Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215226879 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215226879.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľa O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XX v D. zastúpeného O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcim na ul. E.. F. č. X v D. proti povinnej matke S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo K. U. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinnej matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.5.2016 č.k. 28C/567/2015-98 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 14.6.2011 sp. zn. 25P/9/2011 tak, že zvýšil výživné od povinnej matky pre navrhovateľa zo 70 Eur mesačne na 120 Eur mesačne od 7.9.2015 do budúcna, ktoré je matka povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľovi. Dlžné výživné 390,25 Eur za obdobie od 9.7.2015 do 31.4.2016 zaviazal matku zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie povinná matka, v ktorom uviedla, že určené výživné nezodpovedá jej schopnostiam a možnostiam. Poukázala na to, že navrhovateľ nemá mesačné výdavky v takom rozsahu, ako ich prezentoval v konaní. 3. Zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu povinnej matky uviedol, že matka okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť a svoju finančnú situáciu si zapríčinila sama, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu zástupcu navrhovateľa nesúhlasila so zvýšením výživného z dôvodu, že navrhovateľ sa od 26.2.2017 zamestnal a podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. 5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. 6. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinnej matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinná matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinnej matky. K odvolacím námietkam matky dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Poukazuje na to, že matka sa opakovane bezdôvodne vzdala príjmu a výhodnejšieho zamestnania z dôvodov, ktoré nemožno označiť za dôležité v zmysle Zákona o rodine, preto odvolací súd pri posudzovaní určeného výživného nezohľadnil, že matka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepracovala a pri vyhodnocovaní skutočného stavu veci, preto vychádzal z jej pomerov v čase jej posledného riadneho zamestnania. Odvolací súd poukazuje na to, že povinná v priebehu odvolacieho konania podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi (čl. 121), ktorý bude predmetom samostatného konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na to, že sa jedná o samostatné návrhové konania o zrušenie vyživovacej povinnosti, nemohol o tomto návrhu rozhodnúť odvolací súd v rámci odvolacieho konania, predmetom ktorého bolo zvýšenie výživného pre navrhovateľa. Dodáva, že povinnou matkou namietané skutočnosti v predmetnom vyjadrení sú novými skutočnosťami, ktoré nastali až po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, neboli predmetom tohto konania ani súčasťou zisteného skutočného stavu veci, preto sa nimi konajúci súd nemohol v čase rozhodovania vo veci samej objektívne zaoberať a tieto skutočnosti budú predmetom konania o zrušenie vyživovacej povinnosti povinnej matky k navrhovateľovi na súde prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.