Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214202170 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214202170.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Bratislava, Ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, proti žalovanému C.. H. E., U.. X. X. XXXX, L., H. X, o zaplatenie 48,99 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 41C/504/2015-90 z 11. 11. 2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 48,99 eur a nahradiť trovy konania 16,50 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalovaný sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie, že Stredisko cenných papierov SR, a.s. je zo zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov - § 56, povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle § 57 zák. č. 600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Právny vzťah medzi žalovaným a Strediskom cenných papierov (ďalej len SCP) vznikol v zmysle § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle § 57 zák. č. 600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. Na základe uvedeného bol zo zákona 25.41993 Strediskom cenných papierov SR, a s. zriadený účet majiteľa cenných papierov č. ú. XXXXXXXXXXXX vedený na meno H. E., A..Č.., na základe evidencie cenných papierov. V súčasnosti (aj v roku 2009 a 2010) žalobca eviduje (evidoval) zaknihované cenné papiere žalobcu, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 99 a § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spätný výpis z účtu k 1. 1. 2009 a k 1. 1. 2010 je dôkazom existencie právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom v r. 2009 a 2010. Z uvedených dokladov mal za zrejmé, že v predmetnom roku žalobca evidoval na účte žalovaného cenné papiere. V čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma uzavretia zmluvy a zmluvný vzťah podľa žalobcu a tiež podľa názoru súdu vznikol priamo zo zákona na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov. K dôvodom poplatku za vedenie účtu žalobca uviedol, že činnosti CDCP uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu (§ 99 ods. 8 ZoCP). Činnosti CDCP sú definované v § 99 ods. 3 a 4 ZoCP. Poskytnutie služby „vedenie účtu majiteľa cenných papierov“ za rok 2009 bolo žalovanému vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenej na službu CD-55 - vedenie účtu majiteľa cenných papierov za r. 2009, ktorá sa stala splatnou 15.2.2010, v sume 1.000,- Sk (33,19 eur). Zo špecifikácie predloženej žalobcom mu vyplynulo, že výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov (súčet súčinov menovitá hodnota x počet kusov cenných papierov pre každú emisiu) evidovaných na účet majiteľa v rozhodnom období. Pri stanovení výšky objemu cenných papierov Centrálny depozitár cenných papierov vychádza z menovitej hodnoty cenných papierov a počtu cenných papierov. Poskytnutie služby „vedenie účtu majiteľa cenných papierov“ za r. 2010 bolo žalovanému vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenej na službu CD-55 vedenie účtu majiteľa cenných papierov za r. 2010, ktorá sa stala splatnou 28. 2. 2011. Z výpisu z účtu majiteľa č. XXXXXXXXXXXX ku spätnému dátumu mu vyplynulo, že žalovaný bol majiteľom 15-tich cenných papierov: cenný papier č. M., B.: V., dátum vydania emisie: 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota: 1.000.0 SKK, meno emitenta: BAZ Bratislava a.s., množstvo cenných papierov: 32, cenný papier č. 2, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota 1.000.0 SKK, meno emitenta: OTF, a.s. Nižná, množstvo cenných papierov: 52, cenný papier č. 3, ISIN: V. XXXXXXXXXX, dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota 1000.0 SKK, meno emitenta: Mlyn Košice, a.s., množstvo cenných papierov: 65, cenný papier č. 4, B.: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota 1000.0 SKK, meno emitenta: Nitrafrost a.s., množstvo cenných papierov: 115, cenný papier č. 5, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1000,0 SKK, meno emitenta: TIPLEX, a.s., Kráľová Lehota, množstvo cenných papierov: 37, cenný papier č. 6, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: PREGLEJKA, a.s. Žarnovica, množstvo cenných papierov: 77, cenný papier č. 7, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: Technická guma a.s. Hnúšťa, množstvo cenných papierov: 100, cenný papier č. 8, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: DREVOINDUSTRIA a.s. Dolné Rudiny 3, Žilina, množstvo cenných papierov: 100, Cenný papier č. 9, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: TATRA nábytok, a.s. Pravenec, množstvo cenných papierov: 120, Cenný papier č. 10, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: SEVEROSLOVENSKÉ TEHELNE akciová spoločnosť Bytčická 89, Žilina, množstvo cenných papierov: 53, Cenný papier č. 11, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: EUROCAMP FICC, a. s. Tatranská Lomnica, množstvo cenných papierov: 40, Cenný papier č. 12, ISIN: V., dátum vydania emisie 29.3.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie 1.000,0 SKK, meno emitenta: Košická mliekareň a.s., Lubina č. l, Košice, množstvo cenných papierov: 38, Cenný papier č.13, ISIN: XXXXXXXXXX, dátum vydania emisie 30.9.1993, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie: 1.000,0 SKK, meno emitenta: CREDIT - FOND investičný Fond a.s., Bratislava, množstvo cenných papierov: 45, Cenný papier č. 14, ISIN: E., dátum vydania emisie 6.6.2001, akcia kmeňová -akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie 1.000,- SKK, meno emitenta: Prvá strategická, a.s., množstvo cenných papierov: 50, Cenný papier č. 15, ISIN: E., dátum vydania emisie 6.6.2001, akcia kmeňová - akcia na doručiteľa, menovitá hodnota akcie 1.000,0 SKK, meno emitenta: Druhá strategická, a.s., množstvo cenných papierov: 14. Vychádzajúc z § 488, § 489 Obč. zák., § 99 ods. 3 písm. b), ods. 8, § 164a ods. 3, ods. 4 a 5 veta druhá ZoCP účinný k 30. 11. 2015, § 103 ods. 2 písm. b), ods. 6 a § 105 ods. 5 ZoCP, § 261 ods. 1, 2, 6 a 7 Obch. zák., § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. (ich znenie citoval), urobil záver, že uplatnený nárok je dôvodný. Vychádzal zo skutočnosti, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah podľa § 489 Obč. zák. na základe inej skutočnosti uvedenej v zákone, ktorou je zriadenie účtu majiteľa cenných papierov v prospech žalovaného na základe § 164a ods. ZoCP. Zriadenie účtu majiteľa cenných papierov nemal za sporné a bolo mu preukázané výpisom zo systému preukazujúceho zriadenie účtu majiteľa. Taktiež výpisom z účtu mal preukázané, že žalovaný bol v r. 2009 a v r. 2010 majiteľom cenných papierov. Práva a povinnosti účastníkov vyplývali priamo zo zákona a tiež na základe odkazu v § 103 ods. 6 ZoCP boli záväzne vymedzené tiež prevádzkovým poriadkom žalobcu. Tento v časti I. článku 16 bod 16.1 stanovoval všeobecnú odplatnosť žalobcom poskytovaných služieb (pokiaľ zákon alebo osobitný predpis neustanovoval inak), pričom čo do výšky odplaty odkazoval na Cenník služieb. Konštatoval, že i predchádzajúca právna úprava (zák. č. 600/1992 Zb.), tak aj § 105 ZoCP vedenie účtu majiteľa cenných papierov považuje sa službu odplatnú, že žalobca bol preto povinný za službu vedenia účtu majiteľa cenných papierov zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške vyplývajúcej z cenníka služieb žalobcu. Poukázal na to, že čo sa týka ceny služby, i keď cena za službu vedenia majiteľa účtu cenných papierov nebola medzi účastníkmi výslovne dohodnutá, úprava v prevádzkovom poriadku žalobcu v spojení s cenníkom služieb, na ktorý prevádzkový poriadok odkazuje, podľa názoru súdu je dostatočný spôsob určenia ceny v zmysle zákona o cenách. Žalobca cenu služieb žalovanému vyfakturoval, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 15.2.2010, v sume 1.000,- Sk (33,19 eur) a faktúrou č. 1000001471, splatnou 28.2.2011, v sume 475,99 Sk (15,80 eur). Výpočet špecifikoval nasledovne: výška poplatku za vedenie účtu bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov (súčet súčinov menovitá hodnota x počet kusov cenných papierov pre každú emisiu) evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Pri stanovení výšky objemu cenných papierov CDCP vychádza z menovitej hodnoty cenných papierov a počtu cenných papierov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že v r. 2009 a 2010 žalobca viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov v zmysle § 105 ZoCP a na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 99 ZoCP a splnil svoju zákonnú povinnosť, na druhej strane žalovaný nezaplatil žalobcovi odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov a faktúry v lehote splatnosti neuhradil, súdu neostávalo nič iné, ako zaviazať žalovaného k zaplateniu 48,99 eur na istine tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v sume 16,50 eur, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu. 3. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku odvolanie. 4. Tvrdil, že predmetné rozhodnutie je v rozpore s § 173 písm. b) ods. 1 a § 173 ods. 1 zákona o cenných papieroch, nakoľko právny nárok na bezplatné vedenie účtu v Centrálnom depozitári zostal zachovaný. Poukázal na históriu vzniku depozitára cenných papierov, na § 58 ods. 1 zák. č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch, že Stredisko cenných papierov malo povinnosť zriadiť účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov. Zdôraznil, že v danom prípade neprejavil vôľu smerujúcu k zriadeniu účtu v depozitári cenných papierov, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu, teda aj povinnosti platiť odmenu za vedenie účtu, že rovnako neuzavrel ani zmluvu o zriadení a vedení účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov, nakoľko účet mu bol zriadený zo zákona, a to bezplatne. Citujúc znenie § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. poukázal na to, že predpokladom pre záväznosť prevádzkového poriadku žalobcu pre majiteľa účtu je zriadenie účtu majiteľa podľa § 105 a §164 zákona o cenných papieroch, že v danom prípade bol účet zriadený podľa § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Z.z. o cenných papieroch a to bezplatne, že preto sa pre majiteľa účtu cenných papierov prevádzkový poriadok nestal záväzným. Mal za to, že nárok na bezplatné vedenie účtu majiteľa cenných papierov zostal vzhľadom na cit. ust. zákona cenných papierov zachovaný. Ďalej tvrdil, že postup žalobcu pri stanovení ceny bol v rozpore s § 1 ods. 3, § 12 ods. 2, § 4a, § 20 ods. 1 zákona o cenách. Citujúc znenie § 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách poukázal na to, že zákon sa nevzťahuje na cenné papiere, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na platby spojené s vedením účtov o cenných papieroch sa zákon o cenách nevzťahuje. Tvrdil, že určenie cien je upravené v § 6 zákona o cenách (jeho znenie citoval). Citujúc znenie § 4a , § 12 zákona o cenách, tvrdil, že centrálny depozitár nie je oprávnený určovať ceny podľa zákona o cenách, že stanovil odmenu jednostranne bez toho, aby s depozitárom uzavrel zmluvu o podmienkach vedenia účtu cenných papierov a stanovil neprimeranú odmenu, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk. Poukázal na skutočnosť, že odmenu za vedenie účtu žalobca spája menovitou hodnotou akcií, že aký má však vplyv menovitá hodnota akcií na výšku oprávnených ekonomických nákladov. Tvrdil, že určenie výšky odmeny za vedenie účtu majiteľa cenných papierov je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vyžaduje pri výkone práv § 3 ods. 1 Obč. zák. a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch. Poukázal na to, že súd sa s jeho tvrdením obsiahnutým v podaní z 20. 12. 2014, že odmena za vedenie účtov majiteľov cenných papierov, ako aj výška odmeny za vedenie účtov, je v rozpore s dobrými mravmi, nezaoberal. Zdôraznil, že povinnosť platiť odmenu za vedenie účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov nemá zmluvný charakter, že preto centrálny depozitár by mohol vyberať „odmenu“ len ako poplatok stanovený zákonom. Ďalej tvrdil, že pohľadávka priznaná súdom bola premlčaná. Poukázal na to, že súd v rozsudku konštatoval, citujúc znenie § 105 ods. 5 zákona o cenných papieroch, že právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľ zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom, že napriek tomuto právnemu záveru, súd uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah podľa § 489 Obč. zák., že na jednej strane uvádza, že právne vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom a na druhej strane aplikuje Obč. zák., že ak teda aplikuje ust. Obč. zák., musí dôjsť k záveru, že pohľadávka priznaná súdom v napadnutom rozsudku bola premlčaná, že predmetný zmluvný vzťah podľa názoru súdu vznikol v r. 2009 a 2010. Poukázal na to, že nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva (záväzkový vzťah) je zmluvou typovou a vedený účet neslúžil na podnikanie, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy, by nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Obč. zák., vzhľadom na to, že medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, ide o typický občianskoprávny vzťah. Poukázal na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade, tak ako tvrdí žalobca, dlh vznikol v r. 2009 a v r. 2010 a žaloba bola podaná až 28. 1. 2004, preto mal za to, že dlh je premlčaný. Ďalej tvrdil, že postup súdu je v rozpore s § 52 ods. 2 Obč. zák., § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tvrdil, že konaním žalobcu sú naplnené klamlivé obchodné praktiky, že za nekalú praktiku považuje a spočíva v tom, že žalobca nepravdivými tvrdeniami v masovo oznamovacích prostriedkov vyzýva majiteľov účtov cenných papierov, aby previedli akcie na Fond národného majetku s tým, že ak akcie neprevedú, budú platiť poplatky za vedenie účtov, že táto nekalá praktika je popísaná v bode 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005. Ďalej tvrdil, že tzv. „záväzkový vzťah“, ktorý podľa názoru súdu vznikol na základe inej skutočnosti, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, kde spotrebiteľ predtým, ako mu štát vytvoril účet majiteľa cenných papierov „grátis“, nemohol počítať s tým, že vedenie účtu bude spoplatnené. Ďalej uviedol, že nekalá praktika následne spočíva aj v tom, že žalobca nepravdivými tvrdeniami v masovo oznamovacích prostriedkoch vyzýva majiteľov účtov cenných papierov, aby previedli akcie na Fond národného majetku z dôvodu, že ak sa akcie neprevedú, budú platiť za vedenie účtov. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a závermi, ku ktorým dospel súd. 6. Citujúc znenie § 99 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonoch v znení neskorších predpisov, uviedol, že eviduje zaknihované cenné papiere a uvedenú činnosť v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP vykonáva za odplatu. Vzhľadom na uvedené, v predmetných rokoch viedol žalovanému účet, na ktorom evidoval cenné papiere a z toho dôvodu fakturoval žalovanému poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Cena služby CD-55 bola vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších dodatkov (ďalej len „cenník") v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi za príslušný rok. Cenník je schvaľovaný Dozornou radou žalobcu v zmysle Prevádzkového poriadku, ktorý je podľa § 103 ZoCP schvaľovaný Národnou bankou Slovenska. Mal za jednoznačné, že ZoCP v predmetnom období upravoval a naďalej upravuje tvorbu cenníka za poskytovanie služieb CDCP, a to najmä konštituovaním spôsobu tvorby Prevádzkového poriadku. Citujúc znenie § 103 ods. 6 ZoCP (Prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a 164), poukázal na to, že výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období, že úlohou CDCP nie je skúmať ich trhovú hodnotu, že zo žiadneho predpisu táto povinnosť mu nevyplýva. Dodal, že to, či a aké cenné papiere na účte majiteľov CDCP registruje, je výhradne na obchodnom rozhodnutí klientov, že CDCP nie je výhradný poskytovateľ tejto služby, v prípade ak klient uváži, že iný subjekt mu túto službu poskytne za výhodnejších podmienok, môže tak kedykoľvek učiniť. Mal za nesporné, že žalovaný sa stal majiteľom cenných papierov na základe privatizácie, na základe čoho vznikla v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) v spojení s § 57 a § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch žalobcovi povinnosť zriadiť žalovanému účet majiteľa cenných papierov, ktorú si 25.4.1993 splnil. Následne na základe novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriadil v zmysle § 164a ods. 4 zákona o cenných papieroch žalovanému účet majiteľa cenných papierov podľa § 105 zákona o cenných papieroch. Zdôraznil, že účet majiteľa cenných papierov upravuje výlučne § 105 zákona o cenných papieroch, ktorý v bode 5 ustanovuje, že právne vzťahy týkajúce sa účtu majiteľa cenných papierov sa spravujú zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Taktiež z ďalších ustanovení zákona o cenných papieroch vyplýva použitie Obchodného zákonníka (zmluva o kúpe cenných papierov, mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov, zmluva o sprostredkovaní kúpy alebo predaja cenných papierov, odplatná zmluva o pôžičke cenného papiera, zmluva o správe cenných papierov). Poukázal na to, že zákon o cenných papieroch nerozlišuje medzi subjektmi, ktoré sú v právnom vzťahu so žalobcom a teda je jedno, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, pričom vždy sa na tieto ich právne vzťahy v zmysle § 105 ods. 5 zákona o cenných papierov v spojení s § 4 Obch. zák. použije režim Obch. zák., ak niektoré práva a povinnosti vyplývajúce z ich právneho vzťahu nie sú zákonom o cenných papieroch upravené. Uviedol, že aj úprava vzťahov podľa § 261 ods. 6 pís. c) Obch. zák. upravujúca odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov ustanovuje, bez ohľadu na druh subjektov vzťahy ako obchodnoprávne. Mal za zrejmé, že zámerom zákonodarcu je vzťahy týkajúce sa cenných papierov definovať výlučne ako obchodnoprávne. Táto skutočnosť totiž vyplýva z povahy cenných papierov. Citujúc znenie § 2 ods. 1 zákona o cenných papieroch poukázal na to, že z uvedenej definície vyplýva, že s cennými papiermi sú spojené práva, pričom s takýmto právami sú aj práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku v zmysle § 155 až 159 Obch. zák., pričom nepripadá do úvahy, aby mal akcionár ako spoločník postavenie spotrebiteľa, keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní spoločnosti, čo samo o sebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Dodal, že vlastníctvo k cenných papierom možno nadobudnúť, či už v rámci podnikateľskej činnosť, ale aj mimo nej, že zákon v uvedenom ust. nerozlišuje majiteľov účtov v závislosti od výkonu podnikateľskej činnosti a priznáva použitie Obch. zák. aj v prípade majiteľov účtu - fyzických osôb - nepodnikateľov, že rozhodujúcim subjektom obchodnoprávnych vzťahov je podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zák., pričom § 4 pripúšťa rozšírenie pôsobnosti Obch. zák. aj na iné osoby ako sú podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zák. Ďalej uviedol, že podľa § 4 Obch. zák. osobnú pôsobnosť Obch. zák. rozšíril aj zákon o cenných papieroch v § 105 ods. 5 (jeho znenie citoval) ,že z uvedeného ust. zákona o cenných papieroch vyplynulo rozšírenie osobnej pôsobnosti Obch. zák. aj na iné osoby, ktoré nie sú podnikatelia presne tak, ako to predpokladá § 4 Obch. zák., že analogicky to vyplýva aj z § 103 ods. 6 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého je prevádzkový poriadok záväzný rovnako pre centrálneho depozitára, členov, obchodníka s cennými papiermi, ako aj právnické a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105, teda bez rozdielu, či fyzická osoba je podnikateľ alebo nie. Rovnako v zmysle právnej úpravy účinnej v čase zriadenia účtu žalovaného sa právny vzťah v súvislosti s vedením účtu výslovne spravoval ust. zákona č. 600/1992 Zb. a Obch. zák. Tento právny vzťah sa po zmene právnej úpravy ďalej spravuje ust. ZoCP v zmysle § 161 ZoCP, pričom vznik právneho vzťahu, ako aj nároky z neho vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti ZoCP sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak ZoCP neustanovuje inak. Podľa § 105 ods. 5 ZoCP sa vzťah medzi členom CDCP a majiteľom účtu výslovne spravuje ZoCP a Obchodným zákonníkom. Uvedené ustanovenie rovnako určuje Obchodný zákonník ako rozhodný predpis pre úpravu vzťahov medzi CDCP a členmi. Napriek absencii výslovného zákonného určenia rozhodného predpisu, ktorým sa spravujú vzťahy súvisiace s vedením účtu majiteľa medzi CDCP a klientmi, mal za to, že tieto právne vzťahy sa spravujú ZoCP a v neupravených otázkach Obch. zák. V oboch prípadoch, kedy je účet majiteľa cenných papierov vedený, či už v CDCP alebo u člena ide o právny vzťah - vedenie účtu majiteľa v súlade s § 105 ZoCP. Mal za zrejmé, že v oboch prípadoch ide o rovnaký právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. toho istého zákona, a teda ZoCP a Obch. zák. Tvrdil, že § 104 ods. 1 ZoCP vymedzuje , kto môže byť členom centrálneho depozitára, že medzi tieto subjekty patrí aj inv. centrálny depozitár, že účet majiteľa cenných papierov, ktorý je predmetom sporu, je služba, ktorú poskytujú okrem neho aj iné právnické osoby, najmä banky a obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú zároveň zo zákona členmi žalobcu. Táto služba je upravená výlučne v § 105 ZoCP, na základe ktorého túto službu od účinnosti zákona poskytuje aj žalobca. Zastával názor, že ak mu z tohto ust. vyplýva povinnosť viesť účty majiteľov CP, že prináležia mu aj práva v ňom obsiahnuté rovnako ako ostatným subjektom poskytujúcim túto službu, že nemožno totiž rovnaký právny vzťah pri rovnakom druhu subjektov posudzovať raz podľa Obch.zák., inokedy podľa Obč.zák., nakoľko by bol pri domáhaní sa svojich práv, oproti iným poskytovateľom tejto služby diskriminovaný a došlo by k porušeniu jednej zo základných zásad právneho štátu rovnosti pred zákonom. V tejto súvislosti zároveň poukázal na kľúčový fakt vzťahu medzi ním a žalovaným, že tento vzťah nevznikol na základe zmluvy, a teda nemožno naň uplatňovať ust. zákonov týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, keďže medzi žalobcom a žalovaným neprišlo k uzavretiu zmluvy v zmysle § 43 Obč.zák., ale tento právny vzťah vznikol priamo zo zákona o cenných papieroch, pričom samotný zákon, ktorý bol dôvodom vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ustanovoval použitie Obch zák. na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku. Mal za to, že súd sa pri hodnotení dôkazov dôsledne riadil § 132 O.s.p. a preto záverom zdôraznil správnosť a spravodlivosť rozhodnutia prvostupňového súdu a navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok podľa § § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8. Žalovaný v odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzal pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal. 9. Žalovaný v odvolaní, aj keď ho výslovne neuviedol, uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), t.j., že súd vec nesprávne právne posúdil (od 1. 7. 2016 upravený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn., vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu. 12. Výhrady žalovaného, že predmetné rozhodnutie je v rozpore s § 173p ods. 1 zákona o cenných papieroch a § 173r ods. 1 zákona o cenných papieroch sú neopodstatnené. 13. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie. 14. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že žalovaný sa stal majiteľom cenných papierov na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe privatizácie sa stal majiteľom investičných kupónov (§ 22 cit. zák.). 15. Investičný kupón (ďalej len „kupón“) na účely tohto zákona je cenný papier, na meno, ktorý oprávňuje na kúpu akcií určených na predaj za kupóny. Kupón je neprevoditeľný a práva s ním spojené prechádzajú iba na dediča. 16. Na základe § 56 ods. 1 v spojení s § 57 a § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch Stredisku cenných papierov vznikla povinnosť zriadiť žalovanému účet majiteľa cenných papierov. 17. Podľa § 57 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch evidenciu zaknihovaných cenných papieroch vedie stredisko na účtoch majiteľov cenných papierov a v registri emitentov cenných papierov (ďalej len register). 18. Podľa § 58 ods. 1 stredisko zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaktivovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov. 19. Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bol zriadený účet majiteľa cenných papierov 25. 4. 1993. 20. Novelou zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 105 a § 164a zákona o cenných papieroch bol zriadený žalovanému účet majiteľa cenných papierov. 21. Podľa § 164a ods. 3, 4 a 5 veta druhá zákona o cenných papieroch sa účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov považuje za evidenciu podľa § 99 ods. 3, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Po presunutí cenných papierov z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa zriadeného podľa doterajších predpisov zanikol. 22. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu, že účet majiteľa cenných papierov upravuje výlučne § 105 zákona o cenných papieroch, ktorý v bode 5 ustanovuje, že právne vzťahy týkajúce sa účtu majiteľa cenných papierov sa spravujú zákonom o cenných papieroch a Obch. zák.., že zákon v uvedenom ust. nerozlišuje medzi majiteľom účtov v závislosti od výkonu podnikateľskej činnosti a priznáva použitie Obch. zák. i v prípade majiteľov účtov - fyzických osôb - nepodnikateľov, že v čase zriadenia účtu žalovaného sa právny vzťah v súvislosti s vedením účtu výslovne spravoval ust. zák. č. 600/1992 Zb. a Obch. zák., pričom vznik právnych vzťahov a nároky z neho vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak zákon o cenných papieroch neustanovuje inak. 23. Rovnako odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu vyjadrenou vo vyjadrení k odvolaniu, že účet majiteľa cenných papierov, ktorý je predmetom sporu je služba, ktorú poskytujú okrem žalobcu aj iné právnické osoby, najmä banky a obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú zároveň zo zákona aj členmi žalobcu, že táto služba je upravená výlučne v § 105 zákona o cenných papieroch, na základe ktorého túto službu od účinnosti zákona poskytuje aj žalobca, že z tohto ust. vyplýva žalobcovi povinnosť viesť účty majiteľov cenných papierov a že žalobcovi prináležia aj práva v ňom obsiahnuté, že v prejednávanom spore je potrebné aplikovať zákon o cenných papieroch a Obchodný zákonník, že ide o spoplatnenú službu. 24. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného , ohľadom ochrany práv spotrebiteľa a vznesenú námietku premlčania, je potrebné uviesť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol na základe zmluvy, že sa na prejednávanú vec nevzťahuje úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv, že vzťah medzi stranami sporu vznikol a vyplýva priamo zo zákona o cenných papieroch, ktorý je potrebný aplikovať a ust. Obch. zák. 25. K námietke premlčania nároku žalobcu, je potrebné uviesť, že nárok žalobcu nie je premlčaný. V prejednávanej veci nemožno aplikovať § 100 ods. 1 Obč. zák., ale § 397 Obch. zák ., v ktorom je uvedená 4 ročná premlčacia doba . So zreteľom na splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX - 15. 2. 2010 na 33,19 eur a faktúry č. XXXXXXXXXX - 28. 2. 2011 na 10,00 eur a na dátum podanej žaloby na súde 28. 1. 2014, neuplynula štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu. 26. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. 28. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli. 29. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).