Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/241/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230843 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215230843.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. H. nar. X.X.XXXX a Q. H. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov M. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na G. ul. č. X a Ing. S. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. - Š. na J. Q. č. XX zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym advokátom so sídlom v Starej Ľubovni na Garbiarskej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.5.2016 č.k. 23P 399/2015-117 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.6.2014 sp.zn. 27P 289/2013 od 16.10.2015 do budúcna pre mal. S. zo 130 € mesačne na 160 € mesačne a mal. Q. zo 100 € mesačne na 130 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 16.10.2015 do 31.5.2016 pre mal. S. vo výške 97,40 € a mal. Q. vo výške 147 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažná zmena pomerov, ktorá opodstatňuje záver, že skôr určené výživné nezodpovedá zmenenej situácii či už na strane vyživovaných osôb alebo osôb, ktoré si majú plniť vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania však podľa jeho názoru nevyplynulo, že by boli splnené základné predpoklady pre zmenu právoplatného rozhodnutia v zmysle tohto ustanovenia zákona. Výživné bolo naposledy určené v júli 2014, pričom matka už 16.10.2015 podala návrh na zvýšenie výživného. Z ustálenej súdnej praxe je všeobecne známe, že na zmenu úpravy výšky výživného musí uplynúť dlhšia doba ako 1,5 roka, čo skonštatoval aj sám súd prvej inštancie na pojednávaní. Napriek tejto skutočnosti túto okolnosť nezohľadnil a v dôvodoch rozsudku poukázal, že dôvodom kvalifikovaných zmien pomerov je skutočnosť, že mal. Q. nastúpil do 1. ročníka ZŠ v septembri 2014 a mal. S. nastúpila na vyšší stupeň ZŠ. K podstatným zmenám pomerov nedošlo ani na strane rodičov detí, nakoľko ich zárobkové pomery sú v podstate rovnaké ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Súd nezohľadnil a náležite sa nevysporiadal ani s otázkou osobnej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že okrem bežného výživného osobne prispieva aj na ďalšie potreby týchto detí, t.j. na zakupovanie rôznych vecí súvisiacich s ich záujmovou činnosťou, ako aj jeho osobnou starostlivosťou počas styku, kedy deťom zabezpečuje všestrannú starostlivosť, ako aj výživu. Počas letných prázdnin im okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje aj pobyt v zahraničí, čo nebolo spochybnené. Túto skutočnosť tiež súd náležite nezohľadnil. Okrem toho súd nezohľadnil ani skutočnosť, že deťom mesačne sporí v rámci poistenia 35 € s tým, že po dosiahnutí dospelosti majú deti nárok na vyplatenie poistky v sume 10.000 €. Nad rámec výživného hradil dcére od septembra 2014 do júna 2015 tanečnú školu 13 € mesačne a od septembra 2015 do júna 2016 17 € mesačne, pretože matka maloletej nebola ochotná tento záujmový krúžok hradiť v rámci výživného. Analogicky to bolo s úhradou letného kempu v júli 2016, kde synovi prispel jednorázovo 79 €. Matka k uvedenému argumentovala, že išlo o čas strávený v jeho starostlivosti. V máji 2014 uhradil polovičnú časť nákladov na školu v prírode pre dcéru 62,50 €. Súd nezohľadnil ani jeho maximálnu ústretovosť o starostlivosť z jeho strany, pokiaľ matka nemohla z nejakého dôvodu postarať sa o deti, týka sa to napríklad odvozu a okamžitých návštev u lekára, na mimoriadne udalosti v rámci krúžkov, riešení problematických situácií v škole a podobne. Počas víkendov strávených u neho mu vznikajú bežné náklady so stravou, cestovaním, záujmovou činnosťou, podujatiami v priemere 50 až 70 € vrátane nákladov spojených s dopravou na záujmové krúžky detí počas týždňa. Súd pochybil aj v tom, keď nevychádzal zo zásady, že rodičia by si mali plniť vyživovaciu povinnosť primerane svojím možnostiam a v zásade by sa mali podieľať na výžive detí rovnakým dielom. Ich zárobkové pomery s matkou detí sú v podstate rovnaké s tým, že matka detí žije s partnerom, ktorý mesačne zarába 2.000 až 3.000 €, on však žije sám a znáša všetky svoje náklady spojené s bývaním, ako aj osobnými potrebami. S poukazom na uvedené by výška výživného zo strany oboch rodičov predstavovala u mal. S., ktorá má 11 rokov 320 € a mal. Q., ktorý má 8 rokov 260 €. Aj z uvedeného pohľadu považuje výšku výživného za neprimeranú. Matka detí poberá aj rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus, čo je ďalší reálny príjem matky. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli na pojednávaní zohľadnené a náležite odôvodnené. Predchádzajúci rozsudok o výživnom bol vyhlásený v júni 2014, preto nemohla byť v tom čase zohľadnená zmena, ktorá nastala v septembri 2014 a v septembri 2015. Otec sa stretáva s deťmi každý druhý víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Obedujú u starých rodičov. Otec mimo výživného prispieva na darčeky, na sviatky a dcére S. hradí tanečný krúžok 17 € mesačne. Pomoc, ktorú uvádza, nie je pravidelná, napríklad uvádzané rozvozy zo školy k lekárom, ktoré sa za celé obdobie uskutočnili asi dvakrát, sú to skôr situácie výnimočné. Krúžky sú zabezpečované oboma rodičmi rovnakým podielom, aj čo sa týka rozvozu detí a účasti na vystúpeniach a turnajoch. Z viac ako 8 týždňov prázdnin má otec určené 2,5 týždňa, zvyšných viac ako 5 týždňov sú deti v jej starostlivosti, každý rok otec odmieta vypomôcť s úhradou táborov v trvaní 2 až 3 týždňov, nakoľko 3 týždne v lete je s deťmi na dovolenke ona. Pred súdom v roku 2014 zaplatil polovicu úhrady školy v prírode pre S. a po súde v roku 2014 až do roku 2016 odmietal prispieť na školu synovi a tábory obom deťom. Rovnako pred súdom v roku 2016 uhradil letný kemp Q. a po súde v roku 2016 odmietol prispieť na školu v prírode pre syna, ako aj dcéru S. na letný kemp z tanečnej školy. Poukázala tiež na argumenty otca, že počas styku s deťmi, ako aj vzhľadom na cestovanie, záujmovú činnosť, podujatia a podobne otec vynakladá mesačne 50 až 70 €, z čoho vyplýva, že otec počas 4 dní v mesiaci vydá v priemere 140 €, teda na jedno dieťa 70 €, pričom zvyšných 27 dní v mesiaci na všetky náklady nielen bežné má uhrádzať výživné pre S. 160 € a mal. Q. 130 €. Z uvedeného dôvodu nevie pochopiť, ako sa otcovi môže zdať zvýšené výživné nereálne. Otec tiež neuviedol maximálnu ústretovosť z jej strany pri stretávaní sa s deťmi aj mimo času určeného súdom, a to na požiadanie otca, ako aj detí. Daňový bonus na deti je jej vyplácaný zamestnávateľom súčasne s jej príjmom, takže v čistom príjme je zohľadnený aj tento príspevok na deti. Podotkla, že otec neplní vykonateľné rozhodnutie súdu, nakoľko od júna 2016 zvýšené výživné neuhradil. 4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní a opätovne zdôraznil, že predchádzajúci rozsudok o výživnom nadobudol právoplatnosť 10.7.2014, preto má za to, že súd zohľadňoval skutočnosti o nástupe mal. Q. do školy a o nástupe mal. S. na druhý stupeň základnej školy. Vzhľadom na to, že v tom čase sa na výživnom dohodli, súd tieto okolnosti v rozsudku nezdôvodňoval. Uviedol, že výživné sa predsa určuje do budúcna a zohľadňujú sa všetky okolnosti týkajúce sa aj budúcich potrieb maloletých detí. Za necelý 1,5 roka od posledného určenia výživného nenastala taká podstatná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Aj z vyjadrenia matky vyplýva, že okrem plnenia výživného prispieva mesačne na deti aj inak, a to na ich rôzne aktivity s tým, že maloleté deti bral k sebe už v piatok večer a nie tak, ako určil súd, od soboty. Matka uviedla, že po súde odmietol prispieť na školu v prírode synovi Q. a na letný kemp dcére S., avšak neuviedla, že aj napriek podanému odvolaniu jednoznačne trvala na plnení zvýšenej vyživovacej povinnosti a vyhrážala sa mu exekúciou. V dôsledku toho doplatil predmetné zvýšené výživné a vzhľadom na to, že mu to jeho zárobkové a finančné možnosti neumožňujú, nemohol okrem zvýšeného výživného prispievať aj na ďalšie aktivity detí, tak ako si to predstavuje matka. Uviedol, že súd v skutočnosti neprihliadol na obojstranný finančný podiel na vyživovacej povinnosti obidvoch rodičov pri ich v podstate porovnateľných príjmoch a na druhej strane nie je zmienka o nadštandardných príjmoch partnera matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. 5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli. 6. Výrok rozsudku o zastavení konania v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní. 7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. 13. Konajúci súd sa veľmi dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. V súvislosti s týmito námietkami odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP (predtým § 154 ods. 1 O.s.p.) je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné dospieť žiadnou právne opodstatnenou úvahou k záveru, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného súd zohľadňoval alebo mal zohľadňovať pomery, ktoré nastanú v budúcnosti, a to prechod detí na iný stupeň vzdelávania, resp. u mal. Q. prechod z materskej školy na prvý stupeň základného školského vzdelávania, keďže vopred nie je možné zistiť konkrétny rozsah odôvodnených potrieb detí, ktoré bude nevyhnutné v dôsledku takejto zmeny uspokojovať. Ďalej je potrebné uviesť, že aktivity otca počas styku s deťmi sú rozhodne prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa aj o osobné potreby detí naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nezapočítavajú do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojím účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme detí, ktoré ich rozhodne vnímajú ako prejav otcovskej lásky a záujmu. Rovnaké aktivity spravidla zabezpečuje deťom aj rodič, ktorému sú zverené do osobnej starostlivosti, a to často vo väčšom rozsahu s prihliadnutím na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti tým ktorým z rodičov. K uvedenému zaujala stanovisko i judikatúra, z ktorej vyplýva, že krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy nie je spravidla dôvodom dočasného oslobodenia tohto rodiča od povinnosti platiť výživné (R 73/1969). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu detí stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté deti s tým, že rodičovi takto nevzniká ďalšia povinnosť úhrady odôvodnených potrieb detí, pretože rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté deti z určeného výživného spolu so svojím podielom na výživnom a osobnou starostlivosťou o deti má tieto odôvodnené potreby detí zabezpečiť. Napokon súd prvej inštancie zohľadnil plnenia otca, ktoré mali charakter plnenia vyživovacej povinnosti v rámci ustálenia dlžného výživného v rozhodnom období, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Ďalej otec poukazuje na údajne lepšie pomery matky, ktoré odvodzuje zo skutočnosti, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má dobré finančné zázemie, k čomu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že priateľ matky maloletých detí nemá k matke detí a ani k maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, preto táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k svojim deťom. 14. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).