Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/183/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217201056 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217201056.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Rabaka reklamné panely, s.r.o., Rampová 4, Košice, IČO: 36 213 136, zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, Košice, proti žalovanému A.. K.S. P.É., X.. XX.X.XXXX, H.F. X, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, (ďalej len NO), o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 27C/3/2017-69 z 16.2.2017 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zakázal žalovanému konať v mene spoločnosti Rabaka reklamné panely, s.r.o., so sídlom Rampová 4, Košice, IČO: 36 213 136, žalovanému prikázal zdržať sa vykonávania akýchkoľvek práv a povinností, ktoré prináležia konateľovi žalobcu najmä, nie však výlučne, zdržať sa uskutočňovania úkonov, ktorými zníži hodnotu majetku žalobcu, zaťaží majetok žalobcu, zaviaže žalobcu k akejkoľvek zmluvnej alebo inej povinnosti. Súd poučil strany sporu, že môžu podať žalobu vo veci samej, pričom ak žaloba nebude podaná, toto neodkladné opatrenie sa považuje za trvalú úpravu vyššie uvedených pomerov. V prípade podania žaloby bude neodkladné opatrenie trvať do doby rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi priznal náhradu trov neodkladného opatrenia proti žalovanému v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia NO, ktorým by súd žalovanému zakázal konať v mene spoločnosti žalobcu a prikázal mu zdržať sa vykonávania akýchkoľvek práv a povinností, ktoré prináležia konateľovi žalobcu najmä, nie však výlučne, zdržať sa uskutočňovania úkonov, ktorými zníži hodnotu majetku žalobcu, zaťaží majetok žalobcu, zaviaže žalobcu k akejkoľvek zmluvnej alebo inej povinnosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2016 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalobcu, ktoré rozhodlo o odvolaní žalovaného z funkcie konateľa žalobcu a to výškou hlasov 66,67 % prítomných spoločníkov žalobcu, o čom je spísaná Notárska zápisnica zo dňa 13.12.2016. V zmysle úplného znenia Spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti žalobcu vyplýva, že jej spoločníkmi sú H.. F. P. C. A.. K. P. ( žalovaný), že vklad H.. F. P. predstavuje 4.650 €, čomu zodpovedá 66,67 % väčšina hlasov spoločníkov pri hlasovaní valného zhromaždenia a vklad žalovaného predstavuje 2.325 €, čomu zodpovedá 33,33 % väčšina hlasov spoločníkov pri hlasovaní valného zhromaždenia. H.. F. P. C. A.. K. P. boli zároveň konateľmi spoločnosti žalobcu a ich konanie bolo dohodnuté tak, že pri právnych úkonoch s predmetom plnenia nad 33.000 |konajú obaja v mene spoločnosti spoločne a v ostatných prípadoch koná konateľ v mene spoločnosti samostatne tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Návrhom na nariadenie NO žalobca poukázal najmä na tie skutočnosti, že žalovaný naďalej robí v mene žalobcu ako konateľ právne úkony, na ktoré už nie je oprávnený, čím značne poškodzuje práva žalobcu. 3. Žalovaný dňa 30.12.2016, teda potom ako bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu, realizoval prevod finančných prostriedkov vo výške 7.150 € z bankového účtu žalobcu na bankový účet spoločnosti RRP media representative s.r.o., v ktorej je žalovaný spoločníkom a konateľom a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez riadneho zaúčtovania do účtovníctva žalobcu. K návrhu na nariadenie NO žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil notársku zápisnicu N 767/2016, Nz 55214/2016, NCRIs 56205/2016 zo dňa 13.12.2016 preukazujúcu priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Rabaka reklamné panely, s.r.o. a schválenie zmeny štatutárnych orgánov spoločnosti, teda odvolanie žalovaného ako konateľa spoločnosti. 4. Súd citoval §§ 324 . 337 a dôvodil, že NO slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať NO, musí mať právny záujem na NO, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením NO sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru NO vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie NO je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie NO. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 5. Zásady NO sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca podaným návrhom na nariadenie NO sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu pred začatím konania. Súd má za to, že žalobca osvedčil neodkladnosť potreby upraviť pomery strán sporu, keďže žalovaný aj po odvolaní z funkcie konateľa žalobcu naďalej realizuje úkony v mene spoločnosti žalobcu vo vzťahu k tretím osobám, predovšetkým k obchodným spoločnostiam, v ktorých vystupuje ako jediný spoločník a konateľ, čím porušuje zákaz konkurencie a poškodzuje práva žalobcu. Nakoľko neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v NO žalobcovi neuložil povinnosť podať návrh vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 CSP, podľa ktorého v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o nároku na náhradu trov a o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo samostatným uznesením súdny úradník. 6. V odvolaní žiadal žalovaný, aby bolo napadnuté uznesenie odvolacím súdom zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie NO z 10.1.2017 v plnom rozsahu zamietnuté. 7. V odvolaní ďalej namietal, že uvedené však nezodpovedá skutočnému stavu, vyplývajúcemu o. i. aj zo skutočností všeobecne známych, ktoré podľa ust. § 186 ods. 1 CSP nie je potrebné dokazovať. Medzi takéto skutočnosti možno nepochybne zaradiť aj zápisy vo verejných registroch, teda aj v Obchodnom registri, ktorý je podľa § 27 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov [ďalej len „Obchodný zákonník"] „...verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka listín")." 8. Okresný súd vychádzal z tvrdení žalobkyne o tom, že žalovaný bol z funkcie konateľa žalobkyne odvolaný zákonným spôsobom a postupom, pričom hoci žalobkyňa podala 3. januára 2017 na príslušný registrový súd návrh na zápis zmien zapísaných údajov v Obchodnom registri, evidovaný na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 4Re/8/2017, odvolanie konateľa obchodnej spoločnosti na valnom zhromaždení je však platné, účinné a jeho konštitutívne účinky vznikajú už samotným prijatím rozhodnutia valným zhromaždením, pričom zápis do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Skutočnosť, že ku dňu vydania uznesenia Okresného súdu svedčil zápis v obchodnom registri naďalej v prospech žalovaného (pričom v jeho prospech svedčí aj v súčasnosti), je podľa mienky žalovaného spôsobilá zásadným spôsobom vyvrátiť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa osvedčenia ňou tvrdeného nároku. Týmto dôkazom, vyplývajúcim z verejného registra sa ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Okresný súd však žiadnym spôsobom nezaoberal, neprihliadol naň a ani ho nevyhodnotil vo vzájomnom kontexte s ostatnými predloženými dôkazmi. 9. Pritom je nepochybné, že pokiaľ by rozhodnutie o odvolaní žalovaného z funkcie konateľa bolo zákonné, teda spĺňalo zákonom aj korporátnymi dokumentmi žalobkyne stanovené náležitosti a postup, registrový súd by akiste postupoval tým spôsobom, že by tieto údaje do obchodného registra zapísal. 10. Rovnako aj vo vzťahu k bezhotovostnému prevodu finančných prostriedkov vo výške I 7.150 |pre spoločnosť RPR média representative s.r.o. išlo o platbu, ktorá bola vykonaná na reálnom právnom základe, teda na základe existujúceho právneho vzťahu, ktorý trval medzi žalobkyňou a touto spoločnosťou už dlhšiu dobu. Išlo konkrétne o odplatu za poskytnutie manažérskych služieb touto spoločnosťou. Ani v tomto prípade teda nešlo snahu poškodiť žalobkyňu zo strany žalovaného. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP si dovoľuje žalovaný v prvom rade poukázať na priebeh a okolnosti konania zo strany druhého konateľa a spoločníka žalobkyne Mgr. Karola Horáka, a to nasledovne. 11. ZMENA ŠTATUTÁRNYCH ORGÁNOV SPOLOČNOSTI - Mimoriadne valné zhromaždenie schválilo zmenu štatutárnych orgánov spoločnosti Rabaka reklamné a odvolalo konateľa spoločnosti Rabaka reklamné panely, s. r. o. A.. K. P., trvalé bytom H. X, F. XXX XX, X.. XX.X.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/ XXXX, s účinnosťou odo dňa prijatia rozhodnutia MVZ, astým súvisiacu zmenu spôsobu konania štatutárnych orgánov spoločnosti Rabaka reklamné panely, s.r.o. na: „V mene spoločnosti koná každý konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis." „Rozhodnutie bolo prijaté 66,67 %-ami hlasov prítomných spoločníkov." O osvedčení priebehu a o výsledkoch mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti bola spísaná Notárska zápisnica z 13. decembra 2016, N 767/2016, Nz 55214/2016, NCR1s 56205/2016, notárkou E.. A.. C. F., notár so sídlom v Košiciach, Kováčska 48 (ďalej aj ako „Notárska zápisnica"). Notárska zápisnica obsahovala vyjadrenie žalovaného k uvedenému uzneseniu valného zhromaždenia. 12. V prípade žalobkyne bolo teda uplatnené dispozičné oprávnenie spoločníkov, ktorí si dojednali väčšinu potrebnú pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia, počet hlasov jednotlivých spoločníkov na valnom zhromaždení ako aj väčšinu potrebnú pre prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia odlišne od ust. § 127 Obchodného zákonníka, čo tento výslovne pripúšťa. 13. O. i. ešte namietal, že z dôvodu zakotveného ust. § 131 ods. 1 Obch. zák. žalovaný za účelom predmetného uznesenia valného zhromaždenia podľa neho bolo nezákonne obmedziť jeho vo výkone funkcie konateľa spoločnosti, na čo nadväzujú aj kroky druhého spoločníka a konateľa spoločnosti H.. F. P., ktorý vystupuje na základe uvedenej notárskej zápisnice. 14. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 471 ods.1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 16. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ku ktorému nepovažuje za potrebné nič dodávať (a to aj napriek vyznačenej právoplatnosti na uznesení). 17. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súd prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu v skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. 19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli počas konania (do vydania napadnutého uznesenia) najavo, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania (do vydania napadnutého uznesenia) najavo a jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení poznatkov, ktoré vyplynuli z priebehu konania (do vydania napadnutého uznesenia). 20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) f), h) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. g) a h) CSP] je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom prvej inštancie zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie (ďalej len súd) a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie) a v danej veci sú právne významné, preto nie sú podstatné postupy súdu pri návrhoch žalovaného na dokazovanie súdu. 21. Existencia tohto odvolacieho dôvodu je vylúčená, lebo podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. V prejednávanej veci boli predpoklady na nariadenie navrhovaného NO splnené, na čom nič nemení ani odvolanie žalovaného. 23. Súd sa správne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie NO. 24. Podľa čl. 16 ods. 1, 3 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 25. V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. 26. So zreteľom, že návrh na NO bol podaný pred začatím konania vo veci samej, správne boli poučené strany sporu, že ak žaloba nebude podaná vo veci samej, toto NO sa považuje za trvalú úpravu uvedených pomerov, v prípade podania žaloby bude NO trvať do doby rozhodovania vo veci samej. 27. Podľa ustálenej súdnej praxe (R-49/1995), predbežné opatrenie (teraz NO) po zmene právnej úpravy na základe účinnosti CSP, ktorým sa podnikateľovi zakazuje s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primeranú právu, ktorého budúci súdny výkon nie je ohrozený. 28. Keďže splnenia aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia NO (opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená) mal by súd posudzovať a primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu o nariadenie NO, ktoré má inú povahu, t.j. povahu osvedčovania. Pritom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však mala by byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. NO bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo iná ujma, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície až do takej miery, že sa má zaoberať a požiadať súd o predbežnú úpravu NO, ale nemusí v konečnom dôsledku žiadať o konečnú súdnu ochranu. 29. O. i. podľa názoru odvolacieho súdu súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti pri nariadení NO, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania, dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok o nariadení požadovaného NO (pozri komentár k § 326 CSP). 30. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že nie sú opodstatnené odvolacie námietky, a to v tom rozsahu, ako napr. poukazuje odvolateľ, že spoločníci mali dojednanú väčšinu potrebnú pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia, počet hlasov jednotlivých spoločníkov na valnom zhromaždení ako aj väčšinu potrebnú pre prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia odlišne od ust. § 127 Obch. zák., alebo aj námietka, že súd prvej inštancie sa ku dňu rozhodnutia o NO nezaoberal skutočnosťou, že ku dňu vydania uznesenia mal svedčiť zápis v Obchodnom registri naďalej v prospech žalovaného (aj v čase podania odvolania) a podľa jeho mienky je táto skutočnosť spôsobilá zásadným spôsobom vyvrátiť tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa osvedčenia neutvrdeného nároku, pričom tieto námietky ako aj námietka, že notárska zápisnica obsahovala aj vyjadrenie žalovaného, čo by znamenalo, že neboli preukázané skutočnosti významné pre nariadenie NO, sú v konaní o nariadenie NO neopodstatnené, keďže súd prvej inštancie vzhľadom na rýchlosť konania a úzky časový úsek pri dokazovaní, nemôže ani súd reálne preveriť. 31. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné, správne a napokon aj spravodlivé a odvolací súd v celom rozsahu toto uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.