Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/265/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215206971 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215206971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa N. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v Š. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Idanskej č. 17 v Košiciach, proti manželke D. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v Š.J. Č.. XXX, toho času bývajúcej v Y. na ulici N. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Bajzovej č. 2 v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej T. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 110/2015 - 236 zo dňa 11.11.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P 110/2015-279 zo dňa 6.9.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľa s manželkou navrhovateľa rozviedol. Na čas po rozvode mal. T. C. zveril do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. T. 200 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré zaviazal navrhovateľa platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred manželke navrhovateľa. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Dopĺňacím rozsudkom styk navrhovateľa s mal. T. neupravil. 3. Proti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú T., dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nesprávne rozhodol najmä tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné tým, že súd prvej inštancie mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, ktorý dôsledok sa prejavil vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a a § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vyjadril názor, že vzhľadom k jeho majetkovým a zárobkovým pomerom v žalovanom období a ani do budúcna nemá možnosť platiť výživné na maloletú dcéru T. v rozsahu určenom súdom prvej inštancie a má za to, že súd nezohľadnil dostatočne, resp. vôbec jeho súčasné majetkové a príjmové pomery, zdravotný stav preukázaný listinnými dôkazmi predloženými súdu a vôbec nezohľadnil jeho nevyhnutné platobné povinnosti na hypotekárny úver čerpaný na dobu splácania 19 rokov spolu s manželkou ako spoludlžníkom, ktorý v podstatnej miere nepokrýva, ako opak tvrdí súd prvej inštancie, rekonštrukciu jeho rodinného domu, ale naopak, v podstatnej miere pokrýva doterajšie úvery manželky a jeho úvery postupne sa navyšujú od roku 1986 až do čerpania tohto úveru, ktoré prostriedky boli všetky použité takmer výlučne na spotrebu spoločnej domácnosti a vôbec nezohľadnili jeho reálne zárobkové možnosti, k čomu vôbec nevykonal dokazovanie potrebné na náležité zistenie skutkového stavu veci a osvojil si len tvrdenia manželky v jej písomných podaniach a ústnych vyjadreniach pred súdom bez ich akejkoľvek verifikácie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného je tak, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku, v podstate založené na tom závere súdu, že súd neprihliadol na pôžičku (správne hypotekárny úver), ktorý spláca po 545 € mesačne, a to s ničím v konaní nepodloženého dôvodu, že prostriedky z hypotekárneho úveru sa údajne použili v podstatnej miere na zvýšenie hodnoty jeho rodinného domu, a podľa bezprecedentného názoru súdu prvej inštancie v prípade neschopnosti platenia hypotekárneho úveru zabezpečiť menej nákladné bývanie v lacnejšej nehnuteľnosti. Takýto záver súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a vôbec nie je zrejmá úvaha súdu, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že hypotekárny úver zadovážený rodičmi dieťaťa sa použil v podstatnej miere na zvýšenie hodnoty jeho nehnuteľnosti a že má odpredať rodičovskú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, v akej miere sa prostriedky z hypotekárneho úveru účastníkov konania poskytnutého vo výške 95.000 € od Prima Banka Slovensko, a.s. použili údajne v podstatnej miere na zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve (tvrdenie matky) zapísanej na LV č. XX v katastrálnom území Š. ako rodinný dom č. súpis. 128 postavený na pozemku parc. rek. CKN č. XXX o výmere 317 m2 zastavené plochy a nádvoria v súčasnej zostatkovej hodnote 90.000 €, ktorý má byť splácaný v splátkach po 540 € mesačne, a ktorý je splácaný výlučne ním a v akej miere sa použili na krytie predchádzajúcich úverov rodičov použitých na osobnú spotrebu (jeho tvrdenie). Výška hypotekárneho úveru od Prima Banka Slovensko, a.s. na základe Zmluvy o úvere z 3.3.2014 vo výške 95.000 € nie je premrštená vzhľadom ku skutočnosti, že týmto úverom boli splatené predchádzajúce úvery rodičov od SLSP, a.s. v konečnej sume zostatku 74.947,82 € a v sume zostatku 1.723,22 €, pričom z tohto úveru reálne obdržali sumu 18.328,96 €, tiež v prevažnej miere použitú na osobné potreby rodiny vrátane sumy 4.000 € vloženej na depozitný účet v prospech maloletej T.. Splátky hypotéky sú primerané výške a dobe splácania úveru 19 rokov vzhľadom k veku rodičov. Z tejto hypotéky boli teda uhradené zostatky predchádzajúcich úverov od SLSP, a.s. v sume 74.947,82 € a v sume 1.723,22 €. Z predchádzajúceho úveru (pôvodne v sume 73.000 €) spolu s manželkou od SLSP, a.s. boli uhradené dlhy ako predchádzajúce úvery rodičov u SLSP, a.s. z roku 2011 v sume 46.000 €, z roku 2012 v sume 3.000 €, z roku 2011 v sume 4.500 € a úver manželky z roku 2011 v sume 14.000 €. Z predchádzajúceho úveru v sume 23.235 € rodičov od SLSP, a.s. bol uhradený predchádzajúci úver z 20.7.2004 v sume 100.000,-Sk a iné spoločné úvery oboch rodičov, ako aj kreditná karta manželky v sume 1.750 € a úver manželky v sume 5.200 € a úver manželky 6.196 €. Z predchádzajúceho úveru poskytnutého obom rodičom vo výške 100.000 € od SLSP, a.s. boli splatené spotrebné úvery od SLSP, a.s. v sume 70.000 € a medziúver pôvodne v sume 200.000,-Sk použitý však na osobnú spotrebu oboch rodičov a členov rodiny napriek jeho pôvodnému určeniu, ktorý zvyk pretrvával od prvej mladomanželskej pôžičky z roku 1986. Spolu s odvolaním predložil zmluvu o hypoúvere od Prima Banka Slovensko, a.s., žiadosť o čerpanie úveru 95.000 €, potvrdenie od Prima Banka Slovensko, a.s. o výške zostatku na depozitnom účte, návrh na vklad záložného práva k úveru u SLSP, a.s., výpis z úveru od SLSP, a.s. z 19.3.2014, výpis z účtu matky u SLSP, a.s. zo 6.7.2010, zmluvu o splátkovom úvere od SLSP, a.s. z 22.6.2010, žiadosť o predčasné splatenie úveru od SLSP, a.s. z 22.8.2010, zmluvu o splátkovom úvere od SLSP, a.s. z roku 2006 a záložnú zmluvu z 27.1.2006 k zmluve o splátkovom úvere od SLSP, a.s., notársku zápisnicu zo 4.4.2003 so zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere z 27.3.2003 s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., ktoré dôkazy nemohol bez svojej viny predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie napriek svojmu ničím nepodloženého záveru, nevykonal ani dokazovanie na pokles možnosti zamestnania a tým jeho zárobku, ani na náklady na liečbu jeho ochorení, a to vzhľadom, najmä na diabetes mellitus 2. typu a na syndrom canalis carpi (syndróm karpálneho tunela) postihujúci nervus medianus, prostredný nerv v zápästnom kanáli, vyžadujúci medikamentnóznu ako aj operačnú liečbu a hypertenziu (vysoký tlak) a bez ďalšieho dokazovania sám bez odborných znalostí dôvodil, že tento stav mu nebráni vo vykonávaní prác na dohodu, pričom neustálil akých prác. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom účelu čerpania hypotéky rodičov od Prima Banky, a.s. v sume 95.000 € a ohľadom zistenia jeho zdravotného stavu sú nedostatočné a nevyčerpavajúce a v konaní sa tak opomenula dôležitá skutková okolnosť, ktorá sa mala preukázať, čo malo zásadný vplyv na určenie výšky výživného. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vyššie naznačenom smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v tomto smere je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj nepreskúmateľný. V konaní bolo treba nevyhnutne zisťovať aj jeho výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania, čo súd prvej inštancie riadne nevykonal. Pre komplexnosť posúdenia jeho majetkových pomerov sú v konaní predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Súd prvej inštancie pritom vychádzal výlučne z priority vyživovacej povinnosti a výdaje na hypotekárny úver neposúdil ako nevyhnutné, na tieto sumy neprihliadal a výšku výživného určil zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo. Všeobecne v súdnej praxi však platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Zdôraznil, že poberá výsluhový dôchodok 873 € a okrem iných výdavkov platí inkaso 170 € a tak zo zostatku 502,06 € nie je schopný platiť splátky hypotéky od Prima Banky, a.s. v sume 545 € mesačne, pričom mu nezostávajú žiadne prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb a na liečebné náklady a z dohody o pracovnej činnosti uzavretej s CASO TRADE, s.r.o. na výkon strážnej služby od 5.9.2015 do 31.8.2016 na päť hodín týždenne s pracovnou odmenou 2,2 € za jednu hodinu, tieto náklady nepokryje. Nie je schopný ani v lehote 90 dní z vyššie uvedeného príjmu nakumulovať sumu 857,44 € a nie je v jeho silách použiť celý mesačný dôchodok na platbu dlžného výživného v lehote určenej súdom, keďže v danom mesiaci by mu neostalo ani na platbu bežného výživného, ani na platbu splátky hypotekárneho úveru. Konštatoval, že manželka aj s mal. T. opustila spoločnú domácnosť v júli 2014, pričom už prakticky mesiac pred touto dobou bývala u svojej dcéry W. v C., ktorej sa narodila ich vnučka G.. Manželka sa do spoločnej domácnosti nevrátila a podľa jeho zistení si ešte pred touto dobou niekedy v marci 2014 zobrala bez jeho vedomia pôžičku 8.000 € a v septembri 2014 si vybrala z ich spoločného účtu 300 €, ktoré v manželstve s ním nepoužila a obdržala aj preplatky na inkase spoločnej domácnosti v roku 2014. Manželka ani mal. T. neboli nútené odísť zo spoločnej domácnosti a ňou uvádzané dôvody jej odchodu v návrhu nie sú pravdivé. Neboli ním nijako obmedzované alebo ohrozované v spoločnej domácnosti, ako ani predtým v dome vychovávané a žijúce ostatné už tri dospelé dcéry, išlo len o nedôvodné, výlučne vopred nekonzultované rozhodnutie manželky. Medzi ním a manželkou v posledných rokoch, najmä po jeho odchode do výsluhového dôchodku došlo postupne k ochladeniu ich vzťahov a mali rozdielne názory na používanie finančných prostriedkov a na starostlivosť o jeho osobu, následkom čoho začalo u nich dochádzať často k nedôvodným výčitkám zo strany manželky, kvôli tomuto však nebol dôvod odchodu manželky zo spoločnej domácnosti s maloletou T.. Po náhlom odchode manželky s maloletou dcérou zo spoločnej domácnosti v júni 2014, ktorý však nebol nutný, sa nemôže zbaviť svojich dlhodobých výdajov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, pričom nemá iné reálne príjmy, ako svoj výsluhový dôchodok a minimálne príjmy z dohody o pracovnej činnosti. Vyjadril názor, že pri výpočte výživného musí súd brať na vedomie, že mu nezostane na úhradu splátok hypotéky rovnako ako na iný výdaj, ktorý musí vynaložiť na zaistenie svojho bývania, rovnako ako na jedlo, elektrinu, plyn, dochádzku do práce, lieky, ošatenie a pod.. V prípade uznania splátok hypotekárneho úveru súd len realizuje právo otca na zabezpečenie svojho bývania v dome svojich rodičov, v ktorom vyrastal, pričom maloletá T. je po ňom zákonnou dedičkou. Toto právo však súd prvej inštancie mu napadnutým rozsudkom uprel. Poukázal na čl. 46 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zásady Občianskeho súdneho poriadku. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý bez náležitého dokazovania nezistil riadne a úplne skutkový stav veci, bol zbavený možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ako aj produkovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, ktorý dôsledok sa prejavil vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na čl. 20 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v podstate v konečnom dôsledku mu odňal vlastníctvo, ktoré nadobudol dedením v súlade so zákonom a svojpomocne s minimálnymi nákladmi na materiál ho postupne uviedol do terajšieho stavu, pričom na dome viazne hypotéka v zostatkovej výške 90.000 €. Konajúci súd sa nespravoval čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, keď tvrdenia manželky boli súdom nekriticky prevzaté, zatiaľ čo jeho relevantné protiargumenty opreté o ním predložené listinné dôkazy, neboli súdom vôbec reflektované. V tejto súvislosti tiež poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prejednala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby zmenil napadnuté výroky súdu prvej inštancie tak, že na dobu od 15.1.2015 do 31.8.2015 súd určuje výživné na maloletú T. vo výške 80 € mesačne a na dobu od 1.9.2015 do budúcna určuje výživné vo výške 100 € mesačne a dlžné výživné za obdobie od 15.1.2015 do 31.8.2015 povolí splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € mesačne. Vzhľadom k zložitému skutkovému a právnemu stavu veci a nutnosti doplnenia dokazovania navrhol s poukazom na ust. § 214 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. súdu na prejednanie tohto odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nariadiť pojednávanie. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a legitímny, zakladajúci sa na úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, ktoré je plne spôsobilé odôvodniť závery súdu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolanie navrhovateľa považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Poukázala na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyslovila názor, že nie je možné prihliadnuť na procesnú obranu navrhovateľa, ktorý nevidí dôvodnosť v tom, aby v prípade platobnej neschopnosti splácania jednotlivých splátok hypotekárneho úveru za dom, v ktorom býva výlučne sám, si našiel formu lacnejšieho bývania. Vyslovila názor, že súd postupoval správne, keď prihliadol na možnosť navrhovateľa nájsť si lacnejšiu formu ubytovania, pretože je neúčelné, aby navrhovateľ býval sám vo veľkom rodinnom dome a z toho dôvodu maloletej neprispieval na výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Poukázala na to, že v zmysle Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a v predmetnej veci je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ je schopný hradiť výšku hypotekárnej splátky v sume 545 € za rodinný dom, mal by byť spôsobilý hradiť aj splátky výživného minimálne v rozsahu určenom mu súdom. Má však za to, že účel použitia týchto prostriedkov nie je predmetom tohto konania. Poukázala na to, že súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil nevyhnutné výdavky navrhovateľa, vyjadril sa a vyzval ho k predloženiu všetkých relevantných dôkazov, navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby riadnym spôsobom preukázal všetky výdavky, na ktorých zdokladovanie ho súd vyzval. Je chybou navrhovateľa, pokiaľ nevyužil svoje právo a v konaní nepredložil dôkazy za účelom unesenia dôkazného bremena. Napriek jej výzve do konania nepredložil potvrdenia za účelom verifikácie výšky jednotlivých úhrad splátok úveru, platieb SIPA, nákladov na osobné motorové vozidlo, zákonnej poistky či poplatku za psa alebo ďalšie náklady, ktoré doposiaľ v konaní nepredložil. Toto procesné pochybenie nie je možné namietať za nedostatočné vykonanie dokazovania, pričom súd zvážil nevyhnutné výdavky navrhovateľa, napriek tomu po odčítaní navrhovateľ disponuje takým príjmom, ktorý mu umožňuje bez zníženia jeho štandardnej životnej úrovne prispievať na výživu maloletej súdom priznanou sumou. Poukázala na to, že predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, preto nároky na náhradu škody, ktoré navrhovateľ spomínal, nemajú súvis s meritom veci. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že mal. T. platil mesačne 10 € na študentskú kartu v Prima banke a.s., uviedla, že tieto úhrady prestal realizovať už oveľa skôr, a preto považuje jeho vyjadrenie v tejto časti za bezpredmetné. Taktiež, pokiaľ uviedol, že maloletej platil poistku Rapid vo výške 15 € mesačne, z ktorej po dokončení úhrad bude maloletá dostávať od októbra 2015 sumu 200 € mesačne do 15. roku života, navrhovateľ však nasporenú sumu 15.9.2015 celú vybral a použil na svoje účely. Sumu, ktorú má mať maloletá zloženú na termínovanom vklade v peňažnom ústave vo výške 4.000 €, túto môže podľa jej informácií čerpať len spoločne s navrhovateľom, resp. s jeho súhlasom, a pretože navrhovateľ už skôr vybral všetky peňažné prostriedky z poistenia pre maloletú, pričom jej neposkytol ani len časť tohto plnenia, predpokladá, že rovnako tak navrhovateľ naloží aj so sumou uloženou na termínovanom účte. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že súd sa nedostatočne zaoberal vyčíslením pravidelných, ako aj nepravidelných výdavkov navrhovateľa, ktoré majú predstavovať mesačné úhrady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o domácnosť a inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami a výdavkami na výkon povolania. Vyslovila názor, že smerodajnou pri určení vyživovacej povinnosti nemôže byť výška týchto položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napríklad účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a podobne, z čoho vyplýva zreteľne, že navrhovateľ predikuje platbu výživného na vlastnú dcéru až na poslednom mieste. Konštatovala, že navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok a na základe predložených lekárskych správ sa snažil preukázať, že v súčasnosti ani žiadnu prácu vykonávať nemôže, preto nie je zrejmé, aké výdavky na výkon povolania mal na mysli. Nesúhlasí s jeho tvrdením, že jej rodičia nie sú odkázaní na to, aby im prispievala do domácnosti, pretože táto skutočnosť nie je pravdivá. Jej rodičia majú svoj vek a starobný dôchodok im nepostačuje na úhradu všetkých výdavkov. Skutočnosť, že jej umožnili bývať s nimi v jednej domácnosti jej zároveň ako dcére zakladá povinnosť im prispievať na úhradu služieb spojených s bývaním. Skutočnosťou, že v domácnosti sú viacerí, tým pádom priamo úmerne stúpajú aj náklady na médiá, ako aj ďalšie poplatky s tým súvisiace. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že sa nemôže zbaviť svojich výdavkov, pričom nemá iné reálne príjmy ako výsluhový dôchodok s výnimkou občasných príjmov z brigádnickych činností, pretože tvrdí, že zdravotný stav navrhovateľovi nebráni sa riadne zamestnať. V konaní uvádzal, že kvôli zdravotným problémom spojeným s tŕpnutím ruky, karpálnym tunelom, nemôže vykonávať žiadnu prácu, avšak ide o relatívne bežné ochorenie, ktoré je možné odstrániť. Poukázala na to, že mohol sa vrátiť aj k svojmu pôvodnému zamestnaniu v bezpečnostnej službe, avšak o to nemal záujem, preto sa domnieva, že tieto jeho vyjadrenia sú účelové. Konštatovala, že žiadny z predložených dôkazov pritom nepotvrdil jeho vyjadrenie, že nemôže vykonávať pracovnú činnosť a v prípade, ak na to poukazoval v odvolaní a v tom smere podľa jeho názoru súd nedostatočne vykonal dokazovanie, tak v podanom odvolaní mal uviesť aj, z akého dôvodu a v akom rozsahu považuje vykonané dokazovanie týkajúce sa jeho zdravotného stavu za nedostatočné, pričom jeho problémy sú zapríčinené výlučne jeho nesprávnou životosprávou a neprimeraným správaním sa. Jeho vyjadrenie týkajúce sa jej odchodu z domácnosti je pritom tak pre účely tohto konania irelevantné, nakoľko nemôže žiadať, aby zotrvala v nehnuteľnosti, nakoľko ich vzťahy ochladli a ona nemala záujem s ním zdieľať spoločnú domácnosť. Poukázala na výdavky, ktoré použil výlučne na osobné účely, napríklad 10.000 €, ku ktorým jej zrušil právo disponovania a tieto prostriedky z účtu vybral, pričom následne ich použil podľa svojho uváženia na osobné potreby, ktoré doposiaľ nešpecifikoval a nezdôvodnil. Uplatnila aj trovy odvolacieho konania v rozsahu za 2 úkony právnej služby vo výške 692,92 € (280,14 x 2 + režijný paušál + DPH, príprava, prevzatie, spísanie vyjadrenia k odvolaniu). Z uvedeného dôvodu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a navrhovateľa zaviazať nahradiť jej trovy odvolacieho konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne. 5. Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov v rodine navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože určené výživné 200 € mesačne je v celom rozsahu v prospech a v záujme mal. T. a výška stanovenej vyživovacej povinnosti je primeraná veku a potrebám maloletej. 6. Odvolací súd konštatuje, že výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva a úprave výchovy odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 367 ods. 2 CSP). 7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 8. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie výživného pre mal. deti súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca. 13. Pokiaľ ide o splácanie pôžičiek navrhovateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nejde o taký výdavok, ktorý by bolo možné zohľadniť ako nevyhnutný, majúci prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k mal. T., ktorá nie je schopná sama sa živiť. Na základe uvedených skutkových zistení odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné pre mal. T. v rozsahu 200 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky. Pokiaľ navrhovateľ namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o výživnom, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. T. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľa. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). 15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).