/2011 uhradila dňa 11.4.2012. 4. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 422 a § 850 Obč. zákonníka uzavrel, že žalovaný sa v rámci svojej marketingovej (obchodnej) kampane verejne zaviazal, že pokiaľ si nejaká osoba (t.j. bližšie neurčený počet osôb) u neho zakúpi motorové vozidlo v cene nad 2.000,-eur, tak tejto osobe (osobám) zabezpečí zákonné povinné zmluvné poistenie zadarmo. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade na základe vyššie citovaného verejného prísľubu (§ 850 Obč. zákonníka) vznikla žalovanému vo vzťahu k žalobkyni povinnosť zabezpečiť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jej vozidla a to zadarmo, pretože žalobkyňa splnila podmienky určené v jeho verejnom prísľube, (zakúpila si u neho vozidlo v cene nad 2.000,-eur). Žalovaný túto svoju povinnosť z verejného prísľubu nesplnil. Z uvedeného uzavrel, že pokiaľ by žalovaný dodržal svoju povinnosť z poskytnutého verejného prísľubu a skutočne by zabezpečil povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobkyne, tak by žalobkyni neskôr nevznikla povinnosť zaplatiť Slovenskej kancelárii plnenie titulom náhrady spôsobenej škody, čím žalobkyni jednoznačne vznikla škoda, keďže o uhradenú sumu sa znížil jej majetok. Mal teda za to, že žalovaný porušením svojej povinnosti z verejného prísľubu spôsobil žalobkyni škodu. S poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania konštatoval, že s ohľadom na deň podania žaloby (15.11.2013) ako aj skutočnosť, kedy došlo u žalobkyne ku vzniku škody konštatoval, že ku dňu podania žaloby neuplynula zákonná objektívna 3-ročná premlčacia lehota a ani subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že škoda žalobkyni reálne vznikla až dňa 11.4.2012, kedy táto uhradila Slovenskej kancelárii poisťovateľov plnenie (t.j. škoda nevznikla ku dňu dátumu dopravnej nehody, ani v rámci rokovania žalobkyne so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov). 5. Vyhovujúci výrok ohľadne uplatnenej sumy 2.000,-eur súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka si v rámci tohto konania úspešne uplatnila nárok z porušenia povinnosti žalovaného ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, preto jej podľa § 3 ods.5 uvedeného zákona vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného. S ohľadom na výšku škody spôsobenej žalobkyni ako aj na pomerne dlhý čas existencie sporu vzniknutého nekalým konaním žalovaného a taktiež s ohľadom na nepríjemnú skúsenosť žalobkyne v súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej následkov, vyhodnotil ako dôvodný nárok tohto finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,-eur. Za nedôvodnú považoval premlčaciu námietku žalovaného aj vo vzťahu k tomuto nároku, vychádzajúc zo záveru, že tento nárok vzniká podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. až v prípade úspešného uplatnenia práva na súde. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil, že premlčacia lehota ohľadom tohto nároku žalobkyne nemohla uplynúť, pretože toto právo vzniká až na základe rozhodnutia súdu. 6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal zmeniť výroky rozsudku súdu prvej inštancie okrem zamietavého výroku a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že pôvodný žalovaný (O.:XX XXX XXX) zanikol zlúčením s obchodnou spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA Auto a.s. so sídlom v Bratislave, Panonská cesta 39, IČO: XX XXX XXX, ktorá je registrovaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli : Sa, vložka č. 6024/B od 6.8.2015. Žalovaný preto navrhoval, aby súd vykonal potrebné opatrenia a v ďalšom konaní pokračoval s ním namiesto pôvodného žalovaného, keďže na neho boli prevedené všetky práva a povinnosti pôvodného žalovaného. V odvolaní ďalej uviedol, že nároky žalobkyne považuje za premlčané. Námietku premlčania pritom uplatnil už pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie o určení začiatku plynutia premlčacej lehoty. Poukázal na to, že dopravná nehoda, ktorú žalobkyňa spôsobila sa stala 8.9.2009, následne Slovenská kancelária poisťovateľov dňa 3.12.2010 vyzvala žalobkyňu na zaplatenie škody v sume 2.091,56 eur. Žalobkyňa si nesplnila túto svoju povinnosť a Slovenská kancelária poisťovateľov od nej uvedenú sumu vymáhala súdnou cestou a to návrhom zo dňa 13.7.2011. Predmetné súdne konanie bolo skončené schváleným súdnym zmierom zo dňa 6.3.2012. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka má za to, že žalobkyňa sa ako účastník dopravnej nehody dozvedela dňa 8.9.2009 o skutočnosti, že nemá uzavreté povinné zmluvné poistenie. Druhá podmienka a to vedomosť o škode a jej rozsahu bola splnená najneskôr pred žalobnou výzvou Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 3.12.2010. Žalobkyňa sa teda o tejto škode a jej rozsahu dozvedela dokonca skôr a to pri likvidácii poistnej udalosti. Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn 24C 119/2011 zo dňa 6.3.2012 iba potvrdilo žalobkyni známe skutočnosti, vyplývajúce z vyššie uvedených skutočností a malo iba deklaratórne účinky vo vzťahu k tomuto súdnemu sporu. V danom prípade tak nešlo o inú, ďalšiu škodu, ktorá by žalobkyni vznikla po zaplatení pohľadávky uplatnenej Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. S poukazom na tieto skutočnosti má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 3.12.2010 a uplynula 3.12.2012 a preto je nárok žalobkyne premlčaný. Za nedôvodný považuje rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti, v ktorej bolo žalobkyni priznané zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Má za to, že uvedený nárok nie je osobnostným právom, alebo právom majetkovým a aj toto sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote. Konštatoval, že žalobkyňa sa na súde domáhala tohto nároku z dôvodu porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že spornú kúpnu zmluvu uzavreli dňa 28.8.2009 a žalobkyňa sa svojho nároku na súde domáhala až od 15.11.2013 a z tohto dôvodu považuje tento nárok za premlčaný. Pre prípad, ak by odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou jeho námietky premlčania vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu poukázal na to, že súd prvej inštancie v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam spočívajúcim v tom, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil klamlivej obchodnej praktiky. S poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má za to, že zákonnú povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a mať pri sebe doklad o poistení mala výlučne iba žalobkyňa. Táto povinnosť nie je prevoditeľná na žalovaného. On teda nemohol právne zabezpečiť povinné zmluvné poistenie pre žalobkyňu a mohol jej iba ponúknuť možnosť sprostredkovať pre ňu uzavretie poistnej zmluvy. Skutočnosť, že v tomto prípade nedošlo napriek prebiehajúcej reklamnej kampani, nie je podľa žalovaného možné považovať za použitie klamlivej obchodnej praktiky a to s poukazom na to, že poskytnutie uvedenej služby vyžadovalo súčinnosť žalobkyne. Táto však nepreverovala ako držiteľ motorového vozidla, či toto má uzavreté povinné zmluvné poistenie. Nestotožňuje sa ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý reklamu žalovaného vyhodnotil ako verejný prísľub podľa § 850 OZ. Má za to, že z charakteru verejného prísľubu vyplýva, že jedným z jeho pojmových znakov je charakter plnenia, ktorý môže byť zaplatenie odmeny alebo poskytnutie iného plnenia. Takýmto poskytnutím iného plnenia nemôže byť uskutočnenie právneho úkonu za žalobkyňu na základe ktorého by pre žalobkyňu bola uzavretá poistná zmluva. Z toho vyvodil, že uvedená marketingová akcia nebola verejným prísľubom a žalovaná sa nemohla úspešne domáhať poskytnutia plnenia v zmysle ustanovení o verejnom prísľube od žalovaného. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za oneskorene podané a to s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu z ktorého vyplýva, že právnemu zástupcovi žalovaného bol rozsudok prvykrát doručovaný dňa 7.8.2015 a z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie toto bolo zopakované 10.8.2015. Nakoľko ani tento pokus o doručenie nebol úspešný, zásielka bola dňa 10.8.2015 uložená na pošte a v dôsledku neprevzatia v odbernej lehote bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 3.9.2015. S poukazom na znenie § 47 ods. 2 O.s.p. možno vyvodiť záver o tom, že predmetný rozsudok bol žalovanému doručený dňa 3.9.2015 a žalovaný podal svoje odvolanie v 25. deň po doručení rozsudku, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Na základe toho žiadala odvolanie žalovaného odmietnuť. K odvolacím dôvodom žalovaného uviedla, že tieto sú len opakovaním skutočností, ktoré žalovaný prezentoval aj pred súdom prvej inštancie a tento sa s nimi v dôvodoch svojho rozsudku aj vyporiadal. 8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (skr. C.s.p.).Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. S poukazom na informáciu uvedenú v odvolaní o tom, že pôvodný žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie zanikol, odvolací súd v súlade s ust. § 64 CSP vychádzajúc zo zistenia, že pôvodný žalovaný zanikol zlúčením a teda má svojho právneho nástupcu rozhodol, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom a to spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. so sídlom v Bratislave, Panonská cesta č. 39, IČO: XX XXX XXX. 11. Ďalej odvolací súd pred meritórnym prejednaním odvolania žalovaného skúmal, či sú splnené formálne podmienky odvolacieho konania a teda, či odvolanie žalovaného bolo podané včas, teda v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V súlade s tým sa vyporiadaval s otázkou, kedy došlo k účinnému doručeniu rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému. 12. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodných spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou podmienkou pre vyvodenie záveru o účinnom doručení písomnosti určenej do vlastných rúk je, že adresát sa v mieste doručenia zdržuje, hoci tento nebol doručovateľom zastihnutý. Z obsahu poštovej doručenky (čl. 473) odvolací súd zistil, že právnemu zástupcovi žalovaného Mgr. Mariánovi Balážovi bola poštová zásielka s rozsudkom doručovaná tak, že prvý a to neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 7.8.2015 a opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 10.8.2015. Keďže ani tento pokus nebol úspešný, bola zásielka uložená poštovým doručovateľom na pošte dňa 10.8.2015 a adresát si zásielku v úložnej lehote neprevzal a preto bola táto vrátená súdu prvej inštancie dňa 3.9.2015. 14. Právny zástupca žalovaného sa v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.9.2016 vyjadril, že v čase doručovania tejto poštovej zásielky sa nenachádzal na adrese v Bratislave, Tešedíkova č. 59 a to z toho dôvodu, že spolu s rodinou sa v čase od 30.7.2015 do 10.8.2015 zúčastnil zahraničného zájazdu, organizovaného cestovnou kanceláriou. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil fotokópiu zmluvy o obstaraní zájazdu/faktúry č. XXXXXXX z obsahu ktorého vyplývajú skutočnosti uvedené žalovaným. K otázke doručovania podala informáciu aj Slovenská pošta a.s. svojím prípisom zo dňa 10.11.2015, v ktorom totožne uviedla sled udalosti pri doručovaní uvedenej poštovej zásielky a v závere uviedla, že s poukazom na to, že adresát máva väčšie množstvo zásielok na doručovanie, poštová doručovateľka pripustila možnosť, že z nepozornosti nezanechala adresátovi tlačivá „výzvu“ a „oznámenie o uložení zásielky“. 15. S poukazom na tieto zistenia dospel odvolací súd k záveru, že takto popísané doručovanie zásielky zástupcovi žalovaného nemožno považovať za účinné predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že tento sa v čase pokusov o doručenie zásielok nezdržiaval na adrese, na ktorú bola zásielka doručovaná z dôvodu pobytu na zahraničnom zájazde. Za takejto situácie nemožno vyvodiť záver o tom, aby došlo k účinnému doručeniu tejto zásielky. Súd prvej inštancie vykonal opätovné doručenie rozsudku tomuto adresátovi a tento zásielku prevzal dňa 11.9.2015 a túto potvrdil svojím podpisom na poštovej doručenke. Za účinné doručenie rozsudku teda odvolací súd považuje dátum 11.9.2015 a s poukazom na to, že odvolanie bolo podané na pošte dňa 28.9.2015, toto bolo podané včas. 16. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo okrem zamietavého výroku, postupom podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, zodpovedajúce úprave § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať: 19. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v ktorej tento namieta nesprávne závery súdu prvej inštancie v otázke dôvodnosti ním vznesenej námietky premlčania. 20. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúca všeobecná úprava § 101 Obč. zákonníka. Podľa tohto ustanovenia pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. V tomto ustanovení je teda objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je aktio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Právo na náhradu škody možno uplatniť na súde po prvykrát, pokiaľ sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré sú vyplývajúc z ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a/existencia škody, b/porušenie právnej povinnosti, c/príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/zavinenie. 21. Pod pojmom škody je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Pod skutočnou škodou je treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného. 22. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že za škodu v prípade žalobkyne v prejednávanej veci možno považovať zmenšenie jej majetku potom, čo táto uhradila Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu, ktorú táto uhradila za poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode zavinenej žalobkyňou. Až tento moment teda možno považovať za moment vzniku škody v prípade žalobkyne a teda iba nasledujúcim dňom po tejto úhrade začala plynúť žalobkyni premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Iba od tohto dátumu teda možno posudzovať začiatok plynutia premlčacej lehoty upravenej v § 106 ods. 1 a 2 Obč.zákonníka. Ani jedna z týchto lehôt teda zjavne nemohla začať plynúť skôr, ako žalobkyni vznikla škoda. Súd prvej inštancie teda správne ustálil vznik škody ku dňu 11.4.2012 a nasledujúcim dňom začala plynúť žalobkyni premlčacia lehota, v tomto prípade tak objektívna ako aj subjektívna. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 15.11.2013, je zrejmé, že bola podaná tak v rámci subjektívnej, ako aj v rámci objektívnej premlčacej lehoty. 23. Rovnako nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného ohľadne nesprávneho posúdenia otázky premlčania nároku na finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie správne v tomto smere poukázal na znenie § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré spotrebiteľovi priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie od zodpovedného subjektu za predpokladu, že spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. 24. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažnosti orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušovaní zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 25. Podľa ods. 3 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 26. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že úspešnému uplatneniu práva na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona predchádza úspešné uplatnenie porušenia niektorého z práv spotrebiteľa uvedených ustanovení § 3 citovaného zákona. Pre začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie teda je rozhodujúci záver o úspešnom uplatnení niektorého z práv spotrebiteľa. Za rozhodujúci moment v tomto smere teda nemožno považovať samotné uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to tvrdí žalovaný v svojej odvolacej námietke. Aj túto otázku súd prvej inštancie posúdil správne a aj vyvodil správny záver o tom, že aj tento nárok žalobkyňou bol uplatnený včas. 27. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, ktorý z postupu žalovaného pri realizácii svojej marketingovej kampane, pokiaľ tento postup vyhodnotil ako verejný prísľub podľa ust. § 850 Obč. zákonníka. Podľa tohto ustanovenia verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzenému počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. 28. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že verejný prísľub je neadresný právny úkon, ktorým sa vyhlasovateľ verejne zaväzuje, že určitému počtu záujemcov ak splnia podmienky verejného prísľubu: a. zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie. Z toho zároveň vyplýva, že medzi vyhlasovateľom a konkrétnou osobou vzniká záväzkový vzťah splnením podmienok vyhlasovateľa, ktoré sa dostalo do dispozície vyhlasovateľa. Podstatnými náležitosťami verejného prísľubu je aj určitosť podmienok plnenia a určitosť predmetu plnenia. Verejný prísľub je teda potrebné hodnotiť ako jednostranný prejav (úkon), pričom právo na plnenie pri splnení podmienok prísľubu nevyžaduje samotný prejav osoby, ktorá podmienky prísľubu splnila, ale rozhodné je iba splnenie stanovených podmienok. 29. Z obsahu internetovej inzercie zverejnenej žalovaným jasne vyplýva, že tento konkretizoval svoj verejný prísľub všetkým osobám, ktoré u neho zakúpia motorové vozidlo v cene nad 2.000,-eur, že dostanú povinné zmluvné poistenie zadarmo, čo bolo konkretizované vetou „rovno tak od nás odídete s poisteným autom a nebudete riskovať prípadné sankcie...“. Z tejto inzercie je teda zrejmé, že žalovaný zjavne ponúkal plnenie spočívajúce v uzavretí zákonného poistenia motorového vozidla a to zadarmo. 30. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za správny aj v jeho vyhovujúcom výroku, ktorým žalobkyni priznal finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-eur. Žalovaný tak počas konania pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolaní neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by vylučovali možnosť posudzovať jeho internetovú inzerciu za verejný prísľub podľa § 850 Obč. zákonníka. Jeho ponuka v inzercii je totiž kombináciou verejného prísľubu na jednak poskytnutie určitého plnenia a taktiež aj zaplatenia odmeny za zákonné zmluvné poistenie. 31. Na základe toho odvolací súd napadnuté výroku rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 380 ods. 1 C.s.p. 32. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho konania a o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).