Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217200326 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217200326.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore navrhovateľa: Bainbridge Slovakia Košice Hyper s.r.o., so sídlom v Bratislave, Suché mýto č. 1, IČO: 35 955 279, zastúpeného Mgr. Petrou Urdovou LL.M., advokátkou, Štefánikova č. 15, Bratislava, proti odporcovi: ARCOLA, a.s., so sídlom v Košiciach, Pri prachárni č. 4, IČO: 35 792 442, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/3/2017-72 zo dňa 22.1.2017 v spojení s uznesením č.k. 36Cb/3/2017-128 zo dňa 21.4.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( I ) a vo výroku o trovách konania. Navrhovateľovi priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (výrokom I) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa bez súhlasu navrhovateľa akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu prevádzky predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v stavbe s názvom Obchodné centrum Cassovia, na adrese Pri prachárni č. 4, Košice so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, vchod 4, v katastrálnom území M. O. a zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX. Zároveň návrh na vydanie neodkladného opatrenia (výrokom II) odmietol, a to v časti o uložení povinnosti uvedenej vo výroku I tohto uznesenia vo vzťahu k akejkoľvek tretej osobe a vyslovil, že účastníci nemajú právo na nahradenie trov konania (výrokom III). 2. Uznesením č.k. 36Cb/3/2017-128 zo dňa 21.4.2017 doplnil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. značka 36 Cb 3/2017 zo dňa 22.1.2017 o výrok č. IV., ktorým odporcu poučil, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie, ako aj o výrok č. V. v znení, že stranami konania podľa odseku IV. tohto uznesenia budú ako žalobca spoločnosť ARCOLA, a.s., sídlo: Pri prachárni č.4, Košice, IČO: 35 792 442 a ako žalovaný účastník konania spoločnosť Bainbridge Slovakia Košice Hyper s.r.o., sídlo: Suché mýto č.1, Bratislava, IČO: 35 955 279 s tým, že predmetom konania vo veci samej bude úprava práv a povinností účastníkov konania v rámci výkonu ich vlastníckych práv k nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia - iná budova s číslom súpisným XXXX, postavená na parcele č. XXX/XXX v katastrálnom území M. O. obec G. - M. a v okrese G. L. pričom predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX vedenom príslušným katastrálnym úradom. Zároveň uviedol, že konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia. 3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým žiadal nariadiť spoločnosti ARCOLA, a.s. IČO: 35792442 ako aj akejkoľvek tretej osobe, aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu prevádzky predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v stavbe s názvom Obchodné centrum Cassovia na adrese Pri Prachárni č. 4, Košice so súpisným číslom XXXX umiestnenej na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, vchod 4, v katastrálnom území M. O. a zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX bez súhlasu spoločnosti Bainbridge Slovakia Košice Hyper s.r.o., IČO: 35955279. Naliehavosť potreby navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov odôvodňoval navrhovateľ tvrdením, že pokiaľ by sa odporca nezdržal vyššie uvedeného konania, ktoré je v rozpore s dohodou účastníkov konania (bod 6.1.3 Zmluvy spoluvlastníkov zo dňa 15.7.2001), tak by to navrhovateľovi spôsobilo škodu na ušlom zisku na percentuálnom nájomnom, ktoré je súčasný nájomca a prevádzkovateľ potravín povinný uhrádzať navrhovateľovi v závislosti od výšky obratu, ako aj znížením trhovej hodnoty Hypermarketu, ktorý navrhovateľ plánuje v blízkej budúcnosti predať potenciálnemu investorovi. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na e-mailovú správu odporcu zo dňa 12.10.2016, ktorou mu odporca oznámil, že vo svojich nebytových priestorov v Obchodnom centre začiatkom roka 2017 plánuje umiestniť prevádzku predajne potravín, a preto navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 17.11.2016, aby upustil od svojho zámeru prenajať svoje priestory v Obchodnom centre na prevádzku potravín a keďže podľa Zmluvy spoluvlastníkov, nemôže odporca bez jeho súhlasu prenajať svoje priestory na predajňu potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2. 4. Konštatoval súd prvej inštancie, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia - iná budova s číslom súpisným XXXX postavená na parcele č. XXX/XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, kat. územie M. O., obec G. - M., v okrese G. L. a to navrhovateľ v podiele XXXX/XXXXX a odporca v podiele XXXX/XXXXX, že obaja účastníci konania v predmetnej nehnuteľnosti vlastnia nebytové priestory, ktorých sú výlučnými vlastníkmi (navrhovateľ Priestor č. X - R a odporca Priestor č. X - R že spoločnosť Carrefour Slovensko, a.s. a odporca ako spoluvlastníci nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia uzavreli dňa 15.7.2001 Zmluvu o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“, predmetom ktorej bola úprava vzťahov v súvislosti s vedením, údržbou a prevádzkovaním Obchodného centra. Z bodu 6.1.3. Zmluvy vyplýva, že vytvorenie predajnej plochy na predaj potravín s podlahovou plochou každej z nich väčšou ako 200 m2 je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník. Zo Zmluvy o predaji a kúpe majetku medzi spoločnosťou Carrefour Slovensko, a.s. a navrhovateľom zo dňa 17.10.2005 súd zistil, že navrhovateľ so zakúpením nehnuteľností od spoločnosti Carrefour Slovensko, a.s. pristúpil k Zmluve o úprave vzájomných vzťahov zo dňa 15.7.2001 v zmysle bodu 1.3. citovanej zmluvy. 5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.d/, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vychádzajúc z obsahu návrhu a jeho príloh uzavrel, že účastníci konania sú viazaní Zmluvou o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“ zo dňa 15.7.2001, pričom súčasťou tejto zmluvy je dohoda spoluvlastníkov o tom, že vytvorenie predajnej plochy na predaj potravín s podlahovou plochou každej z nich väčšou ako 200 m2 je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník. Z uvedeného mal za nepochybné, že takáto dohoda vznikla s ohľadom na rešpektovanie obchodných zámerov oboch spoluvlastníkov Obchodného centra a jej porušenie teda môže viesť aj k vzniku škody v rámci podnikania dotknutého subjektu. Vychádzajúc aj z korešpondencie sporových strán, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa rovnako uzavrel, že medzi účastníkmi konania je tiež zrejmé, že odporca bez súhlasu navrhovateľa mieni začiatkom roka 2017 vo svojich priestoroch v Obchodnom centre Cassovia zriadiť prevádzku predajne potravín, čo je v rozpore s dohodou účastníkov v bode 6.1.3. Zmluvy o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“ zo dňa 15.7.2001, v dôsledku čoho vyvodil záver, že s ohľadom na možný vznik škody, je v tomto prípade podľa znenia § 325 Civilného sporového poriadku potrebné upraviť pomery účastníkov v znení uvedenom v napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s uloženou povinnosťou zároveň poukázal na skutočnosť, že takáto úprava korešponduje s existujúcou vyššie citovanou zmluvnou dohodou účastníkov tohto konania. Odmietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to v časti o uloženie povinnosti uvedenej vo výroku I. napadnutého uznesenia vo vzťahu k akejkoľvek tretej osobe odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 327 Civilného sporového poriadku, keďže návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol v tejto časti neurčitý. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania z dôvodu, že navrhovateľ nebol v celom svojom návrhu úspešný, nakoľko časť návrhu bola odmietnutá. 7. Doplnenie uznesenia zo dňa 22.1.2017 o výrok č. IV. a výrok č. V. odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 337 ods. 1 CSP a poučil protistranu, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní okrem toho, že popísal skutkový a právny stav, tak ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia, uviedol, že sporové strany pôsobia na rovnakej úrovni distribučného reťazca (obaja sú vlastníkmi nebytových priestorov a podnikajú v oblasti ich prenájmu), a teda z pohľadu práva hospodárskej súťaže sa preto v prípade zmluvy jedná o horizontálnu dohodu. Ďalej uviedol, že účelom bodu 6.1.3. zmluvy je nepochybne zabrániť akémukoľvek konkurentovi Hypermarketu ponúkať spotrebiteľom v rámci Obchodného centra potravinársky tovar. S ohľadom na obsah tohto dojednania sa jedná o tzv. hard core obmedzenie hospodárskej súťaže, obmedzenie odbytu a rozdelenia trhu v zmysle § 4 ods. 4 písm.b/ a c/ zák.č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ( „ZOHS“). Takéto dohody právna teória označuje ako tzv. ťažké kartely, ktoré nespadajú pod pravidlo de minimis a sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje možný negatívny dopad na súťaž a v takýchto prípadoch nie je potrebné skúmať trhový podiel jednotlivých strán, pretože k obmedzeniu súťaže dochádza už samotným uzavretím dohody (napr. rozhodnutie NS SR č. 3Sžh/4/2010 a č. 2Sžhpu/1/2014). Zastával názor, že dohoda obsiahnutá v bode 6.1.3. zmluvy je podľa § 4 ZOHS v spojení s ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, pre odporcu preto nie je záväzné, nie je možné jeho uplatňovanie vymáhať alebo sankciovať jeho nedodržanie. Poukázal na to, že úlohou súdu nie je skúmať len splnenie formálnych predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia, ale aj súlad nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, s právnym poriadkom. Tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie stal sa nástrojom na vymoženie ťažkého kartelu, ktorý je zo zákona zakázaný. Pokiaľ navrhovateľ vo vzťahu k žiadosti o nápravu v návrhu uviedol, že „do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odporca nereagoval“, považoval odporca toto tvrdenie za nepravdivé, keďže dňa 23.12.2016 odporca zaslal navrhovateľovi list, ktorý mu bol doručený 29.12.2016, teda pred podaním návrhu. V odpovedi na žiadosť odporca navrhovateľa jasne informoval, že žiadne konečné rozhodnutie o umiestnení predajne potravín v jeho priestoroch zatiaľ neurobil. Zastával názor, že navrhovateľ zámerne doručenie odpovede na žiadosť zamlčal, nakoľko v jej kontexte sa javí e-mail odporcu zo dňa 12.10.2016 ako irelevantný. Zdôraznil, že účelom e-mailu odporcu zo dňa 12.10.2016 bola výlučne snaha o zmenu prístupu navrhovateľa k prevádzkovaniu jeho priestorov v Obchodnom centre, pričom práve pasivita navrhovateľa vo vzťahu k spôsobu prevádzkovania Hypermarketu viedla nielen k negatívnej publicite centra ako celku, ale aj k rapídnemu úbytku návštevníkov Obchodného centra. Nepriaznivá situácia sa premieta aj v tom, že navrhovateľ je za účelom udržania si ostatných fungujúcich prevádzok nútený poskytovať existujúcim nájomcom zľavy na nájomnom vo výške niekoľko desiatok tisíc eur. Práve z tohto dôvodu sa odporca snažil zvrátiť tento nepriaznivý trend zaslaním emailu dňa 12.10.2016, ktorého obsah preukázateľne uviedol na pravú mieru odpoveďou na žiadosť. Uviedol tiež, že v Obchodnom centre ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ani ku dňu podania odvolania neboli vykonané žiadne úpravy, ktoré by mohli naznačovať, že začiatkom roku 2017 bude v Obchodnom centre otvorená nová prevádzka potravín, a teda vo svetle listinného dôkazu predloženého odporcom je nepochybné, že navrhovateľ svojimi tvrdeniami a predloženými listinami neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. 9. V dôvodoch odvolania poukázal tiež na to, že pokiaľ súd len všeobecne konštatuje, že „dohoda vznikla s ohľadom na rešpektovanie obchodných zámerov oboch spoluvlastníkov Obchodného centra a jej porušenie teda môže viesť k vzniku škody v rámci podnikania dotknutého subjektu“, pričom bližšie nevysvetlil hrozbu akej škody má neodkladné opatrenie odvrátiť, je jeho konštatovanie nepreskúmateľné. Zastával názor, že ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil nárok na náhradu škody. V tomto smere sa jedná o jeho nepodložené tvrdenie, neozrejmil obsah údajnej dohody o percentuálnom nájomnom z obratu, a teda nie je na účely vydania neodkladného opatrenia možné posúdiť, či v dôsledku porušenia povinnosti bodu 6.1.3. zmluvy navrhovateľovi vôbec môže reálne vzniknúť ním tvrdená škoda. Navrhovateľ teda nielenže nepreukázal hrozbu vzniku škody, ale ani možnosť vzniku škody. Uviedol, že potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi neodkladným opatrením nemožno odôvodniť len z abstraktnej možnosti vzniku škodu z dôvodu porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ale možnosť vzniku škody musí byť aj osvedčená. V tomto prípade však súd poskytol preventívnu ochranu len iluzórnemu nároku, ktorý navrhovateľ neosvedčil ani v rozsahu potrebnom na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol tiež, že je neprípustné, aby súd obmedzil ústavou garantované práva navrhovateľa (zrejme odporcu - poznámka odvolacieho súdu) a to právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a právo podnikať podľa čl. 35 Ústavy SR, len na základe akademickej úvahy, bez akéhokoľvek detailnejšieho zdôvodnenia, že porušením zmluvnej povinnosti môže vzniknúť škoda. Mal za to, že neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu na jeho strane, navrhovateľa v konaní zaťažuje dôkazné bremeno osvedčenia, že jeho situácia a stav ním opísaný vyžaduje skutočne naliehavú a rýchlu úpravu pomerov, nakoľko bez nej by došlo k ujme na jeho strane. Poukázal tiež na to, že nariadenie neodkladného opatrenia musí byť nielen dôvodné ale musí zodpovedať aj požiadavke primeranosti k zabezpečovanému nároku, že z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že súd sa otázkou primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia dostatočne nezaoberal. Pri úvahách o primeranosti neodkladného opatrenia bolo nutné zvážiť, či zásah do ústavou garantovaných práv odporcu je proporcionálny k cieľu, ktorý sleduje. Ak cieľom neodkladného opatrenia bolo zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, jeho trvanie malo byť z časového hľadiska obmedzené výlučne na obdobie trvania zmluvy. Neodkladné opatrenie v rozsahu v akom bolo vydané však znamená, že súd obmedzil odporcu v jeho práve disponovať a podnikať so svojim majetkom z titulu jeho zmluvného záväzku bez časového obmedzenia, čiže bez ohľadu na to, či v určitom momente bude zmluva, z ktorej daný záväzok vyplýva vôbec existovať. Vo vzťahu k rozsahu povinnosti uloženej odporcovi neodkladným opatrením, súd v odôvodnení konštatoval, že táto korešponduje s existujúcou zmluvnou dohodou účastníkov konania a v nadväznosti na to zdôraznil, že zmluva ukladá navrhovateľovi (zrejme odporcovi - poznámka odvolacieho súdu) povinnosť získať súhlas vlastníka Hypermarketu výlučne s „vytvorením“ predajne potravín s plochou nad 200 m2. Podľa neodkladného opatrenia si však musí vyžiadať súhlas vlastníka Hypermarketu aj k „akémukoľvek konaniu, ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu“ takejto predajne. Bod 6.1.3. Zmluvy nezakazuje odporcovi bez súhlasu vlastníka hypermarketu vykonávať v rámci svojej podnikateľskej činnosti akékoľvek právne a faktické úkony „smerujúce k otvoreniu predajne potravín s rozlohou nad 200 m2 v jeho priestoroch“. Zmluva však odporcovi ukladá výlučne zákaz takúto predajňu bez súhlasu vlastníka Hypermarketu „vytvoriť“. Na rozdiel od neodkladného opatrenia bod 6.1.3. v žiadnom ohľade neumožňuje interpretáciu, že navrhovateľ (zrejme odporca) má zakázané bez súhlasu vlastníka Hypermarketu viesť napr. rokovania s treťou osobou ohľadom otvorenia predajne potravín v jeho priestoroch. Pokiaľ by takúto predajňu potravín následne otvoril so súhlasom vlastníka Hypermarketu, samotným rokovaním s treťou osobou by zmluvu v žiadnom ohľade neporušil. Zastával názor, že neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo vydané, nemôže byť za žiadnych okolností považované za rozhodnutie, ktoré má oporu v Zmluve a do práv odporcu zasahuje len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie sledovaného cieľa, že je v rozpore so základnou spravodlivosťou žiadať od odporcu, aby za účelom ochrany nároku navrhovateľa vyplývajúceho zo Zmluvy, strpel zákaz nakladania so svojim majetkom na neobmedzený čas bez ohľadu na trvanie zmluvy a v rozsahu presahujúcom rámec jeho zmluvnej povinnosti. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol uznesenie v napadnutej časti t.j. v časti výroku I. zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%. 10. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu podanému odporcom navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že „účelom bodu 6.1.3. zmluvy je nepochybne zabrániť akémukoľvek konkurentovi Hypermarketu ponúkať spotrebiteľom v rámci Obchodného centra potravinársky tovar“, takýto výklad článku 6.1.3. Zmluvy o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“, ktorú dňa 15.7.2001 uzatvorili odporca a spoločnosť Carefour Slovensko a.s., ako pôvodní spoluvlastníci Obchodného centra, považoval za nesprávny. Zdôraznil, že medzi navrhovateľom a odporcom nie je spor o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi Obchodného centra, že Zmluva spoluvlastníkov nepochybne predstavuje dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka, a že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci tzn. Obchodného centra, sú navrhovateľ a odporca oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ), Je preto prirodzené, že sa v Zmluve spoluvlastníkov dohodli, ako je potrebné so spoločnou vecou hospodáriť/nakladať tzn. ktoré úkony sú dovolené, ktoré nie, ktoré si vyžadujú súhlas kvalifikovanej väčšiny spoluvlastníkov (napr. článok 4.1.3, článok 15.2.3. písm.c/ Zmluvy). Zdôraznil, že Zmluva spoluvlastníkov taktiež vyjadruje obchodnú stratégiu navrhovateľa a odporcu, ako má Obchodné centrum vyzerať, ako majú byť využívané priestory v rámci Obchodného centra, aká má byť skladba nájomcov a aká byť celková úroveň služieb a tovarov ponúkaných v Obchodnom centre, pretože všetky tieto aspekty majú nepochybne priamy vplyv na hodnotu spoločnej veci a na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a odporcu na Obchodnom centre. Článok 6.1.3 Zmluvy spoluvlastníkov, v žiadnom prípade nemá za cieľ ani za následok obmedzenie súťaže na trhu, pretože iba implementuje obchodnú stratégiu rozloženia obchodných prevádzok v rámci Obchodného centra, ktorá je podobná stratégiám využívaným aj v iných nákupných centrách typovo podobných Obchodnému centru (jedna väčšia potravinová prevádzka a viaceré väčšie alebo menšie nepotravinové prevádzky). Trh maloobchodných prevádzok nákupných centier alebo potravinových predajní v meste Košice nie je Zmluvou spoluvlastníkov nijako dotknutý, pretože Zmluva spoluvlastníkov sa týka iba usporiadania vzťahov v rámci jedinej nehnuteľnej veci, ktorou je Obchodné centrum, a teda nemôže predstavovať „trh“, na ktorom by podľa tvrdenia odporcu malo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Navyše uvedený článok nebráni inej ponuke potravinárskych produktov v Obchodnom centre, ak sú tieto produkty ponúkané na ploche menšej ako 200 m2. Ani v prípade potravinárskych prevádzok nad 200 m2 nejde o automatický zákaz, ale na ich otvorenie sa vyžaduje aj súhlas navrhovateľa, aby sa tak zachovala spoločná kontrola oboch spoluvlastníkov nad zamýšľanou obchodnou stratégiou Obchodného centra. Zmluva spoluvlastníkov reguluje teda vzájomné práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu tak, aby bola zachovaná určitá miera kontroly každého spoluvlastníka nad Obchodným centrom ako celkom, keďže spoluvlastnícky podiel predstavuje ideálny podiel na celku. Vznik obchodnej prevádzky - vytvorenie Obchodného centra nepochybne prispel k rozvoju maloobchodného predaja tovarov a poskytovania služieb na prospech širokej škály spotrebiteľov, ktorý na jednom mieste mohli nakúpiť rôzne tovary a uspokojiť svoje rozmanité potreby. Jedna z podmienok na to, aby ponuka tovarov a služieb v Obchodnom centre bola rozmanitá je aj to, aby všetky prevádzky neboli iba potravinové (bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov Obchodného centra) a aj preto bol v Zmluve spoluvlastníkov dohodnutý článok 6.1.3., z čoho vyvodil, že uvedený článok nie je v rozpore s § 4 zák.č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v platnom znení, a preto považoval uznesenie vo výroku za vecne správne. 11. K tvrdeniu odporcu, že listom zo dňa 23.12.2016 doručeným navrhovateľovi 29.12.2016 (ďalej len „odpoveď na žiadosť“), ktorým odporca odpovedal na navrhovateľovu žiadosť o zdržaní sa závažného porušenia Zmluvy spoluvlastníkov zo dňa 17.11.2016 (ďalej len „žiadosť o nápravu“), „jasne informoval, že žiadne konečné rozhodnutie o umiestnení predajne potravín v jeho priestoroch zatiaľ neurobil“ a táto skutočnosť by mala údajne nad všetku pochybnosť vylúčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, uviedol, že má za to, že tento záver nie je správny. Zdôraznil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že odporcom zamýšľané jednostranné rozhodnutie o otvorení novej potravinovej prevádzky v obchodnom centre predstavuje závažné porušenie zmluvy spoluvlastníkov. Hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel t.j. 12.10.2016, následne vyzval odporcu na nápravu aj formálnou písomnom žiadosťou na nápravu, v ktorej okrem iného vyzval odporcu, aby bezodkladne upustil od úmyslu prenajať svoje nebytové priestory v Obchodnom centre novému prevádzkovateľovi predajne potravín a zabezpečil, že žiaden nový prevádzkovateľ predajne potravín nebude vykonávať svoju činnosť v nebytových priestoroch odporcu v Obchodnom centre s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 bez súhlasu navrhovateľa a zároveň aby informoval navrhovateľa o svojom ďalšom postupe do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti o nápravu. Poukázal na to, že odporca nijako nereagoval ani na správu elektronickej pošty z 12.10.2016, ani v lehote uvedenej v žiadosti na nápravu. Navyše v odpovedi, ktorá bola navrhovateľovi doručená po 78 dňoch od prvého elektronického upozornenia zo strany navrhovateľa, že odporca zamýšľaným postupom závažne poruší Zmluvu spoluvlastníkov, sa odporca obmedzil iba na konštatovanie, že sa ešte definitívne nerozhodol, či a kedy poruší Zmluvu spoluvlastníkov. Takýto postup odporcu v žiadnom prípade nemôže spochybniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom. Za nesprávne považoval aj konštatovanie odporcu, „že navrhovateľ podľa všetkého zámerne doručenie odpovedi na žiadosť zamlčal“, pretože právny zástupca navrhovateľa nemal v čase zaslania návrhu na súd vedomosť o doručení odpovede na žiadosť. Inštrukcia zo strany navrhovateľa, aby právny zástupca pripravil a podal návrh bola daná pred Vianocami v roku 2016 a s ohľadom na vianočné, novoročné sviatky a zimné prázdniny bol samotný návrh podpísaný a odoslaný 9.1.2017 bez toho, aby mal zástupca navrhovateľa vedomosť, že došlo k doručeniu odpovede na žiadosť. K tvrdeniu odvolateľa, že „aj faktická situácia v Obchodnom centre“ údajne preukazuje, že ani ku dňu podania návrhu a odvolania, neboli vykonané žiadne úpravy, ktoré by viedli k otvoreniu novej prevádzky potravín v Obchodnom centre uviedol, že odporca alebo jeho právni/obchodní zástupcovia mohli a pravdepodobne aj aktívne vykonávali kroky a úkony smerujúce k otvoreniu novej prevádzky potravín v Obchodnom centre úmyselne v rozpore s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov pred podaním návrhu a vydaním uznesenia. To, že odporca nateraz rešpektuje vykonateľné uznesenie o neodkladnom opatrení by malo byť samozrejmosťou, a preto nemôže byť na prospech odporcu, že ku dňu podania odvolania nevykonal žiadne úpravy v Obchodnom centre, ktoré by boli v rozpore s vykonateľným uznesením. Zdôraznil, že už samotné odvolanie dokazuje, že pomery medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom možnosti otvorenia novej potravinovej prevádzky v Obchodnom centre zo strany odporcu bez súhlasu navrhovateľa si vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladné opatrenie v zásade kopíruje povinnosť odporcu ustanovenú článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov. Zastával názor, že ak by odporca nemal v úmysle postupovať v rozpore s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov tak, ako to uvádza v bode IV. odvolania a ako to údajne vyplýva z odpovede na žiadosť (aj keď navrhovateľ s takýmto výkladom nesúhlasí), potom by mu nijako neprekážalo, že súd vydal uznesenie a odvolanie by nepodal, pretože by aj naďalej postupoval v súlade s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, a teda v súlade s uznesením. Uznesenie nezhoršuje postavenie odporcu, ak má záujem rešpektovať článok 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania, takže vydanie uznesenia nemá na odporcu ani negatívny finančný dopad. Jediná zmena je v kvalite ochrany práva navrhovateľa, ktoré mu vyplýva z článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, keďže po vydaní uznesenia by ochrana uvedeného práva navrhovateľa mohla byť prípadne vykonaná aj prostriedkami exekučného konania. Zastával názor, že pomery medzi navrhovateľom a odporcom si neodkladne vyžadujú úpravu, a preto je uznesenie vo výroku vecne správne. 12. K údajnej odporcom tvrdenej chýbajúcej hrozby škody uviedol navrhovateľ, že hrozba vzniku škody nie je zákonným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, čoho si je nepochybne vedomý aj odporca, keďže v rámci bodu V. odvolania neodkazuje na ustanovenie zákona, z ktorého by povinnosť preukazovať v návrhu hrozbu vzniku škody vyplývala. Napriek tomu, že požiadavka na preukázanie hrozby vzniku škody nie je upravená zákonom, navrhovateľ iniciatívne hrozbu vzniku škody v bode 3.2.3. návrhu uviedol. Zdôraznil, že odporca a jeho právny zástupca majú vedomosť o obsahu nájomnej zmluvy, ktorú má navrhovateľ s nájomcom uzatvorenú, a preto nemôže byť medzi stranami sporné, že obsahom tejto nájomnej zmluvy je aj právo navrhovateľa na percentuálne (obratové) nájomné (tzn. časť nájomného, ktorá je závislá od obratu, ktorý dosiahne pri prevádzke svojho obchodu nájomca), čoho dôkazom je emailová správa právneho zástupcu navrhovateľa zaslaná odporcovi, ako aj právnemu zástupcovi odporcu dňa 10.5.2016. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že z porušenia zmluvného záväzku hrozí vznik škody je všeobecne známa, a preto ju nie je potrebné osobitne dokazovať. Pokiaľ je v uznesení uvedené, že porušenie článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov „môže viesť k vzniku škody v rámci podnikania dotknutého subjektu“ nejde o akademickú úvahu, ale o skutočnosť/fakt, ktorý nie je potrebné osobitne dokazovať. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením má predovšetkým preventívnu funkciu, aby zabránilo vzniku škody a v tejto fáze je škoda „abstraktnou možnosťou“ a ak by už škoda vznikla, navrhovateľ by podával žalobu na plnenie (náhradu škody) namiesto návrhu alebo spolu s návrhom. K tvrdeniu odporcu, že „je neprípustné, aby súd obmedzil ústavou garantované práva navrhovateľa (zrejme odporcu), a to právo vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR a právo podnikať podľa článku 35 Ústavy SR“ považoval za nesprávny, pretože súd uznesením nijako neobmedzuje žiadne práva odporcu, ale iba poskytuje ochranu právu navrhovateľa tak, ako ho samotný odporca dobrovoľne, slobodne, vážne a určito schválil a dohodol v článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov. 13. Pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že trvanie neodkladného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením „malo byť z časového hľadiska logicky obmedzené výlučne na obdobie trvania zmluvy“ a z tohto nesprávneho predpokladu potom vyvodzuje aj nesprávny záver, že je v rozpore so základnou spravodlivosťou, aby odporca za účelom ochrany nároku navrhovateľa vyplývajúceho z článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov „strpel zákaz nakladania so svojim majetkom na neobmedzený čas bez ohľadu na trvanie zmluvy“ uviedol, že je úplne spravodlivé, že súd vydal uznesenie v súlade so stavom, ktorý existoval v čase jeho vydania( § 217 ods.1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Ak dôjde k zmene tohto stavu, najmä ak zanikne právo odporcu podľa článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, môže tak navrhovateľ ako aj odporca navrhnúť, aby súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením. Rovnako zdôraznil s ohľadom na § 582 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že je zrejmé, že obmedzenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením iba na čas trvania Zmluvy spoluvlastníkov by bolo nesprávne, pretože záväzok odporcu podľa článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov je dohodnutý bez časového obmedzenia a jeho obsahom je povinnosť odporcu zdržať sa určitej činnosti, čo znamená, že tento záväzok výpoveďou Zmluvy spoluvlastníkov nezanikne. 14. S poukazom na vyššie uvedené, keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, navrhol navrhovateľ, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 - § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 17. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia odmietol a to v časti uloženia povinnosti uvedenej vo výroku I. uznesenia vo vzťahu k akejkoľvek tretej osobe nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. 18. Súd prvej inštancie o navrhovanom neodkladnom opatrení rozhodoval uznesením zo dňa 21.4.2017, teda za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu v napadnutom výroku vecne správne a zodpovedá zákonu, a preto ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 20. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia a poukazuje na jeho správne závery, na ktoré aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP, neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 24. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorým sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1, 2 CSP). 25. Podľa § 329 ods. 1 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 27. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (§ 337 ods. 1 CSP). 28. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel, ustanovenie § 335 platí primerane (§ 337 ods. 3 CSP). 29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 30. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladnosti upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a to otázku jej osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, teda dôkazných prostriedkov, na základe ktorých môže súd dané tvrdenia považovať za osvedčené. 31. Neodkladné opatrenie teda slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti. 32. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia). Z judikatúry súdov vyplýva, že pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o takom návrhu. Pri ich zisťovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. 33. Oproti úprave predbežných opatrení v Občianskom súdnom poriadku nie je zákonnou podmienkou osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a uskutočnenie takéhoto úkonu je pravdepodobné. 34. Nová právna úprava upúšťa aj od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení, nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. 35. Podľa § 336 ods. 1 CSP, môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, túto povinnosť neuloží. 36. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd a zároveň dodáva, že dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami vydaním tohto neodkladného opatrenia, ktorá navyše zodpovedá dohode zmluvných strán v bode 6.1.3. Zmluvy zabezpečí plnenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy spoluvlastníkov, ktoré si zmluvné strany dobrovoľne dohodli a tým sa aj naplní preventívna funkcia neodkladného opatrenia a zabráni prípadnej možnej ujmy navrhovateľa. 37. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ osvedčil zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to nielen svojimi tvrdeniami (skutkovými) ale aj listinnými dôkazmi, a preto súd prvej inštancie dôvodne vyhovel návrhu navrhovateľa a požadované neodkladné opatrenie nariadil. 38. V predmetnej veci nebolo sporné, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, že navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, kat. úz. M. O. obec G. - M., okres G. L. a to navrhovateľ v podiele XXXX/XXXXX a odporca v podiele XXXX/XXXXX, že vlastnia v predmetnej nehnuteľnosti aj nebytové priestory, ktorých sú výlučnými vlastníkmi a rovnako nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa (Carrefour Slovensko a.s.) a odporca ako spoluvlastníci nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia uzavreli dňa 15.7.2001 Zmluvu o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“, ku ktorej navrhovateľ so zakúpením nehnuteľnosti od spoločnosti Carrefour Slovensko a.s. pristúpil (Zmluvou o predaji a kúpe majetku zo dňa 17.10.2005) a ako pristupujúca strana je rovnako touto zmluvou viazaný (bod 1.3. citovanej zmluvy). Okrem toho, že si účastníci zmluvy zo dňa 15.7.2001 dohodli spôsob hospodárenia so spoločnou vecou, dohodli si aj využívanie priestorov v rámci Obchodného centra, aká má byť skladba nájomcov Obchodného centra, úroveň služieb a tovarov ponúkaných v Obchodnom centre atď. (článok 4.1.3, článok 15.2.3. písm.c/, článok 3.2. a článok 6.1.5. ods. 1). Súčasťou tejto zmluvy je aj dohoda spoluvlastníkov o tom, že vytvorenie predajnej plochy na predaj potravín s podlahovou plochou každej z nich väčšou ako 200 m2 je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník. Za nespornú je potrebné považovať aj odporcom zaslanú e-mailovú správu navrhovateľovi dňa 12.10.2016, ktorou oznámil, že vo svojich priestoroch v Obchodnom centre začiatkom roka 2017 plánuje umiestniť prevádzku predajne potravín, s čím navrhovateľ nesúhlasil a považoval toto rozhodnutie za závažné porušenie zmluvy zo dňa 15.7.2001, čo odporcovi oznámil v uvedený deň e-mailovou správou a následne aj listom zo dňa 17.11.2016 a vyzval odporcu, aby upustil od svojho zámeru prenajať svoje priestory v Obchodnom centre na prevádzku potravín, keďže podľa zmluvy nemôže odporca bez jeho súhlasu tieto priestory na predajňu potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 prenajať. 39. Navrhovateľom predložené listinné dôkazy osvedčujú existenciu právneho vzťahu s odporcom, čo odporca ani nespochybnil a za osvedčenú možno považovať aj skutočnosť, že odporca e- mailovou správou zo dňa 12.10.2016 oznámil navrhovateľovi zamýšľané jednostranné rozhodnutie o otvorení novej potravinovej prevádzky s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 bez toho, aby v súlade s dohodnutým bodom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov (ďalej len „zmluvy“), požiadal o súhlas navrhovateľa, čo je potrebné považovať za porušenie Zmluvy. Takéto správanie zmluvnej strany (jej úkony) osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť, a teda navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Vydanie neodkladného opatrenia má v danom prípade preventívny charakter a jeho cieľom je zabrániť prípadne aj vzniku ujmy navrhovateľovi, ktorá je spôsobilá vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Navyše vydané neodkladné opatrenie len „kopíruje“ vzájomnú dohodu strán sporu uzavretú v Zmluve o spoluvlastníctve, a preto nemožno považovať vydané neodkladné opatrenie za neprimerané, pretože iba poskytuje ochranu právu navrhovateľa, ktorú si zmluvné strany dobrovoľne dohodli v článku 6.1.3. Zmluvy zo dňa 15.7.2001. 40. Pokiaľ odvolateľ zastáva názor, že dohoda obsiahnutá v bode 6.1.3. Zmluvy je podľa § 4 zák.č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keď tvrdí, že účelom bodu 6.1.3. Zmluvy je nepochybne zabrániť akémukoľvek konkurentovi hypermarketu ponúkať spotrebiteľovi v rámci Obchodného centra potravinársky tovar, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Zmluva spoluvlastníkov bola zo strany odporcu a právneho predchodcu navrhovateľa (Carrefour Slovensko a.s.), ku ktorej v zmysle bodu 1.3. Zmluvy pristúpil aj navrhovateľ zmluvnými stranami uzavretá v roku 2001 (15.7.2001) dobrovoľne, slobodne a vážne a zároveň zmluvnými stranami bola doposiaľ rešpektovaná a dodržiavaná. Pokiaľ odporca zastával, prípadne zastáva názor, že bod 6.1.3. tejto Zmluvy je neplatný, mal teda dostatok času na to, aby vzhľadom na jeho tvrdenia učinil podnet v zmysle vyššie citovaného zákona ohľadne konania na príslušnom úrade, prípadne, aby sa aj inými právnymi prostriedkami domáhal ochrany svojich práv. 41. Je potrebné zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej a spravidla rozhoduje bez pojednávania a bez výsluchu strán, tak ako to vyplýva už z vyššie uvedeného. Odporcom namietané skutočnosti preto môžu byť len predmetom dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie v rámci vydania neodkladného opatrenia, a to v záujem rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov odporcu, proti ktorému napadnuté neodkladné opatrenie smeruje, poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnutie okamžitej ochrany porušenému právu za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom. Účelom neodkladného opatrenia je teda bezodkladne upraviť pomery bez vykonávania dokazovania, čo vo vzťahu k odporcovi navrhovateľ osvedčil. 42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky odporcu nemajú vplyv na vecnú správnosť uznesenia v potvrdenom výroku. 43. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že účelom e-mailu zo dňa 12.10.2016, ktorý doručil navrhovateľovi, bola len snaha odporcu o zmenu prístupu navrhovateľa k prevádzkovaniu jeho priestorov v Obchodnom centre, pretože obsah e-mailu tomu nenasvedčuje, práve naopak uvedeným e-mailom odporca jednoznačne oznamuje (bez súhlasu navrhovateľa, prípadne vyvolaného rokovania s navrhovateľom), že mieni začiatkom roku vo svojich priestoroch v Obchodnom centre Cassovia zriadiť prevádzku predajne (v rozpore s bodom 6.1.3. Zmluvy). Ak by jeho tvrdenie bolo pravdivé, mal možnosť vyvolať „rokovanie“ ohľadne ním tvrdených skutočností a spoločným konaním dôjsť prípadne k vzájomnému konsenzu, čo však odporca nepreukázal. 44. Aj „Odpoveď na žiadosť o nápravu“ (žiadosťou o nápravu žiadal navrhovateľ odporcu, aby sa zdržal závažného porušenia zmluvy), jej obsah nasvedčuje tomu, že vzhľadom na predchádzajúce úkony odporcu (e-mail z 12.10.2016) k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a že uskutočnenie takéhoto úkonu je pravdepodobné, pokiaľ v odpovedi odporca uviedol, že „konečné rozhodnutie o umiestnení predajne potravín v jeho priestoroch zatiaľ neurobil“. 45. Z vyššie uvedených dôvodov aj dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesenie v napadnutej časti (vo výroku I) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, lebo mal zato, že navrhovateľ splnil zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma žiadnej zo sporových strán, keďže sa zachová len stav, ktorý doteraz existuje, navyše odporca má možnosť brániť sa proti vydanému neodkladnému opatreniu samostatnou žalobou tak, ako to vyplýva z výroku, ako aj z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). 47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).