Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Co/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215217954 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215217954.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imrich Volkaia v právnej veci navrhovateľa R. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. na N. ulici č. X proti oprávnenému T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Q. na J. ulici č. XX zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom advokátom so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ulici č. 57 v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.5.2016 č.k. 43C 384/2015-48 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi (oprávnenému) určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P 187/2011-35 zo dňa 15.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP 401/2011-60 z 2.5.2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.6.2012, dňom 1.5.2016. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený (odporca) z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 513,99 €. Poukázal na komentáre k Zákonu o rodine (Y. a spol., I. P.) a konštatoval, že súd vôbec nevyhodnotil a neodôvodnil, čo v danom prípade považuje za rozhodujúce vo vzťahu k jeho schopnosti ako dieťaťa navrhovateľa sám sa živiť. Z jeho písomného vyjadrenia k návrhu z 18.10.2015 ako aj jeho výpovede na pojednávaní 2.5.2016 vyplynulo, že nezvládal štúdium na SPŠD pre svoje zdravotné problémy a diagnózy, čo preukazoval lekárskou správou z neurochirugickej kliniky a správou zo špeciálno-pedagogického poradenstva. Predovšetkým z tejto správy vyplýva, že je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyžaduje si osobitný a individuálny prístup zo strany pedagógov, ako aj uplatňovanie špeciálno-pedagogických potrieb a postupov. Súd však uvedené dôkazy vôbec nevyhodnotil a nezaoberal sa ani skutočným dôvodom, pre ktorý bol vylúčený zo školy. Nevykonal ani dôkaz ním navrhovaný, a to výsluch riaditeľa školy, pričom aj prostredníctvom tejto výpovede by sa mohlo preukázať, čo bolo skutočným dôvodom pre jeho vylúčenie zo školy a či mu túto skutočnosť možno pričítať na ťarchu do takej miery, že by nemal mať nárok na výživné. V danej veci je zrejmé, že je v podstate znevýhodneným dieťaťom v súvislosti so štúdiom, čo napokon vyplynulo aj zo správy špeciálno-pedagogického poradenstva, pričom svoju diagnózu si nespôsobil sám a naopak, potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky takéhoto znevýhodnenia preto musia ísť na ťarchu toho, kto ho na svet dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové schopnosti objektívne umožňujú (Nález ÚS ČR I ÚS 2306/12). Súd teda vôbec neodôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za rozhodujúce pre posúdenie skutočnosti, že je schopný sám sa živiť (R16/1968). Namieta preto, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, málo presvedčivé a hlavne nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že súd neodôvodnene zamietol návrh na vykonanie dôkazov a to výsluch riaditeľa SPŠD, Dr. I. a jeho matky a zároveň relevantne nezdôvodnil, prečo tieto dôkazy vykonať odmietol. Uvedený postup podľa jeho názoru predstavuje neúplné zistenie skutkového stavu, nakoľko súd sa nezaoberal dôkazmi, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu z hľadiska jeho tvrdení. Uviedol, že v súčasnosti neštuduje, ani nie je zamestnaný , jeho výdavky financuje matka. Ako už v konaní vypovedal, pol roka navštevuje kurz španielskeho jazyka, nakoľko po jeho absolvovaní by chcel vycestovať do L., kde má v pláne zahájiť štúdium a až po jeho úspešnom ukončení sa následne zamestnať. Naďalej tak chce dosiahnuť adekvátne vzdelanie, pretože si je plne vedomý, že bez potrebnej kvalifikácie sa tak ľahko nezamestná. Má za to, že je naďalej dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa živiť, resp. bez podpory svojich rodičov. Ďalej poukázal na ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s § 163 ods. 1, 2 O.s.p. a namietal, že súd neposudzoval a nevyhodnocoval zmeny pomerov na jeho strane alebo strane navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť návrhu navrhovateľa. 3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval správne a odôvodnene. 4. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bližšie neargumentoval, prečo považuje rozhodnutie za správne a odôvodnené a opätovne poukazuje na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. 5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že podľa § 66 CMP nie je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne právne posúdil, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného (odporcu) zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci a zároveň odôvodnil, prečo nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v súlade s dôkaznými návrhmi oprávneného (odporcu). 12. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov, resp. povinnosť túto vyživovaciu povinnosť plniť trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ale je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Tradične za dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné akceptovať prípravu dieťaťa na budúce povolanie riadnym denným štúdiom do dosiahnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania, avšak aj v takomto prípade sa vyžaduje, aby študijné výsledky oprávneného dieťaťa vykazovali určitú kvalitu a teda dôsledné plnenie si študijných povinností tak, aby dĺžka štúdia nepresiahla primeranú dobu na jeho absolvovanie. Prerušenie štúdia, ukončenie štúdia, prípadne započatie ďalšieho štúdia je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska, či existovali preto závažné dôvody, kedy je možné výnimočne priznať oprávnenému dieťaťu výživné aj za dobu, počas ktorej v štúdiu nepokračovalo. 13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by oprávnený (odporca) po vylúčení zo štúdia 3.6.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyvinul preukázateľnú aktivitu smerujúcu k pokračovaniu v štúdiu, prípadne nástupu do pracovného pomeru, keď si dokonca nesplnil ani povinnosť zaevidovať sa na úrade práce, pretože tam podľa vlastného vyjadrenia nechcel byť, pričom jeho argumentácia v konaní vyznieva značne nelogicky, keď na jednej strane tvrdí, že je znevýhodneným dieťaťom z dôvodu diagnostikovaných porúch učenia, teda zrejme z toho dôvodu nezvládol štúdium na strednej škole, pričom ďalej uviedol, že mal množstvo vymeškaných hodín a zlé známky a momentálne má záujem študovať v L., kde však študovať zatiaľ nemôže, nemôže tam ani pracovať, pretože neovláda jazyk a momentálne navštevuje kurz španielskeho jazyka, ktorú skutočnosť nepreukázal. Ďalej argumentoval problémami s chrbticou, ktoré mu tiež neumožňujú vykonávať prácu. Na podporu svojich tvrdení predložil správu zo špeciálno- pedagogického vyšetrenia a usmernenia k maturitnej skúške podanú centrom špeciálno-pedagogického poradenstva v Q. 5.12.2014, nález z neurochirurgickej kliniky z 18.5.2015, prepúšťaciu správu z 1. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Y. v Q. zo 17.12.2010 a vyjadrenie Diagnostického centra O. P. ku komisionálnej skúške zo 14.8.2012. Vzhľadom na to, že uvedené listinné dôkazy sa zjavne týkajú obdobia pred vylúčením oprávneného (odporcu) zo štúdia, ako aj podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti (16.6.2015), nie sú spôsobilé preukázať základnú podmienku pre priznanie, či trvanie nároku na výživné, a to odkázanosť dieťaťa na výživu poskytovanú rodičmi, preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť. Oprávnený (odporca) totiž v období od vylúčenia zo štúdia nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil či už v štúdiu, alebo vo výkone akejkoľvek zárobkovej činnosti relevantným spôsobom, za ktorý je možné považovať doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, príp. rozhodnutie sociálnej poisťovne o znížení pracovnej spôsobilosti oprávneného. V uvedenom kontexte bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom Dr. I. a riaditeľa školy správny. V súvislosti s vylúčením oprávneného (odporcu) zo štúdia je potrebné poznamenať, že v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti nie je súd oprávnený preskúmavať rozhodnutie riaditeľa školy, keďže ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa riadi osobitným právnym predpisom. Pre úplnosť je potrebné dodať, že oprávnený (odporca) mal v priebehu jedného roka od ukončenia štúdia vytvorené všetky podmienky na to, aby opäť nastúpil študovať, prípadne pracovať, nakoľko navrhovateľ ho v tomto období aj naďalej finančne podporoval, keďže na jeho výživu prispieval až do konca apríla 2016. 14. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a § 55 CMP tak, že účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený (odporca), ktorý si uplatnil trovy odvolacieho konania, nebol v odvolacom konaní úspešný, navrhovateľ si trovy neuplatnil, a teda nezistil, že by priznanie trov vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé. 16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).